Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 15, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/249/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202595
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Sobolovský

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514202595.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred samosudcom JUDr. Michalom Sobolovským, v právnej veci žalobcu:

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený
advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko,
a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, o zaplatenie 3 777,80 EUR s príslušenstvom a
odmenou 12,59 EUR zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 55/2014-19 zo dňa 05.05.2014 sa p o n e c h á
v a v platnosti.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu náhradu trov

námietkového konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 358,56
EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.02.2014 sa žalobca domáhal vydania zmenkového
platobného rozkazu proti žalovanému titulom zaplatenia zmenkovej sumy 3 777,80 EUR so 6% úrokom
ročne z nej od 06.08.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 12,59 EUR a náhrady trov konania v
celkovej výške 357,91 EUR.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 137300105 poskytol žalovaný dlžníkovi
Róbertovi Andraškovi úver, dlžník úver riadne a včas nesplácal a žalovaný svoju pohľadávku postúpil

spoločnosti BBF capital, a.s., IČO: 36 618 268, ktorá ju postúpila spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o.,
IČO: 36 435 601, táto ju na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 postúpila jemu.
Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech
žalovaného na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Na základe dohody o vyplňovacom
práve k zmenke, ktorú dlžník uzavrel so žalovaným, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v
blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie ako
majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke v deň výkonu

práva. Následne dlžníka vyzval, aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku
zaplatil. Dlžník povinnosť nesplnil, preto zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení
zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Žalovaný príslušnou doložkou nevylúčil
svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky, a keďže ako indosant je jedným zo solidárne zaviazaných
zmenkových dlžníkov, postih uplatňuje proti nemu.
K návrhu pripojil prvopis zmenky, fotokópiu dohody o vyplňovacom práve k zmenke, výzvu vystaviteľovi
na zaplatenie zmenky, upovedomenie indosanta o nezaplatení zmenkovej sumy s dokladom o doručení

a správu pre vystaviteľa o nezaplatení zmenkovej sumy.
Prvopisom zmenky mal súd preukázané, že ju vystavil Róbert Andraško, v meste Nitra, dňa 31.10.2005,
ktorý sa zaviazal zaplatiť na rad žalovaného, v Nitre, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Nitra,
adresa: Štefánikova 9, Nitra, s doložkou „bez protestu“, dňa 05.08.2013 zmenkovú sumu 3 777,80 EUR.Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Na jej rube sú zapísané tri indosamenty, prvý zo
dňa 26.09.2006 na rad BBF capital, a.s., IČO: 36 618 268, druhý zo dňa 26.09.2006 na rad LICITOR

factoring, s.r.o., IČO: 36 435 601 a tretí zo dňa 18.12.2008 na rad žalobcu.
Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je
riadnymmajiteľom,akpreukážesvojeprávonepretržitýmradomindosamentov,atoajvtedy,akposledný
z nich je blankoindosamentom. Citované ustanovenie platí v zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového
zákona aj pre vlastné zmenky.

Predložením prvopisu zmenky s nepretržitým radom indosamentov žalobca preukázal, že je riadnym
majiteľom a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, s úrokmi, ak
boli dojednané, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).
Žalovaný ako indosant mal možnosť svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky vylúčiť príslušnou
doložkou napr. „sine obligo“, a keďže ani ďalšie indosovanie zmenky nezakázal rektaindosamentom (čl.

I. § 15 zmenkového zákona), je v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona aj on spolu s vystaviteľom
a po nej nasledujúcim indosantom zaviazaný majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
Zmenkový zákon v čl. I. § 47 ods. 2 dáva majiteľovi právo výberu v tom, či bude plnenie žiadať od
každého z nich alebo len od niektorých z nich alebo od všetkých dohromady, pričom nie je viazaný
poradím, v ktorom sa zaviazali.

Keďže indosant je nepriamy dlžník, pre zachovanie postihových práv proti nemu je majiteľ povinný v
zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona dať správu o odopretom zaplatení svojmu indosantovi a
vystaviteľovi (cudzej zmenky) do štyroch pracovných dní po predložení zmenky na platenie. Z listinných
dôkazov, ktoré boli pripojené k návrhu, súd zistil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom
zo dňa 06.08.2013 (čl. 6) upovedomil svojho indosanta LICITOR factoring, s.r.o. o odopretom zaplatení

zmenky. Upovedomenie mu bolo doručené dňa 08.08.2013 (čl. 12).
Vzhľadom na to, že žalobca predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a
ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP) návrhu vyhovel a zmenkovým platobným rozkazom č. k.: 3Zm 55/2014-19 zo dňa
05.05.2014 žalovaného na zaplatenie zaviazal.

Žalovaný podal proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu včas námietky a zmenkový platobný
rozkaz žiadal zrušiť. Namietal, že neexistuje žiadny kauzálny vzťah medzi ním a žalobcom, ktorý
by zmenka zabezpečovala. Zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nemu ako
veriteľovi mal zo zmluvy o úvere a zmenka preto neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. Kauzálnu
pohľadávku postúpil zmluvou zo dňa 26.09.2006 na spoločnosť BBF capital a.s., ktorej súčasne

indosoval zabezpečovaciu zmenku. Za prevod zmenky nedostal žiadnu protihodnotu, indosamentom
neplnilaaninezabezpečovalnijakýsvojvlastnýzáväzokvočižalobcovi,anijehopredchodcom.V článku
VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky sa s postupníkom dohodol, že za vymožiteľnosť postúpenej
pohľadávky neručí, t. j. ani za plnenie zabezpečovacích prostriedkov, a v čl. III. ods. 4 zmluvné strany
vyhlásili, že po úhrade dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z tohto právneho

vzťahu. Mal za to, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu, keďže mu bol známy
obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z textu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
18.12.2008,ktorúžalobcauzavrelsospoločnosťouLICITORfactoring,s.r.o.,najmäzbodu5.6.,vktorom
prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných pohľadávok, je plne oboznámený s povahou,
stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky

vzťahuje, a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca
za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok voči dlžníkom alebo voči osobám,
ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok. Za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávok,
je potrebné považovať aj jeho tým, že na právneho predchodcu žalobcu zmenky indosoval, je preto
jednoznačné, že žalobca vedel, že za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá a zmenka neslúži na

zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok.
Pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa žalobcovi podarí vymôcť
od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Konanie žalobcu hodnotí ako zlomyseľné, ktorý sa
prostredníctvom indosovaných zmeniek snaží získať stopercentnú hodnotu pohľadávok, za ktorú jeho
právny predchodca zaplatil len 26% hodnoty. Bez ohľadu na to, či primárnym úmyslom žalobcu bolo

zmenky uplatniť len voči úverovým dlžníkom, nemôže žalobca poprieť, že nadobudnutie a uplatnenie
zmeniek voči nemu realizoval bez toho, aby si uvedomoval, že mu tým spôsobí škodu vo výške 74%
hodnoty postúpenej pohľadávky. Aj nepriamy úmysel na prípustnosť kauzálnych námietok podľa čl. I. §
17 zmenkového zákona postačuje. Kauzou zmenkového záväzku je postúpenie úverovej pohľadávky,ku ktorej úverový dlžník vystavil zabezpečovaciu zmenku, hospodárskym dôvodom prevodu zmenky
bolo postúpenie úverovej pohľadávky, preto v rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže
žalobca od neho získať plnenie, na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani právny predchodca žalobcu,

tobôž teda žalobca samotný. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky
od úverového dlžníka. Žalobca uplatnením zmenky voči nemu len zneužíva abstraktný charakter
zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosoval bez doložky „sine obligo“, ho nezbavuje práva na
ochranu, vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Aj v zmenkovom práve platí princíp zakazujúci
zneužitie práva a tento princíp nesmie byť popieraný len formálnym odvolaním sa na garančný účinok

indosamentu a abstraktný charakter zmenky. V rozpore s dobrými mravmi môže byť aj taký výkon
práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale jeho motiváciou je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú
osobu, prípadne ak je zrejmé, že vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi
účastníkmi, v postavení niektorého z nich navonok. Zneužitie práva zakazuje ustanovenie § 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) a taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), právnu

ochranu. Účelom garančného účinku rubopisu je poskytnutie garancie indosanta voči novému majiteľovi
zmenky za materiálnu kvalitu predávaného cenného papiera. Zmenku indosoval bezodplatne a len v
súvislosti s odplatným postúpením úverovej pohľadávky. Považoval preto za odporujúce elementárnej
spravodlivostiazákladnýmprincípomcivilnéhopráva,akbymalručiťzavymožiteľnosťtaktoindosovanej
zmenky. Žalobca zjavne nekoná dobromyseľne a výkon jeho práva nemôže požívať právnu ochranu.

Právne normy nie je možné vykladať len prísne formálne, doslovne a striktne, bez prihliadnutia na
mimoprávne ale aj právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej
republiky (IV. ÚS 1735/07), keď konštatoval, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci
k extrémne nespravodlivému záveru, potom znamená porušenie základných práv.
Pre prípad, ak by sa súd s týmito námietkami nestotožnil, žalovaný namietal neexistenciu vyplňovacieho

práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť
je absolútne neplatná. Preto žalobca blankozmenku doplnil neoprávnene, len s účinkami zmeny textu
a zmenku nie je možné považovať za platnú. Ďalej namietal, že ho zmenka nezaväzuje, keďže
žalobcovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelil, vyplňovacie právo mohol žalobca využiť len voči
vystaviteľovi, žalovaný by tak mohol byť zaviazaný len podľa textu, ktorý na listine bol v čase, kedy

sa na ňu podpísal. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako dvojstranný právny úkon môže
zakladať práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu byť dojednanými právami
a povinnosťami zaviazaní, rozširovať jej účinky na iné osoby je možné len na základe zákona a
zo žiadneho ustanovenia zmenkového zákona priamo ani výkladom nevyplýva, že povinnosť strpieť
vyplnenie blankozmenky, ktorú na seba prevzal iba vystaviteľ zmenky, pôsobí alebo prechádza aj na

indosanta, ak on sám neprejavil vôľu byť touto povinnosťou viazaný. Odhliadnuc od toho považoval
právo žalobcu vyplniť blankozmenku za premlčané a premlčania sa dovolal. Právo mohlo byť prvý krát
využité nasledujúci deň po splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, úverový dlžník sa do omeškania
dostal dňa 20.11.2005 a trojročná premlčacia doba ohľadne práva vyplniť zmenku uplynula 20.11.2008.
Žalobca blankozmenku vyplnil až po uplynutí premlčacej lehoty dňa 05.08.2013. Podľa žalovaného,

právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré
nie sú Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom určené ako nepremlčateľné a výkladom
práva nie je možné zákon dopĺňať. Ako nemajúce oporu v zákone preto neobstojí ani tvrdenie, že kým
existuje blankozmenka, existuje aj právo ju vyplniť. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesol námietku
premlčania samotného zmenkového nároku proti nemu ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 zmenkového

zákona. Dátum splatnosti v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve
veriteľa (§ 563 OZ a § 340 ods. 2 ObZ) a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý
žalobca do blankozmenky doplnil, ale od okamihu, kedy tak mohol urobiť prvý krát. Mal za to, že
ak by právo vyplniť blankozmenku nepodliehalo premlčaniu, vytvorila by sa skupina absolútnych, v
podstate nepremlčateľných práv, a v prípade zabezpečovacích zmeniek by majiteľ mohol odďaľovaním

vyplneniablankozmenkypožadovaťoddlžníkaprostredníctvomzmenkyplnenie,ajkeďbyzabezpečená
pohľadávka bola premlčaná. Ďalej namietal výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal ani nedoložil, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej
úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Mal za to, že dôkazné bremeno ťaží
žalobcu nie len vzhľadom na to, že on už nie je majiteľom kauzálnej pohľadávky a nie je v jeho

možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu
do blankozmenky vyplnil žalobca a v konaní sa jej zaplatenia domáha. Nakoniec namietal zmeškanie
lehoty pre predloženie zmenky na platenie, lebo žalobca nepreukázal, že zmenku predložil dlžníkovina platenie a ten ju odmietol zaplatiť, zmeškaním lehoty žalobca podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona
stratil práva proti indosantom.
Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zmenkový zákon

nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné, každá zmenka je dokonalý cenný papier tzv.
skriptúra, a teda práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve zmenkovou listinou,
zápismi, doložkami a poznámkami na nej uvedenými a existovať môžu len v súvislosti s ňou. Zmenka
bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce údaje doplniť, toto právo sa priamo
indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo

nerealizoval voči žalovanému, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil. Ako nadobúdateľ zmenky
sa nikdy nepodieľal na indosovaní, indosovanie prebehlo v čase, kedy majiteľom zmenky nebol a
toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto akékoľvek tvrdenie žalovaného o jeho zlomyseľnosti
a porušení zásad poctivého obchodného styku v súvislosti s indosovaním zmenky považoval len za
účelové. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky a jej nezávislosť od prípadného príčinného vzťahu,
nemá existencia kauzy medzi majiteľom a priamym dlžníkom vplyv na zmenkový záväzok, logicky preto

nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a nepriameho dlžníka tak, ako sa toho žalovaný dovoláva.
Zodpovednosť žalovaného plynie priamo zo zákona a skutočnosť, či sú jeho kauzálne námietky
prípustné alebo nie, nemá žiaden vplyv na garančnú funkciu indosamentu. Žalovaný sa indosovaním
zmenky za jej vymoženie zaručil, a keďže garančný účinok indosamentu doložkou napísanou na zmenke
nevylúčil, je ex lege nepriamym zmenkovým dlžníkom, čo znamená, že ak vystaviteľ ako priamy

dlžník zmenku nezaplatil, dôsledkom je zodpovednosť indosanta v podobe postihu za neplatenie. Za
takýchto okolností nie je možné považovať jeho konanie za odporujúce dobrým mravom a zásadám
poctivého obchodného styku, ako žalovaný v námietkach nesprávne uviedol. On konal v zmysle platných
právnych predpisov, kauzálnu pohľadávku si proti dlžníkovi riadne v súdnom konaní uplatnil a keď
nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Nikomu nemôže byť na škodu

uplatnenie si svojich práv. Záručný účinok indosamentu nie je možné vylúčiť mimozmenkovou dohodou
a pre zmenkový záväzok žalovaného nie je podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky.
Domnieval sa, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho práva, nejde o majetkové právo,
súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť
samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky

v údaji zmenkovej sumy považoval za neúplnú bez uvedenia, v čom žalovaný vidí nesprávnosť výšky
sumy a bez tvrdenia a preukázania, že zmenku nadobudol v zlej viere alebo sa pri jej nadobúdaní
previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku predložil vystaviteľovi na platenie v mieste platenia, o čom
vystaviteľa vopred informoval. O predložení zmenky na platenie bola spísaná notárska zápisnica a
o nezaplatení zmenky upovedomil svojho indosanta. Lehoty na predloženie zmenky boli dodržané a

žalovaný zmeškanie lehôt namieta len účelovo. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“,
ktorá je účinná aj voči nepriamym dlžníkom, preto v zmysle § 46 ods. 2 zmenkového zákona zaťažuje
žalovaného dôkazné bremeno preukázať, že lehoty neboli dodržané, len samotné tvrdenie žalovaného
nepostačuje.
K vyjadreniu k námietkam žalobca pripojil kópiu notárskej zápisnice osvedčujúcej, že zmenka nebola

v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená. Dodatočne predložil fotokópiu neprevzatej obálky (čl.
98), v ktorej vystaviteľovi zaslal výzvu na zaplatenie zmenky, podací hárok (čl. 99), rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2009-1934 zo dňa
05.10.2009, ktorým bol úverový dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi kauzálnu pohľadávku (čl. 95).
Súd rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. V zmysle prechodného ustanovenia § 471 ods. 2
CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd na prejednanie
námietok nariadil podľa § 175 ods. 4 OSP pojednávanie a postupoval v celom konaní podľa doterajších
predpisov.

Účastníci zhodne navrhli vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, pričom poukázali a zotrvali na
založených písomných podaniach, listinných dôkazoch a výsluchu z konania 1CbZm/39/2014.
Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Na návrh žalovaného súd
prevzal do súdneho spisu zápisnice z pojednávania v obdobnej veci, vedenej na tunajšom súde pod
č.k.: 1CbZm/39/2014, v ktorej bol dňa 18.11.2014 vypočutý svedok JUDr. Peter Tonhauser, štatutárny

zástupca spoločnosti LICITOR factoring s.r.o. a BBF capital, a.s., a dňa 02.02.2015 bol vypočutý
žalobca - konateľ Ing. Marek Reguli. Z dôvodu hospodárnosti konania súd od ich opätovného vypočutia
upustil.Žalovaný ďalej navrhol ako svedka vypočuť vystaviteľa zmenky, za účelom preukázania, či mu bola
výzva na zaplatenie zmenky doručená, tiež na preukázanie jeho ochoty dostaviť sa v deň splatnosti
do platobného miesta a zmenku zaplatiť, ak by sa o jej vyplnení a splatnosti dozvedel a k tomu, či

sa žalobca alebo jeho predchodcovia pokúsili voči nemu akokoľvek zmenku alebo ňou zabezpečenú
pohľadávku vymáhať. Nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka objasnené, už boli
preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako nadbytočné nevykonal. Iné dôkazy účastníci
vykonať nežiadali.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad žalobcu,

neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil žalobca na základe
dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel so žalovaným.
Žalovaný namietal, že žalobca nebol oprávnený voči nemu blankozmenku vyplniť, on mu takéto
oprávnenie neudelil, vyplnená zmenka ho preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona
môže byť zaviazaný len podľa pôvodného textu, a keďže listina v tom čase ešte neobsahovala podstatné
náležitosti zmenky, zmenkovým dlžníkom sa nestal.

Námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný bol priamym účastníkom dohody o vyplňovacom
práve, preto, aj keď oprávnenie neudelil, musel už pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou,
že neúplná listina bude doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky
dojednal. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u ktorého nemožno dovodiť ani len neformálnu
dohodu o vyplňovacom práve, t. j. ktorý pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec

predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu listiny.
Žalovaný pri indosovaní vedel, že je zmenka neúplná. Musel preto pri indosovaní zmenky počítať s tým,
že v blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísal bez
toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčil, ktorú skutočnosť je potrebné
považovaťzakonkludentneprejavenýsúhlassvyplnenímblankozmenkyajsúčinkamivočižalovanému.

Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke žalovaný označil za absolútne neplatnú pre neurčitosť v
identifikácii blankozmenky, v dôsledku čoho nevedno, v ktorej zmenke bol žalobca oprávnený doplniť
chýbajúce údaje. Podľa žalovaného žalobca doplnil chýbajúce údaje v blankozmenke neoprávnene, len
s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú.
Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve, zákon nepredpisuje, ani neurčuje, akým

spôsobom má byť blankozmenka identifikovaná. Požiadavke určitosti preto zodpovedá každé také
označenie, ktoré nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, ku ktorej listine sa vyplňovacie oprávnenie
viaže.
Súd preto vyhodnotil námietku žalovaného ako nedôvodnú. V dohode o vyplňovacom práve k zmenke
(čl. 7) je žalovaný označený ako zmenkový veriteľ a dostatočne určito vystaviteľ zmenky ako zmenkový

dlžník. Z Článku I. ods. 1 a 2 dohody je zrejmé, že zmenku vystavil zmenkový dlžník v prospech
zmenkového veriteľa, že zmenkou sú zabezpečené pohľadávky zmenkového veriteľa, z kauzálnej
zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0137 3001 05 RSU zo dňa 31.10.2005 alebo odstúpenia
od nej (ďalej len „zabezpečená pohľadávka“). Strany zmluvy si ďalej vymienili, že zmenka neobsahuje
údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti zmenky (ďalej len „Zmenky“). Zmenkový dlžník udelil

zmenkovému veriteľovi právo na doplnenie chýbajúcich údajov na zmenke tak, aby bola perfektná.
Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že formulárový typ dohody o vyplňovacom práve k zmenke
s rovnakým obsahom žalovaný používa opakovane pri zabezpečovaní svojich úverových pohľadávok.
Dôvodný je záver, že sám dohodu koncipoval, považoval v tom čase, ešte ako zmenkový veriteľ, dohodu
v časti identifikujúcej blankozmenku, za dostatočne určitú.

Pri identifikácii blankozmenky treba vychádzať z obsahu dohody ako celku, z ktorého jednoznačne
vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah je ňou zabezpečený.
Nemôžu preto vzniknúť žiadne vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej blankozmenke bol zmenkový veriteľ
oprávnený doplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu, najmä ak žalovaný netvrdil a ani nepreukázal,
že by ten istý dlžník vystavil v rovnaký deň v jeho prospech aj inú blankozmenku, ktorá zabezpečovala

iný kauzálny vzťah. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj na to, že túto dohodu o vyplňovacom
práve odovzdal žalovaný indosatárovi spolu s blankozmenkou pri jej indosovaní, ako viažúcu sa práve
k tejto blankozmenke. Hoci listina nie je označená údajmi, ktoré nepodliehali vyplňovaciemu právu ako
dátum a miesto vystavenia, platobné miesto, domicil, súd ju považuje za dostatočne určitú.
Ako nedôvodné vyhodnotil súd námietky premlčania zmenkového nároku ako aj námietku premlčania

vyplňovacieho oprávnenia.
Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam, je prejavom výkonu vlastníckeho práva.
Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, keďže sa viaže iba knej, od nej je závislé, jedine k nej je akcesorické, nie je samostatne prevoditeľné a vykonať ho môže
len vlastník listiny.
V zmysle § 100 ods. 2 OZ sa vlastnícke právo nepremlčuje, nemôže sa preto premlčať ani výkon

vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho
vlastníctva chýbajúce údaje. Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne
jeho výkonom. Ak sa využitím vyplňovacieho oprávnenia stala listina riadnou zmenkou, dlžník sa proti
vyplneniu môže brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona.
Vzhľadom na to, že veriteľovi nie je možné premlčané právo priznať v prípade, ak sa dlžník premlčania

dovolá (§ 100 ods. 1 OZ a obdobne aj § 388 ods. 1 ObZ), námietka premlčania musí byť uplatnená len v
tom súdnom konaní, v ktorom sa právo vykonáva. Vyplňovacie právo žalobcu zaniklo skôr, než sa toto
súdne konanie začalo (právo sa skonzumovalo). Možnosť dovolať sa premlčania práva, ktoré zaniklo
predtým, než sa dlžník premlčania dovolal, ostáva viac-menej v rovine teoretickej, keďže už niet práva,
ktoré by súd nemohol veriteľovi priznať.
Vyplnením chýbajúcich údajov sa listina stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, ako by

nikdy blankozmenkou nebola. Preto sa premlčanie zmenkových práv, vyplývajúcich z takejto listiny,
môže posudzovať len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods.
2 zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v
jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon má povahu špeciálneho predpisu, a keďže
začiatok plynutia lehoty, v ktorej sa zmenkové nároky premlčujú, je v ňom výslovne určený, nie je možné

túto otázku posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ani v prípade, ak
pôvodne išlo o blankozmenku, v ktorej chýbal dátum splatnosti.
Žalobca bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k zmenke oprávnený doplniť v
blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva a
ako dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Žalovaný, ktorý v pozícii zmenkového

veriteľa dohodu formuloval, vyplňovacie oprávnenie majiteľa zmenky časovo neobmedzil, nič preto
žalobcovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady vyplnenia naplnili. Prípadné
premlčanie kauzálnej pohľadávky nemá vzhľadom na abstraktný charakter zmenky žiaden vplyv na
samostatný zmenkový záväzok.
Žalovaný ďalej namietal výšku sumy, ktorú žalobca do blankozmenky doplnil, ale námietku skutkovo

vymedzil len tým, že žalobca nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode
o vyplňovacom práve. S ohľadom na to, že už nie je veriteľom zabezpečovanej pohľadávky, považoval
argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že on musí preukazovať obsah a výšku zabezpečovanej
pohľadávky, najmä ak blankozmenku vyplnil žalobca a je preto prirodzené, že on musí preukázať výšku
sumy, ktorú do blankozmenky doplnil a ktorej zaplatenia sa domáha.

Podľačl.I.§10zmenkovéhozákona,aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,ako
bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak
majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Námietku vymedzenú iba tvrdením, že žalobca nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy
zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, nie je možné posudzovať podľa čl. I. § 10 zmenkového

zákona. Podstata vznesenej námietky nespočíva v tvrdení, že žalobca nedodržal dojednania o vyplnení
blankozmenky, ale v tom, že žalobca dodržanie dojednaní nepreukázal.
V zmenkovom konaní sa pri dokazovaní o dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu
vychádza zo skutočnosti, že zmenka je nesporný, dokonalý a abstraktný cenný papier. Pre uplatnenie
postihovýchprávzozmenkymázmenkovýveriteľpovinnosťpreukázať,žejeriadnymmajiteľomzmenky,

o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona a § 175 ods. 1
OSP). Zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier a jej majiteľ nie je ani v zmysle § 495 OZ
povinný preukázať dôvod záväzku, t. j. ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška.
Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak sa pôvodne neúplná listina po doplnení chýbajúcich
údajov stala spätne ku dňu jej vystavenia riadnou zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať,

či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či vyplnenie uskutočnil v súlade s dojednaním. Napriek tomu,
že zmenka nie je verejná listina a pri jej hodnotení ako listinného dôkazu sa nevychádza z prezumpcie
pravdivosti jej obsahu (§ 134 OSP), nie je možné nebrať do úvahy ustanovenie čl. I. § 10 zmenkového
zákona ako predpisu osobitnej povahy, ktoré tým, že dlžníkom z takejto zmenky dáva právo namietať
proti jej vyplneniu, súčasne dlžníkov zaťažuje povinnosťou preukázať, že chýbajúce údaje neboli

vyplnené podľa dojednania.
Zmenkouzabezpečovanápohľadávkajevčl.Iods.2dohodyovyplňovacomprávekzmenkedefinovaná
ako pohľadávka a jej príslušenstvo, vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0137
3001 05 RSU zo dňa 31.10.2005 alebo z odstúpenia od nej. Žalobca bol preto oprávnený doplniť doblankozmenky nielen dlžnú úverovú istinu, ale aj jej príslušenstvo, ktorým sú v zmysle § 121 ods. 3 OZ
úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Žalobca predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.

II/2009-1934 zo dňa 05.10.2009, ktorým bol Róbert Andraško zaviazaný, aby žalobcovi zaplatil úverovú
pohľadávku vrátane úverového úroku, úroku z omeškania a náhrady trov konania. Týmto rozsudkom
žalobca výšku kauzálnej pohľadávky preukázal. Žalovaný v námietkach správnosť výšky doplnenej
zmenkovej sumy výslovne nenamietal, nemohol by sa súd jej výškou zaoberať ani v prípade, ak by
žalobca do blankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané rozhodcovským rozsudkom prekračuje.

Žalovaný tiež namietal, že žalobca v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona stratil voči nemu
zmenkové práva tým, že nepreukázal predloženie zmenky vystaviteľovi na platenie.
Zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ predložiť na
platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. V tomto prípade bola
zmenka splatná v Nitre, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Nitra, adresa: Štefánikova 9, Nitra
(čl. I. § 4 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona). Podľa notárskej zápisnice, osvedčujúcej inú

skutočnosť,žalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuvyzvalvystaviteľa,abyzmenkuvdeňsplatnosti
v platobnom mieste zaplatil, ale v uvedený deň sa do platobného miesta vystaviteľ nedostavil a zmenku
nezaplatil.
Žalovaný nepovažoval dôkaz za dostačujúci, nešlo podľa neho o kvalifikovanú prezentáciu ale len o čisto
formálny úkon. Po odoslaní výzvy už žalobca vystaviteľa nekontaktoval, vystaviteľ sa o vyplnení zmenky

a jej predložení na platenie nedozvedel a zmenku v podstate predkladal len sám sebe, resp. notárovi.
Majiteľ vlastnej zmenky by stratil postihové práva proti nepriamym dlžníkom len vtedy, ak by zmenku
v lehotách uvedených v čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona nepredložil vystaviteľovi na platenie.
Žalobca preukázal, že lehoty dodržal, preto bez ohľadu na to, že sa vystaviteľ o prezentovaní zmenky
z vlastnej viny nedozvedel, žalobca zmenkové práva proti žalovanému nestratil. Od žalobcu, ktorému

zmenkový zákon určuje na prezentáciu zmenky len tri pracovné dni, nebolo možné spravodlivo žiadať,
aby výzvu, v ktorej vystaviteľovi oznámil deň a miesto, kde bude zmenka predložená na platenie, znovu
doručoval alebo ho iným spôsobom o prezentácii upovedomil. Z hľadiska zachovania práv je relevantné
len to, že žalobca v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia predložil a priamy
dlžník zmenku nezaplatil.

Za rozhodujúce považoval žalovaný kauzálne námietky, vyplývajúce z jeho vlastného vzťahu k prvému
indosatárovi BBF capital, a.s., s ktorým dňa 26.09.2006 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok.
Namietal, že absentuje kauza zmenky, lebo on podľa zmluvy za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok
nezodpovedá,takžespoločnosťBBFcapital,a.s.bydnesnemohla spravodlivožiadaťplneniezrovnakej
zmenky, a ak u BBF capital, a.s. absentuje kauza tejto zmenky, musí záver o absencii kauzy zmenky

platiť aj pre nárok uplatnený žalobcom.
Podľa ustanovenia prvej vety č. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo ku skorším
majiteľom, ibaže majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Žalovaný tvrdil, že žalobca pri nadobúdaní zmenky vedel, za akých podmienok on kauzálnu pohľadávku

postúpil, musel preto vedieť, že za vymoženie kauzálnej pohľadávky nezodpovedá a že sa môže
kauzálnymi námietkami brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak napriek tomu zmenku nadobudol,
konal vedome na jeho škodu.
Tento záver považoval žalovaný za preukázaný aj vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami žalobcu
a svedka JUDr. Petra Tonhausera v konaní 1CbZm/39/2014. Vychádzal z toho, že vzhľadom na

personálne prepojenie BBF capital, a.s. a LICITOR factoring, s.r.o., v osobe JUDr. Petra Tonhausera, by
boli účel a zlomyseľnosť prevodu zmenky príliš priehľadné, preto bolo potrebné formálne zmeniť majiteľa
zmenky. Žalobcu považoval len za zdanlivo nezávislého od predchádzajúcich kauzálnych vzťahov, za
nastrčeného prostredníka, a tento špekulatívny obchod podľa neho sledoval výlučne len obohatenie
sa týchto spoločností na jeho úkor, bez potreby zdĺhavého a namáhavého vymáhania pohľadávok od

úverových dlžníkov. Skutočnosť, že spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. má stále na uplatnení zmeniek
voči nemu záujem, hoci majiteľom zmeniek je už žalobca, vyplýva aj z toho, že sa JUDr. Tonhauser
stretol s jeho zástupcami ohľadne prebiehajúceho zmenkového sporu. Za podozrivú považoval aj výšku
odplaty za postúpenie, keďže LICITOR factoring, s.r.o. zmenky a pohľadávky postupoval žalobcovi
so stratou, napriek tomu JUDr. Tonhauser ako svedok tvrdil, že ponuka bola pre nich zaujímavá, čo

podľa žalovaného podporuje domnienku, že medzi obomi spoločnosťami existujú aj ďalšie vedľajšie
dojednania, ktoré robia pre LICITOR factoring, s.r.o. obchod skutočne zaujímavým.
Skutočnosť, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek vedel, že on za vymoženie kauzálnych pohľadávok
nezodpovedá, vyplýva podľa žalovaného už z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu,v ktorom žalobca opisuje pôvod pohľadávok. O tom, že žalobca bol oboznámený s obsahom zmluvy
o postúpení, ktorú on uzavrel s BBF capital, a.s., svedči bod 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. dňa 18.12.2008 a v ktorom žalobca

prehlásil, že je ... „plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením
(ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje“. Rovnako táto skutočnosť vyplynula aj z výpovedí
žalobcu a svedka, ktorí zhodne potvrdili, že žalobca si dal urobiť pred kúpou pohľadávok a zmeniek
právny audit, ktorým overoval platnosť predchádzajúcich postúpení pohľadávok. Hlavným predmetom
podnikania žalobcu je vymáhanie pohľadávok, nepochybne si teda pred nadobudnutím zmeniek a

úverových pohľadávok dôkladne overil celé ich právne pozadie, vrátane zmluvy, ktorú on uzavrel s BBF
capital, a.s..
Z bodu 4.2. zmluvy o postúpení zo dňa 18.12.2008, v ktorom si žalobca vymienil, že ak so zmenkami
na súde neuspeje (v skutočnosti sa v bode 4.2 zmluvy neúspech na súde nespomína), môže žiadať
vrátenie celej zaplatenej odplaty, žalovaný vyvodil, že hlavným predmetom obchodu boli pre žalobcu
len zmenky, úverové pohľadávky bez zmeniek boli preňho bezcenné. Domnieval sa, že žalobca nemal

dôvod podmieňovať celú odplatu za postúpené úverové pohľadávky perfektnosťou zmeniek, ak by mienil
zmenky uplatniť voči úverovým dlžníkom, z čoho je zrejmé, že od počiatku zamýšľal zmenky použiť iba
voči nemu. Tým, že žalobca sám priznal, že zmenky uplatňuje len v tých prípadoch, v ktorých sa mu ani
cestou exekúcie nepodarilo od dlžníka vymôcť úverovú pohľadávku, považoval žalovaný za preukázané,
že za uplatnením zmenky žalobca nevidí formálny garančný účinok indosamentu, ale kauzu spočívajúcu

v jeho zodpovednosti za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok, t. j. kauzu, o ktorej od počiatku vedel,
že voči nemu neexistuje. Dôkazom o tom, že žalobca od počiatku mienil zmenky uplatniť iba voči
nemu, sú aj formálne vykonávané zachovávacie úkony, čisto formálny spôsob, ktorým sa žalobca snažil
predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie, hoci vedel, že sa vystaviteľ o dátume splatnosti nedozvedel.
Žalovaný týmito skutočnosťami považoval za preukázané, že žalobca v čase nadobúdania zmeniek

vedel, že on za vymoženie pohľadávok nezodpovedá, čo samotné podľa neho už stačí na záver o
vedomomkonanínajehoškodu.Týmiistýmiskutočnosťamizároveňpovažovalzapreukázanýajúmysel
žalobcu nadobudnúť zmenky s cieľom uplatniť ich napriek tomu voči nemu.
Vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je subjektívny vzťah nového
majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak indosatár reálne v okamihu

nadobudnutia zmenky nielen pozná kauzálne súvislosti zmenky, ale súčasne aj vie, akú konkrétnu
obranu, vyplývajúcu z týchto kauzálnych súvislosti, môže dlžník pri splatnosti voči indosantovi uplatniť.
Preto len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré proti predchádzajúcim
majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome na škodu dlžníka.
Nadobúdateľ musí v momente nadobudnutia zmenky vedieť, že koná na škodu dlžníka. Musí si byť

vedomý, že v dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi zmenky táto škoda
dlžníka ohrozuje a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že uplatnením zmenky voči konkrétnemu
dlžníkovi spôsobí tomuto dlžníkovi škodu. Nadobúdateľ nemusí mať priamy úmysel škodu dlžníkovi
spôsobiť, postačí, že vie, že mu škodu spôsobiť môže a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený.
V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o

úvere. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa pri nadobúdaní zmenky s kauzálnou
pohľadávkouoboznámil,poznaljejpovahu, stavapôvod,včítanezabezpečenia,ktorésanapohľadávku
vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008).
Žalobcauviedol,žepresnépodmienky,zaakýchžalovanýpohľadávkypredával,nepoznalalebosimyslí,
že ich nepoznal, jeho postupca sa v zmluve za vymoženie nezaručil a na tému ručenia žalovaného

diskusiu neviedol. Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva, sa za ich
vymožiteľnosť nezaručí. Vzhľadom na to považoval súd za preukázané, že žalobca pri nadobúdaní
zmeniek vedel, resp. prinajmenšom mohol vedieť, že ani žalovaný za vymožiteľnosť kauzálnych
pohľadávok nezodpovedá.
Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na škodu

žalovaného nebolo v konaní preukázané.
Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 OSP, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobca v
okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu žalovaného a že práve s týmto
úmyslom ich nadobudol.

Žalobca (jeho konateľ) vo výpovedi uviedol, že úverové pohľadávky, ktorých pôvodným veriteľom bol
žalovaný, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so zmenkami, bol to najväčší problém, s ktorým sa
právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobili. Chcel mať istotu, že zmenky budú dobre indosované
a pravdepodobne z tohto dôvodu bol do zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 zahrnutý bod 4.2.Zmenkylenskontroloval,čibolinanaňhoprepísanéauložilichdotrezoru.Jemupostupníknedeklaroval,
že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať žalovaný, predpokladal, že ani postupník v tom čase
o zodpovednosti žalovaného nevedel. Úverové pohľadávky hneď po kúpe uplatnil na rozhodcovskom

súde, tento postup považoval za výhodnejší, lebo jednak sa v rozhodcovskom konaní uplatňuje fikcia
doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba dlho čakať, a jednak všetky pohľadávky mohol žalovať
na jednom mieste, nebolo to prácne. Následne prebehlo exekučné konanie a niektoré pohľadávky
boli vymožené. Až neskôr, po analýzach, zistil, že žalovaný na zmenkách nevylúčil zodpovednosť za
zaplatenie a stal sa zmenkovým dlžníkom. Ak by o tejto skutočnosti vedel v čase postúpenia pohľadávok,

možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov pohľadávok žalovaného, ktoré mu boli ponúknuté. Po
zistení, že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré by mu bránilo vymáhať od všetkých, čo sú na zmenke
podpísaní, zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v ktorých
mu úverový dlžník pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii. V súdnom konaní si zmenky uplatnil iba voči
žalovanému, ktorý je zo všetkých indosantov najbonitnejší dlžník, voči vystaviteľom už získal exekučný
titul na rozhodcovskom súde a ďalší exekučný titul preto nebol potrebný.

ZvýpovedeJUDr.Tonhausera,anizvýpovedežalobcunevyplynulo,žebysivčaseindosovaniazmeniek
niektorý z nich uvedomoval, že žalovaný príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť
za jej zaplatenie, čím de iure poskytol zabezpečenie. Skutočnosť, že postupca nepovažoval žalovaného
za osobu, ktorý poskytol zabezpečenie, je zrejmá aj z toho, že ho o postúpení písomne neupovedomil
(resp. žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by mu oznámenie zaslal), hoci podľa bodu 5.7. zmluvy

o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 mal povinnosť postúpenie oznámiť nie len dlžníkom, ale aj tým,
ktorí poskytli zabezpečenie.
Účasť JUDr. Pavla Tonhausera na rokovaní so zástupcami žalovaného o zaplatení zmeniek súd
nepovažuje za dôkaz o prepojení obchodných spoločností, ktorých je štatutárnym zástupcom, so
žalobcom. Z výpovede svedka vyplynulo, že spoločnosti BBF capital, a.s. a LICITOR factoring, s.r.o.,

ktorých je štatutárnym zástupcom, skúpili viacero balíkov pohľadávok, ktorých pôvodným veriteľom bol
žalovaný, zabezpečených zmenkami. Žalobca od nich odkúpil len jeden balík (cca. 300 pohľadávok),
takže časť zmeniek majiteľa nezmenila. Účasť štatutárneho zástupcu obchodných spoločností, ktoré
vlastnili zmenky indosované žalovaným, na rokovaniach so žalovaným o mimosúdnom riešení ich
zaplatenia, je preto logická napriek tomu, že ani jedna z obchodných spoločností zatiaľ zmenky

proti žalovanému neuplatnila. JUDr. Tonhauser výslovne uviedol, že nikdy so žalovaným za žalobcu
nerokoval.
Predaj pohľadávok žalobcovi so stratou 1% z ich nominálnej hodnoty nemusí nevyhnutne znamenať,
že medzi postupcom a postupníkom existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania. Svedok potvrdil, že ním
zastúpené obchodné spoločnosti vlastnili veľké množstvo týchto pohľadávok, ktoré síce štandardným

spôsobom vymáhali, ale pre veľké množstvo sa nedali naraz spracovať. S prihliadnutím na túto
skutočnosť, a tiež na to, že zmenkami boli zabezpečené záväzky zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch,
takže vzhľadom na silnejúcu ochranu spotrebiteľa bola vymožiteľnosť pohľadávok oslabená, nie
je rozhodnutie odpredať pohľadávky so stratou 1% nepochopiteľné. Treba uviesť, že aj žalovaný
postupoval pohľadávky so stratou, za odplatu vo výške 26% z hodnoty pohľadávok ku dňu ich

postúpenia.
Podľa názoru súdu nie je možné z ustanovenia bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
18.12.2008 jednoznačne vyvodiť, že pre žalobcu boli hlavným predmetom obchodu iba zmenky, ktoré
by od počiatku zamýšľal použiť jedine voči žalovanému.
Na základe bodu 4.2. zmluvy o postúpení zo dňa 18.12.2008 mal žalobca nárok na zľavu vo výške

odplaty v prípade, ak sa preukáže, že zabezpečovacie prostriedky, ktoré vznikli za účelom zabezpečenia
postúpených pohľadávok, nie sú spôsobilé v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., prípadne v zmysle iných
všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ak všeobecne záväzné predpisy postúpenie práv a
povinností z postúpenej zmenky, resp. iného zabezpečovacieho prostriedku a/alebo úkonu vylučujú.
Žalobca ani svedok nevedeli uviesť, na návrh ktorého účastníka zmluvy bol tento bod do zmluvy

zahrnutý. Obaja zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi úverovými pohľadávkami a
zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok.
Je pravdou, že žalobca nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní úverových pohľadávok od
úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za úmysel žalobcu od
počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti žalovanému. Žalobca dostatočne vysvetlil, prečo takýto

postup zvolil. Treba uviesť, že ani v prípade, ak by žalobca hneď po nadobudnutí uplatnil zmenky voči
vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj od žalovaného
(čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona).Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle prvej vety čl. I. §
17 ods. 1 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel indosatára nadobudnúť zmenku na škodu dlžníka.
Nadobúdateľ teda už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale

vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú.
Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod pochybovať o tom, že nie každý majiteľ
alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon dôkazom je aj konanie
žalovaného pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa
s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil,

nemožno vyvodzovať žiadne závery.
Žalobcatvrdil,ževčaseindosovaniazmeniekeštenevedel,ženenapísanímpríslušnejdoložkyžalovaný
svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčil, a keďže ani z ostatných vykonaných dôkazov opak
nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek vedome na škodu žalovaného.
Nedbanlivosť žalobcu, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť, spočívajúca v tom, že pri vynaložení
patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že žalovaný je nepriamym zmenkovým

dlžníkom, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie sú prípustné.
Z rovnakých dôvodov, ktorými žalovaný odôvodnil vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky
na jeho škodu, považoval za preukázané, že sa žalobca pri uplatňovaní zmenky dopúšťa šikanózneho
výkonu práva, keď si v rozpore s dobrými mravmi z titulu zmenky v skutočnosti uplatňuje kompenzáciu
za nevymožiteľné úverové pohľadávky. Hrozí podľa neho tiež riziko, že žalobca paralelne získa

rovnaké plnenie od úverového dlžníka aj od neho, hoci de iure z rôznych právnych úkonov. Takýto
stav nemôže napĺňať atribúty dobrých mravov a požívať právnu ochranu. Mal zato, že žalobca len
zneužíva abstraktný charakter zmenky, využil jeho chybu, že pri indosovaní nevylúčil garančný účinok
indosamentu, ale ani táto chyba nemôže navodiť stav, pri ktorom sa žalobca špekulatívne na jeho
úkor obohatí, keď tomu odporujú všetky kauzálne súvislosti, z ktorých vyplýva, že nikdy nemal niesť

zodpovednosť za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok. Žalobca sa nekalým spôsobom od počiatku
rozhodol zmenky voči nemu zneužiť, spôsobiť mu škodu a sebe privodiť neodôvodnený prospech. Celý
spor označil za výsledok špekulatívneho biznisu žalobcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorí
svoje podnikateľské riziko pri vymáhaní pohľadávok od úverových dlžníkov transformujú na istý zisk
pri vymáhaní pohľadávok od neho, bez toho, aby museli vynaložiť väčšiu námahu. S poukazom na

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 1735/07, v ktorom sa konštatuje, že prílišný
formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, znamená
porušenie základných práv, mal za to, že ani v tomto prípade by súd nemal právne normy vykladať len
prísne formálne.
K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym,

má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné
posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši.
Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník
ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov,
najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní

len vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník.
Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 ObZ by preto bolo možné jedine
v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje.
Zmenka je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier. Práva a záväzky sú definované len samotnou
zmenkovou listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv.

zabezpečovaciu zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou
nedbanlivosťou alebo konal vedome na škodu dlžníka, poskytuje zmenkový zákon dlžníkovi ochranu
tým,žemuumožňujebrániťsaprotizaplateniuzmenkyajnámietkami,vyplývajúcimizmimozmenkových
vzťahov.
Za prílišný formalizmus nie je, podľa názoru súdu, možné považovať skutočnosť, že ak špeciálna právna

norma výslovne pripúšťa možnosť vznášať kauzálne námietky len za presne stanovených podmienok,
súd nepriznaná úspech námietkam, odvolávajúcim sa jedine na ustanovenia všeobecného predpisu,
ktoré nie sú na zmenkový vzťah vzhľadom na osobitnú úpravu použiteľné.
Vedomé konanie na škodu dlžníka, za ktoré je treba považovať aj dôvody, ktorými žalovaný odôvodnil
námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa ustanovenia prvej vety čl. I. § 17 ods. 1

zmenkového zákona právne významné len v prípade, ak týmto spôsobom majiteľ zmenky konal pri jej
nadobúdaní. Prípadné zneužitie práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá na povinnosť dlžníka zmenku
zaplatiť, žiaden vplyv.Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim spôsobom, nie je možné
jeho ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky a povinnosti zmenkového
dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal žalobcovi právo zo zmenky

jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by posúdil jeho postup nasledujúci
po nadobudnutí zmenky ako šikanózny výkon práva, zámerne smerujúci k poškodeniu žalovaného, v
skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z ustanovenia prvej vety čl. I. §
17 ods. 1 zmenkového zákona.
Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10 z 18.07.2013, na ktorý tiež

žalovaný poukázal, vyslovil názor, že aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd priznať ochranu výkonu
práva, ktoré je jeho zneužitím. Tento záver však prijal v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa, v
ktorých je zmenkový dlžník ako spotrebiteľ „slabšou“ stranou, od ktorej sa nedá očakávať hlbšie
povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzi subjektmi, ktoré zásadne neboli v
rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do zmenkového vzťahu vstupujú
dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ.

V tomto súdnom konaní sú obaja účastníci podnikatelia, žalovaného nie je možné považovať za slabšiu
stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za nerovnovážny.
Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení upozornil na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.2Obdo/19/2014z29.10.2015,vktoromvobdobnejvecivyslovilnázor,žeaksazobsahu
spisu javí zmenka ako zmenka „spotrebiteľská“, treba sa zaoberať aj otázkou, či je zmenka platná. Z toho

vyvodil, že je súd povinný ex offo skúmať, či je dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú uzavrela
so zmenkovým dlžníkom -vystaviteľom zmenky a zároveň spotrebiteľom, dostatočne zrozumiteľná, či
formulár dohody dostatočne chráni práva spotrebiteľa v rozsahu § 52 a nasl. OZ, alebo či ide o absolútne
neplatnú zmluvu, čoho dôsledkom je neplatnosť zmenky. Súčasne poukázal na novelizované znenie čl.
I. § 17 zmenkového zákona a mal za to, že súd aj v tomto konaní musí z úradnej povinnosti prihliadať

na spotrebiteľský charakter zmenky.
Účelom zmien, ktoré boli zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015 zavedené do
zmenkového zákona (čl. I. § 17 a čl. III. § 3a) bolo zabezpečiť ochranu osôb, ktorých zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Napriek tomu, že o spotrebiteľskom charaktere
príčinného vzťahu zmenky súd nepochybuje, zaviazanosť žalovaného zmenkou nevznikla v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej mal on sám postavenie dodávateľa, ale jedine len v súvislosti s
garančným účinkom indosamentu. Žalovaný sa preto nemôže dovolávať ochrany, ktorú zmenkový zákon
priznáva spotrebiteľovi, ani očakávať, že súd bude ex offo skúmať zmluvné podmienky, ktoré on sám vo
formulári dohody o vyplňovacom práve k zmenke koncipoval. Otázkou neplatnosti dohody sa už súd v
rozsahu včas uplatnenej námietky zaoberal. K neskôr podaným námietkam nie je možné v zmysle prvej

vety § 175 ods. 4 OSP prihliadať.
Okrem toho sa zmenka nestáva neplatnou v dôsledku neplatnosti dohody oprávňujúcej na vyplnenie
blankozmenky, prípadná neplatnosť vyplňovacej dohody len umožňuje zmenkovému dlžníkovi vzniesť
námietku nesprávneho vyplnenia zmenky podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona.
Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore

so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.
Osobitným predpisom, ktorý s účinnosťou od 01.01.2011 úplne zakázal použitie zmenky na
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, bol až zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy, t. j. zákona č. 258/2001 Z. z., platil

len zákaz splniť zmenkou dlh v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby, resp. počnúc od 01.01.2008 mohol podľa § 4 ods. 6 zákona veriteľ prijať od dlžníka
zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenka, z ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje postihové práva, nebola platobná, jej
prostredníctvomnemalbyťspotrebiteľskýúverplatený.Išloozmenkuzabezpečovaciuavzhľadomnato,
že bola vystavená 31.10.2005, kedy ešte nebolo zákonom zakázané použitie zmenky na zabezpečenie
uspokojeniapohľadávkyzospotrebiteľskejzmluvy,niejemožnézmenkovýprejavpovažovaťzaneplatný

ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona.
Zmenkový záväzok je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov
uvedených v námietkach žalovaný nemal povinnosť zmenku zaplatiť, ponechal súd zmenkový platobný
rozkaz v platnosti.Žalobca mal vo veci plný úspech. O náhrade trov konania preto súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, žalobcovi vznikli trovy
len právnym zastúpením. Advokát poskytol dva úkony právnej pomoci: písomné vyjadrenie zo dňa

26.08.2014 k námietkam a ďalšia porada s klientom 12.07.2016 (podľa záznamu z porady v trvaní viac
než jednej hodiny). Z tarifnej hodnoty veci 3 777,8 EUR je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 141,09 EUR. Paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3
vyhlášky) prislúcha za úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 EUR a za úkon z roku 2016 vo výške
8,58 EUR. Súčet odmeny a náhrad, spolu 298,8 EUR, sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu

59,76 EUR, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20%. Náhradu trov žalovaný na základe § 149
ods. 1 OSP zaplatí žalobcovi k rukám právneho zástupcu, ktorý na tento účel označil vo vyčíslení trov
účet IBAN: SK29 0900 0000 0000 1161 3582.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde,
písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..