Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 4, 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Csp/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205280
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2717205280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v sporovej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o.,

so sídlom na Mostovej ul. č. 2 v Bratislave - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného
splnomocnencom Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom na Michalskej ul. č. 14 v Bratislave,
IČO: 47 255 706, proti žalovanému P. D., A. X.X.XXXX, W. Q. W., T. XXX/XX, o zaplatenie 226,23 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 16.11.2017, žalobca žiadal súd zaviazať

žalovaného zaplatiť mu sumu 226,23 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 14,85 eur
od 10.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 56,02 eur od 10.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 63,88 eur od
10.2.2015dozaplatenia,zosumy44,99eurod10.3.2015dozaplatenia,zosumy46,49eurod10.4.2015
do zaplatenia a trovy konania.

2. V žalobe je uvedené, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469
uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb resp. zmluvu o pripojení, v ktorej sa

dohodli,žespoločnosťbudežalovanémuposkytovaťvnichvymedzenéslužbyažalovanýbudeuhrádzať
odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby resp. o služby spojené s užívaním SIM
karty, ku ktorej/ktorým bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX, XXXXXXXXX. Slovak Telekom,
a.s. poskytla žalovanému telekomunikačné služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok
uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 27.8.2015
a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 24.6.2016 bola pohľadávka voči žalovanému

postúpená žalobcovi. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby,
vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach, z ktorých
ku dňu podania žaloby zostáva k úhrade dlhu žalovaného: suma 14,85 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 9.12.2014, suma 56,02 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.1.2015, suma 63,88
eur z faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.2.2015, suma 44,99 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 9.3.2015, suma 46,49 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.4.2015. Žalobca si
podľa žaloby uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Tiež si nárokuje

úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. v zákonnej výške 5,05% ročne.3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Splnomocnenec žalobcu bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, na pojednávanie sa

nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil konať v jeho neprítomnosti. Žalovaný bol na
pojednávanie predvolaný z adresy v Registri obyvateľov SR, predvolanie si neprevzal v odbernej lehote,
súd považuje predvolanie za doručené v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p. Súd preto rozhodol, že bude podľa
§ 180 C.s.p. konať v neprítomnosti splnomocnenca žalobcu a žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie Zmluvami o poskytovaní verejných služieb z 5.6.2014 a dodatkom k nej,
Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 spolu s odovzdávacím protokolom a prílohou
a zistil tento skutkový stav veci:

6. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez uvedenia evidenčného čísla súd zistil, že je v nej
uvedený ako podnik spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a ako účastník fyzická osoba nepodnikateľ -

žalovaný s adresou v W., kde sa dodávateľ zaväzuje poskytovať program Happy XL volania NAJ SIM,
SIM karta bola k telefónnemu číslu XXXXXXXXX. Zmluva je podpísaná dňa 3.7.2014 za spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. W.. G. Š. ako obchodným reprezentantom, podpis žalovaného na zmluve uvedený
nie je.

7. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez uvedenia evidenčného čísla súd zistil, že je v nej
uvedený ako podnik spoločnosť Slovak Telekom, a. s. a ako účastník fyzická osoba nepodnikateľ -
žalovaný s adresou v W.1, kde sa dodávateľ zaväzuje poskytovať program Happy XL volania NAJ, SIM
karta bola k telefónnemu číslu XXXXXXXXX. Zmluva je podpísaná dňa 3.7.2014 za spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. W.. G. Š.S. ako obchodným reprezentantom, podpis žalovaného na zmluve nie je.

8. Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 uzavrel Slovak Telekom, a. s. ako
postupca a žalobca ako postupník. Postupovaná pohľadávka je pohľadávkou postupcu vzniknutá
na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi postupcom ako veriteľom a
jeho klientom ako dlžníkom. Tiež je špecifikovaná v súlade s článkom I. bod 4 tejto zmluvy, podľa

ktorého Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok znamená jednotlivú listinu obsahujúcu zoznam
konkrétnych postupovaných pohľadávok postupcu. Podľa Prílohy k zmluve o postúpení sú v nej údaje
o žalovanom totožné s identifikačným údajom ohľadom mena a adresy. Uvádza sa číslo faktúry
XXXXXXXXXX na sumu 39,64 eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 61,01 eur, č. XXXXXXXXXX na sumu
83,67 eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 49,98 eur, č.XXXXXXXXXX na sumu 66,29 eur, č. XXXXXXXXXX

na sumu 250 eur.

9. Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok z 4.2.2016 uzatvorili zmluvné strany Slovak Telekom,
a.s. ako postupca a žalobca ako postupník v súlade s Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok č.
XXXXXXXXXX z 27.8.2015, pričom zmluvné strany sa dohodli, že rozhodujúcim dňom, ku ktorému bude

určená výška postupovaných pohľadávok obsiahnutých v Prílohe č. 1 tohto Protokolu je 27.1.2016, v čl.
II je uvedené, že postupca postupuje postupníkovi pohľadávky uvedené v Prílohe č. 1 tohto Protokolu
a postupník ich prijíma a zaväzuje sa zaplatiť postupcovi odplatu, k účinnému prevodu postupovaných
pohľadávok obsiahnutých v Prílohe č. 1 tohto Protokolu dochádza podpisom protokolu a pripísaním prvej
časti odplaty.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
do 31.12.2015 (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.

11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné
služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o
poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služiebprostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak účastník b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po
dni splatnosti.

14. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní
verejných služieb (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16.Podľa§40ods.1a3Občianskehozákonníkaakprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods.
2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinníplatiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22.Podľa§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

25. Podľa § 121 ods. 1 a 3 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním
určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali, ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky

z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

26. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od
iného veriteľa. Odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie voči žalovanému a splnenie jeho záväzku
zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb respektíve zmluvy o pripojení, uzavretej medzi subjektom

uvedeným v tejto zmluve a súčasne uvedeným za postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok a
žalovaným. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je aj
zmluva uzavretá so žalovaným záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na

plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol
záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ).

27. Žalobca žalobou uplatnil po žalovanom peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že
sa stal novým veriteľom žalovaného titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu

vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku postúpením od spoločnosti
postupcu. Žalobca v žalobe skutkovo tvrdil, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní verejných
služiebresp.zmluvyopripojení,totosvojeskutkovétvrdenievšakbližšienešpecifikovalbližšímúdajomo
dátume uzatvorenia zmluvy prípadne číslom zmluvy, iba poukázal na predložené listiny. Na preukázanie
svojho tvrdenia súdu predložil zmluvu o poskytovaní verejných služieb podpísanú len spoločnosťou

Slovak Telekom a.s. dňa 3.7.2014 k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX a zmluvu o poskytovaní
verejných služieb podpísanú len spoločnosťou Slovak Telekom a.s. dňa 3.7.2014 k telefónnemu číslu
XXXXXXXXXX. Ide o zmluvy, ktoré žalovaný nepodpísal, pričom zákon o elektronických komunikáciách
určuje v § 44, že zmluva o poskytovaní verejných služieb má písomnú formu. Žalobcom predložené dve
zmluvy o poskytovaní verejných služieb nespĺňajú pre absenciu podpisu žalovaného písomnú formu

vyžadovanú zákonom o elektronických komunikáciách a teda ide o neplatné právne úkony v zmysle §
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
28. Pokiaľ sa týka postúpenia pohľadávky zmluva o postúpení pohľadávky má ten účinok, že na
jej základe namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ
(postupník). Súd sa preto zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

29. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe
veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, ale zanikajú práva
postupcu ako veriteľa z pohľadávky a mení sa osoba veriteľa. Predpokladom postúpenia pohľadávky je
všakvzmysle§524Občianskehozákonníkapísomnázmluva.SúdubolapredloženápísomnáRámcová
zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako postupcom a žalobcom

ako postupníkom z 27.8.2015, ktorá predpokladá k účinnému prechodu práva na pohľadávku od
postupcu postupníkovi jej realizáciu jednotlivými odovzdávacími protokolmi o postúpení pohľadávok a
k nim prislúchajúcimi prílohami č. 1 obsahujúcimi zoznam konkrétnych postupovaných pohľadávok.30. Žalobca v žalobe tvrdil, že k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému došlo na základe Rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z
24.6.2016.Súdunadôkaz nebolpredložený Odovzdávacíprotokolopostúpenípohľadávokz24.6.2016

a pokiaľ aj bola súdu predložená Príloha obsahujúca zoznam konkrétnych postúpených pohľadávok,
výška jednotlivých postúpených pohľadávok je iná ako žaluje žalobca. Žalobca žaluje sumu 226,23 eur,
pričom žaloba neobsahuje skutkové tvrdenia, prečo žaluje menej ako je uvedené vo faktúrach, zo žaloby
niejezrejmé,čidošlokčiastočnejúhradežalovanýmalebobolivystavené dobropisynapoplatky,pričom
žalobca len všeobecne uviedol v žalobe (zrejme z dôvodu šablónovitosti žaloby, ktorú je možné použiť

ako vzor pre viac prípadov), že ak je žalovaná suma z každej jednotlivej faktúry nižšia ako suma uvedená
na faktúre, mohlo dôjsť k úhrade žalovaným. V žalobe chýbajú tvrdenia, aké konkrétne sumy boli na
tú ktorú faktúru uhradené a či boli úhrady započítané na cenu služieb alebo na poplatky. Žalobca tak
porušil svoju povinnosť v zmysle § 132 ods. 1 C.s.p. pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a
neprípustne v zmysle § 132 ods. 2 C.s.p. toto opísanie nahradil odkazom na označené dôkazy. Súd tu
poukazuje aj na skutočnosť, že napriek výzve súdu z 2.3.2018, doručenú žalobcovmu splnomocnencovi

19.3.2018, predložil žalobca súdom požadovanú Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s
prílohou až dňa 3.9.2019, teda po tom čo mu bolo doručené predvolanie na termín pojednávania
4.9.2019.

31. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu ( resp. účastníkom konania) netreba, aby bol účastníkom

hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby,
druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho,
či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav
vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane
subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem

vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická
alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí,

že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o
ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).

32. Žalobca nedokázal, že na neho bola postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči
žalovanému. I keď súdu predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky z 24.6.2016, ktoré spoločnosť

Slovak Telekom, a. s. adresovala žalovanému, ako aj Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z
27.8.2015, nebol súdu predložený Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok z 24.6.2016 (súdu
bol predložený Odovzdávací protokol zo 4.2.2016), o ktorom v podstate tvrdí žalobca v žalobe, že
zakladá jeho právo na pohľadávku a to, že je novým veriteľom žalovaného. Na základe neho malo prísť
k postúpeniu konkrétnych pohľadávok uvedených v Prílohe č. 1 k tomuto protokolu a teda aj pohľadávky

voči žalovanému. Na základe uvedeného je súd názoru, že žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne
veriteľom uplatnenej pohľadávky, nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie. Pre
nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu súd žalobu žalobcu zamietol. Súd zároveň
poukazuje na bod 26 rozsudku, že právny titul vzniku pohľadávky voči žalovanému je neplatný.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., pričom súd žalovanému,
ktorý bol v konaní úspešný a teda by mu patrila náhrada trov konania v celom rozsahu, nepriznal nárok

na náhradu trov, nakoľko zo spisu vyplýva, že mu žiadne trovy konania nevznikli. Preto sa vec nebude
predkladať v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. ani na rozhodnutie o výške náhrady trov konania.Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.