Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Karol Kučera

Legislation area – Trestné právoŽivot a zdravie

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/16/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010622
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7219010622.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Miroslava Osifa a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému F. A. pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák.,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/35/2019 zo dňa 28. 1. 2020
na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 18. mája 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému F. A., nar. XX. 7. XXXX v G.,
bytom J. XX, G.

u k l a d á

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods.
2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

9 (deväť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - finančnej čiastky 150
eur, ktorú získal z trestnej činnosti.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 6T/35/2019 zo dňa 28. 1. 2020 odsúdil obžalovaného F.
A., u ktorého bol uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/88/2019 zo dňa 2.9.2019, po odvolaní
prokurátora zrušený výrok o treste a spôsobe jeho výkonu uložený mu rozsudkom Okresného súdu

Košice II sp. zn. 6T/35/2019 zo dňa 13.6.2019 s tým, že výroky o vine, právnej kvalifikácii a ochrannom
opatrení uvedené v napadnutom rozsudku ostali nedotknuté a nadobudli právoplatnosť.

Obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona pre účely výkonu trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest
prepadnutia veci - finančnej čiastky 150 eur, ktorú získal z trestnej činnosti.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že s právnymi úvahami súdu sa nestotožňuje. Uviedol, že obžalovanému vzhľadom na predchádzajúce
odsúdenie za zločin (išlo o odsúdenie Okresným súdom Košice I za identickú trestnú činnosť), bolo
potrebné ukladať trest odňatia slobody aj podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa
zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby (pri uvedenom trestnom čine je to 10 rokov)
o jednu polovicu, čo v danom prípade s poukázaním na § 38 odsek 8 Trestného zákona predstavuje
sadzbu vo výške najmenej 12,5 roka. V danom prípade sa posudzuje opätovné spáchanie zločinu, teda
nemožno aplikovať ustanovenie § 38 odsek 1 Trestného zákona a súd bol povinný pri ukladaní trestu
prihliadnuť na toto predchádzajúce odsúdenie. V predchádzajúcom rozsudku súd rozhodol o aplikácii
inštitútu mimoriadneho zníženia trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písmeno b/, písm. d/ Trestného
zákona, pričom v tomto napadnutom rozsudku už poukázal na ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného
zákona. V zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Má za to, že súdom prezentovaná aplikácia postupu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona nie je v
danom prípade dôvodná a ani zákonná. Prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami
má „odraz" v ustanovení § 38 odsek 3 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. Ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona
teda nemá súvis s posudzovaním pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ani súhrn týchto
poľahčujúcich okolností nemožno podľa jeho názoru právne vyhodnotiť ako výnimočné okolnosti
prípadu. Treba mať na zreteli aj charakter trestnej činnosti (išlo o závažnú drogovú trestnú činnosť), kde
zákonodarca za žalovaný trestný čin stanovil dolnú hranicu trestnej sadzby na 10 rokov, resp. po úprave
na 12,5 rokov. Má za to, že v danom prípade aj s prihliadnutim na pomery páchateľa, niet dôvodu na
tak „radikálne“ zníženie dolnej hranice trestnej sadzby.
Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby súd druhého stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm.
d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ako aj trest prepadnutia veci. Pre výkon uloženého
trestu ho navrhol zaradiť do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Krajský súd v Košiciach už raz v uvedenej veci konal, keď uznesením sp. zn. 8To/88/2019 zo dňa 2.
septembra 2019 podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Keďže krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu len vo výroku o treste, výrok o vine nadobudol právoplatnosť.

Okresný súd po tomto zrušujúcom uznesení nariadil hlavné pojednávanie a 28. 1. 2020 vykonal
dokazovanie len k výroku o treste a rozhodol rozsudkom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku, že s poukazom na právoplatnú vinu uložil trest odňatia slobody vo výmere 7
rokov podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák.,
t. j. za mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody.
Krajský súd na podklade podaného odvolania v neprospech obžalovaného do výšky uloženého trestu
a podľa názoru prokurátora nezákonne použitého ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., t. j. pri mimoriadnom

znížení trestu odňatia slobody v celkovej výške uloženého trestu vo výmere 7 rokov nepodmienečne a
pri navrhovanom uloženom nepodmienečnom treste vo výmere 12 a pol roka zistil nasledovné.

Krajský súd vzhľadom aj na svoj predchádzajúci právny záver v uznesení 8To/88/2019 zo dňa 2.
septembra 2019, keď v poslednom odstavci uložil okresnému súdu vyhodnotiť osobu obžalovaného,
jeho rodinné pomery, ako aj poľahčujúce okolnosti a najmä vyhodnotiť, či u obžalovaného sú splnené
zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody odvolací súd dospel k záveru, že
aj po doplnenom dokazovaní, vzhľadom aj na odvolacie námietky prokurátora prichádzalo mimoriadne
znížiť trest odňatia slobody za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. pod zákonom
určenú trestnú sadzbu pri právoplatne uznanej vine za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b/, písm. j/ Tr. zák., kde je zákonom určená trestná sadzba vo výmere 10 až 15 rokov nepodmienečne.

Krajský súd preto sám vo veci rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému za použitia ustanovenia § 39
ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov nepodmienečne, t. j. ukladal trest
odňatia slobody pod zákonom určenú výmeru trestnej sadzby zníženú v zmysle ustanovenia § 39 ods.
4 Tr. zák. per analogium, ako v prípade schválenej dohody o vine a treste. Odvolací súd vychádzal zo
stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 6. 2017 sp. zn. Tpj. 55/2016, ktoré
bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 44/2017.

Pri tomto svojom právnom názore o uloženom treste vychádzal a akceptoval aj právny názor okresného
súdu, že v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno
prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu
pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Aj odvolací súd je toho názoru zhodne s
názorom okresného súdu, že obžalovanému nemožno dvakrát pričítať pri ukladaní trestu okolnosť, ktorá
bola zákonným znakom uvedeného skutku, t. j. konkrétne rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.
7T/71/2014, kde bol odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, pretože
táto okolnosť bola kvalifikačným znakom prísnejšej právnej kvalifikácie uznanej viny podľa § 172 ods.
1 písm. a/ Tr. zák.

Odvolací súd tak po doplnenom dokazovaní v podstate akceptoval námietku prokurátora o mimoriadnom
znížení trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. a akceptoval aj námietku prokurátora, že
vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý v minulosti páchal drogovú trestnú činnosť aj s poukazom na
jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/6/2016, kde bol odsúdený podľa § 171
ods. 2 Tr. zák. k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorý vykonal dňa
27. 9. 2016.

Krajský súd zároveň aj po doplňujúcom dokazovaní po zrušení veci mal preukázané, že obžalovaný
napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní ďalšej drogovej trestnej činnosti iných
osôb, ktoré označil, čo vyplýva aj z listinného dôkazu OR PZ Košice, Odboru kriminálnej polície zo dňa
25. 10. 2019.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, jeho vyhlásenie okresný súd prijal a podľa
názoru odvolacieho súdu obžalovaný týmto vyhlásením podstate skrátil priebeh súdneho konania vo
vzťahu k vykonaným dôkazom o vine, ktoré by bolo potrebné vykonať na hlavnom pojednávaní, čo
podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné zohľadniť v celom komplexe aj vzhľadom na jeho postoj k
orgánom činným v trestnom konaní, keď oznamoval ďalšie osoby, ktoré páchajú trestnú činnosť, práve
použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu. Aj keď
obžalovaný bol už viackrát odsúdený, vykonal nepodmienečné tresty a vykonal nepodmienečný trest aj
za drogovú trestnú činnosť z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/6/2016, vzhľadom na jeho
postoj k trestnej činnosti, ako aj postoj k odhaľovaniu ďalšej drogovej trestnej činnosti, je mimoriadne
zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom určenej sadzby vo výmere 9 rokov nepodmienečne, podľa
názoru odvolacieho súdu zákonné a primerané a z týchto dôvodov preto odvolací súd neakceptoval
námietky prokurátora o uloženie prísnejšieho trestu v základnej trestnej sadzbe v rozmedzí 12 a pol
roka nepodmienečne.

Krajský súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože dospel k záveru, že účel trestu a jeho prevýchova bude, vzhľadom na osobu
obžalovaného, aj v tomto stupni stráženia dobre zaručená.

Odvolací súd zrušoval celý výrok o treste, preto uložil sám aj podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. trest
prepadnutia veci a to finančnej čiastky 150 eur, ktorú obžalovaný získal z trestnej činnosti, pričom
vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.