Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 25, 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9T/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420010015
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8420010015.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

25.05.2020 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
U. D., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom F., S. XX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 17.05.2019 v čase okolo 19.30 hod., v mieste svojho trvalého bydliska v obci Lendak, na ul. S. XX/

XX, okres Kežmarok, v kuchyni rodinného domu, začal pod vplyvom alkoholu slovne útočiť na svoju
manželku D. D. tým spôsobom, že sa jej pýtal, či s ním má nejaký problém, počas toho mal v pravej
rukej ceruzku, ktorú používa na stavbách a s touto ceruzkou sa na ňu zahnal smerom na hrudník so
slovami, či ju má zabiť, pričom ona tú ceruzku pravou rukou zachytila a zlomila ju a tým mu zabránila v
útoku, a toto jeho konanie sa opakovalo aj dňa 20.05.2019 v čase o 19.00 hod., kedy sa jej opätovne v
mieste svojho trvalého bydliska v obci F., na ul. S. XX/XX, okres Kežmarok, pod vplyvom alkoholu a po
predchádzajúcom konflikte vyhrážal, že má vypadnúť z domu, lebo ju zabije, na čo poškodená D. D.Á.

z obavy z ďalšieho útoku odišla do pivnice rodinného domu, čím týmto svojím konaním aj vzhľadom na
prechádzajúcu protiprávnu minulosť vzbudil u poškodenej D. D. dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

t e d a

pokračujúcim konaním sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§360ods.2Trestnéhozákonazapoužitia§36písm.l/Trestnéhozákona,§37písm.m/Trestného
zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody o stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 08.01.2020
obžalobu pod sp. zn. Pv 302/19/7703-55 na obžalovaného U. D. pre skutok právne kvalifikovaný ako

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom
skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.05.2020 bol obžalovaný
U. D. poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa

§ 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Trestného poriadku, a to že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky
kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného
poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného
poriadku súd zistil stanovisko prokurátora a poškodenej, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať.

Následne súd vyhlásenie obžalovaného U. D. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho
skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom
konanínemalpochybnostiovineobžalovaného.Následnesúdvzmysle§257ods.8Trestnéhoporiadku
na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie len vo vzťahu výroku o treste a ochrannom opatrení,

a to oboznámením obsahu listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného, pripojeného spisu a
obsahu znaleckého posudku.

Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny obžalovaného, uznal obžalovaného za vinného
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Týmto pokračujúcim konaním sa obžalovaný vyhrážal

svojej manželke, ako chránenej osobe - blízkej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
smrťou takým spôsobom, že to mohlo u nej vzbudiť dôvodnú obavu, čím obžalovaný naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Z hľadiska
subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako priamy úmysel, pretože obžalovaný chcel

spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je
ochrana jednotlivca pred závažnými formami vyhrážok /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, obžalovaný U. D. bol v
obdobíod30.06.2017do05.09.2019dvakrátpostihnutýzapriestupkyprotiobčianskemuspolunažívaniu

v zmysle § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
ktorých sa dopustil dňa 30.06.2017 a dňa 17.05.2019, v oboch v prípadoch voči svojej manželke D. D.,
ktorej v oboch prípadoch vulgárne nadával, za čo mu bola uložená pokuta. Z rozhodnutia Obvodného
oddelenie PZ Spišská Belá č.p. ORPZ-KK-OPDP4-102-004/2019 zo dňa 29.11.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.12.2019 OO PZ Spišská Belá, ako správny orgán vyhovel protestu prokurátorky

a zrušil rozhodnutie o priestupku v blokovom konaní pod číslom séria I 0008804, číslo bloku 0440161
zo dňa 17.05.2019, ID 20190000390148, pričom sa jedná o priestupok, ktorého sa obžalovaný dopustil
dňa 17.05.2019.

Z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov, kde obžalovaný vykonával

väzbu v prejednávanej veci vyplýva pozitívne hodnotenie obžalovaného. Obžalovaný sa k príslušníkom
a zamestnancom ústavu správal slušne. Disciplinárne odmenený a ani potrestaný nebol. Zo správy
o povesti vypracovanej Obcou Lendak dňa 19.07.2019 o správaní sa obžalovaného vyplýva, že
obžalovaný je ženatý, má päť detí, pred nástupom výkonu trestu požíval alkohol iba príležitostne a
komisioupreochranuverejnéhoporiadkuriešenýnebol.Natejtospráveobeczotrvalaajdňa23.12.2019.

Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný,
z toho raz cudzozemským súdom s uloženým peňažným trestom vo výške 300,- Eur (odsúdenie č. 2
odpisu registra trestov). Prvý krát mu bol Okresným súdom Poprad v konaní pod sp. zn. 2T 378/1994
zo dňa 29.12.1994 uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do

29.12.1996, v rámci ktorej sa osvedčil a preto sa na neho v prípade tohto odsúdenia hľadí, akoby nebolodsúdený. V poradí tretie odsúdenie odpisu registra trestov predstavuje rozsudok tunajšieho súdu sp.
zn. 6T 109/2005, ktorý súd na hlavnom pojednávaní oboznámil a z ktorého vyplýva, že obžalovaný U.
D. bol uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1

písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa dopustil voči svojej manželke D. D.. Za
spáchanie tohto trestného činu mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2006, pričom z odpisu registra trestov
vyplýva, že obžalovaný sa dňa 29.03.2010 v skúšobnej dobe osvedčil a preto sa na neho pri tomto

odsúdení hľadí, akoby nebol odsúdený. V poradí štvrtý záznam predstavuje zmier schválený Okresnou
prokuratúrou dňa 11.09.2009, ktorého obsah súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. Zo skutkovej vety
uvedeného uznesenia o schválení zmieru vyplýva, že obžalovaný U. D. dňa 11.07.2009 v Lendaku, okr.
Kežmarok, na ul. S. Č.. XX/XX v rodinnom dome, kde trvale býva, sa po požití alkoholických nápojov,
po predchádzajúcom nedorozumení a hádke vyhrážal svojmu synovi U. D., nar. XX.XX.XXXX, že ho
zabije, pričom v ruke mal kuchynský nôž a poškodený na to vybehol von na dvor a privolal políciu, pričom

poškodenému U. D. nebola spôsobená žiadna ujma. Tento skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Posledné - piate odsúdenie vyplývajúce z registra trestov SR predstavuje odsúdenie v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 219/2013, pričom súd na hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný

obsah tohto spisu, ktorý pripojil. Dňa 12.11.2013 bol súdu doručený návrh na schválenie dohody o vine
a treste, ktorú uzavrel obžalovaný U. D. s prokurátorom Okresnej prokuratúry Kežmarok pre skutok,
ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že po dlhší čas v presne nezistenom čase od júna 2012, po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, sa niekoľkokrát opakovane do 22.6.2013 nebezpečne
vyhrážal v mieste svojho trvalého bydliska v Lendaku na ul. S. XX/XX, okres Kežmarok, zabitím svojej

manželke D. D., pričom jej vulgárne nadával, že ju zabije, kde na D. D.E. niekoľkokrát taktiež fyzicky
zaútočil, a to tak, že do nej strkal rukami, kde k zraneniu poškodenej D. D. nedošlo pričom od marca
2013 sa jeho agresivita po tom, ako sa priviedol do podnapitého stavu, neustále stupňovala a manželke
D. D. sa opakovane niekoľkokrát vyhrážal zabitím, kde dňa 22.06.2013 v čase okolo 19.00 hod.,
po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, po návrate domov do miesta trvalého bydliska, do

rodinného domu č. XX/XX v obci Lendak sa jeho agresívne správanie vystupňovalo, najskôr začal
poškodenej manželke D. D. vulgárne nadávať, a potom sa jej začal vyhrážať, že ju zabije, kde túto
vyhrážku niekoľkokrát zopakoval, čím u poškodenej D. D. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,
že svoje vyhrážky splní a fyzicky jej ublíži, načo z domu utiekla von na dvor a bezprostredne privolala
hliadku polície. Rozsudkom zo dňa 05.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť v rovnaký deň, súd túto

dohodu schválil a uložil obžalovanému U. D. dohodnutý trest vo výške 6 mesiacov so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu
v zmysle § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou. Toto liečenie bolo dňa 05.12.2013 nariadené v rámci výkonu trestu a po skončení výkonu
trestu bolo nariadené ešte raz dňa 28.01.2014. MUDr. A. C., psychiater, u ktorého v zmysle nariadenia

mal obžalovaný U. D.E. vykonávať súdom uložené ochranné liečenie, dňa 14.03.2014 požiadal súd
o usmernenie, pretože sú súčasne nariadené dva ochranné liečenia a v prípade premeny ústavného
liečenia na ambulantné sa budú vykonávať oba ambulantné liečenia súbežne. Preto žiadal oznámiť
postup liečenia. Zo spisu už nevyplýva ďalší priebeh liečenia.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj obsah znaleckého posudku č. 75/2019 vypracovaného
Psychiatrickou a sexuologickou organizáciou, s.r.o. a to vo vzťahu k prokurátorom navrhnutému
uloženiu ochranného protialkoholického liečenia obžalovanému. Znalecká organizácia po preštudovaní
spisovaného materiálu z prípravného konania ku dňu vypracovania znaleckého posudku a vlastným
psychiatrickým vyšetrením obžalovaného dospela k záveru, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou

chorobou a ani poruchou a v čase spáchania trestného činu bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať, pričom jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti boli znížené len pod vplyvom užitého alkoholu vo forenzne nepodstatne miere. U
obžalovaného bola zistená závislosť od alkoholu s plne rozvinutou psychickou a telesnou formou
závislosti, v staršej klasifikácii podľa Jellineka sa u obžalovaného jedná o 3. štádium alkoholizmu

zo štyroch klasifikačných stupňov. Hoci jeho pobyt na slobode nie je pre nezistenú duševnú
chorobu nebezpečný pre spoločnosť, znalecká organizácia odporúča uložiť obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie v ambulantnej forme.Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov

spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. V
prospech obžalovaného U. D. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona, a to, že sa obžalovaný k spáchaniu skutku priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Naopak,
v neprospech obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný už bol v minulosti
za trestný čin odsúdený /§ 37 písm. m) Trestného zákona/. Súd pri posudzovaní existencie tejto
priťažujúcej okolnosti musel nutne zohľadniť jeho odsúdenie v konaní vedenom na tunajšom súde pod

sp. zn. 7T 219/2013, v ktorom mu bol uložený trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme,
navyše za rovnakú trestnú činnosť, čím sa vo vzťahu k tomuto odsúdeniu u neho neuplatňuje následok
zahladenia odsúdenia vykonaním trestu nespojeného s odňatím slobody alebo osvedčením v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Preto pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností 1:1, súd v zmysle § 38 ods. 2 a nasl. odseky tohto § Trestného zákona trestnú sadzbu trestu

odňatia slobody stanovenú v ustanovení § 360 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí od 6 mesiacov až
do 3 rokov neupravoval a trest ukladal v tejto trestnej sadzbe trestu odňatia slobody.

Na jednej strane súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa k svojmu činu priznal a svoje konanie
aj úprimne oľutoval, čo má významný vplyv v rámci výchovného a preventívneho účelu trestu. Na

strane druhej obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za násilnú trestnú činnosť podobného charakteru,
dokonca vo vzťahu k poškodenej aj závažnejšieho charakteru /odsúdenie v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 6T 109/2005 za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215
ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005/. Aj zmier schválený Okresnou prokuratúrou
Kežmarok sp. zn. Pv 547/09 je založený na skutku, ktorého sa obžalovaný dopustil voči svojmu synovi

veľmi podobným spôsobom, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku
pri právnej kvalifikácii, ako v prejednávanej trestnej veci. Hoci sa v prípade oboch týchto odsúdení
hľadí na obžalovaného, akoby nebol odsúdený, uvedené neznamená, že sa týchto trestných činov
nedopustil. Na strane druhej musí súd nutne zohľadniť skutočnosť, že sa ich obžalovaný dopustil pred
viac ako 10 - timi, resp. 15 - timi rokmi. Avšak ani tento časový odstup od prejednávanej trestnej

činnosti nezmazáva fakt, že agresívne a násilné formy prejavov v správaní obžalovaného majú dlhodobý
charakter a určite nemožno jeho konanie v prejednávanej veci posudzovať ako jednorazový exces.
Samozrejme, pri rozhodovaní o treste súd nemôže opomenúť jeho odsúdenie v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 7T 219/2013, ktoré je rovnako právne kvalifikované a ktorého sa opäť
dopustil voči svojej manželke. Už v rámci tohto odsúdenia mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý bol výsledkom dohody medzi prokurátorom a obžalovaným a
ktorý nepochybne zohľadňoval predchádzajúcu trestnú činnosť obžalovaného. Zo skutku uvedeného
v obžalobe prokurátora v prejednávanej trestnej veci je z pohľadu súdu zrejmé, že obžalovaný sa z
predchádzajúcej trestnej činnosti nepoučil a výkon trestu v trvaní 6 mesiacov nebol pre neho dostatočne
výchovný na to, aby sa tejto trestnej činnosti v ďalšom svojom živote vyvaroval. Ani počas šiestich

rokov, ktoré uplynuli od výkonu tohto trestu obžalovaný (hoci nebol súdne trestaný) pokračoval vo
verbálne násilnej forme správania, ktoré malo charakter priestupku spáchaného voči poškodenej. U
obžalovaného sa tak jedná o špeciálneho recidivistu, čo musel súd nutne zohľadniť nielen v dĺžke
trestu ale aj v jeho nepodmienečnej forme. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní
osem mesiacov, ktorý zohľadňuje priznanie obžalovaného, jeho úprimnú ľútosť a časový odstup od jeho

predchádzajúcich odsúdení, a na strane druhej práve osobu obžalovaného, ako špeciálneho recidivistu.
Tento trest podľa názoru súdu zohľadňuje všetky aspekty účelu trestu tak, ako ich uviedol vyššie v
odôvodnení tohto rozsudku.

Pretože obžalovaný bola v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo

výkone trestu odňatia slobody (v konaní pod sp. zn. 7T 219/2013), ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin (§ 360 ods. 2 Trestného zákona), súd ho za splnenia podmienok uvedených v § 48 ods. 2
písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.Nakoľko poškodená si do skončenia vyšetrovania náhradu škody neuplatnila, súd o škode týmto
rozsudkom nerozhodoval.

Z rozsudku sp. zn. 7T 219/2013 zo dňa 05.12.2013 ako aj z celého tohto pripojeného spisu vyplýva,
že obžalovanému bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré je riadne
nariadené ale ktoré doposiaľ nebolo ukončené, teda sa vykonáva alebo by sa malo vykonávať. Navyše
z obsahu tohto spisu (žiadosť MUDr. C.) vyplýva, že ešte jedno ochranné liečenie sa naďalej vykonáva.

Z podstaty ochranného liečenia, ako druhu ochranného opatrenia vyplýva, že nie je možný súbeh dvoch
rovnakých ochranných liečení, resp. takýto súbeh nie je v súlade s podstatou a účelom ochranného
liečenia (§ 35 Trestného zákona). Preto súd napriek tomu, že znalecká organizácia ochranné
protialkoholické liečenie u obžalovaného odporučila a súd sa vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý
je závislý od alkoholu s týmto návrhom stotožnil, vzhľadom na už právoplatne uložené ochranné
protialkoholické liečenie, ktoré doposiaľ nebolo ukončené, ďalšie liečenie týmto rozsudkom neuložil,

pretože jeho účel a zmysel napĺňa výkon ochranného liečenia uloženého v konaní sp. zn. 7T 219/2013.
pokračujúcim konaním sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe - blízkej osobe,

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.