Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/231/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202701
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414202701.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná
konateľ a advokát JUDr. Andrea Cviková, proti povinnému: T. Q., M.. X.X.XXXX, A. U. U. W. XXXX/XX,

Q.,štátnyobčanSR,vedenejsúdnymexekútoromJUDr.ĽubomíromPekárom,sosídlomExekútorského
úradu P. Pázmáňa 49/3, Šaľa, pod sp. zn. EX 334/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
1.848,51 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV pod č. k. 16Er/1137/2014-52 zo dňa 18.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1137/2014-52 zo dňa
18.9.2015, p o t v r d z u j e .

Súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to s
odkazom na ustanovenia § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o

zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 25 ods. 1, ods. 4, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“) a § 47 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že základným predpokladom,
aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným ako exekučný titul viesť exekúciu,
je vykonateľnosť rozhodnutia. Aby bolo určité rozhodnutie vykonateľné, musí byť doručené v súlade

s príslušnými právnymi predpismi účastníkovi konania, ktorému bola daným rozhodnutím uložená
povinnosť. V danom exekučnom konaní predložil oprávnený ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok,
vydaný Victoria, rozhodcovským súdom pod sp. zn. RK-PC-2264/13-EK zo dňa 4.10.2013. Vo vzťahu k
doručovaniu písomností v rozhodcovskom konaní platí, že rozhodcovský rozsudok musí byť doručený
adresátovi na adresu jeho trvalého pobytu do vlastných rúk. V prípade neúspešnosti doručenia na
adresu trvalého pobytu adresáta a vrátenia nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu s vyznačením

pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, možno podľa § 25 ods. 4 ZoRK použiť podmienky pre
použitie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP. Na to, aby bola písomnosť doručená v súlade s fikciou
doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP, musia byť splnené tri kumulatívne podmienky a to nezastihnutie
adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia a
oznámenie doručovateľa o dni a hodine opätovného doručenia písomnosti. Ak nie je ktorákoľvek z týchto
zákonných podmienok splnená, nemôže byť doručovaná písomnosť považovaná za doručenú v súlade s

fikcioudoručenia.Súdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutíuviedol,ževrámciskúmaniapodmienok
pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora si exekučný súd vyžiadal od Victoria, rozhodcovskéhosúdu rozhodcovský spis pod sp. zn. RK-PC-2264/13-EK, z ktorého má exekučný súd preukázané, že
rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2264/13-EK zo dňa 4.10.2013 bol povinnému doručovaný na
adresu Pavla Horova 18, Bratislava, z ktorej sa vrátila neprevzatá zásielka s vyznačením „zásielka

neprevzatá v odbernej lehote“. Na obálke preukazujúcej doručovanie exekučného titulu povinnému,
vrátenej rozhodcovskému súdu je uvedená poznámka: „priečinok“, z čoho vyplýva, že povinný mal na
príslušnej pošte zriadený poštový priečinok (P.O. BOX). Táto skutočnosť znamená, že príslušná pošta
nedoručovala rozhodcovský rozsudok povinnému do vlastných rúk prostredníctvom doručovateľa, ale
len uložila oznámenie o zásielke do príslušného priečinka dňa 17.10.2013. Z toho dôvodu súd prvej

inštancie skúmal, či takýmto spôsobom došlo alebo nedošlo k náhradnému doručeniu rozhodcovského
rozsudku povinnému na základe fikcie doručenia v súlade s § 47 ods. 2 OSP. Súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že v prvom rade je potrebné uviesť, že zásielka
bola povinnému doručovaná zo strany pošty len prostredníctvom zanechaného oznámenia v príslušnom
poštovom priečinku. Z povahy poštového priečinku vyplýva, že v tomto mieste doručenia sa povinný
v čase doručovania exekučného titulu nemohol zdržiavať. Poštový priečinok nepredstavuje adresu

bydliska adresáta písomnosti. Navyše je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že neboli splnené ani
ďalšie kumulatívne podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP a to uvedenie,
kedy bol rozhodcovský rozsudok povinnému neúspešne doručovaný, ako aj uvedenie kedy dôjde k
opätovnému doručeniu zásielky povinnému. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval,
že nebola naplnená ani jedna z kumulatívnych podmienok pre doručenie rozhodcovského rozsudku

na základe fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP. Nakoľko neboli splnené podmienky pre doručenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 4 ZoRK povinnému, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
oprávneným predložený exekučný titul nebol povinnému doposiaľ účinne doručený, v dôsledku čoho
nemohol nadobudnúť právoplatnosť a tým sa nemohol stať ani vykonateľným. Nakoľko rozhodcovský
rozsudok predložený oprávneným nespĺňa základný predpoklad pre spôsobilý exekučný titul a to jeho

vykonateľnosť, nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu a z
toho dôvodu súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
3.Protitomutouzneseniupodaloprávnenýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvzákonnejlehote
odvolanieanavrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenievcelomrozsahuzrušilavecvrátilsúduprvej

inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že záver exekučného súdu je
neopodstatnený a vychádza z nesprávnych skutkových zistení, nakoľko povinný si vyhradil doručovanie
zásielok prostredníctvom špeciálneho spôsobu dodávania zásielok, v nadväznosti na čo oprávnený
poukázal na čl. 4.3 písm. a), ods. 4.4, ods. 4.5, čl. 21 ods. 21.1 obchodných podmienok Slovenskej
pošty, ktorými sa upravujú špeciálne spôsoby podávania a dodávania zásielok, ktoré sú poskytované na

základe dohody medzi Slovenskou poštou, a.s. a odosielateľom/adresátom zásielok. Ďalej oprávnený
v odvolaní uviedol, že pre spôsob doručovania zásielok prostredníctvom P.O.BOXu platia osobitné
podmienky, ktoré nekorešpondujú s podmienkami pre doručovanie zásielky na adresu bydliska adresáta
s tým, že oznámenie pošty o tom, že adresát si môže vyzdvihnúť zásielku pri priehradke pošty sa
v zmysle poštových podmienok ukladá do P.O. BOXu; opakované doručovanie zásielky tak, ako je

uvedené v prvej vete § 47 ods. 2 OSP je v prípade doručovania prostredníctvom P.O. BOXu vylúčené.
Pri doručovaní zásielky do P.O. BOXu už zo samotného spôsobu doručenia jednoznačne vyplýva,
že nie je možné, aby adresát bol zastihnutý v čase doručovania, pretože pošta do P.O. Boxu vloží
len písomné oznámenie o doručení zásielky, ktorú je nevyhnutné vyzdvihnúť pri priehradke pošty,
pričom oznámenie o tom, že bude opätovne zásielka doručovaná v iný deň a hodinu je bezpredmetné.

Dodržanie uvedeného postupu pre možnosť uplatnenia fikcie doručenia je podľa oprávneného výlučným
formalizmom s tým, že nemožno súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že nemožno uplatniť fikciu
doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP, pretože pri doručovaní do priečinku absentuje činnosť doručovateľa.
Prevzatie oznámenia pošty, ako aj prípadného opakovaného oznámenia je viazané výlučne na aktívne
konanie zo strany adresáta vo vzťahu k preberaniu zásielok z P.O. BOXu. Povinný svojím nekonaním

doručenie zásielky zmaril, hoci vyhradenie si doručovania zásielok do P.O. BOXu bolo výlučne jeho
rozhodnutím a predpokladalo jeho aktívnu súčinnosť pri preberaní zásielok. Podľa názoru oprávneného
bol rozhodcovský rozsudok povinnému účinne doručený a teda rozhodcovský súd správne vyznačil jeho
právoplatnosť a vykonateľnosť.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v
exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§
44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil vyhovieť. Podaním odvolania
uplatneného za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. OSP tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniurozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie,
boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom
postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) zostali zachované aj po 1.7.2016.
6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

je vo výroku vecne správne.
7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 29.1.2014,
doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom oprávneným
bol ako exekučný titul predložený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský
súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr.
Erikom Končokom pod sp. zn. RK-PC-2264/13-EK zo dňa 4.10.2013, na ktorom je vyznačená

doložka právoplatnosti dňom 19.11.2013 a vykonateľnosti dňom 23.11.2013. Súd prvej inštancie doplnil
dokazovanie vyžiadaním predmetného rozhodcovského spisu od rozhodcovského súdu, z obsahu
ktorého vyvodil svoje skutkové zistenia, týkajúce sa spôsobu a konkrétnych okolností doručovania
predmetného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku povinnému, pričom oboznámením sa
s obsahom odvolania oprávneného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní v rámci

uplatňovaných odvolacích dôvodov žiadnym spôsobom tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie
nespochybnil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
právne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom spisu a po
preskúmaní odvolania konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a súčasne odvolací súd
uvádza, že oprávnený v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky spôsobilé spochybniť

podstatné úvahy, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj
právny názor, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
11. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) - prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1.1.2015 - exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia, vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu

(zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov), vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto
zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote, nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.

12. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015) na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu
(zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014.

13. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci, pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
14. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 9b ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona môže
súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie
skutkového stavu veci.
16. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o

rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2 v znení účinnom do 31.3.2017), či rozhodnutie
je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie,
ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol
vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba,ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti,
ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV.ÚS 78/2011 zo 17.3.2011).

Podľa ustálenej judikatúry bol exekučný súd v zmysle § 45 ZoKR, v znení účinnom do 31.12.2014 (ktoré
znenie sa vzťahuje aj na prejednávanú vec), oprávnený podrobiť rozhodcovský rozsudok prieskumu
jeho súladu so zákonom.
17. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) žaloba a rozhodcovský rozsudok sa
doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk (§ 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku); dohody

účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.
18. Podľa § 51 ods. 3 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014), ak tento zákon neustanovuje inak, na
rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi
(Občiansky súdny poriadok).
19. Podľa § 45 ods. 1 OSP, súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť
aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru

a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).
20. Podľa § 45 ods. 2 OSP údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka”)
sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
21. Podľa § 47 ods. 1 OSP do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,

a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
22. Podľa § 47 ods. 2 OSP ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte, alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným

spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia i keď sa adresát o tom nedozvedel.
23. Podľa § 48 ods. 4 OSP ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom
na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá
písomnosti a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník súd uznesením rozhodne, že

písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí
na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu, zruší uznesenie,
ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za
doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia.
24. Odvolací súd konštatuje, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam vyplývajúcim z

rozhodcovského spisu, ktoré sa týkajú doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku povinnému
a z ktorých vyplýva nesplnenie kumulatívnych podmienok nevyhnutných pre aplikáciu fikcie doručenia
v zmysle § 47 ods. 2 OSP, rozhodcovský súd na základe takto vrátenej zásielky vyznačil na
rozhodcovskom rozsudku doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, čo rozhodne nemožno kvalifikovať
ako správny procesný postup rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd mal možnosť buď zásielku na

príslušnej pošte reklamovať, vzhľadom na nevyplnenie nevyhnutných údajov na predmetnej zásielke za
účelom relevantného uplatnenia fikcie doručenia v zmysle OSP, alebo pristúpiť k opätovnému riadnemu
doručovaniu rozhodcovského rozsudku na adresu trvalého pobytu povinného a v prípade potreby
vykonať i vlastné šetrenie za účelom zistenia aktuálnej adresy pobytu povinného, alebo v prípade
splnenia zákonných podmienok využiť možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 48 ods. 4 OSP, avšak

rozhodcovský súd ani jedným z týchto spôsobov nepostupoval. Argumentácia oprávneného, obsiahnutá
v jeho odvolaní a týkajúca sa osobitných podmienok pre spôsob doručovania zásielok prostredníctvom
P.O. BOXu a v nadväznosti na to nemožnosti naplnenia zákonných podmienok fikcie doručenia v zmysle
§ 47 ods. 2 OSP v prípade doručovania zásielok prostredníctvom P.O. BOXu s konštatáciou prílišného
formalizmu, je v danom prípade skutkovo i právne irelevantná, nakoľko ustanovenie § 25 ods. 4 ZoRK

(v znení účinnom do 31.12.2014) jednoznačne upravovalo povinnosť rozhodcovského súdu doručiť
rozhodcovský rozsudok povinnému do vlastných rúk, pričom uplatnenie fikcie doručenia písomnosti
určenej do vlastných rúk spôsobom súladným so zákonom bolo v čase doručovania predmetného
rozhodcovského rozsudku možné len za predpokladu dôsledného dodržania postupu v zmysle § 47 ods.
2 OSP, t.j. len v prípade súčasného splnenia všetkých kumulatívnych podmienok upravených v § 47 ods.

2 OSP, k čomu však v danom prípade nesporne nedošlo.
25. S poukazom na vyššie zistený skutkový stav a znenie citovaných zákonných ustanovení, ako
aj s poukazom na skutočnosť, že argumentácia oprávneného v odvolaní nespochybňuje správnosť
napadnutého rozhodnutia v podstatných úvahách súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu, na ktorýchje založený výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) rozhodnutie súdu
prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo
právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy
konania nevznikli, súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).