Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319201664
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4319201664.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobkyne: V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., Q. X/
XXXX, zastúpená JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo 414, proti žalovanému:
Poľnohospodárske družstvo Veľké Ludince, so sídlom Veľké Ludince, IČO: 00 195 332, zastúpený Mgr.
Petrom Nyúlom, advokátom so sídlom Levice, Kpt. Jaroša 4, o určenie neexistencie nájomného vzťahu,

o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 8C/19/2019-200 z 18. decembra
2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievčastivýrokuotrováchkonania potvrdzuje.

Žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 8C/19/2019-200 z 18. decembra 2019, konanie zastavil. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 a §
257 Civilného sporového poriadku.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou dourčenou súdu prvej inštancie
dňa 29. 04. 2019 domáhala určenia, že medzi stranami nie je nájomný vzťah k poľnohospodárskym
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. N.. Žalobu odôvodnila tým, že medzi
stranami sporu išlo o užívanie pozemkov bez nájomnej zmluvy a naliehavý právny záujem odôvodnila
tým, že bez tohto určenia nemôže realizovať svoje vlastnícke právo v zmysle § 123 Občianskeho

zákonníka.

4. Prvoinštančný súd vykonal úkony v zmysle § 167 ods. 2, 3, 4 CSP. Žalovaný nárok žalobkyne neuznal,
zmluvu medzi stranami sporu považoval za platnú a považoval preukázané, že mu vzniklo prednostné
právo na uzavretie nájomnej zmluvy. Záverom vytkol neurčitý petit, a navrhol, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

5.Podanímdoručenýmprvoinštančnémusúdudňa12.12.2019žalobkyňavzalažalobuvcelomrozsahu
späť a žiadala, aby súd konanie zastavil a nárok na náhradu trov konania žalovanému súd nepriznal.

6. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu súd prvej inštancie konanie zastavil. K späťvzatiu
žaloby došlo pred začatím pojednávania, preto súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný

podľa § 146 ods. 1 CSP, a súd to ani nezisťoval. Keďže došlo k zastaveniu konania, súd prvej inštanciepri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania skúmal, ktorá strana, t. j. či žalobkyňa, alebo žalovaný,
zastavenie konania zavinili.

7. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola vzatá späť žalobkyňou bez toho, aby žalovaný v zmysle žaloby plnil,
súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, preto žalovanému
patrí náhrada trov konania proti žalobkyni, a to v rozsahu 100 %. V tejto súvislosti zároveň uviedol,
že zavinenie sa posudzuje z procesného hľadiska, nie podľa merita veci, aj keď v tomto ohľade s
poukazom na predbežné právne posúdenie bolo potrebné vytknúť žalobkyni, že neuniesla dôkazné

bremeno ohľadom preukázania naliehavého právneho záujmu a poukázal aj na jej vyjadrenie, v ktorom
zastáva názor, že zmluva je podľa nej platná, čo bolo v rozpore s podanou žalobou.

8. V súvislosti s aplikáciou § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania
zdôraznil, že s poukazom na uvedené, obsah žaloby, jej petit a rozhodnutie Okresného úradu Levice,
pozemkový a lesný odbor č. OU-LV-PLO-2019/002157-010 z 29. 03. 2019, sa súdu nejavilo ako

dôvodné, aby bolo toto ustanovenie aplikované tak, ako to žiadala žalobkyňa.

9. Ďalej zdôraznil, že ustanovenie predstavuje výnimku z prípadu, kedy súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Skutočnosť, že správny orgán prerušil zástupcovi
žalobkyne konanie, a to až do doby vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je platnosť či neplatnosť

nájomných zmlúv, nezakladá sama o sebe opodstatnenosť predmetnej žaloby, a to ani s poukazom
na upozornenie prokurátora, keďže ako vyplývalo z obsahu spisu a žaloby, žalobkyňa mala poslať
žalovanému výzvu na vrátenie a vydanie pozemku a žalovaný mal požiadať o zákonné prednostné
právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, teda posudzujúc obsah žaloby, súd prvej inštancie nemal za
preukázané, že by podanou žalobou bol odstránený rozpor medzi stranami sporu a tým bola vyriešená aj

predbežná otázka, v zmysle pokynu správneho orgánu. Pri aplikácii § 257 CSP je súd povinný prihliadať
na celý rozsah žaloby, ale aj na strany sporu, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdokladovala
svoju majetkovú situáciu, súdny poplatok za žalobu riadne uhradila. Rovnako bolo potrebné prihliadnuť
na postavenie žalovaného, ktorý nemohol ovplyvniť tú skutočnosť, že bol žalovaný a v rámci svojej
obrany mu vznikli náklady v podobe trov právneho zastúpenia, pričom ani v tomto ohľade žalobkyňa

žiadnym spôsobom nezdokladovala, prečo by mal žalovaný niesť náklady súdneho konania, keď súdne
konanie nezavinil, ako ani iným spôsobom mu nezadal príčinu. Skutočnosť, že na žiadosť zástupcu
žalobkyne nezaslal zmluvy žalobkyni, nemôže zakladať jeho zodpovednosť za vedenie sporu, pretože
nielen súd, ale aj správny orgán, je oprávnený žalovaného vyzvať na ich predloženie a taktiež uplatniť
sankciezaúčelomvynúteniasplneniasipovinnosti.Aniskutočnosť,žeOkresnýúradLevice,pozemkový

a lesný odbor (ďalej len „správny orgán“) postupoval v rozpore so zákonom, keď prerušil konanie vedené
pod č. OU-LV-PLO-2019/002157-010 z 29. 03. 2019 a žalobkyňu odkázal na podanie žaloby na súd,
nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa.

10. Súd prvej inštancie považoval preukázané, že prokurátor Okresnej prokuratúry Levice upozornením

z 20. 06. 2019 zistil pochybenie v konaní správneho orgánu, v dôsledku čoho tomuto prikázal
bezodkladne pokračovať, zabezpečiť plynulý priebeh konania a vydať po splnení zákonných podmienok
príslušné rozhodnutie. Súd síce súhlasil s tvrdením žalobkyne, že konala v dobrej viere, avšak
skutočnosť, že správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom, keď odkázal žalobkyňu na podanie
žaloby na súd s prihliadnutím na to, že žalobkyňa bola v priebehu správneho konania, a rovnako tak

aj v priebehu konania na súde, zastúpená právnym zástupcom - advokátom, nemôže viesť k záveru,
že žalobkyňa nezavinila zastavenie konania na súde. Právny zástupca žalobkyne, a rovnako tak aj
žalobkyňa, mala odo dňa 20.06.2019, t. j. odo dňa, kedy prokurátor Okresnej prokuratúry Levice doručil
správnemu orgánu upozornenie, vedomosť o nezákonnom postupe správneho orgánu, pričom zákon č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre upravuje postup v prípade nezákonného rozhodnutia správneho orgánu.

Ak žalobkyňa zastávala názor, že konaním, resp. rozhodnutím správneho orgánu jej bola spôsobená
škoda, môže využiť postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

11. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že v konaní nebola

preukázaná výnimočnosť spočívajúca v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane strán
sporu. Vzhľadom k tomu nezistil dôvod na aplikáciu § 257 CSP, preto žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Záverom dodal, že po právoplatnosti uznesenia
rozhodne súd prvej inštancie aj o vrátení kráteného súdneho poplatku.12. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a

náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Namietala, že v rozhodnutí bolo potrebné zohľadniť
existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím konania, pri uplatňovaní nároku. Zdôraznila, že
pred začatím konania požiadala žalovaného o vydanie svojich poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré
mienila prenajať inej osobe, prípadne na nej podnikať. Vydanie nehnuteľností požiadala prostredníctvom
správneho orgánu, keďže na jej výzvy žalovaný nereagoval. Poznamenala, že konala v dobrej viere.

Správny orgán však nepostupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rovnako
tak nekonal žalovaný, keď k svojim tvrdeniam nepriložil listinné dôkazy a odmietol poskytnúť žalobcom
nájomné zmluvy. Žalovaný správnemu orgánu predložil listinné dôkazy až na základe upozornenia
prokuratúry. Predmet nájmu označený ako evidencia nájomcu ho zaväzovala k poskytnutiu údajov, na
aké nehnuteľnosti je nájomná zmluva uzavretá a tieto údaje žalobcovia od začiatku užívania nemali
k dispozícii. Po uplatnení nároku na výzvy žalobcov na vydanie nehnuteľností a uzavretie zmluvy o

podnájme žalovaný nereagoval. Do pozornosti odvolacieho súdu dal § 3 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka a výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Konanie žalovaného považuje za v rozpore s
dobrými mravmi, keď vlastníkom pozemkov aj naďalej bráni v nakladaní s predmetom ich vlastníctva.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

14. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 29. 04. 2019 domáhala, aby súd určil, že medzi žalobkyňou X. M., rod. V., nar. XX.
XX. XXXX a žalovaným Poľnohospodárske družstvo Veľké Ludince, so sídlom Veľké Ludince, IČO: 00

195 332, nie je nájomný vzťah k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie
N.. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dňa 12. 12. 2019 doručila žalobkyňa
súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby, na základe ktorého žiadala konanie zastaviť a nepriznať
trovy konania žalovanému. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením, konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v

rozsahu 100 %.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 251 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak strana procesne zavinila

zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len argumentmi žalobkyne uvedenými v odvolaní, ktorými namietala priznanie náhrady
trov konania žalovanému, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a nezohľadnil
pritom konanie žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

20. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sachce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

21. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je

nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o
trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou
procesného úspechu.

22. V sporových konaniach sa teda ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j.

strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie
od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná

strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

23. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje

so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj
žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna

2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).

24. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán
zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

25. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a následne vecne správne rozhodol,
dospejúc k záveru, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, keď vzala žalobu späť bez toho, aby
žalovaný v zmysle žaloby plnil to, čo žalobkyňa žalobou žiadala. Odvolací súd teda nezistil dôvodnosť

námietok žalobkyne, ktoré by odôvodňovali procesný postup v zmysle § 388 CSP tak, ako to navrhovala
žalobkyňa v podanom odvolaní, a to tak, aby odvolací súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo
strán podľa § 257 CSP.

26. Odvolací súd však v súvislosti s predmetnou vecou poznamenáva, že ak dôjde k zastaveniu

sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na
strane žalobcu aj na strane žalovaného. Ak žalobca musel žalobu zobrať späť pre správanie žalovaného,
potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu
zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda

nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd
prvej inštancie, ktorý správne rozhodol, keď o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP a
náhradu trov konania priznal strane, ktorá nezavinila zastavenie konania, teda žalovanému. Odvolací

súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania pri preskúmaní veci postupoval v zmysle príslušných
ustanovení Civilného sporového poriadku, a to konkrétne § 256 ods. 1, keďže zistil, že boli splnené
zákonné podmienky na to, aby súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného.28. Súd prvej inštancie sa správne obmedzil na skúmanie procesného zavinenia na zastavení
predmetného konania, a to v tom smere, že skúmal, z akého dôvodu žalobkyňa vzala podanú žalobu
späť. Žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že žalobu podala na základe upozornenia prokurátora o

prerušení konania vydaného v správnom konaní Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor
Levice č. OU-LV-PLO-2019/002157-010 z 29. 03. 2019, ktorým žalobkyňu odkázal na podanie žaloby
na súde na posúdenie platnosti, či neplatnosti nájomných zmlúv (v žalobe uvedené ako predbežná
otázka), čím preukazovali naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Rozhodnutie o prerušení konania
na základe upozornenia prokurátora o porušení zákona pri vydávaní tohto rozhodnutia, nenadobudlo

právoplatnosť. Správny orgán v dôsledku uvedeného pokračuje v konaní. Žalobkyňa vychádzajúc z
uvedeného dospela k záveru, že ochrany svojich práv sa bude primárne domáhať v správnom konaní.
Späťvzatie žaloby bolo teda zapríčinené tým, že došlo k upozorneniu prokurátora na porušenie zákona
ako aj k ďalšiemu postup správneho orgánu v správnom konaní, o ktorom nemala žalobkyňa v čase,
kedy podávala žalobu na súde prvej inštancie vedomosť.

29.Hocibolažalobkyňaodkázanásprávnymorgánomnapodaniežalobynasúd,čoajžalobkyňaučinila,
je však potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa bola tak v správnom konaní, ako aj v konaní pred súdom prvej
inštancie zastúpená advokátom, ktorý je odborne spôsobilý vyhodnotiť danú situáciu, najmä s poukazom
na procesný postup správneho orgánu po podaní upozornenia prokurátora, ktorý bol navyše dôvodný.
Vzhľadom na uvedené sa nemožno stotožniť s názorom žalobkyne, že skutočnosti predchádzajúce

začatiu súdneho konania, ako aj po začatí konania boli spôsobilé založiť dôvody hodné osobitného
zreteľa v kontexte rozhodovania prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov zastaveného konania.
Skutočnosť,žežalobkyňapotom,akobolasprávnymorgánomodkázanánapodaniežalobynasúdskôr,
ako jej bol známy výsledok vybavenia upozornenia prokurátora, možno považovať za postup, ktorým
realizovala možnosť, nie povinnosť podať žalobu. To, že žalobkyňa konala v dobrej viere, domáhajúc sa

ochrany svojich práv, ktoré mali byť nesprávnym rozhodnutím správneho orgánu porušené, ako správne
uviedol aj súd prvej inštancie, hoci prokurátor konštatoval porušenie právnych predpisov, teda nemôže
byť dôvodom osobitného zreteľa, teda dôvodom na to, aby súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu
trov konania, na ktoré mu, vychádzajúc z § 256 ods. 1 CSP, tento zákonný nárok vznikol. Súd prvej
inštancie vychádzajúc z okolností danej veci (priebehu administratívneho konania) ako aj nepreukázania

iných okolností viažucich sa k osobe žalobkyne (jej majetkové pomery) preto správne rozhodol tak, že
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, keď nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP.

30. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne poukazujúce na pasivitu žalovaného v súvislosti s jeho povinnosťou

reagovať na výzvu žalobkyne, kedy jej odmietol poskytnúť nájomné zmluvy, pričom takto postupoval aj
v správnom konaní, nie je skutočnosťou spôsobilou vyvolať akýkoľvek vplyv v súvislosti s rozhodnutím
súdu o nároku na náhradu trov konania a už vôbec nie je skutočnosťou zakladajúcou dôvody hodné
osobitného zreteľa. Ak možno označiť uvedené konanie určitým atribútom v súdnom konaní, išlo o
potrebužalobkynepreukázaťtvrdenéskutočnostidôkaznýmprostriedkom,ktorýmdisponovalažalovaná

strana. Z uvedeného pohľadu išlo o problematiku informačného deficitu, ktorý bol v konaní odstrániteľný
pravidlami dokazovania v civilnom procese.

31. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa zavinila zastavenie konania, pretože v priebehu
konania vzala žalobu späť v celom rozsahu, avšak nie z dôvodu, ktorý by spôsobil svojim správaním

sa žalovaný, preto jej súd prvej inštancie dôvodne uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania,
ktoré mu doposiaľ v konaní vznikli. Žalovaný má právo na náhradu trov zastaveného konania, keďže
bolo zistené zavinenie na strane žalobkyne.

32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie

v napadnutej časti trov konania, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387 ods.
1 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojenísCSP§255ods.1CSPtak,žeprocesneúspešnémužalovanémunepriznalvočižalovanejnárok

na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne trovy odvolacieho
konania neuplatnil.34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).