Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/409/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408200897
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1408200897.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Ing. Mária Dubaňa v právnej navrhovateľky: W. O.,
bytom H. V. P., K. X, proti odporcovi: Q.. Q. O., bytom O., Q. Q. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: P. O., nar. XX.X.XXXX a J. O.,
nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,

Vazovova 7/A, na odvolanie odporcu - otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 1. decembra 2015 č.k. 9C 28/2008-515 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že maloletého P. O., nar. XX.X.XXXX, ktorý
bol na čas po rozvode manželstva jeho rodičov zverený do osobnej starostlivosti odporcu, budú na čas

po rozvode zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia, maloletú J. O., nar. X.X.XXXX, ktorá
bola na čas po rozvode manželstva jej rodičov zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, budú
na čas po rozvode zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia. Navrhovateľke uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého P. O., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od
29.12.2014 mesačne, ktoré je navrhovateľka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

odporcu. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej J. O., nar. X.X.XXXX výživným vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona s
účinnosťou od 29.12.2014 mesačne, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám navrhovateľky. Zročné výživné na výživu mal. P. O., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 29.12.2014 do
1.12.2015 v sume 301,05 Eur povolil navrhovateľke splácať v splátkach po 20 eur mesačne, splatných
vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
Zročné výživné na výživu mal. J. O., nar. 7.5.2001 za obdobie od 29.12.2014 do 1.12.2015

v sume 301,05 Eur povolil odporcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne, splatných vždy do 15.
dňa v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresnému
súdu Bratislava IV sumu 192,57 Eur titulom náhrady trov štátu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom zo dňa 14.5.2013 č.k. 9C 28/2008-
397 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené, mal. P., nar. XX.X.XXXX bol zverený
do osobnej starostlivosti otca s tým, že tento bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetoka mal. J., K.. X.X.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto bude maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok. Vyživovaciu povinnosť rodičov voči maloletým deťom neurčil, styk
otca s maloletou J. a styk matky s maloletým P. nechal neobmedzený a účastníkom nepriznal

náhradu trov konania.

3. Na odvolanie odporcu proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok v spojení s
opravným uznesením zo dňa 26.3.2013, č.k. 9C 28/2008-423, v časti rozvodu manželstva navrhovateľky
a odporcu, ako aj v časti zverenia mal. P. O., nar. XX.X.XXXX do starostlivosti otca a mal. J. O., nar.

X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a v časti úpravy styku rodičov s maloletými deťmi potvrdil. V
častiach týkajúcich sa zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku a v časti výživného na
maloleté deti, ako aj v časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v
týchto častiach vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súčasťou
rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností je nielen rozhodnutie o zverení
maloletých detí do osobnej starostlivosti, resp. striedavej starostlivosti rodičov, ale aj rozhodnutie o

výživnom na maloleté deti na čas po rozvode. Zmyslom výživného je zabezpečiť prispievanie druhého
z rodičov (ktorý sa o dieťa osobne nestará) na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Výživné ako opakujúce
sa peňažné plnenie je povinný platiť dieťaťu rodič, ktorému toto dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti. O výške výživného sa môžu rodičia aj dohodnúť a ich dohoda podlieha schváleniu súdom,
keďže povinnosť vyživovať svoje dieťa je zakomponovaná ako jedna zo zložiek povinnosti ust. § 28

ods. 1 Zákona o rodine, ktorá trvá do toho času, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Pokiaľ by dohoda rodičov bola v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa súd ju neschváli a výživné určí
sám podľa zásad uvedených v § 62 až 65 a § 75 až 81 Zákona o rodine. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že v zmysle zásad Zákona o rodine pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti nerozhodoval a svoje
rozhodnutie o neurčení výživného odôvodnil tým, že maloleté deti J. a P. sú približne v rovnakom veku

a mal. J. zostane na čas po rozvode v starostlivosti matky a mal. P. v starostlivosti otca, čo nemožno
považovať za postačujúce pre to, aby súd o výživnom na deti nerozhodol a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj po vyhodnotení všetkých hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, t.j. odôvodnených
potrieb maloletých detí a možností a schopností a majetkových pomerov rodičov aj vyčerpávajúco
odôvodnil. Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí tiež uviedol, že ďalšou otázkou výkonu rodičovských

práv a povinností na čas po rozvode, ktorú musí súd obligatórne uviesť vo výroku rozsudku, je časť
týkajúca sa zastupovania maloletého a správy jeho majetku. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo
konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať,
pričom je potrebné rešpektovať ustanovenia § 28, § 38 a § 39 Zákona o rodine, podľa
ktorých sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať ich majetok obaja rodičia. Zasiahnuť do výkonu

rodičovských práv a povinností rodičovi môže súd výlučne z dôvodov, ktoré
sú uvedené v ust. § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu, alebo
úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto je potrebné pri rozhodovaní o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností ponechať právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok
obom rodičom aj na čas po rozvode. Uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevysvetlil,

čo ho viedlo k tomu, aby vylúčil matku zo zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku a otca zo
zastupovania maloletej a spravovania jej majetku, naopak jeho rozhodnutie v tejto otázke neobsahuje
žiadne odôvodnenie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v častiach výživného
a úpravy zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku ako nepreskúmateľné zrušil, ako aj v
časti trov konania a vec mu vrátil v týchto častiach na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po zrušení rozsudku tunajšieho súdu v častiach výživného
a úpravy zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku ako aj v časti trov konania určil
termín pojednávania na deň 27.1.2015. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť žiadal
ospravedlniť s odôvodnením, že z obavy o svoj život, keď má indície o tom, že otec navrhovateľky

pripravuje zavraždenie jeho i syna P. a je preňho nebezpečné nachádzať sa s takouto závadnou
osobou v uzavretom priestore. Ďalší termín pojednávania určil na deň 10.3.2015. Odporca sa ani na
toto pojednávanie nedostavil. Svoju neúčasť opätovne žiadal ospravedlniť, pretože nepominuli dôvody,
pre ktoré žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 27.1.2015. Ďalší termín
pojednávania určil na deň 28.4.2015. Ani na toto pojednávanie sa odporca nedostavil, svoju neúčasť

žiadal ospravedlniť s odôvodnením, že naďalej pretrvávajú dôvody, pre ktoré sa nemôže zúčastniť
súdneho pojednávania, žiadal, aby súd rozhodol i v jeho neprítomnosti. Pojednávanie odročil na
deň 26.6.2015. Ani na toto pojednávanie sa odporca nedostavil. Svoju neprítomnosť opätovne žiadal
ospravedlniť argumentujúc tými istými dôvodmi, žiadal, aby súd vo veci rozhodol i v jeho neprítomnosti.Odporca sa nedostavil ani na pojednávanie nariadené na deň 26.6.2015 a súdom uloženej poriadkovej
pokute. Odporca sa nedostavil ani na pojednávanie určené na deň 29.9.2015. Svoju neúčasť žiadal
ospravedlniť. Žiadal, aby súd vo veci rozhodol i v jeho neprítomnosti. A keďže odporca sa nedostavil

ani na pojednávanie konané dňa 1.12.2015, svoju neúčasť aj na tomto pojednávaní žiadal ospravedlniť,
súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec rozhodol už i v jeho neprítomnosti, keď ustanovenie § 101
ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný
nedostavil sa na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Odporca sa svojim
nedostavovaním na pojednávanie zriekol svojho práva účasti na pojednávaní. Postupom súdu nebol

vylúčený z realizácie procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov, ale z tejto realizácie sa svojim dobrovoľným rozhodnutím o
neúčasti a o nepredložení dôkazov vylúčil sám.

5. Skonštatoval, že navrhovateľka naďalej trvala na tom, aby súd opätovne rozhodol tak, že právo
zastupovať maloletú J. a spravovať jej majetok má len ona sama, keď iné rozhodnutie súdu o týchto

rodičovských právach považuje za nemožné. Syna P. ako aj predtým, žiadala zveriť do jej osobnej
starostlivosti s právom ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ sa jedná o výživné na deti,
navrhla, aby súd znovu rozhodol tak, ako rozhodol, keď deti sú v rovnakom veku a považovala za
neprirodzené, aby na výživu mal. P. posielala peniaze odporcovi a na výživu mal. J., aby odporca posielal
peniaze jej. Uviedla, že je pravdou, že so synom nestretáva a nestretáva sa s ním ani dcéra J.. Je to pre

ňu obrovská bolesť, ale, nemá na výber. Rozhodnutie súdu o neurčení výživného na výživu detí považuje
za rozumné a správne. Tak, ako odporca prezentuje, že je nezamestnaný a nie je schopný prispievať
na výživu mal. J., ani ona nie je schopná prispievať na výživu mal. P.. Hoci by chcela, objektívne na to
nemá finančné prostriedky.

6. Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že maloletý P. je žiakom Ô. triedy súkromnej základnej školy
v P.K. K. B., venuje sa mnohým mimoškolským aktivitám. Uviedol, že jeho nevyhnutné a opodstatnené
mesačné výdavky predstavujú sumu 900 eur (strava, bývanie, osobné potreby, zdravotná starostlivosť a
ďalšie). Žiadal, zaviazať navrhovateľku prispievať na výživu mal. P. sumou 400 eur mesačne a aby súd
neurčil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. J., keď zaplatením akejkoľvek peňažnej čiastky na výživu mal.

J. by boli ohrozené jeho a synove základné životné potreby. Navrhol, aby súd rozhodol tak, že mal. J.
bude zastúpená obomi rodičmi a taktiež majetok dcéry bude spravovaný obidvomi rodičmi a mal. P. aby
bol oprávnený zastupovať a spravovať jeho majetok len on sám samostatne. Odporca ďalej uviedol, že
je nezamestnaný, nepoberá žiadne príspevky ani dávky.

7. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky súd prvej inštancie zistil, že jej priemerný čistý mesačný
príjem predstavuje sumu 685,20 Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu Ministerstva obrany SR súd
zistil, že priemerný čistý mesačný príjem odporcu za obdobie od februára do júla 2014 bol 794,63 Eur.
Zistil, že odporca bol od 16.12.2013 do 31.1.2014 zamestnaný v spoločnosti Retail Value Stores, a.s.,
od 1.2.2014 do 31.7.2014 bol zamestnancom Ministerstva obrany SR s príjmom 794,63 eur.

8. Vychádzajúc z ustanovení § 28 ods. 1, 2 a 3, § 38 ods. 1, 2, 3 a 4, § 39 ods. 1, 2, 3 a
4 Zákona o rodine súd prvej inštancie konštatoval, že rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo
zastupovať svoje maloleté dieťa, majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva, a teda
aj zastupuje maloleté dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o

rodine. Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38
Zákona o rodine, spočívajúcich v pozastavení, obmedzení alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať
úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä
v zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti
podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté

dieťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností.

9. Právne ďalej vec posúdil podľa § 62 ods. 2 veta prvá, ods. 4 a 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1, 2, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3, § 79 ods. 1 Zákona o rodine.

10. Skonštatoval, že po doplnení dokazovania v intenciách krajského súdu rozhodol tak, že zastupovať
maloletého P. O., nar. XX.X.XXXX a spravovať jeho majetok na čas po rozvode manželstva a rovnako
zastupovať maloletú J. O., nar. X.X.XXXX a spravovať jej majetok na čas po rozvode manželstvabudú obidvaja rodičia, keď zastupovanie dieťaťa navonok je právom konať za dieťa s právnymi účinkami,
ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Uviedol, že obsahom rodičovských práv a
povinností je najmä, sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a

všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné,
či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. V prípadoch predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine
vykonáva len jeden z rodičov. Ide o prípady, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, alebo nemá
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, takisto ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských

práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
S poukazom na uvedené, nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok majú obidvaja
rodičia, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd výlučne z dôvodov, ktoré
sú uvedené v ust. § 38 Zákona o rodine. V posudzovanej veci bolo a je preto potrebné pri rozhodovaní
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností ponechať právo zastupovať dieťa a spravovať jeho
majetok obidvom rodičom aj na čas po rozvode. V zmysle § 35 Zákona o rodine Základné pravidlo,

podľa ktorého rodičia rozhodujú vo veciach mal. dieťaťa je také, že v bežných veciach rozhoduje
každý z rodičov samostatne a vo veciach podstatných rozhodujú rodičia dieťaťa vždy spoločne, a ak
sa nedohodnú, môže o podstatnej otázke na návrh niektorého z nich rozhodnúť súd. Bežnou treba
rozumieť takú otázku výchovy dieťaťa, ktorá sa týka každodenného bežného života mal. dieťaťa a ktorá
nemôže byť spôsobilá podstatným spôsobom ovplyvniť výchovu mal. dieťaťa. Ide o všetky bežné veci,

o ktorých rodič každodenne rozhoduje, ako napr. spôsob a charakter každodennej prípravy dieťaťa do
školy, zabezpečovanie voľného času dieťaťa, či aj bežné kontroly u lekára alebo návšteva pohotovosti v
prípade akútneho zhoršenia zdravotného stavu dieťaťa. Podstatnou vecou treba rozumieť takú otázku
výchovy dieťaťa, ktorá sa týka najdôležitejších a kľúčových vecí v živote a výchove mal.
dieťaťa a ktorej rozhodnutie o tejto otázke bude mať podstatný dopad na ďalší vývoj a výchovu mal.

dieťaťa. Ide napr. o rozhodovanie rodičov o druhu a charaktere školy, ktorú bude dieťa
navštevovať, o trvalom vysťahovaní mal. dieťaťa do cudziny, o zmene priezviska mal. dieťaťa, ale pôjde
aj o rozhodnutia týkajúce sa dlhodobej zdravotnej starostlivosti.

11. Čo sa týka výživného, vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rodičia maloletých detí od

decembra 2007 žijú oddelene. Odporca sám zabezpečuje starostlivosť o maloletého P.,
navrhovateľka sama zabezpečuje starostlivosť maloletej J.. Obidve maloleté deti sú zdravé. V školách
prospievajú veľmi dobre. Deti majú množstvo záujmov a aktivít. Otec sa maloletému a
matka maloletej maximálne venujú. Taktiež obidvaja rodičia sú zdraví. Navrhovateľka je zamestnaná v
Československej obchodnej banke, a.s. Jej priemerný mesačný príjem v roku 2013 bol

654,35 eur v roku 2014 to bolo 685,20 eur. S maloletou J. a priateľom býva v prenajatom
byte v Ivánke pri Dunaji. Odporca bol zamestnaný od 16.12.2013 do 31.1.2014 v spoločnosti Retail
Value Stores, a.s. a od 1.2.2014 do 31.7.2014 bol zamestnancom Ministerstva obrany SR s čistým
priemerným mesačným príjmom 794,63 eur, odvtedy je nezamestnaný, nepoberá príspevok v hmotnej
núdzi ani žiadne dávky. S maloletým P. býva v byte v P. K. B.. Starostlivosť navrhovateľky o maloletú J.

a odporcu o maloletého P.Y. bola hodnotená ako veľmi dobrá tak zo strany sociálneho orgánu, ako aj
zo strany školských zariadení a ošetrujúcej lekárky.

12. Pri rozhodovaní o výživnom považoval za primerané výživné v sume 30% životného minima, ktoré
je od 1.7.2013 vo výške 27,13 Eur mesačne na výživu maloletého P., ktoré výživné je vzhľadom na

potreby maloletého nepochybne nízke, takéto výživné však určil s prihliadnutím na príjem navrhovateľky,
skutočnosť, že odporca je dlhodobo nezamestnaný, ďalej na to, že navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči maloletej dcére J., ktorej základné potreby, ako je strava, oblečenie, obuv uspokojuje
len ona sama. Na uspokojovanie jej záujmov a aktivít, ako sama uviedla, jej už nezostávajú finančné
prostriedky, z ktorého dôvodu maloletá nenavštevuje žiadne krúžky, nechodia na dovolenky, dokonca

si nemôžu dovoliť ísť ani na kúpalisko. Pričom je faktom, že všetky záujmy maloletej by prispievali k
rozvoju jej osobnosti. Tvrdenie odporcu v tom smere, že navrhovateľka dostala od rodičov veľký objem
peňazí, a teda, že jej pomery sú iné ako tvrdila, v konaní preukázané nemal. Odporca napokon tvrdené
výdavky na výživu maloletého P. okrem vlastného tvrdenia ani ničím nepreukázal. S poukazom na
uvedené, nadobudol presvedčenie, že navrhovateľka nie je schopná a nemá možnosť na výživu syna P.

prispievaťvyššousumouakourčil.Vkonanínebolopreukázané,žebymožnosti,schopnostiamajetkové
pomery navrhovateľky odôvodňovali určiť výživné na výživu maloletého P. vo väčšom rozsahu ako vo
výške 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je v súčasnosti podľa platných
právnych predpisov od 1.7.2013 vo výške 27,13 eur mesačne, ktorým je povinný prispievaťkaždý rodič bez ohľadu na možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Považoval za primerané výživné
v sume 30% životného minima, ktoré je od 1.7.2013 vo výške 27,13 eur mesačne na výživu maloletej
J., ktoré výživné je vzhľadom na potreby maloletej takisto nepochybne nízke, takéto výživné však určil

s prihliadnutím na príjem navrhovateľky, skutočnosť, že odporca je dlhodobo nezamestnaný, ďalej na
to, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi P.. Negatívne hodnotil fakt,
že odporca je nezamestnaný, keď pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je pre súd rozhodujúci
príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem,
ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto schopnosti riadne nevyužíva. Pre stanovenie výšky výživného

platí tzv. zásada potencionality zárobku, a teda je na odporcovi, ktorý počas konania tvrdil, že jeho
finančná situácia je taká aká je, aby si zabezpečil také zamestnanie, ktoré bude zodpovedať jeho
schopnostiam a možnostiam a životným skúsenostiam, ale na druhej strane umožňujúce mu plniť si jeho
zákonné povinnosti voči osobám odkázaným na jeho výživu. Bez zamestnania môže zostať len ten, kto
nemá vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a finančné prostriedky potrebuje len na hradenie svojich potrieb.
Poukázal na tvrdenie odporcu, že údajne mesačne uhrádza výdavky na výživu maloletého P. v sume

1.200 eur a na svoje výdavky mesačne vynakladá sumu 900 eur, čo je spolu suma 2.100 eur. Mal potom
za diskutabilné, či skutočne je nezamestnaný, keď nepreukázal také osobné a majetkové pomery, ktoré
by mu umožňovali aj napriek tomu, že je nezamestnaný mesačne uhrádzať výdavky v tvrdenej sume
2.100 eur (podanie zo dňa 29.12.2014).

13. Uviedol, že v zmysle § 5 zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, sumy životného minima sa novo
upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.

14. Keďže rodičia na výživu maloletých detí neprispievali, dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode,
tzn. dňom 29.12.2014 im vznikol dlh na výživnom za obdobie od 29.12.2014 do 1.12.2015 každému z

rodičov v sume 301,05 eur (za mesiac december 2014 sumu 2,62 eur a za obdobie od 1.1.2015 do
30.11.2015 sumu 298,43 eur). Dlžné výživné súd povolil navrhovateľke i odporcovi splácať v splátkach
po 20 eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do vyrovnania splátok, pod stratou výhody splátok.

15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 veta prvá O.s.p. O trovách

konania štátu rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p. s odôvodnením, že uznesením zo dňa 14.6.2013 č.k. 9C
28/2008-395 bolo priznané V.. Š. Q. znalečné vo výške 385,14 eur, kde bola suma 192,57 eur vyplatená
z preddavku zloženého navrhovateľkou pod položkou denníka P. XX pol. reg. XX/XX a zvyšok odmeny
suma 192,57 eur bola vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov. Trovy štátu predstavujú
takto predstavujú sumu 192,57 eur, na náhradu ktorej súd zaviazal odporcu.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť, určiť výživné na maloletého P. aspoň sumou 400 Eur, keďže jeho možnosti
a majetkové pomery sú znížené, a jemu vyživovaciu povinnosť voči jeho maloletej dcére v starostlivosti
navrhovateľky neurčiť, nakoľko zaplatením výživného na dcéru v akejkoľvek výške by boli ohrozené jeho

a synove základné životné potreby, a tieto by boli ohrozené aj uloženou mu povinnosťou nahradiť trovy
štátu. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nespravodlivý, nepresvedčivý, ignorujúci
ním predložené dôkazy, pričom súdom prvej inštancie nebol riadne a zákonne poučený podľa § 120
ods. 4 O.s.p., diskriminačný voči nemu Poukázal na lepšie finančné zabezpečenie navrhovateľky, ktorá
neplatí výživné ani jemu ani synovi, o ktorého roky neprejavuje záujem. Podľa jeho názoru sa dostatočne

nestará ani o dcéru. Cestou tohto odvolania žiadal navrhovateľku, aby si dala zmeniť priezvisko, nakoľko
tak doposiaľ neurobila a čo mala urobiť už pri prvom podaní návrhu na rozvod ich manželstva. Uviedol,
že kvôli jeho boju proti nekalým praktikám a korupcii a za jeho ľudskoprávne a občianske aktivity a
bezpečnostné názory a odborné postoje bol politicky prenasledovaný, diskriminovaný a existenčne
perzekvovaný a bol 6-krát vykonštruovane vyhodený zo zamestnania.

17. Navrhovateľka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ä§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „C.s.p.“) preskúmal vec bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p.) a dôvodmi odvolania

(§ 66 C.s.p.), nezistiac vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67
C.m.p.)bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 C.s.p. s verejným
vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu- otca mal.
detí nie je dôvodné a nebola dôvodná ani jeho námietka, že by mu bola odňatá možnosť konať predsúdom. Postupom súdu prvej inštancie nebol vylúčený z realizácie procesných práv priznaných mu v
občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ale z tejto
realizácie sa svojim dobrovoľným rozhodnutím o neúčasti a o nepredložení dôkazov vylúčil sám.

19. Podľa § 395 ods. 1 zák.,č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“ platí,
že ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

20. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Predmetom tohto konania bolo konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností týkajúcich
sa zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku a výživnom na maloleté deti, nakoľko v
časti týkajúcej sa rozvodu manželstva, zverenia mal. P. do osobnej starostlivosti otca a mal J. do

osobnejstarostlivostimatkyaoúpravestykuboloprávoplatnerozhodnuténazákladepredchádzajúceho
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.5.2013 č.k. 9C 28/2008-397 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 26.3.2014 č.k. 9C 28/2008-423 a v spojená s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
12.11.2014 č.k. 4Co 351/2014-434.

22.Podľačl.24ods.2 ChartyzákladnýchprávEurópskejúnieprivšetkýchopatreniachprijatýchorgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa.

23. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva aj z ustanovení
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ktorá sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada
zakotvený prijatím zákona č. 175/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine. V zmysle tejto
zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú.

24. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práva povinností sú najmä a/ sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b/zastupovanie
maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

Právo a povinnosť rodičov zastupovať svoje maloleté dieťa je zakotvenú v osobitne v ust. § 31 Zákona o
rodine. Nadväzuje na odkaz v ust. § 27 ods. 1 Obč. zák., ktorý výslovne určuje, že zákonné zastúpenie
maloletého dieťaťa upravuje Zákon o rodine. Rodič musí svoje dieťa zastúpiť pri tých právnych úkonoch,
na ktoré dieťa nemá samo spôsobilosť. Aj zastupovanie aj správu majetku maloletého dieťaťa
realizujú rodičia alebo jeden z nich na základe rozhodnutia súdu, resp. dohody rodičov. Rodičovské

práva a povinnosti ako komplex všetkých zložiek patria obidvom rodičom od narodenia dieťaťa až do
jeho plnoletosti., okrem výnimočných prípadov, uvedených v ust. § 28 ods. 3 Zák. o rodine. Rozvodom
manželstva nestráca ani jeden z rodičov žiadnu časť výkonu rodičovských práv, tieto trvajú v plnom
rozsahu naďalej, súd je však povinný upraviť v rozsudku, ktorým manželstvo rozvádza, ich výkon na čas
po rozvode. Zásahy do ich výkonu možno robiť len v súvislosti s konaním v ust. §28 ods.3 Zák. o rodine

(pozastavenie, obmedzenie, pozbavenie rodičovských práv a povinností).

25. Súd prvej inštancie riadiac sa vyššie uvedenými princípmi správne rozhodol o zastupovaní obidvoch
maloletých detí a spravovaní ich majetku obidvoma rodičmi, u ktorých neboli dané dôvody pre ich
vylúčenie v zmysle § 28 ods. 3 Zákona o rodine z tohto rodičovského práva a povinnosti.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zák. o rodine).

28. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima nanezaopatrená neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( 62 ods. 3 Zák.
o rodine).

29. Vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nedá vylúčiť ani obmedziť a dohody,
ktoré by boli v rozpore s týmito kogentnými ustanoveniami, by boli ako odporujúce zákonu neplatné.

30. Základ na určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je daný v ust, § 62 ods. 2
Zákona o rodine a vyživovacia povinnosť rodičov sa vždy posudzuje samostatne za každého z nich.

Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou
o domácnosť, formou vecných plnení, napr. bývania, stravovania, a platenie výživného ako peňažného
príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa osobne o dieťa stará, plní vyživovaciu
povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako bývanie, strava, nákup ošatenia, a pod.) a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa osobne o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určí súd. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože

platí prvoradá premisa, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni každého Mieru životnej úrovne rodiča
môže okrem príjmových a majetkových pomerov preukazovať aj výška mesačných nákladov rodiča, a to
vsúhrne,akoajjednotlivépoložky.Pokiaľje životnáúroveňrodičovnízkaanemajúmožnosťjuzvyšovať,
je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Za schopnosti každého
rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento

však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný
zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný
stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.) a objektívne okolnosti (dopyt
na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie schopností a možností rodiča nie sú
teda rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové)

možnosti. Pokiaľ súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať, či sa
tak stalo z dôležitého dôvodu (zdravotné dôvody, organizačná zmena, zmena bydliska a pod.) ak to tak
nie je, bude vychádzať z jeho príjmu pred zmenou zamestnania. V prípade, ak rodič stratí zamestnanie,
tiež treba skúmať, z akého dôvodu sa tak stalo. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča
živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže neobstojí argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa

nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii, adekvátnej jeho predstavám., a že
preto nie je schopný plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je, ako už bolo uvedené, zákonnou povinnosťou
rodičov. Cieľom ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine je tiež zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a

prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Keďže nemožno rodiča vylúčiť z vyživovacej povinnosti
voči dieťaťu, v prípade, že nie je možné určiť adekvátne výživné, musí súd určiť aj v takomto prípade
výživné,atoajvzmysle§62ods.3Zák.orodineakominimálnevýživné.Pretoneboladôvodnánámietka
matky detí v konaní, že vzhľadom k tomu, že mal. P. je v osobnej starostlivosti otca a mal. J. v jej osobnej
starostlivosti, že by súd nemal vyživovaciu povinnosť rodičom určovať.

31. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného postupoval a zohľadniac aj ďalšie okolnosti, že
mal. P. je v osobnej starostlivosti otca, voči ktorému má tiež vyživovaciu povinnosť a mal J. v osobnej
starostlivosti matky, ktorá má tiež k nej vyživovaciu povinnosť, ako aj prihliadnuc na schopnosti a
možnosti rodičov, ich príjmové a majetkové pomery a nimi vynakladanými nevyhnutnými výdavkami,

určil obidvom rodičom, a to matke voči mal. P. a otcovi k mal. J. v minimálnej výške v zmysle § 62 ods.
3 Zákona o rodine a rozhodol aj o zročnom výživnom. S týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie ako
aj s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), nepovažujúc
odvolacie námietky otca za dôvodné. Nebola dôvodná námietka otca, že výživné určené v minimálnej
výške na mal. J. bude voči nemu a synovi P. likvidačné. Ide o minimálne výživné určené na deti a čo sa

týka nezamestnanosti otca, túto situáciu si vzhľadom na ním uvedené skutočnosti v odvolaní, čiastočne
aj sám zavinil. Navyše otec v konaní deklaroval vyššie náklady, ako by zodpovedali jeho finančnej
situácii. Niektoré ďalšie námietky otca boli v danom prípade právne irelevantné. Čo sa týka uloženej mu
náhrady trov štátu, o tejto súd prvej inštancie správne rozhodol a náležite odôvodnil.

32. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.