Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Miriam Szárazová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/3/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200105
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8520200105.1
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobcu: neb. Z. S., r. S., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, naposledy bytom P. XXXX/X, XXX XX S. J., právne zastúpeného: JUDr. Mikuláš Buzgó,
advokát, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovanému: 1./ Mesto Stará Ľubovňa, IČO: 00 330
167, so sídlom Obchodná 1, 064 01 Stará Ľubovňa, 2./ SLOBYTERM, spol. s r.o., IČO: 31 719 104, so
sídlom Levočská 20, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedomáhal,abysúdurčil,ževýpoveďznájmubytuč.XX,
na3.poschodíbytovéhodomusúp.č.XXXXnaP.ulicič.XvS.J.zodňa2.10.2019jeneplatnáazároveň
požadoval aj náhradu trov konania. V podanej žalobe namietal, že žalovaný v 2. rade ako správca
bytového domu, v ktorom sa nachádza sporný byt nemal súhlas jeho vlastníka k daniu výpovede. Ďalej
namietal výpovedný dôvod, ktorý spočíval v neužívaní sporného bytu žalobcom. Namietal preukázanie
výpovedného dôvodu, cez nepravdivé tvrdenia o jeho spotrebe vody. Uviedol, že užíva len balenú vodu
a v byte nevarí, neperie. Veľa času trávi mimo bytu trávením voľnočasových aktivít. Svoje potreby na
ktoré naviazaná spotreba vody uspokojuje v poskytovaných služieb v meste. Tiež uviedol, že nevlastní
byt ani dom. Z jeho strany nedošlo ani k zmene osobného stavu. Stále je rozvedený a nemá možnosť, si
inak uspokojiť svoje bytové potreby. Sporný byt preto potrebuje na uspokojenie svojej bytovej potreby.
2. V priebehu konania dňa XX.X.XXXX žalobca zomrel. Súd šetrením v súdnom registri „D“ zistil, že
dedičské konanie po nebohom žalobcovi sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 5D/82/2020, Dnot
85/2020. Následne dopytom na Notárskom úrade JUDr. Dariny Sčensnej, so sídlom Nám. sv. Mikuláša
20, Stará Ľubovňa zistil, že ako dedičia po nebohom žalobcovi pripadajú jeho deti B. S., r. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., O. S., r. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX I. -
mestská časť E. A., Z. G., r. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX S. J.. Dedičské konanie
po nebohom žalovanom ešte nie je právoplatne skončené.
3. Z oznámenia právneho zástupcu nebohého žalobcu doručeného tunajšiemu súdu dňa 7.5.2020
vyplýva, že dedičia po nebohom žalobcovi B. S., r. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. a O.
S., r. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX I. - mestská časť E. A. netrvajú na pokračovaní
v predmetnom konaní.
4. Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme
manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a
nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebona neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt.
5. Podľa § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej
smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
usúdiť, že už nežije.
6. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
8. Podľa § 62 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak strana nemá procesnú subjektivitu,
súd konanie zastaví.
9. Podľa § 63 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak strana zomrie počas konania
skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo
či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
10. Procesná subjektivita predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla
neodstrániteľnú vadu konania, čoho následkom je zastavenie konania; treba však rozlišovať, či strana
nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju stratí v priebehu konania. Procesná
subjektivita zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle § 7 OZ a § 8 OZ. Fyzické osoby
nadobúdajú spôsobilosť mať práv a povinnosti v zásade narodením. Výnimočne túto spôsobilosť môže
nadobudnúť počaté dieťa, ak sa narodí živé. Pre konanie bude rozhodné, či osoba označená ako strana
sporu mala procesnú subjektivitu v čase, keď bola podaná žaloba, prípadne či táto osoba procesnú
subjektivitu nestratila počas konania. Žalobca v čase začatia tohto konania procesnú subjektivitu mal.
V priebehu konania však zomrel, teda stratil aj procesnú subjektivitu. Súd bol tak následne povinný v
zmysle § 63 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku rozhodnúť o pokračovaní v konaní s dedičmi po
nebohom žalobcovi. Podmienkou takéhoto konania súdu však bola tá skutočnosť, že ide majetkový
spor. V danom prípade by bolo možné považovať prípadné určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu
za majetkový spor. Súd by tak mal pokračovať v konaní s dedičom po nebohom žalobcovi spĺňajúcou
podmienky prechodu nájmu v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. jednou z osôb
menovanou v tomto ustanovení. Súd však takúto osobu, resp. dediča spĺňajúceho podmienky stanovené
v § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka nenašiel. Zo samotnej žaloby nevyplývalo, že by niekto žil v
spoločnej domácnosti s nebohým žalobcom v deň jeho smrti, resp. sa staral o spoločnú domácnosť
žalobcu alebo bol na žalobcu odkázaní výživou a žil s ním v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred
jeho smrťou a nemal vlastný byt. Všetci dedičia po nebohom žalobcovi sú plnoletí a neboli odkázaní
výživou na žalobcu. Navyše zo správy právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že dedičia po nebohom
žalobcovi B. S., r. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. a O. S., r. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
K. XXXX/X, XXX XX I. - mestská časť E. A. netrvajú na podanej žalobe. Ani jeden z vyššie menovaných
dedičov nemal adresu trvalého pobytu na adrese, na ktorej sa nachádza sporný byt - P. XXXX/X, XXX
XX S. J.. Súd tak mal za to, že smrťou žalobcu došlo k zániku nájmu.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak nebolo možné pokračovať v konaní s dedičmi po
žalobcovi, pričom súd ani nezistil osobu na ktorú by mal prejsť nájom bytu podľa § 706 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a preto súd konanie zastavil, z dôvodu straty procesnej subjektivity žalobcu
jeho smrťou.
12. Pri zastavení konania o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného
a nie z hľadiska hmotného práva. K zastaveniu konania došlo pre právnu skutočnosť, ktorou je smrťžalobcu. Zavinenie v tomto prípade nie je možné pričítať žiadnej zo strán sporu. V čase rozhodovania
súdu jedinou stranou sporu s procesnou spôsobilosťou zostali žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.
rade. Vzhľadom na túto skutočnosť súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a
žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko im žiaden
trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) Cs.p.). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.