Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/279/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514207750
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2514207750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX/XX, K. B., právne zastúpený: Mgr. Petra Marikovič Klimeková, advokátka, so sídlom Slovanská
1111/35, Vrbové, proti žalovanému: Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Priemyselná 10,
Piešťany, IČO: 36 252 484, zastúpený splnomocnencom: Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o.,
so sídlom Trenčianska 38, Bratislava, IČO: 50 145 860, za účasti intervenienta na strane žalovaného:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o

zaplatenie 100.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a intervenienta na strane žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 10. apríla 2019, č.k. 9C/166/2014-454, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 100.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 100.000,- eur od
06.03.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a o nároku na náhradu trov konania

rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Ďalej
súd napadnutým rozsudkom priznal znalcovi Ing. Jurajovi Kozakovičovi, nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXXX/XX, J., ev. č. 911782, náhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní dňa 10.04.2019
voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 415, § 420a ods. 1 až 3, § 441, § 442
ods. 1 a 3, § 443 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď uviedol, že v predmetnej veci sa

žalobca domáhal náhrady škody následkom havárie vodovodného potrubia. Je nepochybné, že ide o
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, jednou zo základných podmienok činnosti
prevádzkovej povahy je jej vplyv na okolie. Za škodu uvedeného druhu zodpovedá prevádzkovateľ
tejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkovou
činnosťou. Žalovaný ako prevádzkovateľ a správca dodávky vody zodpovedá za potrubie, ktoré slúži
na dodávku vody. Z dokazovania vyplynulo, že na predmetnom potrubí nebol vykonaný zásah zvonka
a havária nenastala ani neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá by nemala povahu v prevádzke (liberačné

dôvody), naopak išlo o potrubie vodovodu skolaudované 20.12.1974, na vodovode sa nevykonávali
žiadne výmeny, opravy či rekonštrukcie, okrem bežnej údržby. Je preto nepochybné, že za škodu
zodpovedá žalovaný ako prevádzkovateľ vodovodného potrubia. Čo sa týka otázky spoluzavinenia zo
strany poškodeného, uvedené sa v konaní nepreukázalo. Pokiaľ by malo dôjsť k naplneniu predpokladovpodľa § 441 OZ (spoluzavinenie poškodeného), muselo by dôjsť k takému konaniu či opomenutiu
zo strany poškodeného, ktoré by predchádzalo škodovej udalosti a malo za následok pričinenie sa o
vznik škodovej udalosti. Akákoľvek (ne)činnosť poškodeného po škodovej udalosti (napr. nevykonaním

stabilizačných prác, ako uvádza intervenient) nemá vo vzťahu k spoluzodpovednosti žiadny význam,
nakoľko škoda a jej rozsah nastali priamo škodovou udalosťou bez ohľadu na to, či sa jej následky
zväčšili alebo nie. Ostatne, nie je vecou poškodeného, aktívne sa usilovať o zmierňovanie následkov
škodovej udalosti. Uvedené je v záujme subjektu, ktorý za škodu zodpovedá. Ako však vyplynulo z
listín predložených stranami konania, žalovaný svoju zodpovednosť za škodu nepopieral, spornou teda

ostala výška škody. Na to, aby súd mohol posúdiť rozsah škody, bolo potrebné ustáliť okruh vecí, ktoré
boli poškodené, mieru ich poškodenia, možnosť uvedenia do pôvodného stavu, následne ich hodnotu
a rozsah peňažného vyjadrenia škody. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že majetková
sféra poškodeného bola dotknutá v nasledovných oblastiach: rodinný dom, príslušenstvo rodinného
domu (altánok, garáž, plynová skrinka, oplotenie, spevnené plochy, brána atď.), pozemok, hnuteľné
veci, finančná sféra (náklady súvisiace so zistením rozsahu škody, náklady súvisiace s odstraňovaním

následkov škody). Skutočnú škodu nemožno obmedzovať len na škodu na veciach, tak isto je potrebné
rozlíšiť medzi tým, že škoda na majetku nie je totožná škode na veciach. V danom prípade bolo potrebné
pristúpiť individuálne k tomu, ako škodová udalosť zasiahla majetok poškodeného a jednotlivé veci,
akékoľvek jednotné a súhrnné vymedzenie škody nemá v danom prípade opodstatnenie. V prvom
rade súd skúmal následky škody na rodinnom dome žalobcu. Tu posúdenie záviselo aj od otázky,

do akej miery vytečená voda poškodila predmetný dom a či je možné uvažovať v kontexte opravy
rodinného domu (sanácie) alebo jeho zbúrania a nákladov potrebných na zaobstaranie domu obdobnej
hodnoty (asanácia + kúpa nového objektu). Na úvod treba poznamenať, že keďže sa rodinný dom
nezrútil a nedošlo k úplnému zničeniu (zániku) veci, je potrebné pripustiť, že oprava domu je možná,
aj keby to znamenalo zachovanie minimálnej časti domu a rozsiahle vystuženie základov. Tu však súd

musí zohľadniť vykonaný prieskum podložia a závery Ing. Kozakoviča, ktoré konštatujú poškodenie do
hĺbky do 5 až 6 metrov. Akákoľvek sanácia domu by bola nemožná bez toho, aby bolo zreparované
aj podložie. To v praxi podľa znalcov znamená vybagrovanie zeminy, výplň kavern (možno navyše
chemické vystužovanie), následne zavedenie mikropilótov na výstuž rodinného domu. Podľa vyjadrení
Ing. Kozakoviča pozemok v stave, v akom sa nachádza, pravdepodobne neznesie váhu strojov a hrozil

by prepad zeminy. Od potencionálne možnej opravy domu je teda potrebné odlíšiť „opraviteľnosť“ domu
v kontexte prostriedkov predstavujúcich náhradu škody, ktoré by musel žalobca vynaložiť na uvedené
úkony. Je nepochybné, že náklady uvedeného rozsahu by presiahli hodnotu majetku žalobcu, ktorý
vlastnil pred škodou udalosťou, z uvedeného súdu uzatvára, že dom považoval za neopraviteľný. Tu súd
vyhodnotil aj znalecký posudok prof. C., ktorý ocenil opravu rodinného domu v 4 položkách: základné

náklady na opravu 30.351,95 eur, náklady na odstránenie poškodených častí 3.642,23 eur, náklady
na projekt a inžiniersku činnosť 1.821,12 eur a náklady špeciálneho podchytenia základov 11.498,84
eur - celkom 56.776,97 eur. Výška škody (z požiadavky uvedenie do pôvodného stavu) 42.954,88 eur.
Napriek tomu, že ceny položiek potrebných opravu prof. C. sa rozchádzali v porovnaní s posudkami
predloženými žalobcom, veľmi podstatným sa ukázalo práve to, že prof. C. sa zaoberal výhradne

opravou rodinného domu a nezohľadnil akýkoľvek náklad, ktorý by bol potrebný na „opravu“ pozemku.
V kontexte záverov statikov: Ing. O. (ZP cm project), ktorý konštatoval preskúmaním predzáhradky RD,
že vznikli v podzemí, kadiaľ prúdila tlaková voda výrazné vymyté priestory - kaverny. Niekoľké z nich sa
prepadli a prejavili sa na teréne prepadovými jamami. Je nanajvýš pravdepodobné, že podobné prázdne
priestory voda vymyla aj pod samotným objektom domu. Neskôr sa uvedené potvrdilo prieskumom

Ing. Kozakoviča, ktorý zmapoval rozsah kavern radarom a výsledky sú zaznamenané v ZP: nemá
zmysel pokúšať sa o záchranu akejkoľvek staticky narušenej časti stavby domu. S prihliadnutím na
zdevastované podložie do hĺbky 5 - 6 m, výpočet potrebných mikropilótov je 47 ks a aj v takom prípade
nie je možné vylúčiť prepadnutie strojného zriadenia do narušeného podložia. Zo záverov vyplynulo, že
stav objektu neumožňuje technicky sa reálne zapodievať návrhom prípadnej rekonštrukcie. Účelnosťou

opravysarozumiehospodárskaúčelnosťapraktickávhodnosťopravy,čovdanomprípadeniejemožné.
Priurčenívýškyškodytedasúdpracovalsalternatívouasanácierodinnéhodomuanákladovpotrebných
na zaobstaranie nového objektu. Čo sa týka rodinného domu, súd porovnal hodnotu rodinného domu
pred škodovou udalosťou a po nej. Ohľadom hodnoty rodinného domu pred škodovou udalosťou súd
vychádzal zo ZP CENEKON, z ktorého vyplynulo zohľadnenie nasledovného: rodinný dom, samostatne

stojacagaráž,uličnýplot,drevenéoplotenie,oploteniezpletiva,vodovodnáprípojka,vodomernášachta,
kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, plynová prípojka, spevnené plochy - betónová plocha a dlažba,
vonkajšie schody, murovaný prístrešok plynomeru, altánok. Z rekapitulácie východiskovej a technickej
hodnoty rodinného domu s príslušenstvom vyplynula východisková hodnota vo výške 130.804,32 eura technická hodnota 84.513,89 eur (po pripočítaní DPH v sume 101.416,67 eur). Z vyjadrení odborne
znalých osôb (prof. C. aj cenára Ing. G.) možnosti využitia použiteľných zvyškov rodinného domu, teda
takých, ktoré by bolo možné po zbúraní opätovne speňažiť, sú zanedbateľné. V praxi ide najmä o

niektoré drevené prvky, využiteľné napr. ako palivo. Statikom bolo konštatované, že trhliny na dome
sú naďalej aktívne a ponechanie stavby v stave, v akom sa nachádza, je život a zdravie ohrozujúce.
Je však nepochybné, že za cenu 84.513,89 eur (t.j. technická hodnota RD bez DPH) žalobca nemá
možnosť zakúpiť rodinný dom, ktorý by rozlohou, vybavením, umiestnením (súhrnne plniac totožnú
účelnú využiteľnosť ako pred škodovou udalosťou) spĺňal funkcie rodinného domu, ktorý vlastnil pred

haváriou. Keďže v danom prípade ide o náklady predstavujúce zakúpenie novej veci - podobnej veci
(stavba RD z použitých materiálov tak, aby nový RD zodpovedal amortizácii poškodeného RD je
vylúčená, ba až absurdná) bolo potrebné zohľadniť aj DPH - súd teda vychádzal z toho, že čo sa týka
škody na rodinnom dome s príslušenstvom, výška škody musí zodpovedať minimálne jeho hodnote po
zohľadnení amortizácie (resp. 101.416,67 eur), nakoľko došlo k jeho úplnému zničeniu a bude potrebné
ho zbúrať - ide teda o cenu v čase poškodenia v súlade s § 443 OZ. Obnovenie hospodárskeho stavu

pred škodovou udalosťou je však niekedy iluzórnym. Nie je možné opomínať, že hodnota veci spočíva
nielen v ich peňažnom ocenení, ale aj v možnostiach ich užívania (úžitková hodnota). Zaplatením
peňažnej čiastky sa síce vyrovná majetkový stav poškodeného, ale hospodárska využiteľnosť (štruktúra)
tohto majetku už zhodná nie je. Poškodeného takýto stav fakticky núti, aby obnovil štruktúru svojho
majetku zakúpením novej veci a rozdiel medzi cenou tejto novej veci a čiastkou, ktorú dostal v rámci

náhrady škody znášal sám. K obnoveniu pôvodnej hodnoty majetku poškodeného dochádza až vtedy,
keďtentomajetokjeschopnýakocelokplniťfunkcie,ktoréplnilpredpoškodením.Účelomnáhradyškody
nie je len náhrada skutočnej škody, ale aj odškodnenie ujmy, spočívajúcej v obmedzení práva užívať
svoj majetok podľa svojej vôle a rozhodnutia. Len takýto výklad je konformný s ústavným poriadkom
aj s účelom právnej úpravy zodpovednosti za škodu. Ďalšou „kategóriou“ vzniknutej škody je škoda na

pozemku. Tu súd vychádzal predovšetkým z prieskumu podložia, ktoré preukázalo jeho premočenie a
následné preliačenie od hĺbky 5 - 6 metrov. Akákoľvek reparácia pozemku by bola s prihliadnutím na jeho
hodnotuneúčelnáapodľavyjadreniaznalcaniejeaniisté,čibybolamožná.Navybagrovanieexistujúcej
zeminy, odstránenie kavern a opätovné vystuženie a výplň pozemku by bolo potrebné zabezpečiť stroje,
ktoré podložie nemusí uniesť a mohlo by sa prepadnúť. Pokiaľ ide o prístup strojov zo susedných

pozemkov, nebolo preskúmané, do akého rozsahu boli haváriou poškodené a navyše ide o zastavanú
oblasť, kde by prístup strojových súprav bol značne obmedzený. Je teda možné ustáliť, že pozemok
stratil na hodnote tým, že prestal plniť svoju funkciu ako pozemok stavebný. Na to, aby mohol byť
využívaný na iný účel, by muselo najskôr dôjsť k zbúraniu existujúcich staticky narušených stavieb.
Tieto náklady boli vyčíslené v ZP CENEKON, pričom nie je dôvod odchýliť sa od znalcom vyčíslených

nákladov na zbúranie domu vrátane nákladov na likvidáciu odpadu vo výške 36.848,- eur. Tento náklad,
ktorý s prihliadnutím na život a zdravie ohrozujúci stav stavieb bude potrebné vynaložiť, súd subsumuje
pod škodu za pozemku, a to z dôvodu že bez vynaloženia nákladov na zbúranie stavieb nebude možné
zabezpečiť prístup k pozemku akýmkoľvek spôsobom a bude zmarený spôsob jeho využitia na budúcna.
Osobitne však treba pristúpiť k zníženiu hodnoty pozemku z hľadiska účelu využitia. Strata funkcie

stavebného pozemku (podľa názoru súdu nereparovateľná) však neznamená, že pozemok nebude
možné využívať vôbec. Po zbúraní stavby je predpoklad, že pozemok bude môcť žalobca využiť na
pestovanie plodín a je možné že v obmedzenej miere aj na rekreáciu (pojem „v obmedzenej miere“ je
použitý s prihliadnutím na to, že podľa záverov znalcov uvedený pozemok neodporúčajú do budúcna
využiť na účely stavby, čo pre súd predstavuje aj nemožnosť zaobstarania rekreačnej chatky, posedenia

atď.). Pri určení výšky škody je potrebné vychádzať z všeobecnej hodnoty pozemku pred škodovou
udalosťou a po nej, zohľadnenie opotrebenia je tu logicky bez významu. Keďže pozemok je následkom
havárie prakticky nepredajný súd akceptoval trhovú hodnota pozemku po škodovej udalosti vyčíslenú
realitnou kanceláriou na sumu 79,59 eur. Je potrebné poukázať na to, že realitná kancelária nie je
znaleckou organizáciou, avšak vychádzajúc z odborných znalostí pri výkone jej činnosti nie je dôvod sa

odchýliť sa od uvedeného ohodnotenia, navyše žiadna zo strán výšku predajnej hodnoty pozemku po
škodovej udalosti nespochybnila relevantným spôsobom, ani nepreukazovala, že by uvedená cena mala
byť iná. Všeobecná hodnota pozemku pred udalosťou bola stanovená v ZP CENEKON na 29.930,04
eur,škodanapozemkupredstavujúcazníženiejehohodnotynásledkompoškodeniatedačiní(29.930,04
eur mínus 79,59 eur) 29.850,45 eur a súhrnne s nákladmi na zbúranie stavby, t.j. plus 36.848,- eur

(nevyhnutné, aby pozemok mal akékoľvek využitie) 66.698,45 eur. Čo sa týka hnuteľných vecí, ktoré
mali byť poškodené škodovou udalosťou, tu súd škodu zohľadniť nemohol, nakoľko nebola náležite
preukázaná. Žalobca súdu nešpecifikoval, ktoré hnuteľné veci mali byť poškodené, v akej miere, aká
bola ich hodnota a teda aj výška škody na nich. Poslednou položkou výškou škody je úbytok vo finančnejsfére žalobcu, ktorý predstavuje vynaloženie nákladov na zistenie rozsahu škody, a to vo výške 1.950,-
eur na ZP cm project. Tu súd zohľadnil, že strany sa na vyhotovení posudku vopred dohodli a žalovaný a
intervenient nenamietali tieto náklady, ani ich účelnosť, namietali len závery v posudku uvedené (aj to s

časovým odstupom - po podaní žaloby). Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobcovi bolo
poskytnuté plnenie vo výške 60.595,17 eur + doplatok 2.262,41 eur, teda spolu 62.857,58 eur, ktoré je
potrebné z výšky škody odpočítať. Pri stanovení výšky škody súd teda vychádzal pri rodinnom dome z
nákladov, ktoré sú nutné na obstaranie veci toho istého druhu alebo podobnej veci zohľadňujúc zásadu,
že táto hodnota nesmie presiahnuť hodnotu RD a príslušenstva žalobcu pred škodovou udalosťou pri

zohľadnení jeho opotrebenia t.j. 101.416,67 eur. Pri pozemku súd vychádzal z kombinácie zohľadnenia
poklesu hodnoty pozemky následkom havárie, t.j. cena v čase poškodenia mínus cena po poškodení
a nákladov potrebných na to, aby pozemok bolo využiť akýmkoľvek spôsobom - t.j. zbúranie stavieb,
súhrnne 66.698,45 eur. Ďalej je potrebné započítať úbytok vo finančnej sfére žalobcu predstavujúci
náklady na ZP vo výške 1.950,- eur (viď bod 56). Súhrnne výška škody činí 101.416,67 eur + 66.698,45
eur + 1.950,- eur = 170.065,12 eur po odpočítaní 62.857,58 eur = 107.207,54 eur. Keďže žalobca si

uplatnil sumu nižšiu, vo výške 100.000,- eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej čiastky
v plnej výške (výrok I). Ohľadom námietok intervenienta a žalobcu voči tomu, ktoré znalecké posudky
či odborné vyjadrenie má zohľadniť a ktoré nie, súd uviedol, že v zmysle ust. § 187 ods. 1 CSP za
dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným
spôsobom z dôkazných prostriedkov. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V danom prípade súd nemal za to, že by závery znalcov či
odborne znalých osôb boli spochybnené relevantným spôsobom zo strany žalovaného či intervenienta
natoľko, aby súd tieto závery nebral na zreteľ. Vysvetlenie, ktoré závery a hodnoty predložené znalcami
či inými odborne znalými osobami, prípadne skutočnosti vyplývajúc z listinných dôkazov, vzal súd na

zreteľ, ako ich vyhodnotil a ako po vykonaní dokazovania ovplyvnili rozhodnutie súdu je podrobne
vysvetlené v odôvodnení rozsudku. Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., keď pri omeškaní vychádzal z výzvy, ktorou bol žalovaný vyzvaný na plnenie, počiatok omeškania,
ako aj sadzba úroku z omeškania bola dôvodne uplatnená, a preto súd uložil žalovanému zaplatiť aj

úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 100.000,- eur od 06.03.2014 do zaplatenia. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 258 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP,
keď podľa výsledku konania bol v spore v celom rozsahu úspešný žalobca, a nebol dôvod na to, aby
mu súd nepriznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na pojednávaní dňa 10.04.2019 bol vypočutý
znalec Ing. Juraj Kozakovič, čím vzniklo znalcovi právo na náhradu nákladov spojených s účasťou na

pojednávaní v rozsahu 100%, a to voči neúspešnému žalovanému.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť s tým, že mu bude priznaný voči žalobcovi

nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie
odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi škoda na majetku vznikla, pričom
rovnako bolo preukázané, že toho času bola žalobcovi uhradená náhrada vo výške 62.857,58 eur,

a to zo strany Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., u ktorej mal žalobca svoj majetok poistený. Nad
rámec sumy, ktorá bola žalobcovi plnená zo strany poisťovne, si voči žalovanému žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 100.000,- eur. Už z výšky uplatnenej sumy je zrejmé, že žalobca ju uplatnil
odhadom pri podaní žaloby a bez toho, aby ju riadne preukázal. Až súkromným znaleckým posudkom
č. 29/2018 vypracovaným znaleckou organizáciou CENEKON, a. s. dňa 16.08.2018 (teda takmer po

štyroch rokoch od podania žaloby) sa žalobca priblížil k stanoveniu výšky škody, ktorá mu vznikla.
Podľa predmetného posudku bola všeobecná hodnota (trhová cena v čase pred vznikom škody)
rodinného domu, pozemku a súčastí a príslušenstva určená sumou 111.000,- eur. Odvolateľ poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 z 21.02.2009, ktoré riešilo obdobnú právnu
vec, pričom v tomto rozhodnutí najvyšší súd špecifikoval, čo možno rozumieť pod pojmom škoda, čo je

pre pochopenie nesprávnosti záverov prvoinštančného súdu kľúčové. Podľa § 443 OZ mala byť práve
suma vo výške 111.000,- eur východiskovou cenou nehnuteľností, na ktorých vznikla škoda, nakoľko pri
určení výšky škody sa podľa predmetného zákonného ustanovenia vychádza z ceny v čase poškodenia.
Predmetné zákonné ustanovenie je pri nehnuteľnostiach aplikovateľné za situácie, že škodu nie jemožné nahradiť ich opravou, resp. uvedením do pôvodného stavu. Výška škody v danom prípade teda
musí byť stanovená ako rozdiel medzi cenou, za ktorú sa v čase a v mieste škodovej udalosti zvyčajne
predávala vec v stave pred poškodením a cenou, za ktorú sa v čase a v mieste škodovej udalosti

obvykle predávala zodpovedajúca vec s takým druhom, rozsahom a stupňom poškodenia, ktoré vzniklo
v dôsledku škodovej udalosti. Poukázal na to, že žalobcovi sa nepodarilo ustáliť výšku škody, keď tento
síce ustálil hodnotu nehnuteľností v čase pred vznikom škody na sumu 111.000,- eur, avšak výšku škody
nepreukázal. I keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodinný dom by mal byť asanovaný, tieto
závery sa netýkajú garáže, ktorej hodnota bola v žalobcom predloženom znaleckom posudku určená na

sumuvovýške9.096,67eur.Vovzťahukhodnotestavbygarážeaaltánkuaichpoškodeniudalodvolateľ
do pozornosti výsluch svedka Ing. I. G. na pojednávaní dňa 10.04.2019, z ktorého výpovede je zrejmé,
že ich poškodenie vôbec nebolo preukázané, a že súd ich hodnotu započítal do vzniknutej škody napriek
tomu, že škoda na nich zrejme vôbec nevznikla. Je teda zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom ním tvrdenej výšky škody, čo prvoinštančný súd úplne odignoroval. Ďalším (ešte vážnejším)
pochybením prvoinštančného súdu je, že tento postupoval úplne nepochopiteľne, keď na účely určenia

hodnoty poškodených nehnuteľností vychádzal nie z ich trhovej ceny pred vznikom škody (všeobecná
hodnota), ale z technickej hodnoty rodinného domu (ku ktorej z nepochopiteľných dôvodov pripočítal
hodnotu dane z pridanej hodnoty) a z trhovej ceny (všeobecnej) hodnoty pozemku, od ktorej odrátal
sumu 79,59 eur, ktorá má predstavovať jeho aktuálnu hodnotu, ktorú pripočítal k technickej hodnote
(spolu s DPH) rodinného domu. Takýmto absurdným a nepochopiteľným spôsobom prvoinštančný súd

ustálil časť výšky škody, ktorá by mala byť vo výške 131.267,12 eur. Vzhľadom na to, že žalobcovi už
bolo zo strany Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s. poskytnuté plnenie vo výške 62.857,58 eur, bolo
súdu zrejmé, že po jeho odrátaní nemôže dospieť k sume vo výške 100.000,- eur, ktorú žalobcovi voči
žalovanému priznal. Ak totiž od sumy 131.267,12 eur sa odráta výška poskytnutého poistného plnenia,
je možné uvažovať o zvyšku neuhradenej škody (i keď nesprávne určenej) vo výške 68.409,54 eur,

čo je zjavne menej ako súdom priznaných 100.000,- eur. Namietol tiež, že súd do výšky škody, ktorá
mala žalobcovi vzniknúť, započítal ešte sumu vo výške 36.848 eur, ktorá má predstavovať budúce
náklady (avšak aj podľa znaleckého posudku ide len o odhad), ktoré žalobcovi môžu vzniknúť v spojení s
asanáciou stavby rodinného domu, a aby sa tak podľa súdu zabezpečilo „akékoľvek využitie pozemku“.
Súd tak priznal žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorá mu ešte nevznikla, nakoľko žalobca potvrdil,

že rodinný dom nebol k dátumu vyhlásenia rozsudku asanovaný, a že je dokonca obývaný. Namietol
aj spôsob, akým súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania znalcovi Ing. Jurajovi Kozakovičovi,
nakoľko súd nepostupoval podľa § 253 CSP správne.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient na strane

žalovaného, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať
pred súdom a nedostatočné odôvodnenie. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení
nevysporiadal so zásadnou otázkou, a to vzťahom inštitútu poistného plnenia a náhrady škody, a

následne sa tak nezaoberal základnými predpokladmi pre uplatnenie sporného nároku. Uplatnený nárok
žalobcu neuznával v celom rozsahu, považoval ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Konajúci súd
sa nedostatočne vyporiadal s námietkami žalovaného a intervenienta, a na základe nedostatočného
skúmania dôkazných prostriedkov nesprávne zistil právny stav a prijal zákonne neudržateľný rozsudok.
Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie v otázkach následkov škody na rodinnom dome a s

ustálením, že dotknutý dom škodovou udalosťou je neopraviteľný, resp. že dospel k uvedenému bez
akéhokoľvek skúmania rozsahu poškodenia v čase poistnej udalosti. Súd sa nijako nezapodieval s jeho
námietkami, že v konaní o náhradu škody má byť smerodajná hodnota domu pred jeho poškodením, keď
teória práva rozlišuje dva spôsoby určenia výšky škody, resp. jej náhrady. Jedným je porovnanie, o čo
sa poškodením veci znížil majetkový stav poškodeného pred škodovou udalosťou, a druhým je náhrada

nákladov potrebných na to, aby poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením, pričom v prípade, ak
dôjde k zhodnoteniu veci, náhrada škody sa primerane znižuje. Poukázal na to, že žalobca pri škodovej
udalosti nevykonal nič a nezachraňoval svoj majetok, a teda prinajmenšom porušil základnú zákonnú
prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 OZ. Podľa názoru odvolateľa sa konajúci súd nesprávne
vyporiadal i s „kategóriou“ vzniknutej škody - škodou na pozemku. Mal za to, že odôvodnenie v tomto

smere pôsobí zmätočne.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť. Za chaotický a nepochopiteľný považoval postup žalovaného, keďže jehotvrdenie vôbec nekorešpondujú s jediným predloženým dôkazom zo strany intervenienta, na ktorý sa
žalovaný odvoláva - so znaleckým posudkom vypracovaným prof. C.. Poukázal na to, že existujú viaceré
spôsoby ako vypočítať vzniknutú výšku škody, vždy s ohľadom na konkrétny prípad a sú prípady, kde

možnopoužiťajviaceréspôsobyzisťovaniavýškyškodyvzniknutejnaveci,nonechjepoužitýakýkoľvek
spôsob, malo by to viesť v danom prípade v zásade k rovnakému výsledku, k čomu existuje dosť
rozsiahla judikatúra i rozsiahle komentáre k príslušným zákonným ustanoveniam. Uviedol, že v spore
predložil súdu také dôkazy a v takom rozsahu, aby sa z nich dalo vychádzať pri použití akéhokoľvek
spôsobu výpočtu výšky škody, keďže každý z účastníkov sporu, ale i súd, môže mať na vec odlišný

právny názor, pričom rozhodujúce je právne posúdenie veci súdom. Poukázal na to, že od počiatku tvrdil,
že výška škody je vyššia, ako si pred súdom uplatňuje, avšak vzhľadom na výšku súdneho poplatku
a ďalšie náklady spojené s predmetným súdnym konaním sa rozhodol pre nedostatok finančných
prostriedkov tak, že bude požadovať iba zaokrúhlenú sumu vo výške 100.000,- eur. Súd pri určení výšky
škody pracoval s alternatívou asanácie domu a nákladov potrebných na zaobstaranie nového objektu,
čo považoval za správne a spravodlivé, preto vychádzal z technickej hodnoty domu v čase poškodenia

a zo všeobecnej hodnoty pozemku v čase poškodenia, čo náležite odôvodnil. Je praxou osvedčené, že
určenie výšky škody porovnaním hodnoty veci po poškodení s jej hodnotou pred poškodením je vhodné
v situácii, keď obnovenie jej pôvodného stavu nie je ani opravou možné, avšak to neznamená, že sa
to vždy musí urobiť určením a porovnaním všeobecnej hodnoty, ako sa to žalovaný snaží podsúvať.
Znalci sa v danej veci zhodli, že najbližšie skutočnosti by zodpovedalo, keď by bola hodnota domu v

čase poškodenia určená tým spôsobom, že by bol urobený položkovitý rozpočet, no ten by musel byť
vykonaný na základe konkrétnej projektovej dokumentácie, čo by nebolo vzhľadom na výšku nákladov
hospodárne vyhotovovať, avšak najbližšie k tejto hodnote sa dá dostať práve výpočtom technickej
hodnoty domu, keď všeobecná hodnota je nižšia, keďže nezohľadňuje mnohé faktory. Čo sa týka
tvrdenia žalovaného ohľadom garáže, v konaní bolo preukázané, predovšetkým znaleckým posudkom č.

1/2018 vypracovaným Ing. Kozakovičom, že garáž bola s pravdepodobnosťou 60% poškodená haváriou
vodovodu žalovaného, avšak táto skutočnosť je bezpredmetná, keďže garáž je potrebné zbúrať pri
búraní rodinného domu kvôli pohybu ťažkých mechanizmov. Ohľadom altánku žalobca uviedol, že i
tento bude musieť byť odstránený pri samotnom búraní domu. Poukázal na to, že akákoľvek nečinnosť
poškodeného po škodovej udalosti nemá pre rozhodnutie v danej veci význam, keďže škoda a jej rozsah

nastali priamo škodovou udalosťou bez ohľadu na to, či sa časom následky zväčšili alebo nie a rovnako
nie je povinnosťou poškodeného sa aktívne usilovať o zmierňovanie následkov škodovej udalosti, toto
je v záujme subjektu, ktorý za škodu zodpovedá.

6. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu intervenienta na strane žalovaného, pričom obsah vyjadrenia

bol obdobný vyjadreniu k odvolaniu žalovaného.

7. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaný a intervenient na strane žalovaného, v ktorých
vyjadreniach sa pridržali dôvodov obsiahnutých v ich odvolaniach.

8. K vyjadreniam odvolateľov sa písomne vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný

(§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/166/2014 je náhrada škody.

11.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuarozsudkusúduprvejinštancie,
ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a súčasne bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov
konania, ako i o povinnosti žalovaného uhradiť znalcovi Ing. Jurajovi Kozakovičovi náhradu nákladov
spojených s účasťou na pojednávaní.

12. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil

rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo
ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný,
ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo

právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

13. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že

na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku
súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,

teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne
právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

16. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

18. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v

uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

19. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

20. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).21. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné

vyhotovenie rozsudku.

22. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, kto nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu a
rovnako sa zapodieval i otázkou rozsahu vzniknutej škody, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere
i dostatočným spôsobom odôvodnil. Správne súd vychádzal pri určení rozsahu škody z odborných
vyjadrení odborne zdatných osôb, pričom jednotlivé vyjadrenia posúdil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej

súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Odvolací súd považuje
závery súdu prvej inštancie za presvedčivé a správne, pričom nenachádza dôvod na spochybnenie
záverov súdu prvej inštancie ani na základe argumentov obsiahnutých v podaných odvolaniach, keď
uvedenými argumentami sa súd prvej inštancie zapodieval už v odôvodnení napadnutého rozsudku.

23. Je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že platná právna úprava nevyžaduje, aby na každý argument
strán sporu súd v odôvodnení rozsudku reagoval, prečo sa s ním nestotožnil, hlavne nie k takým
argumentom, ktoré sú pre rozhodnutie v danej veci bezvýznamné. Naopak špecifické vyjadrenie súdu
sa i z pohľadu súdnej praxe vyžaduje práve vtedy, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej
veci rozhodujúci.

24. Prvoinštančný súd v zmysle uvedeného pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia dôsledne postupoval,
a odôvodneniu napadnutého rozsudku nemožno nič vytknúť.

25. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal

od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemohol preto dať za pravdu odvolateľom. Z dôvodu, že
odvolacie dôvody odvolateľov neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2
CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o nároku na
náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu, ako i vo výroku, ktorým bola priznaná znalcovi náhrada nákladov
spojených s účasťou na pojednávaní, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

26. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP priznal náhradu trov odvolacieho konania voči v spore neúspešnému žalovanému, o výške ktorej

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).