Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 21Cr/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315892441
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Miklošková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1315892441.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Mikloškovou v právnej veci žalobkyne: U.

R., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXX/X, XXX XX P., občianka Slovenskej republiky proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému advokátskou
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516 o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 18/03/15 vydaného rozhodcom Slovenského
arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. , so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, Mgr. Branislavom Bušom, dňa 25.05.2015 a o návrhu žalobkyne
na odklad jeho vykonateľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku vydaného
Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., sp.
zn. 18/03/15 zo dňa 25.05.2015 sa z a m i e t a .
II. Žaloba sa z a m i e t a .
III. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa (vykonávajúca od 28.06.2011 do 31.01.2016 podnikateľskú činnosť v Nemecku na základe
živnostenského oprávnenia evidovaného pod č. XXX/XXXXX, spis č. BZ-Ge-XXXX-XXXX) sa žalobou
podanou dňa 20.07.2015 na Okresnom súde Bratislava III, na výzvu súdu zo dňa 22.07.2015, ktorá

jej bola doručená dňa 17.08.2015, doplnenou písomným podaním zo dňa 26.08.2015, domáhala proti
žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. XX/XX/XX vydaného Slovenským arbitrážnym
súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. , so sídlom Krížna 56, 821 08
Bratislava, IČO: 45 744 939, dňa 16.12.2016 a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobkyňa v rámci procesného útoku odôvodnila nasledovnými skutkovými tvrdeniami:
Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských

arbitrážnych súdov, z. z. p. o. , so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, sp.
zn. 18/03/15 zo dňa 25.05.2015 rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na úhradu sumy 6.074,30
Eur s príslušenstvom žalovanému spolu s náhradou trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku (ďalej len ako „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok bol
žalobkyni doručený dňa 30.06.2015. Žalobkyňa týmto podáva v lehote podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z.
(ďalej len ako „ZRK“) žalobu na zrušenie rozsudku podľa dôvodu § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. ZRK,
podľa ktorého tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe

žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania,
ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre
ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky,
alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky.Rozhodcovský súd v predmetnom rozhodcovskom rozsudku pri hodnotení právneho režimu medzi
stranami sporu skonštatoval, že právny vzťah medzi žalovaným (v rozhodcovskom konaní v postavení
žalobcu) a žalobkyňou (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovanej) je vzťah obchodnoprávny,

pretože vznikol medzi podnikateľmi, a preto na daný vzťah nie je možné aplikovať príslušné ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa. Na základe takéhoto právneho posúdenia rozhodcovský súd na vec preto
aplikoval ustanovenia zák. č. 244/2002 Z.z., t.j. ZRK. Ja som Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXX-XXXXX uzatvorila so žalovaným ako spotrebiteľka, a nie ako podnikateľský subjekt. V čase
podania žiadosti o úver som bola v rozvodovom konaní a potrebovala som peniaze na zariadenie

domácnosti.Oslovilasomžalovaného,ktorýsiodomňavyžiadalrôznedoklady.Medzinimiajoprávnenie
na živnostenské podnikanie, nakoľko pracujem ako opatrovateľka v Nemecku. Zmluvu mi následne
vystavili na živnostenské oprávnenie. Poskytnuté finančné prostriedky som však použila na zariadenie
domácnosti, nie na výkon podnikateľskej činnosti. O tomto zámere som spoločnosť žalovaného
informovala ešte pred uzatvorením zmluvy. Preto považujem zmluvu uzavretú so žalovaným za zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to podľa § 52 a nasl.

Mám za to, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko mal na vec aplikovať ustanovenia zák. č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Namietam aj skutočnosť, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-
XXXXX zo dňa 15.10.2013 bola uzatvorená na riešenie sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s
ustanoveniamizmluvyorevolvingovomúvere.Neobsahujevšakustanoveniaomožnostiriešeniasporov

a nárokov vyplývajúcich zo zmenky, resp. dohody o zmenkovom vyplňovacom práve. Mám za to, že
rozhodcovský súd rozhodol spor, na ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Podľa § 40 ods. 3
ZRK navrhujem, aby konajúci súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý žiadam zrušiť.
Dôkazy:Kžalobežalobkyňanapodporusvojichskutkovýchtvrdenínepripojilažiadnelistinnédôkazy.Na
výzvu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.07.2015, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 17.08.2015,

žalobkyňa doplnila do spisu nasledovné dôkazy: Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX
zo dňa 15.10.2013 bez podpisu žalobkyne a Rozhodcovský rozsudok sp. zn. XX/XX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX. Na výzvu Okresného súdu Komárno zo dňa 29.01.2016, ktorá bola žalobkyni doručená
dňa 18.02.2016, žalobkyňa doložila do spisu Pracovnú zmluvu zo dňa 29.01.2016. Dňa 08.11.2016
žalobkyňa na pojednávaní doplnila do spisu nasledovné dôkazy: Výzvu oddelenia správy pohľadávok

a exekúcii žalovaného zo dňa 09.01.2015, Splátkový kalendár k Zmluve o revolvingovej pôžičke č.
XXXXXX-XXXXX, Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15.10.2013, prehľad odoslaných
splátok žalovanému zo dňa 15.04.2015, Mandátnu zmluvu č. XXXXXXXX zo dňa 22.12.2014 uzavretú
medzi žalobkyňou a spoločnosťou Cost Contrlo, s.r.o., IČO: 46 143 033, prehľad veriteľov zo dňa
04.12.2014. Dňa 31.03.2017 doplnila do spisu aj svoj živnostenský list č. BZ-Ge-XXXX-XXXX zo dňa

28.06.2011, fotokópiu návrhu žalovaného na vydanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 04.02.2015,
doručeného na rozhodcovský súd dňa 16.03.2015, fotokópiu výzvy na podanie žalobnej odpovede
zo dňa 31.03.2015, fotokópiu zmenky zo dňa 15.10.2013 podpísanej žalobkyňou, fotokópiu Zmluvy o
revolvingovomúvereč.XXXXXX-XXXXXzodňa15.10.2013podpísanúobomastranamizmluvyasporu.
3. Vec bola na Okresnom súde Bratislava III vedená pod sp. zn. XXCsr/X/XXXX. Okresný súd Bratislava

III dňa 19.10.2015 predmetný spis postúpil z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd Komárno s
odôvodnením podľa § 88 ods. 2 veta druhá O.s.p. Na Okresnom súde Komárno bola vec zaevidovaná
pod sp. zn. XCsr/XXXX, a následne na základe Opatrenia predsedu Okresného súdu Komárno pod sp.
zn. XXCr/X/XXXX. Okresný súd Komárno doručil žalobu s prílohami a poučením o procesných právach
a povinnostiach strany sporu žalovanému dňa 05.02.2016 a zároveň ho vyzval na žalobnú odpoveď.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.03.2016. V rámci procesnej obrany žalovaný pri
svojom prvom úkone v konaní vzniesol námietku miestnej príslušnosti v zmysle § 14e ods. 1 písm.
a) zák. č. 371/2004 Z.z., ktorú odôvodnil tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným nebola uzavretá
žiadna spotrebiteľská zmluva, a preto pre určenie miestnej príslušnosti nie je možné použiť zákonné
ustanovenia upravujúce miestnu príslušnosť na konanie tak ako to tvrdí žalobkyňa. K veci uviedol

nasledovné skutkové tvrdenia: Žalobkyňa písomne požiadala o poskytnutie úveru dňa 08.10.2013,
pričom od začiatku vystupovala ako podnikateľka. Ako účel svojej žiadosti o úver uviedla „investičný“. K
žiadosti pripojila doklady osvedčujúce jej podnikateľskú činnosť, preto zmluvný vzťah vzniknutý medzi
stranami sporu zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru je vzťahom obchodnoprávnym. Žalobkyňa
obsah uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 15.10.2013 nikdy predtým

nespochybňovala. Žalobkyňa podpísala rozhodcovskú zmluvu so žalobcom dňa 15.10.2013, podľa
ktorejsatátovzťahujenasporyvyplývajúcezozmluvyaajsporysozmluvousúvisiace.Sporozaplatenie
zmenky je sporom súvisiacim so zmluvou, a to z dôvodu zabezpečovacieho charakteru zmenky pre
nároky vyplývajúce zo zmluvy. Námietka žalobkyne v tomto smere preto nie je dôvodná. Navrhuježalobuakonedôvodnúaneopodstatnenúzamietnuťapriznaťžalovanémunáhradutrovkonaniavplnom
rozsahu.
Dôkazy: K vyjadreniu k žalobe žalobca pripojil listinný dôkaz: žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru zo

dňa 08.10.2013
5. Na námietku žalovaného Okresný súd Komárno s odôvodnením podľa § 88 ods. 2 veta prvá O.s.p.
vec postúpil na Okresný súd Bratislava V dňa 17.05.2016. Na Okresnom súde Bratislava V sa vec vedie
pod sp. zn. XXCr/X/XXXX. Súdny poplatok za žalobu v zákonnej výške 331,50 Eur žalobkyňa zaplatila
na účet tunajšieho súdu dňa 28.07.2016.

Podľa § 43 ods. 2 C.s.p., ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide
o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.
6. Vzhľadom na to, že žalobkyňa aj následným podaním zo dňa 20.03.2017, doručeným súdu dňa
31.03.2017 spolu s početnými prílohami, ktorým reagovala na vyjadrenie žalovaného k žalobe a ním

vznesenú námietku miestnej príslušnosti na Okresnom súde Komárno, trvala na tom, že zmluvu so
žalovaným uzavrela ako spotrebiteľka, súd predložil dňa 13.07.2017 spis na Krajský súd v Bratislave s
nesúhlasom s postúpením podľa § 43 ods. 2 v spojení s § 41 časť za bodkočiarkou C.s.p. Krajský súd v
Bratislave uznesením sp. zn. XNcb/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.08.2017 rozhodol, že miestne príslušným
na prejednanie a rozhodnutie vo veci je Okresný súd Bratislava V. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 16.10.2017. V bode 9. a 10. odôvodnenia tohto právoplatného uznesenia Krajský súd v Bratislave
ako súd druhej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci nebolo preukázané, že žalobkyňa vystupuje v
pozícii spotrebiteľa. Úver jej bol poskytnutý na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti, pričom v zmluve
včl.21.bod21.9žalobkyňauviedla,žezmluvuprečítala,jejobsahuporozumela,uzatvorilajunazáklade
svojej slobodnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom a nie v tiesni. Nakoľko účel poskytnutia finančných

prostriedkov je v zmluve presne špecifikovaný v súlade s § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z., žalobkyňa
nemá postavenie spotrebiteľa a nie je daná miestna príslušnosť podľa § 19 písm. d) C.s.p. Keďže nejde o
spotrebiteľské rozhodcovské konanie, podľa § 28 ods. 1 písm. a) C.s.p. je na konanie príslušný Okresný
súd Bratislava V. Týmto rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v súlade s § 43 ods. 2 veta posledná
C.s.p. je Okresný súd Bratislava V viazaný.

7. Súd v súlade s § 177 ods. 1 C.s.p. dňa 20.06.2019 nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie
na termín 22.10.2019, na ktoré predvolal obe strany sporu. Žalovanému bolo predvolanie doručené dňa
24.06.2019 a žalobkyni v súlade s § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. fikciou dňa 16.07.2019 a následne aj na jej
e-mailovú adresu elektronicky dňa 15.10.2019. Žalobkyňa dňa 17.10.2019 elektronickou poštou doručila
súdu žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 22.10.2019 z dôvodu práce v zahraničí, s

tým že súhlasí s konaním v jej neprítomnosti. Rovnako svoju neprítomnosť ospravedlnil aj žalovaný a
jeho právna zástupkyňa dňa 16.10.2019, s tým, že súhlasia s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd
preto obom stranám sporu dňa 21.10.2019 oznámil, že vec s ich súhlasom prejedná a rozhodne v ich
neprítomnosti. Na pojednávanie sa však napokon ustanovil advokátsky koncipient právneho zástupcu
žalovaného.

Podľa § 180 C.s.p., po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
Podľa § 181 ods. 1 C.s.p., po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah
žalobyavyjadrenípodľa§167.Žalovanýmáprávovyjadriťsakprednesužalobcu.Stranamôžeodkázať

na svoje písomné podanie.
Podľa § 204 C.s.p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
Podľa § 43 ods. 3 C.s.p., právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri

postúpení sporu zachované.
Podľa § 41 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
8. Súd v súlade s § 180 C.s.p., rozhodol uznesením vyhláseným do zápisnice súdu, že bude konať v

neprítomnosti žalobkyne a otvorí pojednávanie, nakoľko s tým súhlasila. Na začiatku pojednávania v
súlade s § 181 ods. 1 a § 204 C.s.p. súd konštatoval, že všetky listiny predložené súdu jednou stranou
sporu boli doručené druhej strane sporu, z uvedeného dôvodu ich netreba čítaním opätovne prítomnej
strane sporu oboznamovať. Následne právny zástupca žalovaného predniesol svoje skutkové tvrdeniazhodné s obsahom písomných podaní žalovaného a v ostatnom odkázal na obsah týchto písomných
podaní, ktoré sú už obsahom spisu, a teda obom stranám sporu známe. Následne súd konštatoval
v súlade s § 43 ods. 3 C.s.p., že žaloba bola podaná včas, teda v lehote podľa § 41 ZRK, nakoľko

rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 30.06.2015 a žalobu o jeho zrušenie žalobkyňa
podala na súde prvej inštancie dňa 20.07.2015.
Podľa§40ods.3zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

9. Žalobkyňa spolu so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala i návrh na odloženie jeho
vykonateľnosti podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. Tento svoj návrh však nijako neodôvodnila.
Odkázala len na svoje tvrdenie, že zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľka a nie ako podnikateľka. Toto
tvrdenie žalobkyne neakceptoval súd druhej inštancie, keď svojim rozhodnutím ako je uvedené v bode
6. odôvodnenia tohto rozsudku nepochybne rozhodol, že sa jedná o vzťah obchodný, a teda žalobkyni
právo na ochranu ako spotrebiteľke nepriznal. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom súdu

druhej inštancie za situácie, keďže žalobkyňa k tomuto návrhu podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z.
neuviedla žiaden právne relevantný dôvod ani dôkaz, tento návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol,
teda rozhodol o ňom tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Podľa § 179 ods. 1 C.s.p., pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú
účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie

rozhodcovského konania (ďalej len „žaloba"). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.
Podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní
rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 27 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté

účastníkmi rozhodcovského konania.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. zák. č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť
zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti
druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre
ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky,

alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale
môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené
od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský
rozsudok len v dotknutej časti.
Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku

1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote
na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
10. Súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku v spojení s pripojenými
listinnými dôkazmi, ako aj obsahom písomných vyjadrení k veci zo strany oboch strán sporu za aplikácie
vyššie citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

11. Z predloženej žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 08.10.2013 mal súd nepochybne preukázané,
že žalobkyňa, podnikajúca na základe živnostenského listu č. BZ-Ge-XXXX-XXXX zo dňa 28.06.2011 s
predmetom podnikania - opatrovateľka v Rakúsku požiadala žalovaného ako fyzická osoba - podnikateľ
o poskytnutie úveru na účel A. Na základe tejto žiadosti žalobkyne žalovaný so žalobkyňou uzavrel dňa
15.10.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol

následne žalobkyni úver na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti. V čl. 10.3 písm. e) tejto zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že vymáhanie pohľadávky z tejto zmluvy je možné aj cestou rozhodcovských
konaní. Na zabezpečenie pohľadávky z tejto zmluvy žalobkyňa dňa 15.10.2013 podpísala aj vlastnú
zmenku na rad žalobcu, ktorou sa žalovanému zaviazala zaplatiť dňa 03.02.2015 sumu vo výške
6.074,30 Eur na jeho účet v Československej obchodnej banke, a.s. Dňa 15.10.2013 strany sporu

uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu č. 179640-24246, kde si dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o
revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušnéhosúduvsúdnomkonaníalebovrozhodcovskomkonanípredSlovenskýmarbitrážnymsúdomaleboViktóriarozhodcovskýmsúdom.Výberrozhodcovskéhosúdu,ktorýbudeoprávnenývecprejednať
a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Žalovaná si riadne povinnosti zo
zmluvy neplnila, bola v omeškaní so zaplatením splatných splátok podľa zmluvy o RÚ, k doplateniu

dlhu nedošlo ani po písomných výzvach žalovaného, preto žalovaný dňa 16.03.2015 podal návrh na
začatie rozhodcovského konania a vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým rozhodcovský súd uloží
žalovanej povinnosť plniť zo zmeny v spojení s poskytnutím nesplateného úveru, a teda zaplatiť sumu
6.074,30 Eur aj s príslušenstvom. Rozhodcovský súd žalobkyňu vyzval dňa 31.03.2015 na podanie
žalobnej odpovede v lehote 10 dní, pričom žalobkyňa túto výzvu prevzala dňa 04.05.2015. Žalobkyňa v

určenej lehote žalobnú odpoveď nepodala, rozhodcovský súd preto vychádzal len zo skutkových tvrdení
žalovaného a ním predložených listinných dôkazov. Na základe zisteného stavu žalobe žalovaného
vyhovel a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 18/03/15 zo dňa 25.05.2015, ktorý bol
žalobkyni doručený podľa jej tvrdenia v žalobe, čo žalovaný nepopieral, dňa 30.06.2015. Žalovaná v
rozhodcovskom konaní, keďže nepodala žalobnú odpoveď nevzniesla žiadne námietky, na ktoré sa
odvolávala v žalobe o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Žalobu podala len z dôvodov

podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. zák. č. 244/2002 Z.z., teda z dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodol
spor, pre ktorý nie je uzavretá rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej
zmluvy. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uvedený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
uvádzaný žalobkyňou v žalobe nie je daný. Iné dôvody žalobkyňa v žalobe neuvádzala, preto sa nimi súd
nezaoberal, nakoľko je viazaný len návrhom a posudzuje skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené vo včas

podanej žalobe. Keďže jej tvrdenie o tom, že zmluvu podpísala ako spotrebiteľka obsah jej žiadosti o
poskytnutie úveru nepotvrdil, ale naopak vyvrátil. V tomto smere nie je podstatné na aké účely žalobkyňa
použila žalovaným jej poskytnuté finančné prostriedky, ale na aký účel si ich žiadala poskytnúť a aký
si zmluvné strany dohodli v zmluve. Zmenka podpísaná žalobkyňou dňa 15.10.2013 zabezpečovala
záväzok žalobkyne voči žalovanému zo zmluvy o RÚ, teda jej podpísanie s predmetnou zmluvou súvisí.

12. Na zdôraznenie súd poukazuje aj na bod 7. Rozhodcovskej zmluvy, kde sa zmluvné strany dohodli,
že žalobkyňa ako dlžníčka je oprávnená od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich
kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať
v písomnej forme. Lehota na odstúpenie sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od
zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že ak

žalobkyňa mala úmysel a vôľu uzavrieť so žalovaným zmluvu spotrebiteľskú a vylúčenie konania pred
rozhodcovským súdom, nič jej nebránilo v tejto štrnásťdňovej lehote od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu
odstúpiť a zmluvný vzťah so žalovaným takto riadne ukončiť.
13. Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. Zák. č. 244/2002 Z.z.
nebol daný, a žalobkyňa v súlade s § 40 ods. 4 v rozhodcovskom konaní žiadne zo žalobných dôvodov

tohto sporu nenamietala, súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, teda rozhodol o nej tak ako
je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa
úspešnostiúčastníkovvkonaní.Keďžežalovanýmalvkonaníplnýúspech,súdmupriznalvočižalobkyni
náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením vyšší súdny úradník.

P o u č e n i e :
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie.
Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodovalvylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 C.s.p., proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie.
Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.