Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211218
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8112211218.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: P. Q., Z.. XX.X.XXXX,

B. A. T. X, XXX XX X., proti žalovanému: Filip JUDA - STAFIL, IČO: 10 666 940, so sídlom M. Benku 1,
080 01 Prešov, zastúpeného JUDr. Daliborom Kuciaňom, advokátom so sídlom Žilinská cesta 130, 921
01 Piešťany, o náhradu škody vo výške 688,14 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 688,16 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.5.2012
do zaplatenia.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. P r i z n á v a štátu voči žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 80 %.

IV. P r i z n á v a štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 13.4.2012 pôvodne voči označeným žalovaným v 1. až 3.
rade sa spoločne nerozdielne domáhala náhrady škody vo výške 4 500 Eur s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 13.4.2012 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.4.2010 žalovaný v 3. rade na základe požiadavky žalovaných v
1. a 2. rade odstránil omietku z východného obvodového múru domu žalobkyne bez právneho dôvodu.
Zároveň dňa 30.4.2010 žalovaný v 3. rade na základe požiadavky žalovaných v 1. a 2. rade poškodil
základy domu žalobkyne, ktoré sa nachádzajú na jej pozemku bez jej súhlasu. Súčasne terénnymi
úpravami na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade došlo k poškodeniu jej rodinného domu. V dôsledku
konania žalovaných tak žalobkyni vznikla škoda pre určenie výšky ktorej je nevyhnutné vypracovanie
znaleckého posudku s tým, že predbežne túto určila sumou vo výške 4 500 Eur.

3. Žalovaní v 1. až 3. rade žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o omietku z východného
obvodového múru žalobkyne, táto nebola odstránená bez právneho dôvodu, ale so súhlasom žalobkyne
s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade zabezpečia na vlastné náklady jej estetizáciu. Taktiež nemajú vedomosť
o tom, žeby došlo k poškodeniu základov domu žalobkyne s tým, že išlo o základ pôvodného oplotenia
na hranici pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade. Výšku požadovanej náhrady
považovali za neopodstatnenú, keďže z predloženého rozpočtu zo strany žalovaného v 3. rade celkové

náklady za úpravu omietky východného obvodového múru žalobkyne v rozsahu cca 60 m2 predstavovali
sumu 522 Eur, pričom tento je poškodený iba v rozsahu cca 30 m2.4. Zároveň za nedôvodnú považovali žalobu uplatňovaného nároku na náhradu škody terénnymi
úpravami, čo nesporne vyplýva z kolaudačného rozhodnutia vydaného primátorom Mesta Prešov zo dňa
14.6.2011 a ani zo strany štátneho stavebného dohľadu neboli zistené žiadne pochybenia žalovaných v

1. a 2. rade pri realizácii terénnych úprav s tým, že tieto boli vykonané v súlade so stavebným povolením.

5. Rozsudkom zo dňa 10.2.2016 súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade; žalobu
voči žalovanej v 2. rade zamietol; žalovanému v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 688,16 Eur s
9 % úrokom z omeškania ročne od 9.5.2012 do zaplatenia; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým,

že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu vo veci samej.

6.Vdôvodochrozhodnutiauviedol,žedňa14.8.2014zomrelžalovanýv1.rade,poktorombolodedičské
konanie uznesením OS Prešov zo dňa 7.8.2015 pod sp. zn. 35D/1011/2014, D Not 241/2014 zastavené
sdátumomprávoplatnosti27.8.2015stým,ženepatrnýmajetokpozostávajúcizpeňažnýchprostriedkov

a cenných papierov nadobudla žalovaná v 2. rade ako usporiadateľka pohrebu na krytie pohrebných
nákladov.

7. Keďže predmetom konania bol nárok žalobkyne na náhradu škody, pričom v zmysle ust. § 470
Občianskeho zákonníka za poručiteľove dlhy zodpovedá dedič do výšky nadobudnutého dedičstva, súd

vzhľadom na zastavenie dedičského konania voči nebohému žalovanému v 1. rade vlastniaceho ku dňu
svojej smrti iba majetok v nepatrnej hodnote, predmetné konanie v zmysle ust. § 101 ods. 1 O. s. p.
zastavil. Keďže nebohý poručiteľ - žalovaný v 1. rade ku dňu svojej smrti nevlastnil žiadne nehnuteľnosti
ani cennejší hnuteľný majetok, nie je daná zodpovednosť prípadných dedičov žalovaného v 1. rade za
jeho dlhy v zmysle uvedeného ustanovenia.

8. Žalobkyňa sa ďalej predmetnou žalobou voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhala náhrady škody, ktorá
jej mala vzniknúť terénnymi úpravami realizovanými na pozemku pôvodne vo vlastníctve žalovaných
v 1. a 2. rade v rozpore s vydaním dodatočným povolením, čím došlo k zvýšenému podmáčaniu a
poškodeniu základov jej rodinného domu.

9. Zo záverov znaleckého posudku č. 49/2014 vypracovaného v rámci súdneho konania vyplýva, že
terénne úpravy realizované na pozemku pôvodne vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade susediacim
s pozemkom žalobkyne nespôsobujú zvýšené podmáčanie, vrátane vlhnutia muriva východnej strany
domu, nakoľko tieto boli realizované v súlade so stavebným povolením, rozhodnutím o dodatočnom

povolení stavby a kolaudačným rozhodnutím za dodržania osobitných podmienok rozhodnutia zo
dňa 23.8.2010 pod bodom 11 až 15 napriek tomu, že nemohol z dôvodu neexistujúceho výškopisu
pôvodného stavu pred realizáciou terénnych úprav odkontrolovať zachovanie pôvodnej úrovne terénu
pozemku vo väzbe k jestvujúcemu rodinnému domu vo vlastníctve žalobkyne z dôvodu ochrany objektu
pred zamákaním vôd.

10. Zároveň konštatoval, že nemôže dochádzať k poškodeniu muriva z východnej steny rodinného domu
žalobkyne nesprávnym riešením odvodu dažďových vôd zo spevnených plôch a strechy domu pôvodne
vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a vypúšťaním vody z bazéna, nakoľko tieto sú vypúšťané
do mestskej kanalizácie cez kanalizačnú šachtu a zrážkové vody zo spevnených plôch sú vypúšťané

cez odvodňovací žľab do sakovacej jamy. Zároveň terénne úpravy pri rodinnom dome žalobkyne sú
vysvahované smerom k rodinnému domu pôvodne vo vlastníctve žalovaných k parc. č. XXXX/X od
rodinného domu žalobkyne. Okrem iného zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že k
podmáčaniu základového muriva domu žalobkyne zrážkovými vodami mohlo dochádzať len v minulosti
pred realizovaním terénnych úprav.

11. Na základe uvedených skutočností, súd konštatoval, že žalovaní v 1. a 2. rade realizovali terénne
úpravy v súlade s rozhodnutiami stavebného úradu za dodržania osobitných podmienok, a preto z
dôvodu nepreukázania ich konania v rozpore s objektívnym právom, ktorým malo dôjsť k tvrdenému
poškodeniu rodinného domu žalobkyne, neboli splnené základné predpoklady ich zodpovednosti za

škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, preto súd v uvedenej časti zamietol.

12. Predmetným rozsudkom zároveň zaviazal žalovaného v 3. rade na náhradu škody za poškodenie
omietky na východnej strane rodinného domu žalobkyne, ako aj ochranného múrika z dôvodu realizáciestavebných prác na dome žalobkyne bez existencie akéhokoľvek právneho úkonu oprávňujúceho na
ich vykonanie.

13. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 3. rade na zaplatenie náhrady škody za poškodenie
východnej strany obvodového múru rodinného domu žalobkyne vo výške 441,68 Eura a na uvedenie
betónového múrika nachádzajúceho sa pri východnej strane rodinného domu žalobkyne do pôvodného
stavu vo výške 246,48 Eur.

14. KS v Prešove rozsudkom zo dňa 28.9.2017 pod sp. zn. 20Co/127/2016 potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie okrem výroku o povinnosti žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobkyni 688,16 Eur s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 9.5.2012; v uvedenej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úlohou žalovaného v 3. rade bolo vykonávať stavebné úpravy

na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade, pričom všetci zúčastnení vedeli, že žalobkyňa podmieňuje
umožnenie vykonávania týchto prác uzatvorením písomnej dohody, ktorá však uzatvorená nebola. Z
výsledkov vykonaného dokazovania sa javí, že je tu daná v celom rozsahu zodpovednosť žalovaného
v 3. rade, ktorý túto pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.10.2013 priznal. Priznal začatie
vykonávania prác z vlastnej iniciatívy z dôvodu zabránenia prestojov pri realizácii stavebných prác. Preto

v tejto časti je odvolacia námietka žalovaného v 3. rade a žalobkyne nedôvodná. Za prípadnú škodu
preto zodpovedá žalovaný v 3. rade.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie však opomenul, že okrem zodpovednosti žalovaného v 3.
rade podľa § 441 Občianskeho zákonníka môže byť zodpovedná aj žalobkyňa, pretože ak sa zistí, že

bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená
výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

17. Žalovaný v 3. rade namietal a nakoniec zdôraznil to aj v odvolaní, že žalobkyňa spoluzavinila vznik
tvrdenej škody tým, že zastavila práce na estetizácii svojho rodinného domu, a to obvodového múru

vo východnej časti a tým znemožnila žalovanému v 3. rade túto činnosť dokončiť a vykonať vlastne
investíciu zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Touto okolnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal.

18. Zároveň to, že prvoinštančný súd vyčíslil škodu na sumu 688,16 Eur je z rozhodnutia súdu prvej
inštancie nepreskúmateľné v tej časti, kde tvrdí, že vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ale

aj z rozpočtových nákladov vyčíslených žalovaným. Tu je nepreskúmateľná okolnosť, v akom rozsahu
a aké úkony sú vyčíslené na uvedenie veci do pôvodného stavu, pričom pri uvedení veci do pôvodného
stavu sa vychádza z ceny v čase poškodenia. To, že žalovaný v 3. rade sám vyčísľoval rozpočtové
náklady, ide o vyčíslenie pre prípad, ak by bol realizoval opravu rodinného domu žalobkyne nie v rozsahu
uvedenia do pôvodného stavu.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2018 okrem odseku III. v časti
uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni škodu vo výške 688,16 Eur s príslušenstvom.

20. Súd dokazovaním vykonaným výsluchom sporových strán (svedkov), výkonov štátneho stavebného

dohľadu, komunikáciou medzi žalobkyňou a pôvodne označeným žalovaným v 1. rade, znaleckým
posudkom, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

21. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX,
zapísanom na LV č. XXXX a žalovaní v 1. a 2. rade boli v čase podania žaloby vlastníkmi susediacej

nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, kat. územie X..

22. Žalobkyňa uviedla, že dňa 10.4.2010 prišiel za ňou pôvodne označený žalovaný v 1. rade s
prednesom ponuky estetizácie východnej strany jej rodinného domu. O tom či má uvedenú ponuku prijať
konzultovala s D.. U., ktorý jej povedal, že pokiaľ náklady na jej estetizáciu podľa návrhu žalovaného v

1.rade budú realizované na jeho náklady, nech k tejto dohode pristúpi.

23. Na základe uvedeného, preto sa s pôvodne označeným žalovaným v 1. rade ústne dohodla, že
pristupuje k jeho návrhu s tým, že žiada o spísanie písomnej dohody v predmete uvedených stavebnýchúprav. Poukázala na nepravdivosť tvrdenia žalovaného v 1.rade, že vypracoval uvedenú písomnú
dohodu, ktorú mal predložiť D.. U., keďže táto jej predložená nebola. Následne zistila, že sa začína
stavať lešenie pri východnej časti jej rodinného domu, proti čomu nenamietala, keďže to považovala

iba za prípravu na realizáciu stavebných prác, ku ktorým dôjde po uzatvorení písomnej dohody. Keďže
dňa 13.4.2010 zistila, že sa začali vykonávať bez právneho dôvodu zásahy do obvodového múru,
kedy bola odstránená nielen poškodená časť omietky, ale aj časť nepoškodená za použitia zbíjačky,
vrátaneodstráneniapomocnéhozákladuprotivode,uvedenéprácezastavila.Napriekjejzáujmuvyriešiť
odstránenie vzniknutého poškodenia zo strany žalovaných mimosúdnou cestou, následne od týchto

rokovaní odstúpila z dôvodu vzniku pochybnosti na jej strane o skutočnom záujme žalovaných toto
skutočne odstrániť.

24. Dňa 30.4.2010 zistila, že pracovníci žalovaného sa nachádzajú na jej pozemku a odstraňujú za jeho
účasti zosilnený základ okolo jej rodinného domu.

25. Pôvodne označený žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že nakoľko východná stena
rodinného domu žalobkyne sa nachádza v susedstve s pozemkom, na ktorom mali postavený rodinný
dom a táto bola značne poškodená, obávali sa, že padajúca omietka môže poškodiť nielen ich pozemok,
ale aj zdravie alebo život osôb, ktoré by sa na ich pozemku nachádzali. Z uvedeného dôvodu preto
navrhol žalobkyni, že na ich náklady pristúpia k estetizácii východnej steny jej rodinného domu.

Požiadala ich o vystavenie písomného potvrdenia, že tieto práce budú realizované na ich náklady.
Vypracoval dve verzie s tým, že jedna ostala jeho manželke a druhá bola odovzdaná D.. U., nakoľko
žalobkyňu nevedel dlhší čas zastihnúť a následne firma, ktorá realizovala u nich stavebné úpravy začala
opravovať omietku.

26. Nakoľko žalobkyňa stavebné úpravy na východnej časti domu zastavila a žiadala odstrániť vzniknuté
poškodenie na omietke a základoch jej domu, túto opakovane kontaktoval, čo nesporne preukazuje
predložená písomná komunikácia za účelom sprístupnenia jej nehnuteľnosti na odstránenie vzniknutej
škody, čo však kategoricky odmietla. Keďže žalobkyňa im neumožnila realizovať stavebné úpravy na
východnej časti jej rodinného domu, pričom neustále dochádzalo k opadávaniu omietky, pristúpili k

výstavbe oplotenia.

27. Žalovaný uviedol, že na základe dohody s pôvodne označeným žalovaným v 1. rade pristúpili k
výstavbe lešenia a stavebným úpravám na východnej časti domu žalobkyne s tým, že po osekaní starej
omietky mal realizovať úpravu nerovností, na to dať cementovú omietku so sieťkou a štrkovú omietku

s farbou. Podľa jeho názoru žalobkyni škoda vzniknúť nemohla, lebo keby ich technologické práce
neprerušila, bola by omietka ukončená. Žalobkyňa mala vedomosť o započatí stavebných úprav, keďže
bola prítomná pri výstavbe lešenia, pričom nasledujúci deň sa započalo s odstraňovaním starej omietky,
ktorá bola v 75 % zvetralá a v zostávajúcej časti realizovali jej odstránenie zasekávaním.

28. Pokiaľ ide o samotný základ, ako aj pozemok žalobkyne, bol spustnutý, nachádzalo sa tam množstvo
kriakov, stromov, ktorých korene narúšali tvrdený rozšírený základ domu žalobkyne a keď došlo k ich
klčovaniu, tento sa uvoľnil. Nešlo podľa jeho názoru o žiaden rozšírený základ domu, ale iba škrupinu
betónu, ktorá sa sama rozpadla po tom, ako došlo k odstráneniu koreňov stromov a kríkov. Zamestnanci
žalovaného vo svojich podaniach vo vyšetrovacom spise uviedli, že dňa 14.4.2010 na pokyn žalovaného

začali stavať lešenie k rodinnému domu žalobkyne za účelom opravy východnej steny susedného domu.
Stenuzačaliosekávaťnajskôrručneanamiestach,kdetošloťažšie,použiliľahkúzbíjačku.Sozbíjačkou
následne odstránili prasknutý betón, ktorý chránil základ z dôvodu, že ho chceli vymeniť za súvislú
neporušenú novú betónovú vrstvu.

29. Na pojednávaní konanom dňa 18.10.2013 pôvodne označený žalovaný v 1. rade a žalovaný svoje
výpovede z pojednávania konaného dňa 5.6.2013 opravili s tým, že podľa tvrdenia pôvodne označeného
žalovaného v 1. rade sa tento síce so žalovaným rozprával, že bude realizovať opravu fasády domu
žalobkyne s tým, že má jej predbežný súhlas, ale žalobkyňa realizáciu uvedených stavebných prác
podmieňujepísomnýmvyjadrením.Pracovnícižalovanéhovtomčasemalirealizovaťibastavebnépráce

na jeho pozemku, pričom nemali súhlas na vykonávanie stavebných prác na fasáde žalobkyne. O tom,
že začali tieto práce realizovať zistil až po návrate z pracovnej cesty.30. Samotný žalovaný túto skutočnosť potvrdil s tým, že v rozhodnom čase realizovali dokončovacie
stavebné úpravy na rodinnom dome pôvodne označených žalovaných v 1. a 2. rade, pričom chcel začať
s realizáciou terénnych úprav na ich pozemku a nakoľko mal v tom čase k dispozícii lešenie, začal

realizovať stavebné úpravy na rodinnom dome žalobkyne.

31. Svedok D.. A. U. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri ústnej dohode medzi pôvodne
označenými žalovanými v 1. a 2. rade a žalobkyňou v predmete estetizácii východnej časti jej rodinného
domu na ich náklady, ku ktorému pristúpila po konzultácii s ním. K realizácii stavebných úprav malo dôjsť

až po uzatvorení písomnej dohody, obsahom ktorej mal byť rozsah stavebných úprav s uvedením, že
náklady budú v plnom rozsahu znášať pôvodne označení žalovaní v 1. a 2. rade. Prekvapilo ho, akým
spôsobom žalovaný (pôvodne označený žalovaný v 3. rade) pristúpil k odstráneniu starej omietky na
východnej strane rodinného domu žalobkyne spôsobom, ktorým došlo k takému poškodeniu muriva, že
došlo k zmene jeho fyzikálnych, ako aj statických vlastností. Pokiaľ ide o horizontálno-betónovú plochu k
vertikálnej stene rodinného domu žalobkyne, nevedel uviesť, či išlo o okapový chodník, ale mohla spĺňať

ochrannú funkciu, nakoľko išlo o kvalitný betón, ktorý držal v jeho časti aj po deštrukcii realizovanej
žalovaným.

32. Podľa vyjadrenia svedka D.. T.. X. E. obitím fasády domu žalobkyne, ako aj rozbitím ochrannej
betónovej konštrukcie zabezpečujúcej ochranu základov došlo k zmene základových pomerov domu

žalobkyne narušením obvodového plášťa, ak vo vnútri muriva, ako aj k poškodeniu deliaceho múru.
Podľa jeho názoru ani skutočnosť vrastania buriny, tráv alebo samotných trhlín okapového chodníka
nemali vplyv na narušenie základov domu, nakoľko tento stav tam už bol niekoľko desaťročí.

33. Znalec D.. L. Z. v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že východná stena rodinného domu

žalobkyne je zhotovená z dutinových škvár betónových tvárnic kombinovaných s tehlovým murivom.
Omietkazvýchodnejstranyjevápennocementová,včastisevernejjepoškodenámechanickypriotĺkaní
muriva, pričom došlo v časti cca na ploche 2 až 3 m2, aj k otvoreniu dutín škvaro-betónových tvárnic.
Ďalšie poškodenie fasády sa nachádza v okolí tehlového komínového telesa zabudovaného do steny
rodinného domu žalobkyne, na ktorom je odpadnutá omietka fasády. Celková fasáda rodinného domu

žalobkynejevoveľmizlomtechnickomstave,zosevernejčastirodinnéhodomujesilnezvetraláomietka,
čiastočne opadajúca. Príčinou je vznik kondenzácie styku škvaro-betónovej tvárnice a omietky, ako aj
zrážkových vôd, pričom vzniknutá voda, ktorá sa neodparí, v zimnom období zamŕza, pričom vznikajú
ľadové kryštáliky, čo má za následok opadanie omietky.

34. Znalec náklady na uvedenie do pôvodného stavu omietky východného obvodového múru rodinného
domu žalobkyne ku dňu vypracovania znaleckého posudku vyčíslil podľa položkovitého rozpočtu
spracovaného P. H. vo výške 640,78 Eur, vrátane DPH a bezprostredne po poškodení t. j. po 13.4.2010
vo výške 632,45 Eur, vrátane DPH.

35. Náklady na uvedenie ochranného betónového múrika do stavu pred 13.4.2010 boli vyčíslené podľa
rozpočtu vypracovaného P. H. vo výške 283,88 Eur, vrátane DPH.

36. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

37. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

38. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

39. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

40. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnejbanky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

42. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti;

existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

43. Pod porušením právnej povinnosti treba rozumieť existenciu takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo
opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny iba vtedy,
ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných

právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych
úkonov, prípadne z porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka.

44. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.

45. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca zmenšením majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu

46. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená,
že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.

47. Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah

škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

48. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento
predpoklad sa však vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre
hrubú nedbanlivosť.

49. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa s pôvodne označeným
žalovaným v 1. rade v apríli roku 2010 uzatvorila predbežnú ústnu dohodu, že na ich náklady bude
vykonaná estetizácia východného obvodového múru jej rodinného domu, ktorých vykonanie však
podmienila uzatvorením písomnej zmluvy.

50. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu, ako aj výpovedí s pôvodne označeným žalovaným v 1. a 3.
rade na pojednávaní konanom dňa 18.10.2013 nesporne vyplynulo, že zamestnancami žalovaného v
3. rade na jeho pokyn dňa 13.4.2010 začali stavať lešenie k rodinnému domu žalobkyne za účelom
opravy východnej steny susedného domu. Stenu začali najskôr osekávať ručne, neskôr použili ľahkú

zbíjačku, s ktorou odstránili aj prasknutý betón chrániaci základ domu z dôvodu, že ho chceli vymeniť
za neporušenú novú betónovú vrstvu.

51. Pôvodne označený žalovaný v 1. rade uviedol, že žalovanému nedal pokyn na realizáciu stavebných
prác na východnej strane rodinného domu žalobkyne a už vôbec nie na odstránenie rozšíreného základu

domu. Pôvodne označený žalovaný v 3. rade so svojími zamestnancami bez jeho vedomia a z vlastnej
iniciatívy pristúpili k postaveniu lešenia k domu žalobkyne a k započatiu stavebných prác odsekávaním
zvetranej časti omietky.

52. Pôvodne označenému žalovanému v 3. rade síce oznámil, že na základe predbežného ústneho

súhlasu budú realizovať stavebné práce na východnej strane domu žalobkyne, ale až na základe
písomného vyjadrenia.53. Vyjadrenie pôvodne označeného žalovaného v 1. rade bolo preukázané aj vyjadrením žalovaného
na pojednávaní konanom dňa 18.10.2013, ktorý uviedol, že so stavebnými prácami na rodinnom dome
žalobkyne začal z vlastnej iniciatívy z dôvodu zabránenia vzniku prestojov pri realizácii stavebných prác.

54. Na základe vyššie uvedených skutočností preto mal súd prvej inštancie sa jednoznačne preukázané,
že za poškodenie omietky na východnej strane rodinného domu žalobkyne, ako aj ochranného múrika
zodpovedá výlučne žalovaný, ktorý pristúpil k realizácii stavebných prác na dome žalobkyne bez
existencie akéhokoľvek právneho úkonu oprávňujúceho na ich vykonanie.

55.Môženastaťsituácia,žeškodanevzniklalennásledkomškodcu,aležekjejvznikuprispelajsamotný
poškodený. Pre záver o zavinení poškodeného musia byť dané všetky zákonné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, t. j. zavinený protiprávny úkon, vznik škody, ako aj príčinná súvislosť.
56. Podľa názoru súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu je tu daná v celom rozsahu zodpovednosť
žalovaného za poškodenie omietky na východnej strane rodinného domu žalobkyne, ako aj ochranného

múrika,keďžetentopristúpilkrealizáciistavebnýchprácnadomežalobkynebezexistencieakéhokoľvek
právneho titulu na ich vykonanie.

57. Z uvedeného dôvodu je potom vylúčené akékoľvek spoluzavinenie poškodenej žalobkyne, keďže
poškodenie jej rodinného domu bolo spôsobené výlučne zavineným protiprávnym úkonom žalovaného.

58. O spoluzavinení žalobkyne z dôvodu nemožnosti odstránenia poškodenia žalovaným by bolo možné
uvažovať iba za predpokladu zhoršenia stavu poškodenia rodinného domu, ktoré malo za následok
nárast nákladov na uvedenie stavby do stavu pred vznikom poškodenia.

59. Keďže však súd prvej inštancie pri určení výšky nároku na náhradu škody vychádzal zo stavu
poškodenia rodinného domu a nákladov za jeho uvedenie do stavu pred poškodením bezprostredne po
vzniku škody zavinenej žalovaným, je akékoľvek spoluzavinenie žalobkyne vylúčené.

XX.D..L.Z.vznaleckomposudkuč.XX/XXXXvyčíslilnákladynauvedeniedopôvodnéhostavuomietky

z východného obvodového múru ku dňu vypracovania znaleckého posudku vo výške 640,78 Eur vrátane
DPH a ku dňu bezprostredne po poškodení (k 13.4.2010 č. l. 219) vo výške 632,45 Eur.

61. Podľa rozpočtových nákladov žalovaného (č. l. 61) celkové náklady na opravu východného
obvodového múru rodinného domu žalobkyne v rozsahu 60 m2 by predstavovali 522 Eur pozostávajúce

z podhodenia pod omietku vonkajším štukom, samotnej omietky, ako aj montáže lešenia.

62. S poukazom na rozpočtové náklady žalovaného možno konštatovať, že znalec pri vyčíslení nákladov
na uvedenie omietky východného obvodového múru do pôvodného stavu vychádzal iba z rozsahu
poškodenia výlučne spôsobeného žalovaným o výmere 29 m2 oproti výmere určenej žalovaným pri jej

estetizácii v rozsahu 60 m2.

63. Z dôvodu nepreukázania existencie teploizolačnej omietky na východnej strane obvodového múru
rodinného domu žalobkyne bezprostredne pred poškodením súd pri určení výšky náhrady škody za
poškodenie omietky vychádzal z prehľadu rozpočtových nákladov znaleckého posudku č. 49/2014 pred

13.4.2010 ku dňu bezprostredne po poškodení (č. l. 221) omietka vonkajšia - vápenná hladká zložka I
až II - 29 m2 x 9,30 Eur vo výške 269,70 Eur, z nákladov na presun hmôt do výšky do 25 m - 1,644 t x
22 Eur vo výške 36,17 Eur a z nákladov na lešenie 23,4 m2 x 4,58 Eur vo výške 107,17 Eur v celkovej
výške 613,04 Eur vrátane 20 % DPH vo výške 82,60 Eur, čo predstavuje sumu 695,64 Eur.

64. Predloženým znaleckým posudkom boli rozpočtové náklady na uvedenie betónového múrika
nachádzajúceho sa pri východnej strane rodinného domu žalobkyne vyčíslené ku dňu bezprostredne po
poškodení (č. l. 225) na sumu 236,57 Eur vrátane izolácie proti vode a vlhkosti. Zo záverov znaleckého
posudku nesporne vyplýva, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno stavebno-technického stavu,
a teda funkčnosti, resp. nefunkčnosti ochranného múrika nachádzajúceho sa na východnej strane

obvodového múru jej rodinného domu bez viditeľnej hydroizolácie, preto súd prvej inštancie pri určení
nákladov na jeho uvedenie do pôvodného stavu síce vychádzal zo záverov znaleckého posudku na č. l.
227, avšak po odpočítaní nákladov na izolácie proti vode a vlhkosti, t. j. vo výške 236,57 Eur - nákladyna izolácie proti vode a vlhkosti vo výške 31,7 Eur, čo predstavuje sumu 205,40 Eur vrátane 20 % DPH
vo výške 41,08 Eur v celkovej výške 246,48 Eur.

65. Celková výška nákladov za uvedenie poškodenej omietky a betónového múrika rodinného domu
žalobkynedopôvodnéhostavuvychádzajúczcenyvčasepoškodeniatakpredstavujesumu742,12Eur.

66. Napriek tomu, že je výška nákladov na uvedenie poškodenej časti stavby žalobkyni vyššia, súd prvej
inštancie vzhľadom na viazanosť výšky nároku v rozsahu zrušenom rozhodnutím odvolacieho súdu túto

mohol priznať maximálne v uvedenej výške s poukazom na právoplatné skončenie sporu v prevyšujúcej
časti uplatneného nároku na náhradu škody, teda v sume 688,16 Eur.

67. Keďže žalobkyňa preukázateľne si voči žalovanému uplatnený nárok na náhradu škody pred
podaním žaloby neuplatnila, potom sa tento dostal do omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka
po doručení žaloby dňa 7.5.2012, t. j. od 9.5.2012.

68. Súd o výške úroku z omeškania rozhodol postupom podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v
znení účinnom do 31.1.2013 s poukazom na ust. § 10c cit. nariadenia, v znení účinnom od 1.2.2013 vo
výške 9 % ročne zo sumy 688,16 Eur od 9.5.2012 do zaplatenia.

69. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

70. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

72. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

73. CSP nemá ustanovenie obdobné ust. § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis
vo vzťahu k ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna
úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu
a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v §
252 ods. 2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a

to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na
konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch
však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného
nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k Civilnému sporovému poriadku,

Nakladatelství C. H. Beck).

74. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i

systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakibavýlučnezprisúdenejsumy.Priznanie

plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmu úspechu vo veci, keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného
nároku.75. Keďže predmetom konania bol nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej protiprávnym
konaním žalovaného, ktorej výška závisela od znaleckého posudku, súd prvej inštancie priznal žalobkyni
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vychádzajúc z výšky prisúdenej sumy

náhrady škody.

76. Uznesením zo dňa 16.7.2014 bola znalcovi priznaná odmena za znaleckú činnosť vo výške 730,81
Eur s dátumom právoplatnosti 29.8.2014 a uznesením zo dňa 24.4.2015 s dátumom právoplatnosti
11.6.2015 vo výške 52,02 Eur, ktorá bola vyplatená preddavkovane z prostriedkov štátu.

77. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

78. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

79. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

80. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

81. Keďže nová procesná úprava nenachádza svoj ekvivalent ust. § 148 O. s. p. (náhrada trov štátu),
možno tu použiť len všeobecné ust. § 251 CSP, ktoré v sebe zahŕňa všetky trovy súdneho konania,

teda aj trovy štátu a tiež ust. § 259 CSP, z ktorého vyplýva, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť,
ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako
svedok. Rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu vyplýva aj z čl. 4 ods. 1 CSP, ktorý umožňuje v prípade
absencie výslovnej právnej úpravy aplikovať ustanovenie CSP, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu
a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

82. Keďže CSP neobsahuje osobitnú právnu úpravu o trovách štátu, súd o ich náhrade rozhodoval
postupom podľa ust. § 251 v spojení s ust. § 259 CSP. Z obsahu znaleckého posudku nesporne
vyplýva, že tento sa týkal nielen uplatneného nároku na náhradu škody za poškodenie omietky a
betónového múrika rodinného domu žalobkyne protiprávnym konaním žalovaného, ale aj ďalšieho

nároku na náhradu škody voči pôvodne označeným žalovaným v 1. a 2. rade, ktorý súd prvej inštancie
a odvolací súd posúdili ako nedôvodný.

83. V zmysle ust. § 251 CSP trovami konania sú aj trovy dokazovania, ktoré vznikli v súvislosti s
vykonaním jednotlivých dôkazných prostriedkov v sporovom konaní. Ide predovšetkým o svedočné,

znalečné, výdavky tretej osoby podľa § 259 CSP, náklady odborného stanoviska a pod. Aj v takom
prípade trovy dôkazu znáša neúspešná strana sporu.

84. Keďže žalobkyňa bola neúspešnou stranou v spore vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu
škody voči pôvodne označeným žalovaným v 1. a 2. rade, súd prvej inštancie túto zaviazal na náhradu

trov štátu pozostávajúcich z vyplatenej znaleckej odmeny v rozsahu 80 % a žalovaného, ktorý bol
neúspešný v časti nároku na náhradu škody za poškodenú omietku a betónového múrika v rozsahu
20 %.

85. O výške náhrady trov štátu, ako aj trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 CSP vyšším

súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.