Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417216064
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4417216064.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlomBratislava,Vajnorská100/A,IČO:47967692,vzastúpení:AdvokátskakanceláriaJUDr.Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: K.
M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., prechodne bytom L. pre seniorov V. S., n. o., so sídlom S. XXX, o

zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 22. októbra 2018 č. k. 4Csp/183/2017-144, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nepriznal náhradu

trov konania.

2.Vodôvodnenírozsudkusúdprvejinštancieuviedol,žežalobcasažalobouzodňa25.10.2017domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 1000 eur, úrokov vo výške 190,68 eur, úrokov vo výške 809,74 eur,
úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 1000 eur, vo výške 25,50 % p. a. od 08.06.2017
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % p. a. z nezaplatenej istiny vo výške 1000 eur od

08.06.2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 47,14 eur a nahradenia trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovaným uzavrela úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013. Žalovanému bola poskytnutá suma 1000 eur, pričom mal splácať
predmetný úver v 72. mesačných splátkach vo výške 30,62 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Aktuálna výška
úrokovejsadzbyvdobeuzavretiazmluvybola25,50%p.a.,výškaRPMN28,70%.Vprípadeomeškania
so splátkou úveru bolo v čl. 6 bod 6.3 uvedené, že veriteľ je oprávnený úročiť nezaplatené dlžné splátky

úveru zmluvnou úrokovo sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení o
úrokových sadzbách, a to až do času úplného splatenia omeškaných splátok, pričom číselne v zmluve
dohodnutý úrok z omeškania stanovený nebol. Žalovaný bol vyzvaný listom zo dňa 13.10.2014 na
zaplatenie celej dlžnej sumy, nakoľko žalobca žalovanému oznámil, že rozhodol o predčasnej splatnosti
úveru k 13.10.2014, pričom dlžná čiastka činila 1237,82 eur. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške
1000 eur, úrokov 190,68 eur, poplatkov za upomienky vo výške 39,28 eur a poistného v sume 7,86 eur.

Žalovaný po zosplatnení úveru nezaplatil žiadnu úhradu.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 postúpil právny predchodca žalobcu Poštová
banka, a.s., na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v plnom rozsahu.

4. Žalobca podaním zo dňa 11.09.2018 na výzvu súdu upresnil svoje podanie v tom zmysle, že žalovaný

z celkového poskytnutého úveru pred zosplatnením úveru zaplatil čiastku 30,62 eur, z ktorej sumy 2,62
eur bola započítaná na poplatky, 28 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania. Čo sa týka uplatnenéhoúroku vo výške 809,61 eur, tak tento úrok bol vyčíslený do 31.05.2017, teda do dátumu zosplatnenia,
poplatky vo výške 47,14 eur pozostávajú z poplatkov za poistné ako aj z poplatkov za dve upomienky,
za prvú vo výške 9,96 eur z 08.04.2014 a za druhú vo výške 24,90 eur zo 06.05.2014, poplatku za

upozornenie z 25.09.2014 vo výške 1,10 eur a poplatku za výzvu na splatenie úveru z 13.10.2014 vo
výške 3,32 eur. Zároveň žalobca požiadal o zmenu petitu žaloby v časti uplatneného úroku z nesplatenej
istiny vo výške 25,5 % p. a. zo sumy 1000 eur od 01.06.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania z
nesplatenej istiny vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 1000 eur od 01.06.2017 do zaplatenia. Súd uznesením
z 25.09.2018 pripustil zmenu petitu žaloby v časti splatnosti uplatnených úrokov.

5. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.09.2018 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, lebo bola podaná
oneskorene. Nemal žiadny P. O. BOX a žiadne peniaze si nezobral v čase uzavretia úverovej zmluvy.
Je dôchodca a poberá dôchodok.

6. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu Poštová banka,

a.s. so žalovaným uzavrela úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013. Žalovanému bola
poskytnutá suma 1000 eur, pričom mal splácať predmetný úver v 72. mesačných splátkach vo výške
30,62 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Aktuálna výška úrokovej sadzby v dobe uzavretia zmluvy bola 25,50
% p. a., výška RPMN 28,70 %. V prípade omeškania so splátkou úveru bolo v čl. 6 bod 6.3 uvedené, že
veriteľ je oprávnený úročiť nezaplatené dlžné splátky úveru zmluvnou úrokovo sadzbou a sadzbou úroku

z omeškania vo výške stanovenej v oznámení o úrokových sadzbách, a to až do času úplného splatenia
omeškaných splátok, pričom číselne v zmluve dohodnutý úrok z omeškania stanovený nebol. Žalovaný
bol vyzvaný listom zo dňa 13.10.2014 na zaplatenie celej dlžnej sumy, nakoľko žalobca žalovanému
oznámil, že rozhodol o predčasnej splatnosti úveru k 13.10.2014, pričom dlžná čiastka činila 1237,82
eur. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 1000 eur, úrokov 190,68 eur, poplatkov za upomienky vo

výške 39,28 eur a poistného v sume 7,86 eur. Žalovaný po zosplatnení úveru nezaplatil žiadnu úhradu.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch účinného k 10.12.2013, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka.

8. Uviedol, že dospel k záveru, že aj keď bola žaloba podaná dôvodne, nebolo možné jej vyhovieť,
nakoľko žalobca si svoj nárok zo zmluvy o úvere z roku 2013 uplatnil až v roku 2017, t. j. po márnom
uplynutí všeobecnej premlčacej doby podľa všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka. Žalovaný
podľa úverovej zmluvy mal splácať poskytnutý úver počnúc od 20.01.2014, keďže žalovaný tento úver
nesplácal, vyzval ho právny predchodca žalobcu na úhradu dlžnej splátky, a keď nebola táto splátka

uhradená k 13.10.2014, vyhlásila Poštová banka, a.s., predčasnú splatnosť úveru, t. j. od 14.10.2014
začala plynúť žalovanému premlčacia doba a uplynula mu k 14.10.2017. Keďže žalobca podal žalobu
až 25.10.2017, táto žaloba bola podaná až po márnom uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na to,
že bola vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného, ktorú súd posúdil ako dôvodnú, nebolo
možné takéto premlčané právo žalobcovi priznať, pretože žalobca si toto právo neuplatnil riadne a včas

podaním na súde, uplatnil si ho až po márnom uplynutí premlčacej doby, teda súd z tohto dôvodu, keďže
nemohol premlčané právo priznať, žalobu v plnom rozsahu zamietol a z dôvodu hospodárnosti už vo
veci nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,

že v konaní plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si žalovaný žiadne
trovy konania neuplatňoval a zo spisu nevyplývajú ďalšie trovy konania.

10. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolanie zdôvodnil

podľa ustanovenia § 365 odsek 1 písmeno a) CSP tým, že neboli splnené procesné podmienky; podľa
ustanovenia § 365 odsek 1 písmeno b) CSP tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces; podľa ustanovenia § 365 odsek 1 písmeno d) CSP tým, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; podľa ustanovenia § 365 odsek 1 písmeno

e) CSP tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; podľa ustanovenia § 365 odsek 1 písmeno f) CSP tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; podľa ustanovenia § 365 odsek
1 písmeno g) CSP tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedkyprocesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; podľa ustanovenia
§ 365 odsek 1 písmeno h) CSP tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súdom stanovená premlčacia lehota neuplynula dňa

14.10.2017, ale až dňa 27.10.2017. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 13.10.2014, avšak,
žalovaný si predmetnú výzvu na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom prevzal až dňa 16.10.2014.
V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná paričná lehota na
plnenie, a do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie zo strany
žalovaného uplynula dňa 26.10.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje

právo na súde až dňa 27.10.2014 a nie dňa 14.10.2014 ako to ustálil súd prvej inštancie, a teda
všeobecná 3-ročná premlčacia doba uplynula dňom 27.10.2017. Ďalej uviedol, že z charakteru zmluvy
o spotrebnom úvere vyplýva, že ide o zmluvu uzavretú síce ako spotrebiteľskú, avšak netreba opomínať,
že jej základným charakterom je charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zakonnika. Vo vzťahu k zmluve o spotrebnom úvere, prirodzene
platí aj zákonná úprava ochrany spotrebiteľských úverov zákonom č. 258/2001 Z.-z., tento zákon

však nie je možné vykladať tak, že akýkoľvek úver uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom
je výlučne úverom uzavretým podľa tohto zákona s vylúčením možnosti aplikácie Obchodného
zákonníka. Z § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z takéhoto znenia zákona nemožno potom

vyvodzovať, že úprava spotrebiteľských úverov osobitným predpisom nahrádza všeobecnú právnu
úpravu úveru v Obchodnom zákonníku. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo
svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia,
ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na
argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v

každom súdnom rozhodnutí. Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva
žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej žalobca uviedol, že súdy
sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze
a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Poukázal aj na odlišné stanovisko

sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, JUDr. Milana Ľalíka: „Považujem
za nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov
pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú
akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie,
čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva,

v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie
žalobcubeznariadeniaodvolaciehopojednávania,keďženevzhliadoldôvodnanariadeniepojednávania
(§385ods.1CSP)adospelkzáveru,žerozsudokjepotrebnépodľa§389ods.1písm.b/ac/CSPzrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo znemožnené
stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia

súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielenpoukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

13.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto

vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak
súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil

správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

15. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal aktívnou
legitimáciou žalobcu, teda posúdením platnosti postúpenia pohľadávky Poštovou bankou na žalobcu
s ohľadom na podmienky stanovené ustanovením § 9 ods. 8 zákona o bankách. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku nie je dostatočne presvedčivé a zrozumiteľné z hľadiska skutkových okolností
týkajúcich sa dátumu poslednej uhradenej splátky úveru žalovaným, dátumu splatnosti splátky, ktorú už
neuhradil a dátumu zosplatnenia úveru. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka ohľadne zosplatnenia dlhu.

16. Pokiaľ ide o námietku premlčania súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
Ustanovenie § 103 OZ rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje,
kedy v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to
tak, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť

odo dňa zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 OZ, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565
OZ, podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po
vykonanej poslednej úhrade), ale veriteľ pri splnení zákonom stanovených predpokladov môže žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo veriteľa je pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie
ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej
pôvodné dojednanie o splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto
právo však veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky.
17. Pri posudzovaní nároku žalobcu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa tým, či boli

splnené kumulatívne zákonné predpoklady na uplatnenie tohto práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ
(omeškanie dlžníka so splátkou tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565 OZ) a
ďalej či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia úveru (§ 565 OZ). Uvedené zistenia majú
podstatný význam z hľadiska posúdenia námietky premlčania nároku žalobcu vznesenej žalovaným.
V predmetnom spore v zmluve bolo dohodnuté plnenie v splátkach, čo znamená, že dlh mal zanikať

postupne. Preto ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky (strata výhody splátok), je potrebné posudzovať zánik záväzku v dôsledku
premlčania pri každej splátke jednotlivo. Rovnaký právny názor zastal vo svojom rozhodnutí aj Krajský
súdvTrenčíne,sp.zn.6Co/451/2016,KrajskýsúdvTrnave,sp.zn.23Co/96/2017,asúčasneajNajvyšší
súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 75/2007, v ktorom uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia § 565

OZ, ak dlžník plní dlh v splátkach, nezaplatenie jednej (alebo viacerých) splátky v čase jej splatnosti
nespôsobuje bez všetkého splatnosť celého dlhu. Splatnosť celého dlhu (zvyšku pohľadávky) z dôvodu
nezaplatenia niektorej splátky včas môže založiť jedine dohoda účastníkov záväzkového vzťahu alebo
rozhodnutie súdu. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť aj určenie, že prenesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený požadovať celý zvyšok pohľadávky naraz. Splatnosť
celej pohľadávky (strata výhody splátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží od veriteľa, či toto
právo uplatní a vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku pohľadávky. Právo veriteľa požadovať

zaplatenie celej pohľadávky je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky. Existencia takejto dohody o strate výhody splátok je teda zákonom
ustanovenou podmienkou pre vznik oprávnenia veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie jednotlivej splátky.

18. Súd prvej inštancie v predmetnom spore neposudzoval premlčanie nároku podľa uvedeného, teda
skúmaním či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existovala dohoda o strate výhody
splátok a ďalej v prípade kladného zistenia, či pri uplatnení práva veriteľa podľa § 565 OZ bol dodržaný
postup podľa § 53 ods. 9 OZ. Pokiaľ medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda o strate výhody
splátok a pri zosplatnení úveru podľa § 565 OZ bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 OZ, v takomto
prípade bude potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby pri jednotlivých splátkach do

zosplatnenia, a premlčanie zvyšného dlhu od splatnosti splátky, v dôsledku ktorej žalobca uplatnil právo
podľa § 565 OZ. V prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti splatnej splátky premlčacia lehota
začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva
podľa § 565 OZ. Premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného dlhu sa teda začína skôr ako
dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú

bol dlh zosplatnený. V prípade ak súd nebude mať za preukázané uzatvorenie dohody o strate výhody
splátok, resp. vzhliadne, že postup právneho predchodcu žalobcu nebol v súlade s § 53 ods. 9 OZ, bude
potrebné posudzovať premlčanie pri každej jednotlivej splátke.

19. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dodáva, že povinnosťou súdu prvej inštancie
bude zaoberať sa vecou v naznačenom smere, t.j. posúdi platnosť postúpenia pohľadávky, platnosť
zosplatnenia dlhu a následné počiatok a plynutie premlčacej doby. Svoje nové rozhodnutie zdôvodní v
súlade s § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).