Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117202469
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117202469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: K. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. XXX, zastúpenej JUDr. Daliborom Motyčkom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova trieda
52, proti žalovanej: X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., U. XX, zastúpenej JUDr. Daliborom Pavelkom,
advokátom so sídlom Hlohovec, Pribinova 46, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. októbra 2019, č. k. 18C/11/2017-273,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že dňa 22. 10. 2014 uzatvorila kúpnu zmluvu so
žalovanou, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností, ktorých bola výlučnou vlastníčkou, tento právny
úkon však nemyslela vážne, netušila čo podpisuje a nemala nikdy v úmysle nehnuteľnosti predať. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 34, § 39a, § 49, § 126, § 588 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 22. 10. 2014 uzatvorila
žalobkyňa ako predávajúca so žalovanou ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
nehnuteľností - parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom so súpisným č. XXX, zapísané na LV č. XXX, pre kat. úz.
J., obec J., okres W. (ďalej len „nehnuteľnosti“). V článku III. kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna
cena vo výške 34.000 eur, pričom 1. časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 15.000 eur bola uhradená

kupujúcouvdeňpodpisukúpnejzmluvy,priamymvkladomhotovostinaúčetžalovanejakopredávajúcej,
2. časť kúpnej ceny 15.000 eur bola použitá za účelom splatenia zabezpečovanej pohľadávky záložného
veriteľa L. K. a 3. časť kúpnej ceny 4.000 eur bola uhradená kupujúcou, t.j. žalovanou žalobkyni
hotovostným vkladom dňa 23. 10. 2014. Rozhodnutím Okresného úradu, katastrálny odbor U zo dňa 28.
10. 2014, bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej. Žalobkyňa splnomocnila dňa 22.
10. 2014 R.. X. Y. na zastupovanie v celom rozsahu na všetky právne úkony týkajúce sa nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX. Zistil, že svedok R.. X. Y. dňa 14. 10. 2014 uzatvoril zmluvu o pôžičke

ako dlžník s R.. F. R., T.., na základe ktorej mu bola požičaná suma vo výške 22.000 eur, predmetnú
pôžičku mal vrátiť do 30. 09. 2015. Záväzok z pôžičky je vysporiadaný. Mal preukázané, že uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 09. 03. 2018 32OdK/86/2018 bol žalobkyni ustanovený správca E. K.,
k.s, so sídlom Q W., následne v zmysle § 167 ods. 4 ZKR zrušením konkurzu zanikla funkcia správcu.Zo spisu sp. zn. 10C/395/2016 zistil, že prebieha konanie v spore žalobkyne X. U. proti žalovanej K. P.
o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a konanie nie je právoplatne skončené,
je prerušené do skončenia tohto konania. Zo spisu sp. zn. 10C/434/2016 zistil, že žalovaná podala

dňa 02. 12. 2016 žalobu voči žalobkyni a spol. na zaplatenie sumy vo výške 9.520 eur z dôvodu, že
užívajú spornú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek náhrady. Vo veci bol dňa 08. 02.
2017 vydaný platobný rozkaz č. k. 10C/434/2016-19, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 03. 2017.
Z výpisu transakcie za čas od 21. 10. 2014 do 31. 10. 2014 zistil, že 22. 10. 2014 bol uskutočnený
vklad hotovosti žalovanou vo výške 15.000 eur, následne 22. 10. 2014 bol výber hotovosti 5.000 eur (v

poznámke na pozemok), 23. 10. 2014 výber hotovosti 4.000 eur, 23. 10. 2014 vklad hotovosti 4.000 eur,
v správe pre príjemcu uvedené X. U., 24. 10. 2014 výber hotovosti 10.000 eur, teda vklady v hotovosti
boli vo výške 19.000 eur a výbery vo výške 19.000 eur. Dňa 24. 10. 2014 bol realizovaný vklad sumy
15.000 eur X. Y. na vyplatenie dlhu žalobkyne. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 10. 07.
2017 vyplývalo, že výbery peňažných prostriedkov boli realizované na základe predloženého pokynu
osoby oprávnenej nakladať s vkladom na účte, žalobkyňou. Potvrdenie bolo vydané na základe žiadosti

žalobkyne. Argumentoval, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na takomto určení s prihliadnutím
aj na ustálenú prax, podľa ktorej je takýto naliehavý právny záujem daný, ak na podklade požadovaného
určenia možno dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti (6Cdo/137/2017). Zároveň poukázal
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej je zrejmé, že pokiaľ sa niektorá zo strán domáhala
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy (§ 137 písm. c) CSP), v

občianskom súdnom konaní nič nebránilo súdu, aby sa zaoberal otázkou platnosti zmluvy, predmetom
ktorejbolanehnuteľnosťatoajnapriektomu,žeužpodľanejboluskutočnenývkladvlastníckehoprávav
katastrinehnuteľností.Spoukazomnavykonanédokazovaniemalzapreukázané,žekúpnazmluvabola
stranamisporuriadnepodpísaná,žalobkyňapodpisovalakaždústranuzmluvy,muselasibyťvedomá,že
podpisuje kúpnu zmluvu, aká bola výška kúpnej ceny a akým spôsobom jej bude uhradená. Skutočnosť,

že prišlo k vyplateniu kúpnej ceny potvrdil i svedok JUDr. X. Y., ktorý zabezpečoval vyplatenie kúpnej
ceny, keď na časť kúpnej ceny boli použité vlastné finančné prostriedky a časť bola použitá z pôžičky,
čo bolo preukázané predložením Zmluvy o pôžičke. Tieto tvrdenia boli preukázané aj výpisom z účtu,
keď finančné prostriedky vo výške 22.000 eur boli poukázané na účet R.. X. Y., a následne boli vybraté.
Žalobkyňa potvrdila, že vedela pri podpisovaní, že predáva nehnuteľnosť za 34.000 eur, uviedla, že

vie o tom, že bola uzatvorená kúpna zmluva, síce ju podpísala, ale ju nečítala a neuvedomovala si, že
predáva nehnuteľnosť, pretože tento úmysel predať nehnuteľnosť nemala. Zvýraznil, že žalobkyňa mala
možnosť sa s kúpnou zmluvou oboznámiť a kúpna zmluva bola overená na notárskom úrade. Žalobkyni
bola vyplatená kúpna cena, ktorú obdržala, tak ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. Podotkol, že ak
by bolo pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne ohľadom odovzdania finančných prostriedkov

svedkovi R.. X. Y., zakladalo by to jej prípadný iný nárok, čo by nemalo vplyv na platnosť uzavretej kúpnej
zmluvy. Dodal, že v konaní nebolo preukázané, že pri výbere finančných prostriedkov bol prítomný
svedok X. Y. a že finančné prostriedky žalobkyňa mu po výbere odovzdala. Poukázal i na ďalšie konanie
žalobkyne, ktorá v nehnuteľnosti aj so svojimi príbuznými bývala, keď na tunajšom súde prebiehalo
konanie o zaplatenie sumy 9.520 eur, v rámci ktorého bola žalobkyňa v pozícii žalovanej z dôvodu,

že užívala spornú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a bez náhrady. Bol vydaný platobný rozkaz,
ktorý nadobudol právoplatnosť a voči ktorému žalobkyňa nepodala opravný prostriedok. Uzavrel, že
žalobkyňa v danej veci na preukázanie svojich tvrdení nepredložila také dôkazy, ktoré by jednoznačne
preukazovali jej tvrdenie, že nebola uhradená kúpna cena v plnej výške, že uvedený právny úkon
nemyslela vážne, že vôbec netušila, čo podpisuje a že kúpna zmluva je neplatná pre rozpor vôle. V

tomto smere poukázal i na jej vyjadrenie, že vedela pri podpisovaní zmluvy, že nehnuteľnosť predáva
a za akú cenu. Zastal názor, že žalobkyňa nad všetky pochybnosti nepreukázala, že mala záujem o
pôžičku,nebolopreukázanéuzatvorenieaniústnejanipísomnejzmluvyopôžičke,anebolopreukázané,
že by prípadne išlo o úžernícku zmluvu, kedy zmluvná strana, t. j. žalovaná zneužila tieseň žalobkyne
a dala si poskytnúť plnenie, ktorého hodnota je v hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere.

Poukázal aj na znalecký posudok č. 183/2014 K.. J. Q., ktorý vypracoval dňa 26. 11. 2014, na zistenie
všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností a určil hodnotu stavieb a pozemkov na sumu 30.400 eur. S
poukazom na vykonané dokazovanie považoval uzatvorenú kúpnu zmluvu zo dňa 22. 10. 2014 medzi
stranami sporu za platný právny úkon, z ktorého dôvodu o súd žalobu o určenie vlastníckeho práva v
plnom rozsahu zamietol.

3. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a v konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vrozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa,
odôvodniac ho vadou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mala za to, že súd nedostatočným
spôsobom skúmal podstatné skutkové okolnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu sporného právneho
úkonu, ktorý sa ako predbežná právna otázka posudzoval vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva, ako

i nedostatočným spôsobom vyhodnotil výpoveď samotnej žalovanej ku skutkovým okolnostiam prípadu
ako relevantný dôkaz. Poukázala na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie sporného právneho úkonu,
ktorýnebolvsúladesjejprejavomvôle.UžvminulostiR..X.Y.,ktorýnazákladedodnesnepredloženého
plnomocenstva v celom rozsahu práv a povinností, ju zastupoval ako kupujúcu dotknutej nehnuteľnosti,
uzatvoril „zmluvu o pôžičke“, ktorej titulom jej poskytol finančné prostriedky na dobu určitú. Tieto
prostriedky vrátane odmeny za poskytnutie v celom rozsahu p. Y. splatila. Uviedla, že v rozhodnom

období pred uzatvorením sporného právneho úkonu sa dostala do finančných problémov, a to aj v
súvislosti so zhoršením zdravotného stavu jej rodičov. Pretože mala s p. Y. už prechádzajúcu skúsenosť,
oslovila ho opakovane za účelom poskytnutia pôžičky na preklenutie nepriaznivej životnej situácie a
vyporiadania iných záväzkov dlhov. Akékoľvek všetky podmienky poskytnutia pôžičky, vypracovania
právnych dokumentov realizoval výlučne p. Y., bez akejkoľvek jej účasti. V deň podpisu zmluvy jej

bola na notárskom úrade predložená sporná kúpna zmluva, ktorú v domnienke pôžičky zo strany
p. Y. podpísala. Údajná kúpna cena ako pôžička jej bola vyplácaná postupne, pričom tieto finančné
prostriedky v rozmedzí niekoľko desiatok minút, resp. hodín, aj na totožnej pobočke v hotovosti vybrala
a odovzdala ich p. Y.. Analýzou dátumu, času, výšky vkladu a výberu je možné dospieť k záveru, že
stále sa jednalo iba o sumu približne 15.000 eur, ktorá bola vkladaná, následne za krátky časový úsek

vybratá z účtu, až kým „účelovo“ nebola kúpna cena/ pôžička v celom rozsahu uhradená. Mala za to, že
v skutočnosti bola zo strany p. Y. uhradená iba suma vo výške jej záväzkov proti jeho veriteľovi, ktorý po
úhrade poskytol kvitanciu na výmaz zriadeného záložného práva. Takto sofistikované účelové konanie
nemohla ako osoba bez vyspelejších rozumových predpokladov odhaliť a z uvedeného dôvodu bola v
celom rozsahu uvedená do omylu, teda podvedená. Uzavrela, že s ohľadom na uvedené skutočnosti

uniesla dôkazné bremeno a kúpna zmluva je neplatná z dôvodu absencie vôle, obchádzania zákona a
je v priamom rozpore s dobrými mravmi.

5. K odvolaniu žalobkyne sa písomným podaním vyjadrila žalovaná, v ktorom sa nestotožnila s
námietkami žalobkyne v odvolaní, majúc za to, že súd prvej inštancie riadne preskúmal všetky skutkové

okolnosti týkajúce sa prejednávanej veci, správne vyhodnotil argumentáciu a výpovede sporových strán
ako i vypočutého svedka. Žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala. Vyzdvihla, že žalobkyňa v minulosti
uzatvorila zmluvu o pôžičke so svedkom R.. Y., ako i s inými subjektmi, pričom s veriteľom L. K. od
ktorého si taktiež v minulosti požičala finančné prostriedky uzavrela i záložnú zmluvu na zabezpečenie
pôžičky. V žalobe žalobkyňa tvrdila, že so svedkom R.. Y. sa dohodla na prevode jej vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, ktorých bola výlučnou vlastníčkou na žalovanú. Uvedené považovala za
osvedčujúcu skutočnosť, že žalobkyňa bola v otázke zmluvných vzťahov značne skúsená a zbehlá a
pri uzatváraní kúpnej zmluvy si bola plne vedomá toho, aký právny úkon činí. Zvýraznila, že žalobkyňa
uzavrela so žalovanou písomnú zmluvu, ktorá bola veľkým tlačeným písmom označená ako kúpna
zmluva, v žalobe uviedla, že mala vôľu predať nehnuteľnosti za účelom výplaty jej dlhov a získania

ďalších finančných prostriedkov, pravosť jej podpisu bola úradne (notárom) osvedčená, svojim podpisom
parafovala každú stranu zmluvy a bola jej preukázateľne vyplatení celá dohodnutá kúpna cena, keď časť
bola vyplatená záložnému veriteľovi a časť bankovým prevodom na účet žalobkyne. Preto nevzhliadla
dôvod pochybovať o platnosti uzavretej kúpnej zmluvy. Za nepravdivé označila tvrdenie, že žalobkyňa
kúpnu zmluvu videla prvýkrát až na notárskom úrade, keďže svedok vo svojej výpovedi uviedol, že sa

so žalobkyňou stretol v tejto veci viackrát a to i v obci J., aby sa dohodli na podmienkach kúpnej zmluvy.
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdila, že prijaté finančné prostriedky z jej účtu vybrala a vyplatilaR..h
Y., z čoho dovodzovala, že jej bola vyplatená len časť kúpnej ceny, ktorá bola použitá na výplatu jej
záložného veriteľa. Tieto skutkové tvrdenia však popiera a rovnako tak i svedok R.. Y.. Navrhla, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovanej uviedla, že ho považuje za účelové. Zotrvala
na obsahu svojho odvolania. Zvýraznila, že konanie žalovanej prostredníctvom vopred určenej asplnomocnenej osoby bolo systematické a účelové a došlo ním k scudzeniu jej vlastníckeho práva.
Požadovala vyhovieť jej žalobe v plnom rozsahu.

7. Žalovaná sa vo svojej duplike ohradila voči tvrdeniam žalobkyne, že by sa systematicky a úmyselne,
prostredníctvom inej osoby (pravdepodobne JUDr. Y.) dopustila akéhokoľvek účelového, zavádzajúceho
a podvodného konania s cieľom scudziť vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam. Atribúty
takéhoto konania neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Za špekulatívne označila i tvrdenia
žalobkyne, že mala zaplatenú kúpnu cenu vyberať z účtu a vracať späť žalovanej, nakoľko ani

tieto skutočnosti žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Zopakovala, že uzavreli zmluvu, ktorá
bola jasne označená a nazvaná ako kúpna zmluva, pričom žalobkyňa v žalobe uviedla, že mala
vôľu predať nehnuteľnosti za účelom výplaty jej dlhov a získania ďalších finančných prostriedkov,
pravosť jej podpisu bola úradne osvedčená, svojim podpisom parafovala každú stranu zmluvy a bola
jej preukázateľne vyplatená celá dohodnutá kúpna cena, ktorá zodpovedala hodnote prevádzaných
nehnuteľností. Uzavrela, že neexistuje žiaden relevantný dôvod k spochybňovaniu platnosti kúpnej

zmluvy. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedla vo svojom odvolaní žalobkyňa konštatuje, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2
CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje

sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, s právnym posúdením veci, ako aj
s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento
poukazuje.Odvolateľkakvecisamotnejneuviedlažiadneskutočnosti,sktorýmibysasúdprvejinštancie
nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následné prijaté právne závery.
Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými

skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdila odvolateľka
aj v priebehu prvoinštančného konania, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej
uvádza nasledovné.

12. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 2. tohto odôvodnenia na tom skutkovom základe, že dňa 22.
10. 2014 uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovanou, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností, ktorýchbola výlučnou vlastníčkou. Tento právny úkon nemyslela vážne, netušila čo podpisuje a nemala nikdy v
úmysle nehnuteľnosti predať. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol majúc za preukázané, že
kúpna zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá platne a bola i vyplatená kúpna cena. Zastal názor,

že žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali jej tvrdenie,
že nebola uhradená kúpna cena v plnej výške, že uvedený právny úkon nemyslela vážne, že vôbec
netušila, čo podpisuje a že kúpna zmluva je neplatná pre rozpor vôle. Žalobkyňa v podanom odvolaní
namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Opätovne zvýraznila okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie sporného právneho úkonu a tvrdila, že
kúpna zmluva nebola v súlade s jej prejavom vôle, pretože nemala v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu,
zmluvu podpísala v domnienke, že sa jedná o zmluvu o pôžičke. Tvrdila nevyplatenie celej kúpnej ceny
zo stany kupujúcej.

13. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní

danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným
postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadísk, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalobkyne je postavené
predovšetkým na odvolacom dôvode, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe

súdu prvej inštancie, pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazu súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada starostlivo
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov je teda možné vytknúť

súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nevšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo
vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logicky rozpor,

alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 191 - § 194 CSP. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov na nesprávnosť
ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať ani z jeho skutkovými závermi. Žalobkyňa
namietala i nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý
mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd má však za to, že súd prvej inštancie právne správne vec posúdil, pre svoje rozhodnutie

si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový
stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodil správny právny
záver. Odvolací súd len konštatuje správnosť dôvodov jeho rozhodnutia a už iba odkazuje na správne
a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže

preto dať za pravdu odvolateľke.

14. V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že dňa 22. 10. 2014 strany sporu uzavreli
kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa predala predmetné nehnuteľnosti žalovanej za dohodnutú
kúpnu cenu vo výške 34.000 eur, pričom 1. časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 15.000 eur bola

uhradená kupujúcou v deň podpisu kúpnej zmluvy - priamym vkladom hotovosti na účet žalovanej
ako predávajúcej, o čom svedčil hotovostný vklad vo výške 15.000 eur uskutočnený žalovanou dňa
22. 10. 2014 na účet žalobkyne. 2. časť kúpnej ceny 15.000 eur bola použitá za účelom splatenia
zabezpečovanej pohľadávky záložného veriteľa L. o uvedenom svedčil hotovostný vklad zo dňa 24.
10. 2014 v sume 15.000 eur vložený X. Y. na vyplatenie dlhu žalobkyne záložnému veriteľovi

(vyhlásenie veriteľa o vrátení dlhu z č. l. 75). 3. časť kúpnej ceny 4.000 eur bola uhradená žalovanou
žalobkyni, čo bolo preukázané hotovostným vkladom vo výške 4.000 eur dňa 23. 10. 2014). Na základe
uvedenej kúpnej zmluvy bol dňa 28. 10. 2014 povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej.
Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podal rozsiahlyprávny výklad k právnej úprave neplatnosti právneho úkonu, k podmienkam platnosti právneho úkonu
týkajúcehosavôlekonajúcejosoby,itiesneakojednejzosubjektívnychpodmienokneplatnostiprávneho
úkonu a nevzhliadol dôvod pre odklonenie sa od učineného rozsiahleho teoreticko-právneho výkladu,

a preto ho odvolací súd duplicitne opakovať nebude a naň len v ďalšom poukazuje. Vzhľadom k
tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa
zaoberal len podstatnými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Zhodne so záverom súdu prvej
inštancie odvolací súd dospel k záveru o existencií naliehavého právneho záujmu žalobkyne na žalobou
požadovanom určení, pretože na podklade žalobkyňou požadovaného určenia by bolo možné dosiahnuť

zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu SR, z ktorej je zrejmé, že pokiaľ sa niektorá zo strán domáha určenia vlastníckeho
právaknehnuteľnosti,ktorábolapredmetomzmluvy(§137písm.c)CSP),vobčianskomsúdnomkonaní
nič nebráni súdu, aby sa zaoberal otázkou platnosti zmluvy, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť a to aj
napriek tomu, že už podľa nej bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

15. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je

spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

16. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti

prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši, teda, že odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ
pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 40 ods. 1, Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

19. Podľa § 46 ods. 1, Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

20. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde

k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

21. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet
kúpy predávajúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu kúpnu cenu.

22. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

23. Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 39 OZ je neplatnosť právneho úkonu založená jeho
nedovolenosťou, ktorá môže spočívať buď v tom, že právny úkon je v rozpore so zákonom (nielen s
Občianskym zákonníkom) alebo s dobrými mravmi. O právny úkon odporujúci zákonu (contra legem)ide vo všeobecnosti vtedy, keď úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď právny úkon je v rozpore
so zákonným zákazom. O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny úkon
smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo

zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Na rozdiel od toho v rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý
nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne
prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou
akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy,
keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem.

24. Absolútne neplatný právny úkon v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§ 39 Občianskeho
zákonníka)jetakýprávnyúkon,ktorýniejedovolený.Onedovolenosť (atedaajoabsolútnuneplatnosť)
právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon síce
neodporuje výslovnému zneniu konkrétneho zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje

cieľ, ktorý smeruje k nedodržaniu zákona. Pod „zákonom“ pritom treba rozumieť všetky právne predpisy,
ktoré majú silu zákona (teda nielen samotný Občiansky zákonník).

25. Podľa názoru ústavného súdu, kým zákonodarca upravuje všeobecne, normatívnym spôsobom
práva a povinnosti subjektov (abstraktných) právnych vzťahov, zmluva zahŕňa individuálne práva a

povinnosti konkrétnych zmluvných strán v konkrétnom vzťahu. Tento rozdiel musí byť zohľadnený aj
v rozdielnom prístupe k výkladu právnych predpisov a zmlúv ako právnych úkonov. K námietkam
žalobkyne vzťahujúcim sa k jej vôli pri uzatváranej zmluve odvolací súd zastáva názor, že rešpekt a
ochranu autonómie vôle je potrebné považovať za elementárnu podmienku fungovania materiálneho
právneho štátu. Rovnako dôležitým princípom je zásadná (nie však bezvýnimočná) ochrana tej osoby,

ktorá uskutočnila právny úkon v dôvere v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ten,
kto vyvolal určité konanie, sa v zásade nesmie ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám
spôsobil. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v rámci akéhokoľvek sociálneho styku
s nimi je základným predpokladom fungovania komplexnej spoločnosti (pozri nález Ústavného súdu
Českejrepublikysp.zn.I.ÚS342/09z15.júna2009,akoajrozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepubliky

sp. zn. 28 Cdo 808/2011 18 z 28. marca 2012).

26. S ohľadom na citovaný právny výklad, zistený skutkový stav a rozsah odvolania žalobkyne je
nutné uzavrieť, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená platne, teda bola uzatvorená písomne,
prejavy vôle jej účastníkov boli na tej istej listine a bola riadne dojednaná kúpna cena. Samotná zmluva

bola nazvaná ako kúpna zmluva, žalobkyňa podpisovala každú stranu zmluvy, elementárnej logike
veci zodpovedá, že žalovaná si musela byť vedomá, že podpisuje kúpnu zmluvu, i s prihliadnutím
na skutočnosť, že na podklade zmluvy dostala vysokú finančnú hotovosť. V konaní bolo preukázané,
že kúpna cena bola uhradená, ktorú skutočnosť potvrdil i svedok JUDr. X. Y., ktorý zabezpečoval
vyplatenie kúpnej ceny, keď na časť kúpnej ceny použil vlastné finančné prostriedky a časť použil

z pôžičky, čo preukázal predložením Zmluvy o pôžičke. Z obsahu spisu tiež vyplývalo, že samotná
žalobkyňa potvrdila, že vedela pri podpisovaní, že predáva nehnuteľnosť za 34.000 eur, uviedla, že
mala vedomosť o uzavretí kúpnej zmluvy, síce ju podpísala, ale ju nečítala a neuvedomovala si, že
predáva nehnuteľnosť, pretože tento úmysel predať nehnuteľnosť nemala. Samotná kúpna zmluva bola
overená na notárskom úrade. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že zmluvné strany kúpnej zmluvy si

mohli v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvoriť aj vedľajšie dohody,
ktorými by si upravovali práva a povinnosti súvisiace s prevodom vlastníctva nehnuteľnosti, napríklad
dohody týkajúce sa vyplatenia kúpnej ceny, ako v predmetnom prípade, ktorej časť bola použitá na
úhradu dlhov žalobkyne. Uvedené zákon nezakazuje. Spôsob realizácie platby za prevod vlastníctva
nie je podmienený vecnoprávnymi účinkami zmluvy o prevode vlastníctva a tento dohodnutý spôsob je

medzi stranami záväzný (za podmienky, že spĺňa obsahové a formálne náležitosti právneho úkonu) bez
ohľadu na to, či je, alebo nie je predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetu prevodu,
za ktorý je platba realizovaná. V predmetnom prípade bola 1. časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške
15.000 eur uhradená kupujúcou hotovostným vkladom im v deň podpisu kúpnej zmluvy dňa 22. 10.
2014, 2. časť kúpnej ceny 15.000 eur bola hotovostne uhradená za účelom splatenia zabezpečovanej

pohľadávky záložného veriteľa L. vkladom zo dňa 24. 10. XXXX, vložená X. Y. na vyplatenie dlhu
žalobkyni záložnému veriteľovi a 3. časť kúpnej ceny 4.000 eur bola hotovostným vkladom žalovanej v
prospech žalobkyne dňa 23. 10. 2014. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne v súvislosti so špekulatívnym
odovzdávaním a preberaním finančných prostriedkov svedkom R.. X. Y. súd prvej inštancie správnekonštatoval, že uvedené by mohlo zakladať prípadný iný nárok žalobkyne, ktorý ale nemal vplyv na
platnosť uzavretej kúpnej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že pri výbere finančných prostriedkov
bol prítomný svedok X. Y. a že mu po výberoch peňazí z účtu žalobkyňa tieto odovzdávala.

27. K uvedeným právnym záverom odvolací súd zvýrazňuje, že podľa ustálenej právnej teórie súdnej
praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a
navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje
úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť

jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné
ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,

no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých
dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobkyne v predmetnom konaní je nutné uzavrieť, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v konaní, že nemala vedomosť o tom, aký typ
zmluvy podpísala a svoje nehnuteľnosti predať nechcela, že mienila podpísať zmluvu o pôžičke, ako i
že jej nebola žalovanou vyplatená celá kúpna cena.

28. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd
prvej inštancie, a teda, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a bolo potrebné ju zamietnuť. Súd prvej
inštancie starostlivo zisťoval skutkový stav veci, z ktorého následne vyvodil správne právne závery, preto
je napadnuté rozhodnutie vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
keďže nezistil dôvodnosť námietok žalobkyne uvádzaných v odvolaní, navyše žalobkyňa ani neuviedla

žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevysporiadal.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP a v odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej priznal voči procesne neúspešnej žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanieje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).