Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/192/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617215893
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617215893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: Ž. A., E.. XX.X.XXXX,
I. K. X., Y. XXX, proti žalovaným: 1. U. J., E.. XX.X.XXXX, I. K. X., Y. XXX, 2. U. Y., E.. XX.X.XXXX,
I. K. X., Y. XXX, 3. A. D., E.. XX.X.XXXX, I. K. X., Y. XXX, 4. X. D., E.. X.XX.XXXX, I. K. S. E. K., G.
XXXX/X, 5. X. S., E.. X.X.XXXX, I. K. A., Š. XXX/XXX, 6. L. L., E.. X.X.XXXX, I. K. X., Y. XXX, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, IČO:
47233419, 7. A.. O. L., E.. XX.X.XXXX, I. K. X., Y. XXX, o určenie neplatnosti rozhodnutia členskej
schôdze, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 01.02.2019

č.k. 1C/87/2017 - 85 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súdi Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie voči žalovanej
v 1. rade zastavil. Žalobu zamietol. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. až 5. rade a 7.
rade náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v 6. rade priznal plnú náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania vyslovil, že rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovaným domáhala určenia neplatnosti
rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. 201
na ulici Zimné 201 v Rudňanoch, konanej dňa 27.8.2017. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou
bytu č. 2 predmetného bytového domu a žalobou sa domáha ochrany v zmysle § 14 ods. 8 zákona č.
182/1993 Z.z., nakoľko nesúhlasí s rozhodnutiami prijatými na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových

priestorov konanej dňa 27.8.2017, na ktorej bola prehlasovaná, konkrétne týkajúcich sa použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv tak, že za rok 2017 a 2018 má o použití fondu rozhodovať Rada SVB a nie
Zhromaždenie, čo považuje za porušenie ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. Rada SVB ako dozorný
orgán totiž nemôže rozhodovať o použití prostriedkov fondu, prevádzky, údržby a opráv, preto takto
použité finančné prostriedky by boli použité nezákonne, keďže nemohla sa až následne zúčastniť na
takomto rozhodovaní. Rovnako nesúhlasila ani s prijatým návrhom na riešenie neplatiča - žalovanej v 1.
rade, obsiahnutom v bode č. 5 prijatého rozhodnutia, v ktorom prípade bol tiež porušený zákon, nakoľko

Rada SVB ako dozorný orgán nemá právo rozhodovať o takýchto otázkach.

3. Súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 186 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 63 ods. 1, 2 C.s.p. vo vzťahu k
žalovanej v 1. rade dospel k záveru, že konanie voči tejto strane sporu je potrebné zastaviť, nakoľkoIvana Tinusová zomrela v priebehu súdneho konania. Nakoľko nejde o majetkový spor, voči tejto
účastníčke je potrebné konanie zastaviť.

4.Povykonanomdokazovaníapoprávnomposúdenívecivzmysle§ 14ods.1,8a zák.č.182/1993Z.z.
v platnom znení a § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobkyňa v tomto
konaní domáha neplatnosti rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov
predmetného bytového domu, konanej dňa 27.08.2017, žalobu je potrebné zamietnuť. V danom prípade
totiž žaloba bola podaná na súde po márnom uplynutí prepadnej lehoty stanovenej v § 14 ods. 8 zák.

č. 182/1993 Z.z., čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových
priestorov sa konalo dňa 27.08.2017 a na tomto zhromaždení, na ktorom bola prítomná aj žalobkyňa,
sa táto dozvedela o výsledku hlasovania. 30 dňová lehota tak začala plynúť 28.08.2017 a posledný
deň lehoty pripadol na 26.09.2017 (utorok). Žaloba bola podaná na súde až dňa 28.09.2017, teda po
márnom uplynutí 30 dňovej hmotnoprávnej - prednej lehoty.

5. Pre úplnosť vo vzťahu k dôvodom, o ktoré žalobkyňa oprela žalobu súd prvej inštancie uviedol,
že rozhodnutia (uznesenia), prijaté na schôdzi vlastníkov bytov nemožno považovať za právne úkony,
pretože schôdza vlastníkov bytov nie je subjektom práva, ktorý disponuje právnou subjektivitou a
spôsobilosťou na právne úkony. Ak by tomu tak bolo, potom by všetky rozhodnutia prijaté takýmto
subjektom boli považované za neplatné pre rozpor z ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre

rozhodovania vlastníkov bytov nie je možné aplikovať ustanovenia o právnych úkonoch, kde je možný
postup len v medziach ust. § 14 ods. 8 zák.č. 182/1993 Z.z. Toto ustanovenie neupravuje možnosť
vlastníkov dožadovať sa neplatnosti hlasovania, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia má vlastník právo
obrátiť sa na súd, aby v spornej veci medzi hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom rozhodol,
pričom výsledkom súdneho konania má byť rozhodnutie nahrádzajúce konkrétne výsledok hlasovania,

ktorého sa domáha prehlasovaný vlastník. V tej súvislosti poukázal aj na právny názor vyslovený
Krajským súdom v Košiciach v rozsudku zo dňa 23.09.2010 č.k. 1Co/192/2009 - 247, ktorý konštatoval,
že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie sú právnymi úkonmi, preto sa nemožno
úspešne dožadovať ich neplatnosti. V súlade s týmto právnym názorom súd prvej inštancie mal za to, že
žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti rozhodnutí, konkrétne bodu 4 a 5 prijatých

na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 27.08.2017 nemôže obstáť, preto aj
z tohto dôvodu je nutné žalobu zamietnuť.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešným žalovaným patrí nárok na náhradu
trov konania. Žalovaným v 1. až 5. a 7. rade trovy konania nevznikli, preto im náhradu trov konania

nepriznal. Úspešnému žalovanému v 6. rade vznikli trovy konania, preto mu súd priznal ich náhradu v
pomere 100 %. Tiež konštatoval, že nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná

jej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne
na daný prípad aplikoval ust. zák. č. 182/1993 Z.z., nakoľko dospel k nesprávnemu záveru o tom, že
žalobu nepodala včas. Výsledok hlasovania bol spôsobom v dome obvyklým oznámený 29.08.2017,
preto niet pochýb o tom, že žalobu podala včas, a to dňa 28.09.2017. Žaloba bola po procesnej stránke
v zmysle ust. § 14 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. prípustná bez toho, žeby žalobca musel preukazovať

existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozhodnutia prijaté na predmetnej
schôdzi sú podľa názoru žalobkyne v rozpore so zákonom a so zmluvou o spoločenstve vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. Poukázala na to, že v predmetnom bytovom dome sa zhromaždenia
nezvolávanú najmenej raz za rok, tak ako ukladá § 7c ods. 5 zák.č. 182/1993 Z.z. V konaní vedenom
pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 13C/47/2014 sa konštatovalo, že žalovaní

svoje zákonom stanovené podmienky neplnia (t.j. vedenie účtovníctva, ročné vyúčtovania za jednotlivé
byty, kontrola vedenia účtovníctva). Žalobkyni je odopreté právo nahliadať do účtovníctva a pozrieť
si hospodárenie bytového domu. Preto má za to, že pokiaľ by rozhodovala Rada SVB bez zvolania
Zhromaždenia, vôbec by nebola informovaná o ničom a bolo by jej odopreté právo prejaviť svoju
vôľu rozhodovať o náležitých veciach. Členovia rady v deň odsúhlasenia jednotlivých uznesení na

schôdzi prejavili vôľu a nastal právny úkon zo strany žalovaných skôr ako prejavenie kolektívnej vôle
členov zhromaždenia. Tým, že žalovaní konali skôr, naplnili podstatu právnych úkonov, ktoré vykonali
22.10.2016 a 11.10.2016 na základe rozhodnutí Rady SVB, pričom na schôdzi SVB zo dňa 27.08.2017 v
bodoch č. 4. a 5. dodatočne odsúhlasili už vykonané právne úkony. Má za to, že právom sa dožadovalaneplatnosti prijatých rozhodnutí, nakoľko všetky vykonané právne úkony Radou SVB sú neplatné. Bolo
jej odopreté právo spolurozhodovať ako spoluvlastníčke o všetkých veciach týkajúcich sa správy domu.

8. Žalovaný v 6. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
ktoré považuje za správne.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť.

10.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.02.2020 o 09.55 hodine
v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 06.02.2020 na úradnej tabuli a web. stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 3 C.s.p.

12. Odvolací súd považuje za opodstatnenú námietku žalobkyne, ktorá vytýka súdu prvej inštancie jeho
nesprávny právny záver o tom, že neuplatnila nárok v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote 30 dní.

13. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal a to do 5 pracovných dní od
konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým. (viď veta posledná § 14 ods. 1 zák.č. 182/1993

Z.z. v platnom znení).

14. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30
kalendárnych dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo
zaniká. (viď § 14 ods. 8 veta prvá zák.č. 182/1993 Z.z.).

15.Zvyššiecit.zák.ustanovenívyplýva,želehotaprepodaniežalobyvzmysle§14ods.8spomínaného
zákona je dodržaná vtedy, ak prehlasovaný vlastník bytu sa obráti na súd do 30 kalendárnych dní od
oznámenia o výsledku hlasovania, aby vo veci rozhodol.

16. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že výsledok hlasovania schôdze
vlastníkov bytov konanej dňa 28.09.2017 bol zverejnený vyvesením na nástenku SVB dňa 29.08.2017,
ako vyplýva z listinného dôkazu obsiahnutého v spise na č.l. 11. Nakoľko žalobkyňa v danom prípade
podala žalobu do 30 kalendárnych dní od oznámenia výsledkov hlasovania dňa 29.08.2017, je zrejmé,
že žaloba bola podaná posledný deň prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom, t.j. dňa 28.09.201.

Nesprávne preto uzavrel súd prvej inštancie, že sa tak nestalo v zákonom stanovenej hmotnoprávnej
- prekluzívnej lehote.

17. Názor súdu prvej inštancie, že počiatok plynutia tejto lehoty je potrebné stanoviť odo dňa
nasledujúceho po konaní tejto schôdze dňa 27.08.2017, teda počnúc dňom 28.08.2017, na ktorej bola

žalobkyňa prítomná, nemožno považovať za správny, nakoľko nie je v súlade s vyššie spomínaným ust.
§ 14 ods. 1 veta posledná zák. č. 182/1993 Z.z. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa bola na spomínanej
schôdzi prítomná, nemá vplyv na začiatok plynutia tejto zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, ktorá
začína plynúť odo dňa nasledujúceho po oznámení výsledkov hlasovania spôsobom uvedeným v
spomínanom zákonom ustanovení. Opodstatnenosť tejto námietky však nemá vplyv na vecnú správnosť

napadnutého rozsudku z dôvodov nižšie uvedených.

18. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáha vyslovenia neplatnosti rozhodnutí prijatých na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, konanej dňa 27.08.2017, a
to konkrétne v uznesení prijatých pod bodmi 4. a 5. Žalobkyňa teda netvrdí, že by schôdza nebola

riadne zvolaná alebo uskutočnená, vyslovuje (len) svoj nesúhlas s rozhodnutím väčšiny spoluvlastníkov
prijatom na spomínanej schôdzi a týkajúcom sa o.i. spôsobu použitia finančných prostriedkov z fondu
prevádzky údržby a opráv tvrdiac, že tieto sú neplatné, nakoľko odporujú zák.č. 182/1993 Z.z., ale aj
stanovám spoločenstva.19. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že vlastník bytu nemôže napadnúť
uznesenie ako rozhodnutie kolektívneho orgánu, môže napadnúť len jeho výsledok. Správny je preto

názor súdu prvej inštancie, že rozhodnutia spoluvlastníkov bytov nie sú právnymi úkonmi v zmysle § 34 a
nasl. Občianskeho zákonníka a preto sa nemožno úspešne domáhať určenia ich neplatnosti podľa § 39
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že odporujú zákonu, alebo ho obchádzajú. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, s ktorými sa plne
stotožňuje ( 387 ods.2 C.s.p.).

20. Pokiaľ ide o samotný výsledok napadnutého kolektívneho rozhodnutia, z dôkazov vykonaných pred
súdom prvej inštancie vyplynulo, že spomínaným uznesením uvedeným pod bodom 4. v zápisnici z
predmetnej schôdze bolo rozhodnuté tak, že: „Zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome s.č. 201 v Rudňanoch súhlasí s návrhom, že Rada do konca 2017 za celý rok 2018

môže rozhodovať o prácach a nevyhnutných opravách na BD do sumy 3.300,- eur v záujme všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v BD Zimné 201, Rudňany. Súčasne, zhromaždenie vlastníkov
bytov a nebytových priestorov Zimné 201, Rudňany dodatočne súhlasí s rozhodnutím Rady SVB zo
dňa 11.06.2016 o výmene kanalizácie (krátky čas na základné zvolanie zhromaždenia) a s rozhodnutím
Rady SVB zo dňa 22.10.2016 o výmene predných a zadných vchodových dverí, ako aj o odmene 5,-

eur na hodinu za práce (maľovanie, stierkovanie, murovanie, kladenie dražby, liatie nivelácie atd... na
BD pre p.Fischera).

21. Toto uznesenie bolo schválené za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov tak, že z
prítomných piatich spoluvlastníkov za hlasovali štyria a proti jeden.

22. Niet pochýb o tom, že Zhromaždenie, ktoré tvoria všetci vlastníci bytových a nebytových priestorov
v dome v zmysle § 7c ods. 9 písm. e) zák. č. 182/1993 Z.z. rozhoduje o použití prostriedkov fondu
prevádzky, údržby a opráv. Za takýto spôsob rozhodovania je potrebné považovať aj napadnuté
rozhodnutie - uznesenie (bod 4.).

23. Vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov
uvedenom ako bod 4. uznesenia je zrejmé, že ním spoluvlastníci nadpolovičnou väčšinou rozhodli o
spôsobe použitia prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv tak, že dodatočne schválil použitie
týchto prostriedkov na výmenu kanalizácie a na financovanie ďalších prác uvedených v spomínanom

uznesení a tiež sa nadpolovičnou väčšinou zhodli o ďalšom spôsobe ich použitia tak, že do sumy 3.300,-
eur môže o prácach a nevyhnutných opravách rozhodovať Rada, ako dozorný orgán spoločenstva.

24. Pokiaľ teda zákon priznáva Zhromaždeniu prijímať rozhodnutia o použití prostriedkov z fondu
prevádzky, údržby a opráv, nič nebráni Zhromaždeniu schváliť čerpanie týchto prostriedkov aj spätne,

prípadne poveriť rozhodovaním o ich čerpaní Radu, tak ako tomu bolo aj v danom prípade. Takýto
výsledok rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov preto nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by
odporovalo zákonu, alebo ho obchádzalo.

25. Niet pochýb o tom, že spomínané rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov bytov nemôže ohroziť alebo

žiadnym spôsobom rušiť vlastnícke právo žalobkyne k jej bytu, keďže spomínaným rozhodnutím nedošlo
k zásahu do jej vlastníckeho práva, čo je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby spoluvlastníka v
zmysle § 14 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. Spomínané ustanovenie je „iba aplikáciou“ všeobecného ust. §
139ods.3Občianskehozákonníkanapodmienkybytovýchdomovaprehlasovanýspoluvlastníksamusí
rozhodnutiu väčšiny podriadiť. Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, ktoré

určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielu (tzv. majoritný princíp) sa
nemôžeúspešnedomáhaťnasúderozhodnutiaoinomhospodárenístoutovecou.Totoprávobymallen
vtedy, ak by sa nedosiahla väčšina alebo dohoda spoluvlastníkov. O taký prípad však v prejednávanej
veci nejde.

26.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žeodvolacienámietkyžalobkynenemožnopovažovaťzaopodstatnené
ani z hľadiska napadnutia výsledku kolektívneho rozhodnutia. Odvolací súd preto v súlade s § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni.

28. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).