Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/131/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416211009
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416211009.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: V. Z., narodený XX.XX.XXXX, T.G. K. XX, A.
nad U., právne zastúpený: O. kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., Nové Zámky, Turecká 36, IČO: 472 582
50, štátny občan SR, o zaplatenie 4 546,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18C/244/2016-75 zo dňa 8.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4546,37
eur, úrok vo výške 203,77 eura, úroky z omeškania vo výške 4,30 eura, úrok z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 4 546,37 eura od 26.04.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 203,77 eura od 26.04.2016 do zaplatenia na účet žalobcu vedený v spoločnosti Prima banka
Slovensko a.s., číslo účtu: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,3,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 2 prvá veta, ods. 3 písm. f), § 11 ods. 1 písm. d), § 25f ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z.,
§ 259,§470ods.1CSPakoaj zistenýmskutkovým stavomnazákladečohodospelkzáveru, žežaloba
žalobcu je dôvodne podaná . Považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o úvere, ktorá neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by porušovali zásady spotrebiteľského
práva, pričom výška nezaplatenej istiny úrokov a úrokov z omeškania bola žalobcom uplatnená v
súlade so zmluvou, preto žalobe vyhovel , čo do istiny a aj do žalovaných úrokov a úrokov z omeškania.

Zohľadnil, že pri uzavretí zmluvy o úvere mal žalobca vedomosť o tom, že poplatok za poskytnutie
úveru je 250,-eur a tento poplatok nenamietal. Vychádzal z názoru, že žalobca mal plné právo tento
poplatok použiť a žalovanému poukázať sumu úveru bez poplatku za poskytnutie úveru, teda 4750,-
eur. Zdôraznil, že žalovaný v konaní nepreukázal zaplatenie sumy 1630,50 eur tak, ako to tvrdil vo
svojom vyjadrení, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z výpisu z účtu. Poukázal na to, že prepočet
zaplatených splátok zo strany žalobcu je uvedený správne a žalobca dostatočne vysvetlil rozdiel medzi

sumou , ktorú žalovaný zaplatil podľa výkazov žalobcu a sumou , ktorú žalovaný uvádza vo svojom
vyjadrení vo vyjadrí žalobcu zo dňa 20.07.2017. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne
vysvetlil aj spôsob započítavania platieb anuitnými splátkami. Záverom uviedol, že nevyhovel návrhu
žalovaného na zaplatenie priznanej sumy v splátkach, pretože nemal preukázané majetkové a príjmové
pomery žalovaného. V tejto súvislosti uviedol že žalovaný sa na súdne pojednávanie nedostavil a
súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by súd mohol povoliť splátky. O trovách

konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 262 ods. l CSP a v konaní úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Potvrdil, že so
žalobcom podpísal úverovú zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť mu úver vo výške

5.000,- eur a však takýto úver však nikdy nedostal. Žiadal zohľadniť, že ani samotný žalobca nepoprel
skutočnosť, že mu poskytol sumu iba 4.750,- eur a tiež nepreukázal vedomosť a informovanosť
žalovaného o poplatku v sume 250,- eur pred uzatvorením zmluvy. Bránil sa tým, že o tento poplatok mu
žalobca znížil výšku dohodnutého úveru, pričom žalovaný nedostal žiadne protiplnenie. Uviedol, že až
do poskytnutia dohodnutej výšky úveru je dlžník - spotrebiteľ v podstate veriteľom banky, keďže splnil

všetky predpoklady na poskytnutie dohodnutej výšky úveru a až dovtedy, kým banka úver neposkytne,
je vlastne banka dlžníkom spotrebiteľa, ktorý má zmluvne dohodnutý nárok na tento úver. Namietal, že
súd prvej inštancie nedostatočne posúdil právny vzťah medzi bankou a spotrebiteľom a okolnosti, kedy
sa z veriteľa - oprávneného na úver - sa stane po poskytnutí úveru dlžník. Žalovaný tiež poukázal na
žalobcompredložený výpis,zktoréhojezrejmé,žežalobcaúčtovalvyššiusadzbuRPMN,nežktorábola
dohodnutá. Táto sadzba pritom bola dohodnutá na ročnej báze, pričom z predloženého výpisu vyplýva,

že táto RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) nebola vôbec dodržaná a žalobca zo žalovaného
platených finančných prostriedkov zaúčtoval na úroky a položky odlišné od istiny oveľa vyššie platby,
ktoré dohodnutej RPMN vôbec nezodpovedajú.
3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že informácia o výške poplatku
je uvedená v bode 1.2 Úverovej zmluvy 122672 zo dňa 6.5.2014, to znamená, že s výškou poplatku

žalovaný súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom. Poukázal na ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria
úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované

pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Žalobca taktiež poukázal na prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. júna 2014 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, a to na § 10d ods. 2,
podľa ktorého ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31 máji 2014
a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle

požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky
v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata,
ktoránesmieprevýšiťdvojnásobokúrokovýchmierúverovpredomácnosti zverejňovanýchnawebovom
sídle Národnej banky Slovenska. Žiadal zohľadniť aj Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR v zmysle ktorého
každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon

neukladá. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 43Co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017, ktorý nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku započítanie poplatku oproti výške poskytnutého úveru. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca
účtoval vyššiu sadzbu RPMN než, ktorá bola dohodnutá, žalobca uviedol, že žalovaný zrejme vychádzal
z amortizačnej tabuľky, ktorú žalobca predložil podaním zo dňa 17.7.2017, avšak žalobca uviedol v

zmluve údaj o RPMN, ktorý bol v súlade so zákonom s tým, že bola vypočítaná za predpokladu, že úver
bol vyčerpaný jednorázovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba ostanú po celú dobu zmluvného
vzťahu nezmenené a vychádzajúc z nasledovných parametrov uvedených v zmluve: výška anuitnej
splátky , počet splátok a výška poplatku za poskytnutie úveru, pričom tiež uviedol výšku priemernej
RPMN ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy.

4. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že banka nemá právo poskytnúť mu
úver v nižšej sume , než ktorá bola dohodnutá a jednostranne si započítať poplatok . Takýmto postupom
potom dochádza k tomu, že skutočne poskytnutá výška úveru je nižšia, čím je následne skreslený aj
údaj o RPMN a ostatné údaje, ktorých je banka povinná informovať.
5. K tomuto vyjadreniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich

vyjadreniach a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V prípade ak sa súd
nestotožní s výpočtom RPMN navrhol znalecké dokazovanie na jej výpočet, pretože výpočet RPMN
vyžaduje odborné matematické znalosti.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal

vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 CSP).7. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

8. Podľa 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 6 OZ (v znení účinnom do 31. 05. 2014) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

12. Podľa § 3a ods. 1 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvorenia zmluvy, ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so

splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto
nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ
spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 3a ods. 2 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z za sankcie podľa odseku 1 sa považujú
úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov.

14. V danej veci je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola dňa 06.05.2014 uzatvorená
písomná zmluva o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu
tzv. absolútneho obchodu. Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľských úveroch . Pre určenie zmluvných

práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu úverovej zmluvy, ktorá upravuje práva a
povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov, napr. úrokov z
úveru. Nepochybne však jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú súdnej kontrole z hľadiska ochrany
spotrebiteľa a to za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 1 až 3 OZ. Ustanovenie §53 ods. 1 OZ
vyjadruje zásadu podľa ktorej, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). Uvedená zásada však neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V zmysle vyššie citovaného
ust. §53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

síce mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje dodávateľa, pretože podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

15. Navyše ust. § 53 ods. 6 OZ v znení v čase uzatvorenia zmluvy upravuje, že ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Priposudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
29.06.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4546,37 eur úrok
203,77 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 4546,37 eura od 26.4.20?5
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne nezaplatených úrokov 203,77 eura od 26.4.2016 do
zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.05.2014 uzatvoril žalobca so žalovaným

úverovú zmluvu číslo XXXX XXXX XXXX XXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 5 000,-eur. Žalovaný po vyčerpaní poskytnutého úveru porušil svoje zmluvné
povinnosti, prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas a preto žalobca na základe výzvy na
predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 25.04.2016, pričom žalovaný po
zosplatneníúverudodňapodaniažalobyneuskutočnilžiadnuúhradu. Žalobcaďalejuviedol,žepoplatok
vo výške 250,-eur bol so žalovaným dohodnutý v úverovej zmluve, s obsahom zmluvy sa žalovaný pred

jej podpisom mal možnosť oboznámiť a s jej obsahom súhlasil. Poukázal na to, že istina úveru sa
spláca anuitným spôsobom, teda tak, že výška každej splátky úveru je rovnaká a skladá sa zo splátky
časti istiny úveru a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych
úrokov sa v priebehu splácania mení.

17. Z obsahu vyjadrení žalovaného vyplýva, že žalovaný namieta najmä tú skutočnosť, že žalobca mu
nikdy úver vo výške 5000,- euro neposkytol, pretože na jeho účet mu poslal iba sumu 4750,- euro.
Namietal tiež, že platby, ktoré na účet žalobcu uhradil žaloba nesprávne započítal na úroky a to až
sumu 1115,05 eura, pričom na istinu započítal iba sumu 453,63 eura. Napokon namietal, že žalobca
mu odpočítal zo sumy 5.000,- euro poplatok za poskytnutie úveru vo výške 250,- euro , za ktorý nedostal

žiadnu proti hodnotu. Bránil sa ja tým, že žalobcovi zaplatil minimálne sumu 1630,50 eura a nie iba
čiastku 1568,68 eura.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal obranou žalobcu a
nevyporiadal sa jednotlivými námietkami uvádzanými žalobcom v priebehu konania a jeho rozhodnutie

je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť
akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil a ktoré rozhodujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a zák. č. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na danú vec aplikoval.
Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia iba všeobecne konštatoval, že posudzovaná zmluva

neobsahovala žiadne ustanovenia, ktoré by porušovali zásady spotrebiteľského práva . Dôvodil aj tým,
že žalovaný pri uzatváraní mal vedomosť o tom, že poplatok za poskytnutie úveru je 250,- euro, preto
žalobca mal plné právo tento poplatok použiť a žalovanému poukázať sumu úveru bez poplatku.

19. Takýto záver súdu prvej inštancie je predčasný, pretože bez toho, aby sa súd dôsledne zaoberal

konkrétnymi ustanoveniami posudzovanej zmluvy, najmä tými, ktoré upravujú v konaní uplatnené
nároky zo zmluvy, ktoré žalovaný namieta, nie je možné tento záver prijať. Súd prvej inštancie sa v
ďalšom konaní bude zaoberať tým, či zmluvné podmienky dojednané v zmluve o úvere sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, a či zmluvné podmienky týkajúce hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny boli dojednané individuálne, pričom dôkazné bremeno v tomto smere nesie žalobca. Pokiaľ

dospeje k záveru, že zmluvné podmienky týkajúce hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny
neboli dojednané individuálne treba vychádzať z toho, že aj tieto dojednania podliehajú súdnej kontrole
z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude sa zaoberať aj ďalšími
zmluvnými dojednaniami najmä v tom smere, či neobsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a či tieto zmluvné

dojednania možno považovať za platné. Zároveň zmluvu o úvere uzatvorenú stranami sporu posúdi
podľa vzák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov najmä z hľadiska požadovaných zákonných náležitostí. Súd
prvej inštancie sa vyporiada tiež s námietkou žalovaného, že za poplatok za poskytnutie úveru, ktorý mu
žalobca odpočítal nedostal žiadnu protihodnotu, pričom pri uzatváraní zmluvy túto skutočnosť ani výšku

poplatkuovplyvniťnemohol.Zuvedenéhodôvodusabudezaoberaťtým,čiideoindividuálnedojednanie
a či žalobca mohol ovplyvniť jeho obsah. S ohľadom na tieto zistenia sa prípadne bude zaoberať tým,
na aký účel žalobca tento poplatok požadoval a či tento poplatok zohľadnil ako ďalší náklad spotrebiteľa
vzniknutý v súvislosti s úverom pri výpočte RPMN a či tento poplatok mohol požadovať súčasne aj súrokmi, ktoré predstavujú odmenu za poskytnutie úveru. Zohľadní pri tom ust. 53 ods. 6 OZ v znení v
čase uzatvorenia zmluvy a v tejto súvislosti posúdi, či celková odplata za poskytnutie úveru neprevyšuje
odplatu obvykle požadovanú na peňažnom trhu. Odvolací súd záverom uvádza, že podľa § 295 CSP

súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz
20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru (pôžičky)
predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis
neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené

nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky
dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického
vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku,
pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť
v súlade s uzatvorenou zmluvou. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu

za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2
OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo
dňa 21.08.2014).

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) , c)

CSPzrušil avecpodľa§391ods.2CSPvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
v ktorom sa bude opätovne zaoberať nárokom žalobcu v zmysle vyššie uvedených právnych záverov.
Svojerozhodnutiesúduprvejinštancieajriadneodôvodnítak,abyspĺňanáležitostisúdnehorozhodnutia
vyžadované ust. § 220 CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane
trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).