Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807207562
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7807207562.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu Y.. H. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., zastúpeného JUDr. Jozef Veselý, advokát, Mierova 1, 990 01
Veľký Krtíš, IČO: 50 659 537, proti žalovanému AGROTRADE GROUP, spol. s r.o., Šafárikova 124, 048
01 Rožňava, IČO: 31 668 861, zastúpenému Mgr. Marcel Fandák, LL.M, advokát, Kováčska 40, 040 01
Košice, IČO: 42 247 161, v konaní o zaplatenie 23.433,15 € s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovaného
na zaplatenie 54.533,50 € s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava, č.k. 10Cb/8/2012-589 zo dňa 5.11.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. a VI..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu (výrok I), zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému 11.530,34 € s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 20.6.2015 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II), v prevyšujúcej časti protižalobu
žalovaného zamietol (výrok III), priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo
výške 58 % (výrok IV), priznal trovy štátu voči žalobcovi vo výške 21% a voči žalovanému vo výške 79

% (výrok V) a priznal znaleckej organizácii CM Centrum, s.r.o., Sasinkova 1069/7, 921 01 Piešťany,
IČO: 44 463 723, právo na náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 21 % voči žalobcovi a vo
výške 79 % voči žalovanému.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
rozhodnutia, v ktorom súd uloží žalovanému zaplatiť žalobcovi 23.957,91 € so 16,50 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 7.361,25 € od 1.8.2002 do zaplatenia a s 13 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 16.596,96 € od 1.1.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca zobral v časti žalobu
späť o zaplatenie 525,06 € a súd uznesením v konaní vedenom pod č.k. 11Cb/68/2005-341 uznesením
zo dňa 7.11.2007 konanie o zaplatenie 525,06 € zastavil a nárok žalobcu na zaplatenie 23.433,15 €
so 16,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.836,19 € od 1.8.2002 do zaplatenia a s 13%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 23.433,15 € od 1.1.2003 do zaplatenia vylúčil sa samostatné
konanie, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 11Cb/112/2007. Rozsudkom zo dňa 10.4.2008 súd žalobu
zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 3.678,75 € a zaviazal žalobcu zaplatiť

trovy štátu vo výške 798,78 €. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach
rozsudkom č.k. 3Cob/138/2008-44 zo dňa 30.12.2009 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
10.4.2008 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 23.433,15 € s 10,49 % úrokom zo sumy
6.836,19 € od 1.8.2002 do 31.12.2002 a s 10,49 % úrokom zo sumy 23.433,15 € od 1.1.2003 dozaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 11.530,34 € a nahradiť trovy štátu vo výške 798,78 €. Žalovaný podal voči
rozsudku Krajského súdu v Košiciach dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k.

5Obdo/22/2010-74 zo dňa 24.2.2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/138/2008-44
zo dňa 30.12.2009 a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach uznesením
č.k. 3Cob/93/2011-88 zo dňa 13.9.2011 rozsudok Okresného súdu Rožňava 11Cb/112/2007-16 zo dňa
10.4.2008 v napadnutom výroku o zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie sumy 23.433,15 € s 10,49
% úrokom zo sumy 6.836,19 € od 1.8.2002 do 31.12.2002 a s 10,49 % úrokom zo sumy 23.433,15

€ od 1.1.2003 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil vec
na ďalšie konanie. Predmetom konania na súde prvej inštancie ostal nárok žalobcu voči žalovanému
na zaplatenie 23.433,15 € s 10,49 % úrokom zo sumy 6.836,19 € od 1.8.2002 do 31.12.2002 a s
10,49 % úrokom zo sumy 23.433,15 € od 1.1.2003 do zaplatenia. Ďalej predmetom konania ostal aj
vzájomnýnávrhžalovanéhozodňa1.3.2013,ktorýmsažalovanýdomáhalvočižalobcoviztituluvydania
bezdôvodného obohatenia sumy 54.533,50 € s prísl. a náhrady trov konania. Príslušenstvo k žalovanej

sume predstavuje 8,50 % ročný úrok z omeškania od 3.6.2013 do zaplatenia.

3. Žalobca na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach 3Cob/138/2008, ktorým bol žalovaný
zaplatiť žalobcovi sumu 23.433,15 € s prísl. podal návrh dňa 10.5.2010 na exekučné konanie.
Exekučné konanie bolo vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 9Er/320/2010. V exekučnom

konaní žalobca uhradil súdny poplatok vo výške 16,50 € a právny zástupca žalobcu si uplatňoval za
zastupovanie v exekučnom konaní náhradu trov exekučného konania.

4. Keďže v exekučnom konaní bol žalobca uspokojený vymožením pohľadávky od žalovaného v
sporovom konaní pristúpil k späťvzatiu žaloby. Predmetom konania ostal teda na súde prvej inštancie

vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie 54.533,50 € s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od
3.6.2013 do zaplatenia.

5. Žalovaný uviedol, že vzájomný návrh si uplatnil z titulu vydania bezdôvodného obohatenia od žalobcu,
keďže rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/138/2008-44 zo dňa 30.12.2009 bol zrušený

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č.k. 5Obdo/22/2010-74 zo dňa 22.4.2011.
Žalovaná suma titulom bezdôvodného obohatenia predstavuje istinu vo výške 23.433,15 €, trovy
súdneho konania vo výške 11.530,34 €, úroky z omeškania k 7.6.2010 vo výške 18.576,40 €, trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 977,11 € a súdny poplatok v exekučnom konaní vo
výške 16,50 €. Žalovaný uviedol, že dňa 4.6.2010 v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

3Cob/138/2008-44 zo dňa 30.12.2009 uhradil na účet exekútora sumu 61.093,17 €, z ktorej sumy
trovy exekúcie predstavovali sumu 6.559,67 € a zbývajúca časť vo výške 54.533,50 € bola vyplatená
žalobcovi.

6.Súdprvejinštancieskúmalprirozhodovaníovzájomnejžalobežalovaného,čisažalobcabezdôvodne

obohatil na úkor žalovaného tým, že prijal plnenie v exekučnom konaní na základe exekučného titulu,
ktorý bol následne zrušený. Konštatoval, že sa jedná v danom prípade o vydanie bezdôvodného
obohatenia plnením z právneho dôvodu (rozsudok Krajského súdu v Košiciach 3Cob/138/2008-44
zo dňa 30.12.2009), ktorý odpadol (bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
5Obdo/22/2010-74 zo dňa 24.2.2011), nakoľko k plneniu zo strany žalovaného došlo dňa 4.6.2010.

7.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobcasabezdôvodneobohatil,čosatýkapodanejvzájomnej
žaloby žalovaným ohľadom sumy 11.530,34 €, ktorá predstavovala priznané trovy konania žalobcovi na
základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach 3Cob/138/2008-44 zo dňa 30.12.2009, ktorý bol následne
zrušený. Žalovaný síce plnil túto sumu v čase úhrady na základe právoplatného rozhodnutia, avšak

potom, čo bolo zrušené, mu vzniklo právo, aby mu žalobca vydal bezdôvodné obohatenie, ktoré prevzal
z titulu trov konania. Žalovaný si pri podaní vzájomnej žaloby uplatnil k istine aj príslušenstvo, úrok z
omeškania vo výške 8,50 % ročne od 3.6.2013 do zaplatenia.

8. Žalobca vzniesol námietku premlčania tak voči vydaniu bezdôvodného obohatenia, ako aj voči

uplatneným úrokom z omeškania s tým, že premlčacia doba je 2-ročná a táto začala plynúť od verejného
vyhlásenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď sa žalovaný mohol dozvedieť ako
bolo rozhodnuté a do podania vzájomnej žaloby táto 2-ročná lehota uplynula.9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa dozvedel, že rozsudok 3Cob/138/2008-44 zo dňa
30.12.2009 bol zrušený dňa 9.6.2011, keď prevzal rozhodnutie Najvyššieho súdu č. 5Obdo/22/2010.
Vzájomnú žalobu podal žalovaný dňa 1.3.2013 a dospel k záveru, že žalovaný si túto uplatnil

pred uplynutím 2-ročnej premlčacej doby, a preto námietku žalobcu ohľadne premlčania nepovažoval
za dôvodnú. K vznesenej námietke premlčania ohľadne uplatnených úrokov z omeškania súd prvej
inštancie uviedol, že na tieto sa vzťahuje všeobecná 3-ročná premlčacia doba. Žalovaný si vzájomnou
žalobou síce uplatnil príslušenstvo, avšak toto špecifikoval až na pojednávaní dňa 20.6.2018, kedy
uviedol v akej výške a od kedy úrok požaduje. V tejto časti súd prvej inštancie prihliadol na vznesenú

námietku premlčania žalobcom a žalovaným požadované úroky za obdobie od 3.6.2013 do 19.6.2015
vo výške 8,50 % ročne zamietol.

10. Súd prvej inštancie dospel ďalej k záveru, že žalobca sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalovaného
čo sa týka trov právneho zastúpenia vo výške 977,11 € v exekučnom konaní, ako ani vo výške 16,50
€ titulom zaplateného kolku za návrh na vykonanie exekúcie. Žalovaný bol totiž povinný v súlade s

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 3Cob 138/2008-44 zo dňa 30.12.2009 plniť v prospech žalobcu
priznanú istinu spolu s úrokom z omeškania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, teda do
19.4.2010. Keďže si svoju povinnosť nesplnil, žalobca podal návrh na exekučné konanie.

11. Súd prvej inštancie posudzoval v rámci podanej vzájomnej žaloby, či uplatnená suma 23.433,15

€ titulom istiny a 18.576,40 € titulom úrokov z omeškania k 7.6.2010 je bezdôvodným obohatením na
strane žalobcu alebo sa jedná o dôvodne prijaté plnenie z titulu Zmluvy o prevode obchodného podielu
žalobcu na žalovaného zo dňa 22.3.2002.

12. Za nesporné mal súd prvej inštancie preukázané, že došlo medzi žalobcom a žalovaným k prevodom

obchodnéhopodielužalobcuvspoločnostiATHont,s.r.o.,nažalovanéhozadohodnutúcenu1.000.000,-
Sk. Spornou nebola ani výška poskytnutého plnenia v prospech žalobcu vo výške 278.234,60 Sk.
Žalobca v konaní uznal zníženie dohodnutej ceny za obchodný podiel z titulu sankcií vo výške 9.889,50
Sk a neodovzdaných aktív vo výške 5.928,50 Sk a v tejto časti zobral žalobu späť. Spornou otázkou
ostalo, či má žalobca nárok na doplatenie ceny za obchodný podiel vo výške 23.433,15 €.

13. Po prevedení dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie ceny vo výške 23.433,15 € po odrátaní poskytnutého plnenia zo strany žalovaného a po
dôvodne zníženej cene za neodovzdané aktíva a sankcie, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť.
Žalobcovi tiež vzniklo právo na úroky z omeškania, nakoľko žalovaný cenu za prevod obchodného

podielu nezaplatil v dohodnutých lehotách, a preto mu patrili ročné úroky z omeškania vo výške 10,49
% zo sumy 6.836,19 € od 1.8.2002 do 31.12.2002 a 10,49 % zo sumy 23.433,15 € od 1.1.2003 do
zaplatenia.

14. Žalobca plnenie od žalovaného prevzal, teda istinu a úroky z omeškania do dňa zaplatenia, z titulu

zaplatenia ceny za prevod obchodného podielu a preto v tejto časti sa bezdôvodne neobohatil na úkor
žalovaného, aj keď plnenie bolo priznané rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, ktorý bol následne
zrušený. V prípade, že by žalobca nemal nárok na plnenie, vtedy by sa bezdôvodne obohatil na úkor
žalovanéhoavtedybymuselvrátiťplnenie.Vzhľadomnauvedenésúdprvejinštanciezamietolvzájomnú
žalobu žalovaného v prevyšujúcej časti.

15. Náhradu trov konania, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobcovi odôvodnil tým, že žalovaný zavinil
zastavenie konania, nakoľko žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že počas konania mu žalovaný plnil
a preto sa už nemusel domáhať priznania nároku.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vyplývajúcich zo vzájomnej žaloby žalovaného súd
vychádzal z pomerného úspechu strán sporu, keď žalobca bol úspešný v rozsahu cca 79 % a žalovaný
v rozsahu cca 21 %. Preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 58 %.

17. Štátu v konaní vznikli trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním a o náhrade trov štátu rozhodol

tak, že priznal trovy štátu voči žalobcovi vo výške 21 % a voči žalovanému vo výške 79 %. Obdobne
rozhodol súd prvej inštancie aj o nákladoch znaleckej organizácii CM Centrum s.r.o., ktorej priznal
odmenu a náhradu hotových výdavkov s tým, že právo na náhradu trov znaleckého dokazovania priznal
vo výške 21 % voči žalobcovi a 79 % voči žalovanému.18. Právne odôvodnil súd prvej inštancie rozsudok ustanovením § 144 a 145 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP), ustanovením § 89 OSP, ust. § 18 CSP, ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, ust. § 456 Občianskeho zákonníka, ust. § 100 ods. 1, 2 ,3 Občianskeho zákonníka, ust. §
101 Občianskeho zákonníka, ust. § 107 ods. 1, 2, 3, ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. §
114 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 115 ods. 1,3 Obchodného zákonníka, ust. § 255 ods. 1, 2
CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca
vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vyslovujúc vo veci právny
názor, ktorým by bol súd prvej inštancie viazaný, aby vec bola vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

20. V odvolaní žalobca uviedol, že toto podáva proti rozsudku v časti výrokov II., IV., V., VI. a odvolanie

podal z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP.

21. K vzájomnému návrhu žalovaného ohľadne bezdôvodného obohatenia žalobca uviedol, že právo
na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, kedy sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Rozhodnutie

Najvyššieho súdu bolo vyhlásené dňa 24.2.2011 a preto podľa názoru žalobcu sa žalovaný mohol
objektívne dozvedieť o tom, že došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku a premlčacia lehota začala
teda žalovanému plynúť dňom 25.2.2011. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že vzájomný návrh
žalovaného uplatnený na súde bol po uplynutí dvoch rokov od vyhlásenia rozhodnutia a preto mal súd
prihliadnuť na námietku premlčania.

22.Rozsudoksúduprvejinštancieniejeúplný,pretožežalobcažiadalozrušeniepredbežnéhoopatrenia
(t.č. neodkladného opatrenia), avšak súd o tomto návrhu nerozhodol s tým, že nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom neodkladného opatrenia sú naďalej žaťažené a žalobca má zakázané nakladať s
týmito nehnuteľnosťami, prevádzať, zaťažovať ich záložným právom, aj keď dôvody pre nariadenie

predbežného opatrenia pominuli, keďže žalobca bol v spore úspešný, súd mal predbežné opatrenie
zrušiť. Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal a preto je rozsudok súdu prvej inštancie
nepreskúmateľný.

23. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania do 20.6.2015 vo výške 8,50 % ročného úroku žalobca uviedol, že

súd odôvodnil úroky v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak súd mal priznať len úroky vo
výške 5,50 %, pokiaľ takéto úroky neboli včas a riadne uplatnené je vôbec otázne, či sa žalobca dostal
do akéhokoľvek omeškania, keďže nárok žalovaného voči žalobcovi je sporný. Preto mal súd prihliadnuť
na všeobecnú námietku premlčania na nesprávnosť uplatnenia si takýchto úrokov a na výšku úrokov,
ktoré boli uplatňované, kde súd priznal úroky síce podľa Občianskeho zákonníka, t.j. § 517 ods. 2, ale

aplikoval na úroky z omeškania ust. Obchodného zákonníka, pokiaľ sa týka výšky úrokovej sadzby.

24. Žalobca odvolaním napáda aj výroky o trovách konania, ktoré súd pomerne rozdelil podľa výšky
uplatňovaného nároku, kde je zrejmé, že v prípade, ak by súd dospel k názoru, že vzájomná žaloba
žalobcu(zrejmemábyťuvedenéžalovaný-poznámkaodvolaciehosúdu,keďžežalobcavcelomsvojom

odvolaní uvádza nedopatrením vzájomnú žalobu v súvislosti so žalobcom a nie žalovaným) nebola
dôvodná, resp., že takýto nárok je premlčaný, tak mal súd potom priznať úspešnému žalobcovi plnú
náhradu trov konania. Súd nesprávne zaujal stanovisko k bezdôvodnému obohateniu z hľadiska merita
veci ohľadne trov konania. Žalobca poukázal na vzájomný návrh, ktorý bol doručený Okresnému súdu
Rožňava dňa 4.3.2013, kde žalobca (žalovaný) sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

54.533,50 €, ktoré nešpecifikoval. Z predmetnej vzájomnej žaloby nie je zrejmé, akú sumu si žalovaný
uplatnil, z akého titulu, pretože sa uvádzajú dve sumy, a to 61.093,17 €, kde sa uvádza, že táto suma sa
skladá zo sumy 54.533,50 €, ktorú žalovaný požaduje od žalobcu v tomto konaní zaplatiť a štruktúru tejto
sumy tvorí istina, úroky z omeškania, trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia v exekučnom
konaní a trovy konania spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Až podaním zo dňa 5.9.2019

žalovaný špecifikoval predmetnú istinu. Podľa názoru žalobcu až touto špecifikáciou došlo k uplatneniu
nárokov žalovaného.25. Podľa žalobcu je nesporné, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy, ktorú si uplatňoval z
titulu Zmluvy o prevode obchodného podielu. Bezdôvodné obohatenie by žalobcovi vzniklo okamihom
právoplatnosti nového rozhodnutia súdu, kde by takýto nárok nebol priznaný, resp. by súd konštatoval,

že žalobca na takéto plnenie nárok nemá. Ak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia zrušením
rozhodnutia odvolacieho súdu, tak v tomto prípade súd nesprávne vyhodnotil námietku premlčania,
pričom v tomto smere sa potvrdilo, že žalobca má pravdu a žalovaný, ktorý zapríčinil vznik súdneho
sporu, keď sa k žalobcovi choval diskriminačne a žalobca si musel dlhé roky uplatňovať svoje práva
súdnou cestou.

26. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že výklad toho, či došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu je výlučne právnou otázkou, ktorú riešil súd prvej inštancie a žalobca využil len zákonnú
možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Základom posúdenia je teda, či
zrušením rozsudku, ktorý bol právoplatný a u ktorého došlo k medzičasom k nútenému výkonu
rozhodnutia, došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, pričom sám žalobca sa s takýmto

názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje a má za to, že ak žalobca mal nárok na plnenie, ktoré mu
žalovaný odmietol poskytnúť a bol v spore úspešný, má nárok aj na trovy konania, ktoré mu v súvislosti
s uplatňovaním takýchto nárokov vznikli.

27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol v

zmysle § 386 písm. d/ CSP, prípadne, ak sa s týmto názorom žalovaného krajský súd nestotožní, aby
v celom rozsahu vyhovel návrhu žalovaného uvedeného v odvolaní zo dňa 27.12.2018. Žalovaný vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z odvolania nie je zrejmé, ktorými konkrétnymi odvolacími
dôvodmi je rozsudok Okresného súdu Rožňava napadnutý. Odvolanie musí byť niektorou z vád
odôvodnené, čo znamená, že nestačí len formálne identifikovať v zákone uvedený odvolací dôvod

tak, ako to urobil žalobca v odvolaní, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. uviesť, v akom konkrétnom
pochybení žalobca vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 2Cdo/151/2015, keďže žalobca len formálne uviedol všetky odvolacie dôvody a
skopíroval celé zákonné znenie § 365 ods. 1 CSP, tieto dôvody neodôvodnil, nie je možné identifikovať
akými odvolacími dôvodmi žalobca napadnuté rozhodnutia napáda. Preto má žalovaný za to, že je tu

dôvod na odmietnutie takéhoto odvolania žalobcu podľa § 386 písm. d/ CSP.

28. K vznesenej námietke premlčania žalobcom žalovaný v odvolaní uviedol, že žalovaný sa dozvedel o
zrušení rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/138/2008, keď prevzal rozhodnutie Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikydňa9.6.2011.Žalovanýpodalvzájomnúžalobudňa1.3.2013apretomázato,

že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že túto vzájomnú žalobu podal pred uplynutím 2-ročnej
premlčacej doby, ktorá sa vzťahuje na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto považuje vznesenú
námietku premlčania žalobcom za nedôvodnú. Taktiež poukázal žalovaný na to, že rozhodujúca je 4-
ročná premlčacia lehota, ktorá je charakteristická pre tento typ právneho vzťahu.

29. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalobcom voči uplatneným nárokom z úrokov z
omeškania žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zo samotného obsahu textu vzájomnej žaloby
vyplýva špecifikácia príslušenstva, presná výška úrokov z omeškania, ako aj od kedy a do kedy si
žalovaný úroky z omeškania uplatňuje. Žalovaný poukázal na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a mal za to, že žalovaný si vo vzájomnej žalobe správne uplatnil príslušenstvo pohľadávky. Námietku

premlčania uplatnených úrokov žalobcom považuje za nedôvodnú.

30. K otázke bezdôvodného obohatenia, ktorú v odvolaní napadol žalobca a ktorú riešil súd prvej
inštanciežalovanýuviedol,žeprávnydôvod,nazákladektoréhožalovanýplnilžalobcoviodpadolpotom,
ako bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Bezdôvodné

obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny
dôvod. Je nesporné a v konaní bolo preukázané, že právny dôvod, na základe ktorého sa plnilo, odpadol,
preto žalovaný inicioval konanie, kde podal žalobu o zaplatenie 54.533,50 € s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia.

31. V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil podľa § 391 ods. 1 CSP a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie eventuálne, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že vzájomnej žalobe žalovaného v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalobcuna náhradu trov konania v prospech žalovaného v rozsahu 100 %. Dôvody, pre ktoré podal žalovaný
odvolanie subsumoval pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Podaným odvolaním
žalovaný napáda rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II, III, IV, V a VI.

32. V odvolaní žalovaný uviedol, že vzájomnú žalobu podal po zrušení právoplatného rozsudku
Krajského súdu v Košiciach rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Obdo/22/2010 zo
dňa 24.2.2011, pretože podľa názoru žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, keďže
žalobca prijal plnenie na základe exekučného titulu, ktorý bol následne zrušený. Súd prvej inštancie

nesprávne prihliadol na námietku premlčania voči uplatneným úrokom z omeškania, čo je premietnuté
v II. výroku rozhodnutia v časti určenia dňa od kedy je žalobca povinný zaplatiť žalovanému úroky z
omeškania.

33. Žalovaný v odvolaní poukázal na obsah vzájomnej žaloby, ktorou požadoval od žalobcu zaplatenie
sumy 61.093,17 € titulom bezdôvodného obohatenia s tým, že uvedená suma zahŕňa istinu vo výške

54.533,50 €, úroky z omeškania, trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia v exekučnom
konaní a trovy konania spojené s podaním návrhu ne exekúciu vo výške 6.559,67 €. Žalovaný po
podaní vzájomnej žaloby poskytoval žalobcovi priestor na vrátenie predmetného plnenia, a to 30 dní
od vyjadrenia sa k vzájomnej žalobe. Úroky si žalovaný nárokoval od 3.6.2013, teda od nasledujúceho
dňa po uplynutí poskytnutej lehoty žalobcovi na dodatočné plnenie, pričom konkretizácia dňa od kedy si

žalovaný uplatňuje a konkretizácia výške ročného úroku z omeškania na spomínanom pojednávaní má
vplyv na uplatnené príslušenstvo vo vzájomnej žalobe len s ohľadom na jeho špecifikáciu a nie na jeho
uplatnenie, pričom konkretizácia uplatneného práva nemôže zakladať nové, resp. prvotné uplatnenie
tohto práva. Vzhľadom na uvedené považuje preto žalovaný vznesenú námietku premlčania voči
uplatneným úrokom z omeškania za nedôvodnú. Súd prvej inštancie nesprávne prihliadol na námietku

premlčania, keďže zamietol priznanie úrokov z omeškania za obdobie od 3.6.2013 do 19.6.2015 vo
výške 8,50 %. Uvedený právny názor súdu prvej inštancie nevychádza z ustálenej rozhodovacej praxe
a takýmto postupom súdu namiesto poskytnutia právnej ochrany došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

34. Ďalej v odvolaní žalobca poukázal na ust. § 132 ods. 1 CSP s tým, že pokiaľ súd prvej inštancie
mal za to, že žalovaným formulovaný petit vo vzájomnej žalobe nebol dostačujúci, mal použiť výzvu na
odstránenie vád žaloby podľa § 129 CSP.

35. K otázke nesprávneho odpočítania jednotlivých hodnôt podľa zmluvy o dielo žalovaný uviedol,

že v zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 22.3.2002, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným
si dohodli podmienky pre možnosť odpočítania jednotlivých hodnôt podľa vyššie uvedených bodov
z dohodnutej ceny za prevod obchodného podielu. Žalovaný má za to, že v konaní preukázal, že
okrem sumy 278.234,60 Sk, ktorú žalobcovi vyplatil v zmysle zmluvy, mal právo, čo bolo preukázané
aj znaleckými posudkami. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil, že žalovaný mal

právo na zníženie ceny za prevod obchodného podielu podľa článku 2 bod 3 písm. a/ zmluvy, kedy
žalovaný znížil túto cenu o 50 % z hodnoty neodovzdaných hmotných aktív spoločnosti AT Hont, s.r.o.,
konkrétne o 50 % z hodnoty poloťažkej brány v sume 5.928,50 Sk. Žalobca neskôr označené zníženie
ceny za prevod obchodného podielu o túto cenu akceptoval. Súd prvej inštancie však nevyhodnotil po
právnej stránke správne uvedenú skutočnosť. Žalovaný má za to, že prerušovanie odpísania hmotného

investičného majetku je možné považovať za splnenie podmienky, pre možnosť odpočítania časti ceny
za prevod obchodného podielu podľa článku 2 bod 3 písm. b/ zmluvy a preto zvolil správny postup pre
zníženie ceny za prevod obchodného podielu v tejto časti. Žalovaný rovnako nepovažuje za správny
postup okresného súdu pri úvahách, na základe ktorých dospel k záveru, že zníženie ceny za prevod
obchodného podielu podľa článku 2 bod 3 písm. c/ zmluvy o 50 % všetkých nákladov od 1.1.2002

do dňa prevodu obchodného podielu, ktoré znižovali imanie spoločnosti a nepodložené vytvorenou
pridanou hodnotou žalovaný nepreukázal, pričom uvedené nemá vyplývať z posudkov, ktoré boli v
konaní vypracované. V súvislosti s posúdením možnosti zníženia ceny za prevod obchodného podielu
podľa článku 2 ods. 3 písm. d/ zmluvy žalovaný uviedol v odvolaní, že tak ako už bolo uvedené z dôvodu
prerušovania odpisovania hmotného investičného majetku v roku 2001, ktoré vykonávala spoločnosť

AT Hont v súlade s relevantnými právnymi predpismi, táto uhradila daň z príjmu právnických osôb
vo výške 269.113,00 Sk, z ktorého sa znížila cena za prevod obchodného podielu práve s citovaným
ustanovením zmluvy. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď vovýroku III. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovaný v konaní preukázal, že na zníženie ceny za
prevod obchodného podielu za splnenia vyššie uvedených podmienok bol oprávnený a každé zníženie
ceny za prevod tohto podielu v zmysle viacerých dôkazov predložených v tomto konaní bolo dôvodné.

36. V odvolaní žalovaný poukázal aj na nesprávne posúdenie žalobcovho bezdôvodného neobohatenia
len v časti trov súdneho konania. Žalovaný má za to, že omeškanie s úhradou predmetného plnenia
nemohol súd považovať za relevantné vzhľadom na zrušenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach
Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Žalovaný uhradil žalobcovi na základe exekučného titulu

právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach sumu 61.093,17 €, pričom po zrušení tohto
rozsudku už neexistuje právny nárok žalobcu na plnenie v časti 54.533,50 €. Na ponechanie sumy
v celkovej výške 54.533,50 € po odpadnutí právneho titulu žalobca nemal nárok, čím došlo k
bezdôvodnému obohateniu a to nielen v časti obohatenia o trovy konania vo výške 11.530,34 €, na
ktoré bol žalobca zaviazaný. V zbývajúcej časti odvolania žalovaný poukázal ešte na ust. § 451 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka a nezaviazanie žalobcu na sumu 54.533,50 € považuje žalovaný za nárok,

ktorý neoprávnene ostal žalobcovi.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností v odvolaní považuje žalovaný aj výroky ohľadne trov
konania IV. až VI. za nesprávne. Označené výroky o priznaní trov konania sú úmerné pomeru úspechu
strán v konaní, čo je podľa žalovaného možné odvodiť najmä z výroku II. a III., ktoré sú podľa žalovaného

vadné a v odvolaní napadnuté.

38. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 8.1.2019, v ktorom uviedol, že odvolanie
žalovaného považuje za účelové a špekulatívne so snahou predlžovať súdne konanie. Odvolaním sú
spochybňované závery súdu prvej inštancie ohľadne jeho nároku na vyplatenie obchodného podielu

a súčasne uviedol, že v prípade úspechu požaduje trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo
svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zopakoval skutočnosti, ktoré boli už predmetom konania na
súde prvej inštancie, a ktoré vznášal pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. Uviedol, že dôvodom
odvolania žalovaného je otázka nesprávneho odpočítania jednotlivých hodnôt podľa zmluvy o dielo.
Žalovaný si však mýli Zmluvu o dielo so Zmluvou o prevode obchodného podielu, kde súd prvej

inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a vo veci zákonne rozhodol, kde konštatoval, že nárok žalobcu
uplatnený na základe podanej žaloby bol dôvodný a žalobca mal nárok na vyplatenie takej sumy, ako
bola žalovaná s tým, že žalovaný nesprávne postupoval, keď neoprávnene krátil túto sumu o položky,
ktoré nezodpovedali jednotlivým ustanoveniam zmluvy o prevode obchodného podielu a v identickom
prípade druhému konateľovi a spoločníkovi p. Boďovi bola vyplatená celá suma obchodného podielu,

na čo poukázal aj súd prvej inštancie. Opätovne poukázal, že sa pridržiava svojho odvolania v časti trov
súdneho konania, v ktorom podrobne uviedol dôvody podaného odvolania.

39. V replike označenej ako Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného žalobca opakovane zopakoval tvrdenia,
ktoré prednášal v priebehu konania na súde prvej inštancie a tvrdenia uvedené vo svojom odvolaní. Mal

za to, že súd prvej inštancie nesprávne zaujal stanovisko k bezdôvodnému obohateniu z hľadiska merita
veci a nezaoberal sa základnou otázkou, či vzniklo na strane žalobcu po zrušení rozsudku odvolacieho
súdu Najvyšším súdom SR bezdôvodné obohatenie a kedy sa tak stalo.

40. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania žalobcu a žalovaného

boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie
je prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie tak žalobcu, ako aj žalovaného nie sú dôvodné.

41. Rozsudok odvolací súd verejne vyhlásil dňa 29.4.2020, pričom o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

42. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, spĺňajúcom všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2

CSP, v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom a právnym
posúdením veci a preto odvolaniami napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil.43. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vyplatenie ceny za obchodný podiel vo výške 23.433,15
€ s príslušenstvom. Súčasne predmetom konania je aj vzájomný návrh žalovaného, ktorým sa žalovaný
domáhal voči žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumy 54.533,50 € s príslušenstvom

a náhrady trov konania.

44. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 23.957,91 € s
príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania titulom vyplatenia ceny za obchodný podiel. Žalobca zobral
na súde prvej inštancie žalobu o zaplatenie 525,06 € späť a súd v tejto časti konanie zastavil a konanie

o zaplatenie 23.433,15 € so 16,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.836,19 € od 1.8.2002 do
zaplatenia a s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 23.433,15 € od 1.1.2003 do zaplatenia vylúčil
na samostatné konanie, ktoré bolo vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11Cb/112/2007.

45. Rozsudkom zo dňa 10.4.2008 súd prvej inštancie v konaní č.k. 11Cb/112/2007-16 žalobu žalobcu
zamietolažalovanémupriznalnáhradutrovkonaniavovýške3.678,75€azaviazalžalobcuzaplatiťtrovy

štátu vo výške 798,78 €. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach rozsudkom
č.k.3Cob/138/2008-44zodňa30.12.2009zmenilrozsudoksúduprvejinštanciezodňa10.4.2008tak,že
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 23.433,15 € s 10,49 % úrokom zo sumy 6.836,19 € od 1.8.2002
do 31.12.2002 a s 10,49 % úrokom zo sumy 23.433,15 € od 1.1.2003 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške

11.530,34€anahradiťtrovyštátuvovýške798,78€.Rozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa16.4.2010.

46. Žalovaný podal voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č.k. 5Obdo/22/2010-74 zo dňa 24.2.2011 zrušil rozsudok Krajského súdu v
Košiciach 3Cob/138/2008-44 zo dňa 30.12.2009 a v napadnutej časti v rozsahu zrušenia vec vrátil na

ďalšie konanie.

47. Krajský súd v Košiciach uznesením 3Cob/93/2011-88 zo dňa 13.9.2011 rozsudok Okresného súdu
Rožňava, č.k. 11Cb/112/2007-16 zo dňa 10.4.2008 v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v časti o
zaplatenie 23.433,15 € s 10,49 % úrokom zo sumy 6.836,19 € od 1.8.2002 do 31.12.2002 a s 10,49

% úrokom zo sumy 23.433,15 € od 1.1.2003 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a v
zrušenom rozsahu vrátil vec na ďalšie konanie.

48. Predmetom ďalšieho konania ostal teda uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie
23.433,15 € s 10,49 % úrokom zo sumy 6.836,19 € od 1.8.2002 do 31.12.2002 a s 10,49 % úrokom zo

sumy 23.433,15 € od 1.1.2003 do zaplatenia.

49. Z obsahu spisu mal odvolací súd nesporne za preukázané, že na návrh žalobcu zo dňa 10.5.2010
sa na Okresnom súde Rožňava začalo exekučné konanie pod sp.zn. 9Er/320/2010, predmetom ktorého
bolo vymáhanie sumy 23.433,15 € istiny žalobcom (oprávneným) na základe právoplatného rozsudku

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/138/2008 zo dňa 30.12.2009. Exekútorka JUDr. Iveta Tóthová
dňa 10.6.2010 vrátila poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko došlo k upusteniu od exekúcie podľa
§ 46 ods. 3 Exekučného poriadku.

50. Ďalej mal odvolací súd za preukázané, že žalobca zobral vo veci žalobu o zaplatenie 23.433,15 € s

prísl. po predchádzajúcom súhlase žalovaného v celom rozsahu späť. Dôvodom späťvzatia žaloby bola
skutočnosť, že žalovaný plnil žalobcovi v súlade s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 3Cob/138/2008.

51. Predmetom ďalšieho konania na súde prvej inštancie po späťvzatí žaloby žalobcu zostal

vzájomný návrh žalovaného na zaplatenia 54.533,50 € s príslušenstvom. Vzájomný návrh žalovaného
predstavoval nárok žalovaného z titulu vydania bezdôvodného obohatenia od žalobcu z dôvodu,
že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/138/2008-44 zo dňa 30.12.2009 bol zrušený
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo/22/2010-74 zo dňa 24.2.2011. Nárok žalovaného
vyplývajúci zo vzájomného návrhu titulom bezdôvodného obohatenia predstavuje istinu vo výške

23.433,15 €, trovy súdneho konania vo výške 11.530,34 €, úroky z omeškania k 7.6.2010 vo výške
18.576,40 €, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 977,11 € a kolok v exekučnom
konaní vo výške 16,50 €. Žalovaný odôvodnil vzájomný návrh tým, že dňa 4.6.2010 pred vydaním
zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo/22/2010-74 zo dňa 24.2.2011 uhradil na účetexekútora sumu 61.093,17 €, z ktorej časť pozostávala z trov exekúcie vo výške 6.599,67 € patriacich
exekútorovi a zo sumy 54.533,50 €.

52.Odvolacísúduvádza,žetakžalobcaakoanižalovanýnenapadliodvolanímI.výrokrozsudku,ktorým
súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu, na základe späťvzatia návrhu žalobcu.

53. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením námietky premlčania súdom prvej inštancie. Podľa názoru
odvolateľa sa žalovaný mal dozvedieť o bezdôvodnom obohatení vyhlásením rozhodnutia Najvyšším

súdom SR dňa 24.2.2011 a od tejto doby začala plynúť 2-ročná premlčacia lehota na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. K uvedenej námietke odvolateľa odvolací súd uvádza,
že rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo/22/2010-74 zo dňa 24.2.2011 bol zrušený rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/138/2008-44 zo dňa 30.12.2009. O zrušení rozhodnutia rozhodujú
odvolacie súdy (dovolacie súdy) na neverejnom zasadnutí, keďže takýto rozsudok sa nemusí vyhlasovať
na pojednávaní. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že žalovaný sa mohol preto dozvedieť

o zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.2.2011 až jeho doručením dňa 9.6.2011.
Vzhľadom na uvedené začala plynúť žalovanému lehota na uplatnenie bezdôvodného obohatenia odo
dňa 10.6.2011. Preto vznesenú námietku premlčania žalobcom považoval odvolací súd za nedôvodnú.

54. Žalovaný si uplatnil vzájomnú žalobu titulom bezdôvodného obohatenia dňa 1.3.2013 (aj napriek

tomu, že túto špecifikoval až podaním zo dňa 5.9.2018, doručeným súdu 6.9.2018). Rozhodujúcim
je podľa odvolacieho súdu teda dátum uplatnenia vzájomného návrhu a nie následná špecifikácia,
ktorou len žalovaný objasnil z čoho pozostáva uplatnená suma. Preto aj táto námietka žalobcu ohľadne
premlčania nároku uplatneného žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia je nedôvodná.

55. K otázke nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd nerozhodol
predmetným rozsudkom aj o zrušení neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že zrušenie
predbežného opatrenia rozsudkom zo dňa 5.11.2018 nemá za následok nepreskúmateľnosť rozsudku
súdu prvej inštancie. Rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia bolo vydané po začatí konania
vo veci 10Cb/8/2012 na návrh žalovaného dňa 8.1.2014 s tým, že toto predbežné opatrenie zaniká

právoplatným skončením konania 10Cb/8/2012 v časti nároku žalovaného, ktorým sa domáha voči
žalobcovi vzájomným návrhom zaplatenia 54.533,50 € s prísl..

56. Vzhľadom k tomu, že konanie 10Cb/8/2012 nenadobudlo právoplatnosť v súlade s výrokom
nariadeného predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému súd prvej inštancie nerozhodol o zrušení

predbežného opatrenia. K zrušeniu predbežného opatrenia dôjde až v súlade s ust. § 333 CSP, t.j.
neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynie čas, na ktoré bolo zariadené.

57. K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní ohľadne premlčania voči uplatneným úrokom z
omeškania odvolací súd uvádza, že žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil príslušenstvo dňa

20.6.2018, kedy uviedol v akej výške požaduje úrok z omeškania a od kedy. Vzhľadom k tomu, že
žalobca vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému úroku z omeškania súd prvej inštancie správne
priznal žalovanému úroky z omeškania odo dňa 20.6.2015 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

58. Z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že žalovanému vznikol zo vzájomného návrhu nárok na
zaplatenie sumy 11.530,34 € titulom trov súdneho konania, čo bolo v konaní aj nesporne preukázané a
o ktorú sumu sa žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného tým, že prijal plnenie v exekučnom
konaní na základe exekučného titulu. Predmetné trovy konania boli priznané na základe rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/138/2008 zo dňa 30.12.2009, ktorý bol následne rozsudkom

Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo 22/2010-74 zo dňa 24.2.2011 zrušený.

59. Odvolací súd uvádza, že o bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol
ide aj v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia,
ktoré bolo neskôr v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (v danom prípade dovolanie)

zrušené. Vo všetkých prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a vydaniu rozhodnutia, ktoré
je buď totožné, alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si
hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku, ktorý ho deklaroval,
takževtakomtoprípadenemožnohovoriťobezdôvodnomobohateníažvtedy,kýmsúdopätovnenevydározhodnutie o uplatnenom nároku. V danom prípade odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie
o uplatnenom nároku žalobcu nemohol rozhodnúť, keďže žalobca zobral žalobu späť a konanie bolo
zastavené. Súd prvej inštancie preto správne zohľadnil nárok žalovaného a skôr priznané trovy konania,

ktoré boli žalobcovi vyplatené žalovaným uzavrel ako bezdôvodné obohatenie a zaviazal žalobcu na
zaplatenie sumy 11.530,34 €, keďže tieto boli vyplatené pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej
a o trovách konania vo výške 11.530,34 € nebolo taktiež právoplatne rozhodnuté.

60. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie protižalobu zamietol. Zamietnutá časť návrhu predstavuje

vzájomný návrh žalovaného pozostávajúca z istiny vo výške 23.433,15 €, úrokov z omeškania k
7.6.2010 vo výške 18.576,40 €, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 977,11 € a
kolok v exekučnom konaní vo výške 16,50 €. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v časti istiny
23.433,15 € zobral návrh späť, pričom žalovaný so späťvzatím návrhu súhlasil, čím uznal dôvodnosť
vyplatenej sumy žalobcovi. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť na strane žalobcu ohľadne uvedenej
sumy k bezdôvodnému obohateniu. Preto správne súd prvej inštancie protižalobu zamietol v tejto časti

s prihliadnutím aj na predmetné dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že doplatok za obchodný podiel
žalobcovi prináležal. Žalobcovi taktiež vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplateného
obchodného podielu, keďže tento nezaplatil žalovaný v dohodnutých lehotách, a preto ani túto časť,
ktorú požadoval žalovaný v rámci vzájomného návrhu nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú a
žalobu zamietol, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu

prvej inštancie o zamietnutí protižaloby ohľadne trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške
977,11 € a zaplateným kolkom žalobcom v exekučnom konaní vo výške 16,50 €.

61. K odvolaniu žalobcu aj žalovaného, čo sa týka výroku o náhrade trov konania v bodoch IV, V a VI
odvolací súd uvádza, že vzhľadom na predmet konania, výšku sporu a výsledok, mal odvolací súd za

to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu a
prihliadol aj na zavinené zastavenie konania spôsobené žalovaným. V priebehu konania došlo zo strany
žalobcu k späťvzatiu žaloby z dôvodu, že žalovaný plnil až v priebehu konania. Súd prvej inštancie
správne právne posúdil trovy konania v súlade s ust. § 256 CSP a ust. § 255 CSP. Správne vyvodil záver
o tom, že žalobca bol úspešný v konaní v rozsahu 79 % a žalovaný v rozsahu 21 %. Pomer úspechu je

teda v prospech žalobcu 58 % (79% - 21%). Žalovaný zavinil zastavenie konania v rozsahu 23.433,15
€, čo treba považovať za úspech žalobcu. Rovnako je potrebné považovať za úspech žalobcu, ďalej aj
nárok vyplývajúci zo vzájomného návrhu žalovaného, v ktorom bola žaloba zamietnutá (54.533,50 € -
23.433,15 € = 31.100,35 € - 11.530,34 € = 19.570,01 € + 23.433,15 € = 43.003,16 €), čo predstavuje
úspech žalobcu v konaní. Zároveň bol žalobca neúspešný v rozsahu 11.530,34 €, keďže súd v rámci

vzájomného návrhu nároku žalovaného vyhovel, čo vzhľadom k výške nároku žalovaného predstavuje
79 %. Na strane druhej bol žalovaný vo vzťahu k predmetu konania úspešný len vo výške 11.530,34
€, čo predstavuje 21 % úspech žalovaného v konaní, preto pomer úspechu, čo sa týka náhrady trov
konania žalobcu za celé konanie, predstavuje 58 %.

62. Súčasne súd prvej inštancie správne vychádzal z výsledku úspechu aj pri priznaní trov štátu a trov
znaleckej organizácii a tieto priznal tak, že trovy štátu ako aj náhradu trov znaleckého dokazovania vo
výške 21 % voči žalobcovi a vo výške 79 % voči žalovanému.

63. Odvolací súd v odvolaní žalobcu ani žalovaného nevzhliadol žiadnu otázku, ktorá by v konaní

pred súdom prvej inštancie nebola preskúmaná, a na ktorú by súd prvej inštancie nedal odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Odvolacie dôvody žalobcu aj žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodné.

64. Keďže súd prvej inštancie sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým

stavom a právnym posúdením veci, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

65. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP a stranám
sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže tak žalobca ako ani žalovaný neboli v

odvolacom konaní úspešní.

66. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).