Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/267/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223505
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116223505.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS

a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom, Plynárska 1, 821 09 Bratislava, proti žalovaným: 1. Jana Jančíková, L., miesto
podnikania Potočná 6968/24, 080 06 Prešov, IČO: 47 124 733, trvale bytom Potočná 6968/24, 080 06
Prešov,zastúpenáJUDr.DanielouStrakovou,advokátkou,Konštantínova6,08001Prešova2.Katarína
Polohová, L., miesto podnikania Nižňanská 1920/16, 080 06 Prešov, IČO: 46 385 622, o zaplatenie sumy
1.508 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto

r o z h o d o l :

I. Žalované v 1.a 2.rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 1.508 eur, 9,05

% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.508 eur od 1.6.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške
1.108 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 7.11.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2016,ktorá bola spresnená
písomným podaním zo dňa 28.3.2017, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 30.3.2017, žiadal, aby

súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.508 eur, 9,05 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 1.508 eur od 1.6.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z dlžnej istiny za každý aj
začatý deň omeškania od 6.4.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca je právnická osoba, žalované sú podnikateľky. Dňa
24.11.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o úvere
č. P520140124 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným hotovostný účelový

úver na výkon podnikania alebo povolania v sume 1.100 eur za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej
istiny, t.j. 220 eur, spracovateľský poplatok vo výške 6 % z poskytnutej istiny, t.j. 66 eur, za poplatok za
správu úveru vo výške 10% z poskytnutej istiny, t.j. 110 eur a za odplatu vo výške 46% z poskytnutej
istiny, t.j. 506 eur (celkový úrok, spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru a odplata spolu
označované ako celkový poplatok). Zmluvou sa žalované zaviazali celkovú čiastku vo výške 2.002 eur
uhradiť v13mesačnýchsplátkachvovýške154eur.Prvásplátkabolasplatná10.deňpouzavretízmluvy
a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky,

pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej
hotovosti potvrdili žalované podpisom zmluvy. Vzhľadom na to, že žalované neplnili riadne a včas v
zmysle splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 3.4.2015 upozornil žalovanéna možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v oznámení o
zosplatnení záväzku zo dňa 8.5.2015 písomne oznámil žalovaným, že celá pohľadávka sa stala splatná
ku dňu 5.4.2015. Žalované ku dňu vypracovania návrhu na začatie konania uhradili žalobcovi celkovo

494 eur. Dlžná čiastka činí 1.508 eur, ktoré predstavujú rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalované
zaviazali zaplatiť vo výške 2.002 eur a čiastkou vo výške 494 eur, ktorá bola uhradená žalovanými (2002
eur - 494 eur = 1.508 eur). V zmysle bodu Článku III. bodu 2 zmluvy je žalobca oprávnený požadovať
od žalovaných zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania a
zákonný úrok z omeškania, a to pre prípad, ak žalované nesplnia svoj záväzok podľa Článku I.zmluvy.

V zmysle § 369 Obchodného zákonníka si žalobca nárokuje na zákonný úrok z omeškania vo výške
určenej v § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému
bol celý dlh zosplatnený.

3. Okresný súd Prešov vydal dňa 7.4.2017 platobný rozkaz, č. k. 21Cb/267/2016-16, ktorým uložil
žalovaným v 1.a 2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.508 eur s

príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne zo sumy 1.508 eur od 1.6.2015 do zaplatenia,
ako aj nahradiť trovy konania.

4. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 25.10.2017, č. k. 21Cb/267/2016-26 zrušil platobný rozkaz
Okresného súdu Prešov zo dňa 7.4.2017, č. k. 21Cb/267/2016-16, a to podľa § 266 Zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže predmetný platobný rozkaz sa nepodarilo doručil
žalovaným do vlastných rúk.

5. Dňa 26.9.2019 pojednával súd v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej v
2.rade, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez ich účasti.

6. Na pojednávaní konanom dňa 26.9.2019 právna zástupkyňa žalovanej v 1.rade, okrem iného uviedla,
že navrhuje, aby súd pristúpil k uplatneniu moderačného práva podľa § 301 Obchodného zákonníka
a nepriznal žalujúcej strane uplatňovanú výšku zmluvnej pokuty, ktorá je uplatňovaná v sadzbe 0,2%
denne zo žalovanej istiny. Žalovaná v 1.rade považuje túto zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú

dojednanú sankciu, pričom poukazuje na to, že kritérium pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty
je jednak hodnota zabezpečovanej pohľadávky, význam zabezpečovanej povinnosti podľa konkrétnych
okolností prípadu, na ktoré treba poukázať aj v tomto prípade. Konkrétny okolnosťami prípadu sú najmä
hospodárska pozícia zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do
zmluvy, druh zavinenia, alebo aj otázka či došlo alebo nedošlo na strane žalujúcej strany k vzniku škody,

keďžezmluvnápokutamáajcharakterpaušalizovanejnáhradyškody.Hocijeznáme,žezmluvnápokuta
môže byť uplatňovaná, aj keď ku škode nedošlo a súd môže znížiť zmluvnú pokutu na minimum, teda
minimálnu hranicu do výšky preukázanej škody, v danom prípade k škode nedošlo. Žalovaná chce
poukázať hlavne na okolnosti prípadu, akými sú hospodárska pozícia dlžníkov, teda žalovanej v 1.rade
pri uzatváraní zmluvy a tiež spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy

žalovaná v 1.rade vystupovala formálne pod „IČOm“ ako podnikateľ a predmetom zmluvy by malo byť
poskytnutie účelového úveru na výkon povolenia. V skutočnosti však táto výška ako je 1.100 eur na
podnikanie nie je obvyklým úverom, žalovaná v 1.rade bola v takej finančnej situácii, že z podnikania
nemalapríjem,ibapotrebovalavyriešiťsvojuživotnúsituáciu.Kebytentoúveruzatváralaakospotrebiteľ,
tak okolnosti alebo poplatky, ktoré žalujúca strana si pri uzatváraní zmluvy uviedla do zmluvy, by boli

posudzované na ochranu spotrebiteľa ako neprijateľné podmienky, pretože spolu s úverom 1.100 eur
bola zaviazaná zaplatiť aj celkový poplatok za dojednanie úveru vo výške 902 eur, čo sa blíži skoro
100% úveru, to sú poplatky spojené s úverom. Čiže celková dlžná suma bola do zmluvy uvedená v sume
2.002 eur. Z tejto dlžnej sumy žalovaná v 1.rade zaplatila, čo žalujúca strana nepopiera, výšku 494 eur.
Žalovaná má za to, že s prihliadnutím práve na spôsob zapracovania zmluvnej pokuty podľa článku III.

bod 2 zmluvy o úvere je výška zmluvnej pokuty 0,2 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania,
zapracovaná takým spôsobom do textácie zmluvy, že vlastne dlžník pri kontraktačnom procese ani
nemal možnosť túto výšku úveru ovplyvniť, pravdepodobne si ju ani nevšimne. Žalovaná má teda za to,
že s prihliadnutím aj na tieto okolnosti prípadu a najmä na to, že zmluvná pokuta vo výške 0,2 % za už
existujúci čas omeškania by presahovala aj 5-násobok zabezpečovanej pohľadávky, zabezpečovanej

istiny. Žalovaná navrhuje, aby súd v kapitalizácii priznal zmluvnú pokutu v sume rovnajúcej sa výške
zabezpečovanej istiny, teda vo výške 1.100 eur. Táto zmluvná pokuta vo výške 0,2% denne by tak
predstavovala nárok na 1 rok omeškania, pretože podľa prepočtu 0,2% z dlžnej sumy 1.500 eur, keď
počítame ako dlžnú sumu, ktorou by mohla byť zabezpečovaná žalovaná pohľadávka v žalobe krát 0,2%denne je 1.100,84 eura ročne. Žalovaná teda navrhuje, aby súd priznal žalovanej strane zmluvnú pokutu
najviac do výšky 1.100 eur , čo je vlastne 100% žalovanej istiny.

7. Na pojednávaní konanom dňa 26.9.2019 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov založených v spise, a to konkrétny Zmluvy o úvere č. P520140124, predžalobnej upomienky
- výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 3.4.2015, predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy
zo dňa 3.4.2015, podacieho hárku č. EPH004318462, podacieho hárku č. EPH004525167, vyjadrenia
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.3.2017, platobného rozkazu, vyjadrenia žalovanej v 1.rade k

Dodatku č. 1 k Zmluve o spolupráci č. 93/2018 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

8. Dňa 24.11.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva
o úvere č. P520140124, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným hotovostný účelový úver na
výkon podnikania alebo povolania v sume 1.100 eur za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej
istiny, t.j. 220 eur, spracovateľský poplatok vo výške 6 % z poskytnutej istiny, t.j. 66 eur, za poplatok za

správu úveru vo výške 10% z poskytnutej istiny, t.j. 110 eur a za odplatu vo výške 46% z poskytnutej
istiny, t.j. 506 eur (celkový úrok, spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru a odplata spolu
označované ako celkový poplatok). Zmluvou sa žalované zaviazali celkovú čiastku vo výške 2.002 eur
uhradiť v13mesačnýchsplátkachvovýške154eur.Prvásplátkabolasplatná10.deňpouzavretízmluvy
a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky,

pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej
hotovosti potvrdili žalované podpisom zmluvy. Vzhľadom na to, že žalované neplnili riadne a včas v
zmysle splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 3.4.2015 upozornil žalované
na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o

zosplatnení záväzku zo dňa 8.5.2015 písomne oznámil žalovaným, že celá pohľadávka sa stala splatná
ku dňu 5.4.2015. Žalované ku dňu vypracovania návrhu na začatie konania uhradili žalobcovi celkovo
494 eur. Dlžná čiastka činí 1.508 eur, ktoré predstavujú rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalované
zaviazali zaplatiť vo výške 2.002 eur a čiastkou vo výške 494 eur, ktorá bola uhradená žalovanými (2002
eur - 494 eur = 1.508 eur). Žalované žalobcovi dlžnú sumu 1.508 doposiaľ neuhradili a dostali sa tak do

omeškania s úhradou tohto ich peňažného záväzku.

9. V zmysle Článku III. bod 2 zmluvy si žalobca voči žalovaným uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 0,2% z dlžnej čiastky 1.508 eur za každý aj začatý deň omeškania, t.j. nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % zo sumy 1.508 eur za každý deň omeškania od 1.6.2015

do zaplatenia. Uplatnenú zmluvnú pokutu žalované žalobcovi doposiaľ neuhradili.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzkov veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

13. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.

14. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.15. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

16. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný platiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

17. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

18. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok,
alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

19. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

20. Podľa 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

22. Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

23. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
v období súdneho rozhodnutia, porušenie zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373

a násl.
24. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

25. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia

alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

26. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na

účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

27. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj
záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

28. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať znezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

29. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem
percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho
polroka omeškania.

31. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky

z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.

32. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 24.11.2014 bola medzi žalobcom ako

veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o úvere č. P520140124, na základe ktorej
žalobcaposkytolžalovanýmhotovostnýúčelovýúvernavýkonpodnikaniaalebopovolaniavsume1.100
eurzacelkovýúrokvovýške20%zposkytnutejistiny,t.j.220eur,spracovateľskýpoplatokvovýške6%z
poskytnutej istiny, t.j. 66 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 10% z poskytnutej istiny, t.j. 110 eur a
zaodplatuvovýške46%zposkytnutejistiny,t.j.506eur(celkovýúrok,spracovateľskýpoplatok,poplatok

za správu úveru a odplata spolu označované ako celkový poplatok). Zmluvou sa žalované zaviazali
celkovú čiastku vo výške 2.002 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 154 eur. Prvá splátka
bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky bol žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú

zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalované podpisom zmluvy. Vzhľadom na to,
že žalované neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke
zo dňa 3.4.2015 upozornil žalované na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky.
Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 8.5.2015 písomne oznámil žalovaným, že
celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 5.4.2015. Žalované ku dňu vypracovania návrhu na začatie

konania uhradili žalobcovi celkovo 494 eur. Dlžná čiastka činí 1.508 eur, ktoré predstavujú rozdiel medzi
čiastkou, ktorú sa žalované zaviazali zaplatiť vo výške 2.002 eur a čiastkou vo výške 494 eur, ktorá
bola uhradená žalovanými (2002 eur - 494 eur = 1.508 eur). Žalované žalobcovi dlžnú sumu 1.508
doposiaľ neuhradili. Žalované takto žalobcovi doposiaľ dlhujú túto sumu. Súd preto oprávnenej žalobe
žalobcu v časti o zaplatenie istiny 1.508 eur vyhovel a zaviazal žalované, aby žalobcovi spoločne a

nerozdielne zaplatili istinu 1.508 eur. Súd vyhovel žalobe žalobcu aj v časti uplatneného príslušenstva
vyššie uvedenej pohľadávky žalobcu, a to rovnakým spôsobom, teda spoločne a nerozdielne a zaviazal
žalované aj na zaplatenie uplatneného zákonného 9,05 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy
1.508 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobu, t.j. od 1.6.2015, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaných, t.j. do zaplatenia, keďže sa žalované dostali do

omeškania s úhradou svojho nesporného peňažného záväzku. Súd tak rozhodol v súlade s ust. § 369
Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

33. V zmysle Článku III. bod 2 zmluvy si žalobca voči žalovaným uplatnil aj nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 0,2% z dlžnej čiastky 1.508 eur za každý aj začatý deň omeškania, t.j.
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % zo sumy 1.508 eur za každý deň omeškania od
1.6.2015 do zaplatenia. Uplatnenú zmluvnú pokutu žalované žalobcovi doposiaľ neuhradili. Napriek
tomusúdžalovanénezaviazalžalovanénazaplateniezmluvnejpokutyvžalobcomuplatnenomrozsahu,
ale pristúpil k jej zníženiu v zmysle ust. § 301 Obchodného zákonníka v rozsahu a z dôvodov ako to

navrhla právna zástupkyňa žalovanej v 1.rade, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s jej podrobnou
argumentáciou, ktorá mala oporu v zistenom skutkovom stave.34. Aj súd, rovnako ako žalovaná v 1.rade, považuje žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu za
neprimerane vysokú sankciu. Z ust. § 301 Obchodného zákonníka vyplýva, že kritérium pre posúdenie
primeranosti zmluvnej pokuty je jednak hodnota zabezpečovanej pohľadávky, význam zabezpečovanej

povinnosti podľa konkrétnych okolností prípadu. Konkrétnymi okolnosťami tohto prípadu sú najmä
hospodárska pozícia zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do
zmluvy, druh zavinenia, alebo aj otázka či došlo alebo nedošlo na strane žalujúcej strany k vzniku škody,
keďže zmluvná pokuta má aj charakter paušalizovanej náhrady škody. Nie je sporné, že zmluvná pokuta
môže byť uplatňovaná, aj keď nedôjde ku škode a že súd môže znížiť zmluvnú pokutu na minimum,

teda minimálnu hranicu do výšky preukázanej škody, pričom v danom prípade ku škode nedošlo.
Pri znížení zmluvnej pokuty zohľadnil súd v danom prípade hlavne hospodársku pozícia dlžníčok a
spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy žalované vystupovali formálne
pod „IČOm“ ako podnikateľky a predmetom zmluvy malo byť poskytnutie účelového úveru na výkon
povolenia. V skutočnosti si však s prihliadnutím na výšku úveru len dlžníčky riešili svoju životnú situáciu
alebo niektorá z nich. Pokiaľ ide o spôsob zapracovania zmluvnej pokuty podľa článku III. bod 2 zmluvy o

úvere je výška zmluvnej pokuty 0,2 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania, zapracovaná
takým spôsobom do textácie zmluvy, že vlastne dlžníčky pri kontraktačnom procese ani nemali možnosť
túto výšku úveru ovplyvniť, pravdepodobne si ju ani nevšimli. Zmluvná pokuta vo výške 0,2 % za už
existujúci čas omeškania by presahovala aj 5-násobok zabezpečovanej pohľadávky, zabezpečovanej
istiny - poskytnutého úveru. Súd preto v kapitalizovanej forme priznal žalobcovi zmluvnú pokutu len v

sumerovnajúcejsavýškezabezpečovanejistiny,tedavovýške1.100eur.Tátozmluvnápokutavovýške
0,2% denne tak predstavuje nárok na 1 rok omeškania, pretože podľa prepočtu 0,2% z dlžnej sumy
1.500 eur, keď počítame ako dlžnú sumu, ktorou by mohla byť zabezpečovaná žalovaná pohľadávka v
žalobe, krát 0,2% denne, je 1.100,84 eura ročne. Súd teda priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške
1.100 eur, čo je vlastne 100% žalovanej istiny - poskytnutého úveru a zaviazal žalované spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1.100 eur a v prevyšujúcej časti uplatnenej
zmluvnej pokuty žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci .

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

Keďže mali strany vo veci úspech len čiastočný, vyslovil súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.