Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116222099
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:5116222099.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcu: M. Z., nar. XX.X.XXXX,

bytom O., K. G. XXX/X, právne zastúpený Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom so sídlom v Prievidzi,
Ul. Matice slovenskej 17, proti žalovaným: v 1. rade: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155,
so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, právne zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Kýčerského 7, v 2. rade: Dražby a aukcie, s.r.o., IČO: 36751642, so sídlom Martin, Flámska
1, právne zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom Martin, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, v 3.
rade: T.. V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J., Q. XXXX/XX, o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v rade 1/ až 3/ 100% trov konania.

III. Žalobca je povinný je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 31.8.2016, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 7.11.2016 domáhal, aby súd určil neplatnosť dražby, ktorá sa konala dňa 31.5.2016 v Martine a
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O., obec O., okres O.,
zapísané: 1/ na liste vlastníctva číslo XXXX: byt č. XXX, na 3. podlaží, vo vchode č. 4, bytového domu

súp. č. XXXXX, postaveného na pozemku parc. č. KN-C XXXX o výmere XXXmX- zastavané plochy a
nádvoria a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č.
XXXXX o veľkosti 4240/191928, spoluvlastnícky podiel k pozemku, par. č. KN-C XXXX o výmere 549m2-
zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 4240/191928, 2/ na liste vlastníctva číslo XXXX: spoluvlastnícky
podiel k pozemku parc. č. KN-C 3478/13 o výmere 743m2 - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti
1/45-in, spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. KN-C XXXXX o výmere 92m2 - zastavané plochy a
nádvoria o veľkosti 1/45-in a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX o výmere 92m2

- zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 1/45-in. Priebeh dražby bol osvedčený Notárskou zápisnicou
N 189/2016 BNZ 19256/2016, NCRIs 19832/2016, spísanou JUDr. Z. Z., notárkou so sídlom v Martine.
Výlučným vlastníkom predmetu dražby bol v čase vykonania dražby žalobca. Navrhovateľom dražby a
zároveň záložným veriteľom bol žalovaný v 1. rade. Dražobníkom bol žalovaný v 2. rade. Vydražiteľom
bol žalovaný v 3. rade. Žalobca uviedol, že má za to, že ako predchádzajúci vlastník predmetu dražby
bol dotknutý na svojich právach, nakoľko v rozpore so zákonom prišiel o vlastníctvo predmetu dražby
a podaním žaloby sa domáha ochrany svojich práv. Žalobca v žalobe uviedol, že spochybňuje celkovú

výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade, nakoľko mu ju žalovaný do dňa podania žaloby nepreukázal.
Žalobca žalobu ďalej odôvodnil tým, že dražbou bol porušený zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbáchadražbasauskutočnilavrozporesustanoveniami§10ods.1,§12ods.4a§17ods.5písm.a/
zákonač.527/2002Z.z..Tvrdí,žemuneboldoručenýdovlastnýchrúkznaleckýposudok,anioznámenieo dražbe. Namieta aj správnosť určenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby znaleckým posudkom
vypracovaným znalcom Ing. B. W.. Stanovenú všeobecnú hodnotu považuje za značne podhodnotenú
a takto stanovená všeobecná hodnota podľa žalobcu ovplyvnila aj výšku ceny dosiahnutej napokon

vydražením.

2. Súd doručil žalobu žalovaným.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba sa nejaví byť dôvodná,

nakoľko žalobca nepreukázal porušenie zákonných ustanovení. K tvrdeniu žalobcu, že spochybňuje
výšku pohľadávky, nakoľko mu nebola preukázaná, žalovaný v 1. rade uviedol, že listom zo dňa
19.8.2015 žalobcovi riadne doručoval vyhlásenie splatnosti úveru, v ktorom bolo jasne uvedené, že
výška pohľadávky je 32.927,13 EUR. Žalobcovi bola zásielka doručovaná do vlastných rúk na adresu
K. G. XXX/X, O.. Žalobca si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia,
že znalecký posudok a oznámenie o dražbe mu boli doručované na adresu, na ktorej sa nezdržiaval. Zo

žaloby ďalej nevyplývajú právne relevantné dôvody pre záver o údajnom nesprávnom určení všeobecnej
hodnoty predmetu dražby. Žalobca neuvádza v čom vidí nesprávnosť znaleckého posudku, ani ako
inak y mala byť správne určená všeobecná hodnota predmetu dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách
ustanovuje presný postup ako má byť určená cena nehnuteľnosti, t.j. iba a len znalcom. Predmetnú
povinnosť si žalovaný v 2. rade splnil. Namietanie ohodnotenie nie je spôsobilým dôvodom na určenie

neplatnosti dražby. Žalobca v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle § 21 Zákona o dobrovoľných
dražbách sú právne relevantné také tvrdenia, ktorými sa tvrdí neplatnosť záložnej zmluvy alebo
porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a zároveň sa tvrdí, že uvedeným bol žalobca

dotknutý na svojich právach (jedná sa o podmienky kumulatívne). V žalobnom návrhu však čiastočne
absentujú tvrdenia vo vzťahu k prvej podmienke a úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke
druhej. Nie je teda u žalobcu splnená ani len povinnosť tvrdenia. K námietke nedoručenia znaleckého
posudku žalovaný v 2. rade uviedol, že dokladom o doručení písomnosti je tzv. doručenka, ktorá má
povahu verejnej listiny a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé.

Podľa zákona o dobrovoľných dražbách má dražobník povinnosť zaslať určené písomnosti avšak nie
ich aj doručiť. Dražobník nemá objektívnu možnosť ovplyvňovať to, či adresát písomnosti splní svoju
právnu povinnosť a zásielku si preberie. V uvedenom prípade však boli zásielky nielen zaslané ale aj
doručené. Doručenky obsahujú údaj, že o tom, že žalobcovi bol ako znalecký posudok, tak i oznámenie
o dražbe doručené a to 29.4.2016, na adrese O.XX/XX, XXX XX O. T. G.. Uvedená adresa sa nachádza

na Listoch vlastníctva č. XXXX, resp. XXXX v katastri nehnuteľností a uvedenú adresu žalobca uviedol
pri uzatvorení úverovej zmluvy. Platí právna domnienka, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú
hodnoverné a každý je povinný sa nimi ako hodnovernými riadiť. Vlastník je zároveň povinný každú
zmenu ohlásiť okresnému úradu do 30 dní. Je neprípustné aby subjekt povinnosti ťažil zo svojho
protiprávneho konania. K námietke správnosti určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti žalovaný v

2. rade uviedol, že táto námietka je neúplná, neurčitá, nepreukázaná a i teoreticky nespôsobilá byť
relevantným dôvodom, dôsledkom ktorého môže byť určená neplatnosť dražby. Ak žalobca tvrdí, že bol
znalecký posudok podhodnotený jedná sa o porušenie povinnosti podľa iného predpisu a nie podľa
zákona o dobrovoľných dražbách. Povinnosťou dražobníka je zaistiť ohodnotenie predmetu dražby
podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby a nie aj ohodnotenie vykonať. Dražobník túto svoju

povinnosť splnil, keď zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby u odborne spôsobilej osoby. Žalovaný v
2. rade je navyše presvedčený, že hodnota predmetu dražby bola stanovená správne. Žalobca zároveň
nevyužiloprávneniepodľa§12ods.5a6zákonaodobrovoľnýchdražbách,t.j.dodesiatichoddoručenia
znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne
žiadať vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 31.5.2016 vydražil predmetné
nehnuteľnosti za sumu 27.500,-EUR. Žalobca ako predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti mu predmet
dražby odovzdal dňa 15.6.2016. Žalobca s ním zároveň spolupracoval pri predaji predmetu dražby so
záujemcami o jeho kúpu tak, že na základe telefonického dohovoru a za účasti žalovaného v 3. rade

vždy sprístupnil predmet dražby na obhliadku. Žalovaný v 3. rade má za to, že žalobca v žalobe zavádza,
poškodzuje ho ako vlastníka nehnuteľnosti a bráni mu v jeho podnikateľských aktivitách. Žalobca si
je vedomý, že podaním žaloby získava čas a možnosť užívať nehnuteľnosť počas súdneho konania.
Žalobca najprv so žalovaným v 3. rade spolupracoval, od 1.6. do 31.8.2016 avšak v posledný deňpodal žalobu o určenie neplatnosti dražby. Zo strany žalobcu je to špekulatívna snaha ako sa všetkými
možnými spôsobmi brániť odovzdaniu nehnuteľnosti vydražiteľovi a užívať nehnuteľnosť bezplatne a v
čo možno najdlhšom čase.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných uviedol, že od začiatku konania namieta
doručovanie písomností aj tú skutočnosť, že písomnosti neboli doručované na adresu jeho trvalého
bydliska, ktorá je totožná s adresou, o ktorej mal žalovaný v 1. rade vedomosť a na ktorú žalovaný v 1.
rade aj doručoval a na tejto adrese sa žalobca aj preukázateľne zdržoval a stále zdržuje. Žalovaný v 1.

rade neupovedomil žalovaného v 2. rade kam doručuje písomnosti žalobcovi. Z pochybenia žalovaného
v 1. rade musia niesť žalovaní v 1. a 2. rade plnú mieru zodpovednosti. Žalobca navrhol znalecké
dokazovanie na preukázanie toho, že žalobca žiadnu z písomností (znalecký posudok a oznámenie od
dražbe) neprevzal a podpis na doručenkách nie je žalobcov. Písomnosti neboli zaslané žalobcovi na
správnu adresu. Žalobca ďalej poukázal na to, že dražobník je povinný zaistiť ohodnotenie predmetu
dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Keďže dražobník žalobcovi doručoval

znalecký posudok na nesprávnu adresu, tak bolo žalobcovi odopreté právo žiadať o nový znalecký
posudok.

7. Súd vo veci nariadil pojednávania. Strany sporu, resp. ich právni zástupcovia na pojednávaniach
zotrvali na svojich stanoviskách.

8. Žalobca aj naďalej namietal pravosť svojho podpisu na doručenkách a trval na svojom návrhu na
nariadenie znaleckého odkazovania z odboru písmoznalectvo. Súd ustanovil vo veci znalkyňu Mgr. Q.
G., znalkyňu z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa), ktorá vypracovala
Znalecký posudok číslo 16/2018.

9. Žalobca následne navrhol doplniť znalecký posudok. Súd vyzval znalkyňu na doplnenie znaleckého
posudku. Znalkyňa vypracovala k znaleckému posudku Odborné stanovisko číslo X/XXXX.

10. Súd ďalej na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: notárska zápisnica, výzva na

vypratanie bytu, zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, zápisnica o odovzdaní predmetu dražby č.
l. 22, výzva č. l. 26, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. O. č. l. XX, potvrdenie uskutočnenia prevodu č. l.
86, zápisnica o odovzdaní predmetu dražby č. l. 87, potvrdenie, upomienka, potvrdenie o vklade č. l.
91, uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/14/2017-20 zo dňa 3.5.2017, poštový podací hárok,
doručenky č. l. 186, kópia dražobného spisu č. l. 197-236, originály doručeniek - prílohová obálka č. l.

266, doklady - prílohová obálka č. l. 285, ZP č. 16/2018 č. l. 294, doklady - prílohová obálka č. l. 329,
odborné stanovisko č. 1/2019 č. l. 335.

11. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD) v prípade,
ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich

právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby

bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

12. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

13. Podľa § 7 ods. 2 ZoDD navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné
dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona.

14. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a

ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe,
ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.15. Podľa § 12 ods. 1 ZoDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty
v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku
alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí

byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší
ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva
nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

16. Podľa § 12 ods. 4 ZoDD ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi

predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

17. Podľa § 17 ods. 5 písm. a/ ZoDD v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník
oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby,
ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

18. Z vykonaného odkazovania mal súd preukázané, že žalobca bol predchádzajúcim vlastníkom
nehnuteľností zapísaných v Katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, Katastrálny
odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX: byt č. XXX, na X. . podlaží, vo vchode č. X, bytového domu
súp. č. XXXXX, postaveného na pozemku parc. č. KN-C XXXX o výmere 549m2- zastavané plochy a
nádvoria a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č.

XXXXX o veľkosti 4240/191928, spoluvlastnícky podiel k pozemku, par. č. KN-C XXXX o výmere 549m2-
zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 4240/191928 a na liste vlastníctva číslo 9731: spoluvlastnícky
podiel k pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX o výmere 743m2 - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti
1/45-in, spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. KN-C XXXXX o výmere 92m2 - zastavané plochy
a nádvoria o veľkosti 1/45-in a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. KN-R. o výmere 92m2 -

zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 1/45-in. Tieto nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom,
ktorým bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, ktorým bol žalovaný v 1. rade. Záložné právo
zabezpečovalo pohľadávku zo Zmluvy o úvere číslo U XXXXXXX.. Dlžníkom z tejto zmluvy bol žalobca,
ktorý mal aj postavenie záložcu. Dňa 19.8.2015 žalovaný v 1. rade vyhlásil splatnosť uvedeného úveru
a vyzval žalovaného aby mu uhradil pohľadávku vo výške 32.927,13 EUR. Žalobca uvedenej výzve

nevyhovel, preto dal žalovaný v 1. rade návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby za účelom predaja
zálohu.

19. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
aj o právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade je takýmto osobitným

predpisom ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD, ktorý umožňuje domáhať sa žalobou určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, teda žaloba vola prípustná.

20. Súd v prvom rade skúmal, či bola žaloba podaná včas v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD a či bol žalovaný
správny okruh účastníkov zmysle § 21 ods. 4 ZoDD. Z predloženej notárskej zápisnice N 189/2016

vyplýva, že dražba sa konala dňa 31.5.2016. Žaloba bola doručená súdu dňa 31.8.2016, teda pred
uplynutím troch mesiacov odo dňa príklepu. Súd preto konštatuje, že žaloba je podaná včas. Z okruhu
žalovaných je žalovaný v 1. rade navrhovateľom dražby, žalovaný v 2. rade je dražobníkom a žalovaný
v 3. rade je vydražiteľom predmetu dražby. Žalobcom je predchádzajúci vlastník premetu dražby, ktorý
zároveň tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach. Súd teda konštatuje, že účastníkmi konania sú osoby

vymedzené v § 21 ods. 4 ZoDD.

21. Podmienkou úspešnosti žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby je aj to, že žalobca musí v žalobe
tvrdiť, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a že bol (kumulatívne) v tejto
súvislosti dotknutý na svojich právach. Uvedené vyplýva priamo z § 21 ods. 2 ZoDD. Podľa názoru súdu

žalobca splnil aj túto podmienku, keď v žalobe vyslovene uvádza, že bol dotknutý na svojich právach,
nakoľko v rozpore so zákonom prišiel o vlastníctvo predmetu dražby. Ďalej opisuje skutkové okolnosti,
v ktorých vidí porušenie zákona o dobrovoľných dražbách a s tým spojené porušenie jeho práv.

22. Súd sa po skonštatovaní splnenia uvedených podmienok ďalej zaoberal jednotlivými námietkami

žalobcu týkajúcimi sa dražby, na základe ktorých tvrdil, že boli porušené ustanovenia zákona o
dobrovoľných dražbách a preto je podľa neho dražba neplatná.23. Žalobca v prvom rade namietal, že mu nebola preukázaná výška pohľadávky na uspokojenie
ktorej sa dražba konala. Podľa názoru súdu je táto námietka vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti dražby
irelevantná, povinnosť preukazovať výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, na uspokojenie ktorej sa

navrhujedobrovoľnádražbamávzmysle§7ZoDDnavrhovateľdražbypredovšetkýmvočidražobníkovi.
No z dokazovania zároveň vyplynulo, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ pohľadávky oznámil žalobcovi
výšku pohľadávky listom zo dňa 19.8.2015.

24. Ďalšia výhrada žalobcu k platnosti dražby sa týkala výšky sumy, v akej bol predmet dražby

ohodnotený. V zmysle 12 ods. 1 ZoDD bol žalovaný v 2. rade ako dražobník povinný zaistiť ohodnotenie
predmetu dražby znaleckým posudkom, keďže sa jednalo o nehnuteľnosti. Žalovaný v 2. rade si
túto povinnosť splnil. Všeobecnú hodnotu premetu dražby neurčoval sám žalovaný v 2. rade ako
dražobník ale znalec, na ktorého sa obrátil. Dražobník nemôže určiť znalcovi dopredu v akej hodnote má
predmet dražby oceniť. Takýto postup by bol porušením zákona. Všeobecnú hodnotu predmetu dražby
určuje znalec znaleckým posudkom, pričom pri jeho vypracovávaní vychádza zo štandardizovaných

znaleckých postupov a metód na základe právnych predpisov. Žalobca súdu zároveň ani nepredložil
žiaden dôkaz, ktorým by preukazoval, že všeobecná hodnota predmetu dražby ku dňu kedy bol
vypracovaný posudok znalcom by bola iná (vyššia), než ju stanovil tento znalec.

25. K samotnej výslednej cene dosiahnutej napokon dražbou súd uvádza, že táto cena nie je

priamo závislá od všeobecnej hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Verejná dražba
je miesto, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a výsledkom je určenie
najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby možné predať. Samotná dražba veci je často najlepším
indikátoromskutočnejtrhovejcenyveci.Všeobecnáhodnotajevždyibaodhadomznalcaajehonázorom
vyjadrujúcim určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mala dosiahnuť na voľnom

trhu za dodržania podmienok poctivého predaja. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom však
neznamená, že sa určená hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo cena
dosiahnutá na dražbe. Cena sa tvorí ako priesečník ponuky a dopytu. Je teda zrejmé, že samotná cena
sa tvorila priamo na dražbe a vyjadrovala aktuálnu ponuku a dopyt po predmetnej nehnuteľnosti, pričom
prítomný záujemca prirodzene nemal záujem získať nehnuteľnosť za vyššiu sumu. Súd zároveň

poukazuje na to, že z notárskej zápisnice vyplýva, že prvé najnižšie podanie určené na dražbe bolo vo
výške 41.000,-EUR.

26. Žalobca v žalobe napokon namietal, že mu do vlastných rúk nebol doručený znalecký posudok ani
oznámenie o dražbe. Tým mali byť porušené ustanovenia § 10 ods. 1, § 12 ods. 4 a § 17 ods. 5 Zákona

o dobrovoľných dražbách.

27. Žalovaný v 2. rade v reakcii na toto tvrdenie predložil ako listinné dôkazy poštový podací hárok a
doručenky. Z uvedených listín vyplýva, že Znalecký posudok aj Oznámenie o dražbe zaslal žalovaný v
2. rade žalobcovi na adresu: O. XXX/XX, XXX XX O. T. G.. Obidve zásielky boli doručované do vlastných

rúk a boli prevzaté dňa 29.4.2016. Obidve doručenky sa podpísané vrátili žalovanému v 2. rade.

28. Žalovaný poprel, že mu boli tieto písomnosti doručené a tvrdil, že podpis na doručenkách nie je jeho.
Zároveň uviedol, že sa v čase doručovania na uvedenej adrese už dávnejšie nezdržiava.

29. Na základe dôkazného návrhu žalobcu bolo na posúdenie pravosti podpisov nariadené znalecké
dokazovanie z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa). Zo znaleckého
predloženého posudku a z odborného stanoviska vypracovaného znalkyňou ako doplnenie znaleckého
posudkuvyplynulo,žespornépodpisynadoručenkáchniesúpravýmipodpismižalobcu.Spornépodpisy
sú vykonštruované. Ich pisateľ sa ani nesnažil o napodobenie nesporne pravých podpisov žalobcu.

Žalobcu však nie je možné jednoznačne vylúčiť ako pisateľa sporných podpisov. Charakter sporných
podpisov neumožňuje ani ich porovnanie s prípadnými vzorkami rukopisu žalobcu. Určiť pisateľa
vykonštruovaného nacvičeného podpisu je takmer nemožné, pokiaľ on sám nechce pri skúškach písma
ukázať, akým spôsobom sporný podpis vyhotovil.

30. V zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa údaje v potvrdení o doručení
písomnosti (doručenka) považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
V zmysle § 205 Civilného sporového poriadku verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v
nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Na základe uvedeného platí prezumpciasprávnosti údajov uvedených na doručenke. Pokiaľ chce žalobca preukázať, že údaje na doručenke nie
sú pravdivé, zaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno. Pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že
podpis na verejnej listine urobila osoba, ktorej meno je tam uvedené. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 2 Cdo 199/2005: Verejná listina môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len tým, že účastník
tvrdí skutočnosti a ponúkne dôkazy, ktorými bude preukázaná jej nepravdivosť. Pri verejnej listine teda
dôkazné bremeno spočíva na tom účastníkovi, ktorý popiera jej pravosť. V rámci dôkaznej situácie
uľahčuje tomu účastníkovi, ktorý sa verejnej listiny dovoláva dôkaznú povinnosť v tom zmysle, že tento
účastník nemusí preukazovať pravdivosť v nej uvedených skutočností. Naopak, účastník, ktorý pravosť

obsahu takej listiny popiera, musí dokázať opak. Nestačí však iba jednoduché popieranie pravdivosti
obsahu listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu, ale účastník musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť
dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť ktorých verejná listina osvedčuje alebo potvrdzuje, sú nepravdivé.
Musiabyťtedapreukázanétakéskutočnosti,ktoréúplnepodlamujúvierohodnosťobsahuverejnejlistiny;
inak nemožno verejnú listinu zbaviť jej dôkaznej sily.

31. To, že znalecký posudok a oznámenie o dražbe boli riadne doručené poštovým doručovateľom do
vlastných rúk vyplýva z doručeniek predložených žalobcom v 2. rade. Doručenky sú úplne vyplnené
a majú všetky potrebné náležitosti. Keďže majú povahu verejnej listiny, riadne doručenie písomností
konkrétnemu adresátovi, ktoré potvrdzujú sa prezumuje. V zmysle vyššie uvedeného, pokiaľ chcel
žalobca vyvrátiť pravdivosť údajov na predložených doručenkách, musel predložiť dôkaz o tom, že

tieto doručenky skutočne nepodpísal, prípadne ktorá osoba ich naozaj podpísala a prevzala zásielky
namiesto neho. Niet totiž pochýb o tom, že zásielky niekto riadne prevzal do vlastných rúk a doručenky
podpísal. Pokiaľ chcel byť žalobca úspešný, musel úplne vyvrátiť pravdivosť aspoň niektorého z údajov
uvedených na týchto doručenkách. Pri posudzovaní doručovania do vlastných rúk, ktorého úspešné
zavŕšenie doručenka preukazuje je potrebné vziať do úvahy celý mechanizmus tohto doručovania,

t.j. že poštový doručovateľ odovzdáva zásielku adresátovi, ktorý sa mu predtým preukázal dokladom
totožnosti, adresát si zásielku prevezme a následne svojim podpisom prevzatie zásielky potvrdí.
Doručenka je teda dokladom o tom, že sa tento proces uskutočnil a že zároveň prebehol v súlade
s právnymi predpismi. Z výsledkov znaleckého dokazovania navrhnutého žalobcom jednoznačne
nevyplynulo, že by doručenky nemohol podpísať aj žalobca. Žalobca zároveň nenavrhol žiadne ďalšie

priame, či nepriame dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia o tom, že uvedené písomnosti neboli
doručené jemu. Z uvedených dôvodov má súd za to, že žalobca nepreukázal nepravdivosť údajov, ktoré
predložené doručenky ako verejné listiny preukazujú.

32. Vzhľadom na uvedené súd uvádza, že na základe výhrad žalobcu ale ani na základe vlastného

prieskumu vykonanej dražby nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli porušením ustanovení zákona
č. 572/2002 Z.z o dobrovoľných držbách, a na základe ktorých by bola dražba neplatná. Preto žalobu
zamietol.

33. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným v 3. rade, ktorý žiadal ustanoviť nového znalca s

tým, aby žalobca pred týmto znalcom za účasti všetkých strán sporu napodobnil sporný podpis a
akýkoľvek text. Súd tento dôkaz nepripustil, pretože znalkyňa vo svojom odbornom stanovisku uviedla,
prečo je uvedený spôsob (úmyselné napodobenie sporných podpisov) z hľadiska znaleckého skúmania
neprípustné.

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

36. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Žalovaní boli v konaní plne úspešní. Preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

40. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov

Okresného súdu Prievidza, a to na odmenu ustanovenej znalkyne. Podľa dôvodovej správy k Civilnému
sporovémuporiadku,ustanovenie§259CSPpokrývaajpotenciálnevýdavkyštátu.Súddospelkzáveru,
že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na
náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 CSP, teda analógie legis.
V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská republika nárok na náhradu
vynaložených výdavkov. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalobcu aby Slovenskej republike nahradil

vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.