Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4100899576
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4100899576.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: O. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E., A. XX, zast. JUDr. Karol Spišák, advokát so sídlom Bratislava, Tuhovská 1, proti žalovanému:
U.. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., G. XX, zast. Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ
s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856 282, o zaplatenie 10.000 USD s prísl., o odvolaní žalobcu

a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 10. augusta 2017, č. k. 15C/121/2000-205, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.000
USD do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania

rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Právne vec odôvodnil
s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 prvej vety, § 100 ods. 1, 2 prvej vety, § 107 ods. 1, 2, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). V odôvodnení ďalej uviedol, že nebolo sporné, že
žalovaný prevzal od žalobcu dňa 05.08.1997 sumu 10.000 USD. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď
preukázalzákladavýškužalovanéhonárokuasprávneoznačilajžalovaného.Jedanápasívna(správne
aktívna) legitimácia žalobcu. V konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre sp. zn. 17C/237/2000 sa

riešil spor o zaplatenie 32.621,85 eura, kde vystupoval žalobca CAMPRI, spol. s r. o., proti žalovanému
O. S. (v tomto konaní žalobca). Riešila sa tu o.i. aj otázka nároku žalovaného vo výške 10.000 USD
voči žalobcovi, pričom nedošlo k započítaniu uvedenej sumy žalobcom. Poukázal pritom na výsledky
dokazovaniavtomtokonaní.Nevypočulžalovanýmnavrhnutýchsvedkov,pretoženeboluvedenýdôvod,
pre aký účel suma 10.000 USD bola žalobcom poskytnutá žalovanému. Rešpektoval tým zásadu
hospodárnosti konania, aby nedošlo k zbytočným prieťahom, pretože vypočutie svedkov sa javilo

ako nadbytočné. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania žalovaným mal za to, že k premlčaniu
nedošlo. Žaloba bola podaná na Okresný súd Nitra dňa 26.05.2000, teda bola podaná v objektívnej
trojročnej lehote. Žalovaný 10.000 USD prevzal dňa 05.08.1997 a trojročná premlčacia doba by uplynula
05.08.2000. Nemožno vychádzať z toho, že žalobca žiadal úroky z omeškania od 06.08.1997. Pre
začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty považoval deň, keď sa oprávnený dozvedel,
že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.

Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím plnenia,
teda 05.08.1997 a vtedy začala plynúť objektívna premlčacia lehota. Poukázal na rozsudok v konaní
sp. zn. 17C/237/2000 zo dňa 20.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2016. Až od
tohto dátumu žalobca bezpečne vedel, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie. Žalobu ohľadne
priznania úrokov z omeškania zamietol. Ako dôvod uviedol, že predmetom konania bol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia získaného bez právneho dôvodu. Okamih splatnosti má v tomto smere

význam pre priznanie úrokov z omeškania. Okamih splatnosti je daný súdnym výrokom. Výrok o náhrade
trov konania odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporovýporiadok (ďalej aj „CSP“) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vzhľadom na jeho plný
úspech.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a v jeho
zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca.

3. Žalovaný sa svojím odvolaním domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti
v zmysle § 388 CSP a zamietnutia žaloby, resp. zrušenia rozsudku v tejto časti a vrátenia veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolacie dôvody v zmysle § 365
ods. 1 písm. d/ a f/ CSP. Vzniesol v priebehu konania námietku premlčania, ktorá nebola súdom uznaná.
Nepopieral prevzatie 10.000 USD, ktoré mali byť použité na nákup materiálu na dielo, ktoré realizovala
Obchodná spoločnosť CAMPRI spol. s r.o. Iný dôvod pre odovzdanie peňazí žalobcom neexistoval.
Keďže k plneniu došlo 05.08.1997 a žalobu doručil žalobca na súd dňa 08.05.2000, objektívna trojročná
premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 OZ bola zachovaná. Nemôže sa stotožniť s názorom súdu

prvej inštancie, pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej lehoty. Keďže prvé vyúčtovanie po termíne
05.08.1997 obdržal žalobca od spoločnosti CAMPRI v rámci faktúry č. XXXX/XXXX zo dňa 31.08.1997
je zrejmé, že tento termín je rozhodujúci pre posúdenie behu subjektívnej premlčacej lehoty podľa §
107 ods. 1 OZ, to znamená deň, kedy sa žalobca dozvedel, že malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu
vo výške 10.000 USD a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd prvej inštancie mal žalobu z tohto dôvodu

zamietnuť. Pokiaľ ide o druhú časť obrany uvádza, že požiadal súd o vypočutie svedkov a predložil
aj písomný doklad o vložení alikvotnej sumy na účet spoločnosti CAMPRI spol. s r.o., avšak nedošlo
k akceptácii týchto návrhov. Týmto mu znemožnil prvoinštančný súd, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva tak, ako to má na mysli ust. § 356 ods. 1 písm. b/ a e/ CSP. Nedošlo u neho k vzniku
bezdôvodného obohatenia, lebo uvedené finančné prostriedky boli určené a odovzdané do spoločnosti

CAMPRI spol. s r.o.

4. Žalobca sa domáhal svojím odvolaním zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti
a priznania úrokov z omeškania tak, ako požadoval v žalobe. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti,
týkajúcejsaúrokuzomeškania,jenezrozumiteľné,rozporuplné,vdôsledkučohojerozsudokvtejtočasti

nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Jeho právo ako veriteľa požadovať od žalovaného ako
dlžníka zaplatenie úrokov z omeškania zo splnenia peňažného dlhu je nespochybniteľné, čo v konečnom
dôsledku vyplýva aj z bodu 17. odôvodnenia prvoinštančného rozsudku. Namietanú rozporuplnosť a
nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku vidí v tom, že na jednej strane súd uviedol, že žalobca má
právo požadovať úroky z omeškania, ale na druhej strane v tejto časti žalobu zamietol. Ak by aj bol

súd toho názoru, že nemožno priznať úroky z omeškania od 06.08.1997, mal mu minimálne priznať
úroky z omeškania odo dňa doručenia žaloby. Prvoinštančný súd v rozpore so zákonom a ustálenou
rozhodovacou praxou súdu žalobu v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zamietol, avšak odôvodnenie
tejto časti výroku rozsudku nie je zmysluplné, logické a konajúci súd nevysvetlil, akými úvahami bol
vedený a na základe akých skutočností v tejto časti žalobu zamietol. Považuje rozsudok v tejto časti za

arbitrárny a nepreskúmateľný.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok vo vyhovujúcej časti ako
vecne správny potvrdiť.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom odvolaní, nestotožnil sa s
otázkou plynutia premlčacej doby, ako stanovil súd prvej inštancie.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich písomných stanoviskách
a navrhol opätovne rozsudok vo vyhovujúcej časti potvrdiť.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok v zamietajúcej časti ako vecne
správny potvrdiť.

9. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07.

2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nováprávna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými
stranami v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť
na ďalšie konanie.

11. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa voči žalovanému, podanou žalobou zo
dňa 18.05.2000, doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.05.2000, domáhal zaplatenia sumy 10.000 USD
so 17,6% úrokom (akým?) z omeškania od 06.08.1997 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania je

jednoznačne preukázané, že dňa 05.08.1997 strany sporu spísali a podpísali prehlásenie, podľa ktorého
žalovaný prehlásil, že prevzal v uvedený deň od žalobcu 10.000 USD. Po vykonanom dokazovaní súd
prvej inštancie vyhovel žalobe majúc za to, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, a k premlčaniu
pohľadávky nedošlo a v časti týkajúcej sa úroku z omeškania žalobu zamietol.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
14. Žalovaný vo svojom odvolaní o.i. namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces spočívajúci v tom, že nevypočul svedkov na okolnosť vloženia sumy 10.000 USD na
účet spoločnosti CAMPRI spol. s r. o.

15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý
proces, b/ nesprávny procesný postup súdu. Nie je významný subjektívny názor odvolateľa tvrdiaceho,

že sa súd dopustil zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia. Rozhodujúci je výlučne záver odvolacieho
súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Odvolací súd preto skúmal, či došlo k procesnej
vade, ktorú namietal odvolateľ. Mal pri tom na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa práv na nezávislom a nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou

súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Pojem procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúcačinnosť,alebonečinnosťsúdu,tedasamaprocedúraprejednaniaveci(toakosúdviedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti na jej konaní.
Zákon priznáva relevanciu iba tým procesným pochybeniam súdu, intenzita ktorých opodstatňuje záver,

že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu bolo strane sporu znemožnené uskutočňovanie
jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Pojem procesný postup nemožno vykladať extenzívne, jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie, posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (5Cdo/157/2018,

7Cdo/35/2017).

16. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie
navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz
vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá
požiadavkám, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne)
a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavnázásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP) a to rovnosť zbraní v civilnom konaní, ktorá všeobecne
zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strane sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS
468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva

povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

17. V tejto súvislosti uvádza, že procesnému právu strany navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť
súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie vo svojom

rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany
sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku
ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania;
ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto
tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument,
podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už

doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené
neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu
sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer
vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež
jeho protiústavnosť.

18. Aj v preskúmavanej veci došlo podľa názoru odvolacieho súdu k zásahu do odvolateľovho práva
(žalovaného) na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz a to
výsluch svedkov; C. A., W. M., O. A., A.. K., A. Q., W. D., J. Y., Z. P. na okolnosti uvádzané na čl. 168
spisu. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým odmietol vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz -

vypočutie svedkov, mohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska tvrdenia odvolateľa.
Nevykonanie navrhovaných dôkazov, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z
doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, sa javí ako porušenie práva na spravodlivý
proces.

19. Pokiaľ ide o odvolateľa - žalobcu, odôvodnil porušenie práva na spravodlivý proces tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, neobsahuje riadne
odôvodnenie, pretože odôvodnenie je nezrozumiteľné, nie je zmysluplné, logické, súd prvej inštancie
nevysvetlil akými úvahami bol vedený a na základe akých skutočností v tejto časti žalobu zamietol.
Považoval rozsudok v tejto časti za arbitrárny a nepreskúmateľný.

20. K námietke žalobcu treba uviesť, že podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre

jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou súdu je uviesť
v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a
relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS
107/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho
rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí

dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“ (I. ÚS 243/07,
I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

21. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach práve
pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky zaujal stanovisko, že medzi práva civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za
porušenietohtoprávatrebapovažovaťajnedostatokriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniasúdneho

rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne
relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením
uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
alebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.Zaznemožneniestraneuskutočňovaťjejpatriaceprocesné

práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP, treba považovať aj taký postup súdu, keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo
ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako
celok je nepresvedčivé. V danej veci súd prvej inštancie v zmysle vyššie vedeného nepostupoval, keď

jeho rozhodnutie nespĺňa vyššie uvedené atribúty. Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti vyššie uvedené kritériá kladené na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa. Je tomu
tak predovšetkým z dôvodu, že prvoinštančný súd sa dostatočne nevenoval nepriznaným úrokom

z omeškania a ani v tejto časti vôbec svoje rozhodnutie neodôvodnil. Vôbec súd prvej inštancie
neargumentoval, prečo úroky z omeškania z priznanej sumy nepriznal, nevykonal k tejto časti ani žiadne
dokazovanie. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nedostatočné a nepreskúmateľné.

23. Na základe zhora uvedeného možno preto uzavrieť, že ide o tak závažné a hrubé pochybenie

prvoinštančného súdu, ktoré znemožnilo stranám sporu uskutočňovať im patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/
CSP. Odvolanie oboch strán sporu je preto dôvodné. Odvolaciemu súdu neostalo iné, než napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a § 391
ods. 1 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).