Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415206351
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8415206351.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598 právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti
povinnému M. J. bytom X. XXXX/X, H. o vymoženie 86,69 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 6Er/470/2015 - 13 zo dňa 20. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštanciezamietolnapadnutýmuznesenímžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že v tejto veci mal byť exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01949/14 zo dňa 29.07.2014. Súd prvej inštancie
vec preskúmal v zmysle § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku a zistil, že medzi oprávneným a
povinným bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2011, ktorú podľa § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka, klasifikoval ako spotrebiteľskú, a tiež rozhodcovská zmluva, ktorá
mala založiť právomoc rozhodcovského súdu. Táto mala podobu tlačiva, bola pripravená vopred bez
možnosti spotrebiteľa podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná, možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať je len zdanlivá, fakticky spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Preto je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná.

Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy konštatoval nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a
nedostatok materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť,

že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd nemá právomoc skúmať samotné
rozhodcovské konanie, pri materiálnom prieskume sa musí obmedziť na skúmanie výroku exekučného
titulu, nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku. Exekučný súd svojím postupom nahrádza
konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Pochybenie exekučného

súdu spočíva aj v tom, že k svojím záverom dospel bez primeraného zisťovania skutkového stavu,
keďže konštatoval, že medzi stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva ani doložka. Oprávnený a
povinný uzatvárajú zmluvu na samostatnej listine, v niektorých prípadoch bola doložka vo všeobecných
zmluvných podmienkach, a podľa nich je daná právomoc rozhodcovského súdu, ktorý bol oprávnený
vydať exekučný titul. Navyše argument súdu využijúc § 53 ods. 4 písm. r) OZ neobstojí, pretože nešlo
o úpravu riešenia sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, spotrebiteľom bolo umožnené rozhodnúť

sa, kde uplatnia svoje práva.3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 okrem iného
povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu skúma, či rozhodcovský orgán, ktorý rozhodnutie vydal, mal právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,

resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva jednoznačne podklad pre
taký postup exekučného súdu v tomto konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu
exekútorovi.

6. Súd prvej inštancie správne aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa
14.12.2011 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej
zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie

označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto

otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
(Obdobne porovnaj aj uznesenie najvyššieho súdu vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)

7. Podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy, čl. II bod 1., sa všetky spory zo zmluvy mali riešiť pred
stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na tomto súde alebo pred príslušným
súdom Slovenskej republiky.

8. Odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmaštátnymsúdom,aleakbypodľatakejtodoložkyzačalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič
nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

9. V predmetnej veci súdna kontrola neprijateľnosti, neplatnosti rozhodcovskej zmluvy bola
opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované

na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú
(Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).10. Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje
za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je
podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ
pretonemoholmaťžiadenvplyvnaobsahpodmienky,najmävsúvislostisvopredspísanouštandardnou,
formulárovou zmluvou.

11. Takouto vopred pripravenou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská zmluva, jej obsah, a to aj keď
bolapripravenávoformesamostatnejlistiny,pretožetájeformulárová,spotrebiteľnemážiadnumožnosť
ovplyvniť jej obsah, oprávnený ju používa v nespočetných prípadoch a ako súčasť zmluvného úverového
vzťahu ju predkladá spotrebiteľom v deň podpisu úverovej zmluvy na podpis. Ide o formu rozhodcovskej
zmluvy k úverovej zmluve, ktorú nemožno meniť individuálnym dojednaním, čo svedčí o tom, že povinný
ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne.

12. Takáto formulárová rozhodcovská zmluva ako faktická i právna súčasť formulárovej úverovej zmluvy
bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Takúto zmluvu možno preto považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, preto nevyvoláva právne účinky, a keďže mala

založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
na jej základe vydal rozsudok, spôsobuje vo svojich dôsledkoch nulitnosť rozhodcovského rozsudku,
ktorý nemožno vykonať.

13. Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný

titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ak zohľadníme skutočnosť, že
rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť,

nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred
nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu
exekučného konania.

14. Vo svetle uvedených záverov správne súd prvej inštancie, ako exekučný súd, žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia zamietol.

15. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní

nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.

V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej

obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné
sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou
dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne
tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku,

ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24
už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená
podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomocpre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo
dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“

16. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd v Bratislave a adresa trvalého pobytu spotrebiteľa
je v H.. Z obsahu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy evidentne vyplýva, že spotrebiteľ bude vždy
žalovaný na rozhodcovskom súde, teda v tejto veci bola neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z tohto
geografického dôvodu zrejmá.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).