Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410202900
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1410202900.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobcu: N.. I. R.,
so sídlom I. X, C..B..H. XX, H., Správca konkurznej podstaty úpadcu: Eva Stupavská - AVEES v
konkurze, IČO: 40 960 340, so sídlom N.. C.Z. X, H., T.. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N.. C. X, H.,
právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s.r.o., so sídlom

Májkova 3, Bratislava, IČO: 36 855 545 a JUDr. Juraj Trokan, advokát, so sídlom Májkova 3, P.O.Box
76, Bratislava, proti žalovanému: V. G., T.. X.X.XXXX, U. H. N.. C. X, H., zastúpený: I.. C. Á., advokát,
so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na
odvolania žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11C/84/2010-263 zo
dňa 21. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku III. o d m i e t a.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :
I. Vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej ako „BSM“) zaniknuté vyhlásením konkurzu
dňa 14.3.2010 tak, že z majetku - vecí patriaceho do masy BSM úpadcu: J. G., rod. V., T.. XX.XX.XXXX,
a manžela úpadcu: V. G., rod. G., T.. XX.XX.XXXX, sa:
a/ do výlučného vlastníctva úpadcu prikazuje:
nehnuteľné veci:

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. M. G., pre okres M. G., obec M. G., ktoré sú zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu M. G., katastrálny odbor, na LV č. XXX, parcely registra „ C“ ako: parc č.
XXX- záhrady o výmere XXX I.X, parc. č. XXX- zastavené plochy a nádvoria o výmere XXXX I.X, parc.
č. XXX/X-orná pôda o výmere XXXX I.X, parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere XXX I.X a parcely registra
„E“ ako: parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere XXXXX I.X, parc. č. XXX/X- orná pôda o výmere 4309
m2, stavba rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX, v hodnote 109 540,- €.

hnuteľné veci:
- iná majetková hodnota: finančná hotovosť vo výške 1 244,77 €.
b/do výlučného vlastníctva manžela úpadcu - žalovaného prikazuje:
nehnuteľné veci:
- 3 izb. byt č. XX na 7. p. byt. domu N.. C. X, súp. č. XXXX, na ul. N.. C. X, v H., postaveného na
pozemkoch parc. č. XXXX/XX- bytový dom, so spol. podielom na spol. častiach a spol. zariadeniach

domu XXXX/XXXXXX, k.ú. S. T. D., zapísané na LV č. XXXX pre okres Bratislava IV, obec Bratislava -
I. Č. S. T. D., vedený na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, v hodnote 109 540,- €.hnuteľné veci:
- iná majetková hodnota: finančná hotovosť vo výške 1 244,77 €.
Na vyrovnanie podielu si strany nemajú nič platiť.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
III. Žalobca a žalovaný sú povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava
IV za vyporiadanie BSM súdny poplatok 6 647,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o konkurze a
reštrukturalizácií“) a § 143, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise. Na základe uvedených listinných dôkazov súd zistil,
že úpadca a žalovaný uzavreli manželstvo, ktoré doposiaľ trvá. Okresný súd Bratislava I vydal dňa
10.3.2008 uznesenie sp. zn. 6K/1/2008, ktorým vyhlásil konkurz na majetok dlžníka J. G. - AVEES,
J. C. X, H., IČO: 40 960 340. BSM zaniklo právoplatným vyhlásením konkurzu dňa 14.3.2008.

Žalobný návrh bol podaný dôvodne, správca konkurznej podstaty úpadcu správne podal po vyhlásení
konkurzu návrh na vyporiadanie BSM, nakoľko mu uvedená povinnosť vyplýva z § 53 zákona o
konkurze a reštrukturalizácií. V čase vyhlásenia konkurzu manželstvo sporových strán trvalo a BSM
nebolo vyporiadané. Za trvania manželstva žalobca a žalovaný nadobudli zo spoločných finančných
prostriedkov do spoluvlastníctva vo výroku rozhodnutia bližšie špecifikované nehnuteľnosti v M. G. a S.

T. D. a ku dňu zániku BSM disponovali finančnou hotovosťou vo výške 2 489,54 €. Súd prvej inštancie
na základe nesporných tvrdení sporových strán ustálil masu BSM, ktoré v zmysle zákona zaniklo s
účinnosťou vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Pri vyporiadaní súd prihliadal na skutočnosť, že
žalovaný nerozporoval rozsah a spôsob vyporiadania BSM, ani zostatkovú hodnotu položiek BSM, tak
ako ju uviedol žalobca. Žalovaný v celom rozsahu súhlasil s návrhom žalobcu na vyporiadanie BSM.

Súd preto rozhodol, že zaniknuté BSM sporových strán sa vyporiadava tak, ako uviedol vo výroku I.
rozsudku. Pri vyporiadaní súd prihliadol, na to že nebolo sporné, ako sa strany pričinili o nadobudnutie
BSM a v tomto pomere ich BSM aj vyporiadal. Konanie o vyporiadanie BSM je jedným z konaní o vzťahu,
ktorého spôsob vyporiadania je stanoveným právnym predpisom - § 150 Občianskeho zákonníka. Ide
teda o konanie, v ktorom podľa § 153 C.s.p. súd môže návrhy strán sporu prekročiť a prisúdiť niečo

iné alebo viac, než čoho sa domáhajú. Súd prvej inštancie vyporiadal masu BSM v hodnote spolu 221
569,54 €. Z toho polovica pripadajúca na každú stranu sporu je 110 784,77 €. Každá zo strán sporu
obdržala majetok v hodnote jeho jednej polovice. Súčasne súd vyslovil, že na vyrovnanie podielu si
strany sporu nemajú nič platiť, nakoľko to vyplynulo z rozdelenia majetku.

1.3. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, tak ako v
žalobnom návrhu žalobca pôvodne navrhol. Každej zo strán sporu sa dostala polovica spoločného
majetku, nemožno preto hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich. V závere konania žalobca
navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, s čím žalovaný nesúhlasil. Žalobca dôvody

zmenyoprotipôvodnémunávrhuvčastitrovkonanianičímbližšienezdôvodnil.Súdprepriznanienároku
na náhradu trov konania žalobcovi vzhľadom k okolnostiam sporu nevzhliadol dôvod.

1.4. O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm.
b/, § 2 ods. 3, § 5 ods. 1 písm. g/, § 7 ods. 8 a 11 a § 7a písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ako „zákon o súdnych poplatkoch“), v znení
účinnom ku dňu podania žalobného návrhu a výška poplatku činí 3 % z predmetu konania, ak sa konanie
skončilo rozsudkom podľa Sadzobníka obsiahnutého k Prílohe k citovanému zákonu I. Položka 6 písm.
b/; t.j. 6 647,- €. Súd uložil stranám povinnosť zaplatiť súdny poplatok spoločne a nerozdielne.

2. Proti tomuto rozsudku, voči jeho III. výroku týkajúceho sa súdneho poplatku podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa zrušenia predmetného výroku a vrátenia veci na
ďalšie konanie súdu prvej inštancie alebo zmeny predmetného výroku tak, že odvolací súd zaviaže
zaplatením súdneho poplatku výlučne žalobcu. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že sú uňho splnené
podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v tom zmysle, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne
argumenty, odôvodňujúce zmenu tohto výroku a preto žiadal rozsudok v tejto časti ako vecne správny
potvrdiť.4.Odvolanievzákonomstanovenejlehoteprotirozsudkusúduprvejinštancie,vočijeII.výrokuotrovách
konania a III. výroku týkajúceho sa súdneho poplatku, podal i žalobca. Domáhal sa zmeny rozsudku

v napadnutých častiach tak, že odvolací súd zaviaže na úhradu trov konania žalovaného a/alebo
zrušenia napadnutých častí rozsudku. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Mal za to, že žalobca mal plný úspech vo veci samej, nakoľko súd prvej inštancie
rozhodol presne tak, ako žalobca navrhoval v žalobe, preto mu patrí náhrada trov konania v plnom

rozsahu podľa zásady úspechu. Žalobca sa snažil o vyporiadanie BSM ešte pred podaním žaloby na
súd, avšak neúspešne. Konanie muselo byť prerušené na osem rokov z dôvodu neukončených súdnych
konaní iniciovaných úpadcom a jej manželom so snahou o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty. Na
pojednávaní dňa 26.10.2018 sa súd pokúsil neúspešne o zmier, až po otvorení pojednávania žalovaný
oznámil, že so žalobou súhlasí. Mal za to, že nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane je
arbitrárne a nespravodlivé, a to aj vzhľadom na opakované podávanie nedôvodných žalôb úpadkyňou a

jej manželom a útokov úpadkyne voči správcovi - žalobcovi, pričom práve z dôvodu množstva súdnych
konaní správca využil svoje právo dať sa zastupovať advokátom. Súd prvej inštancie neodôvodnil, ako
dospel k záveru, že žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli. K súdnemu poplatku žalobca uviedol, že
v zmysle § 4 ods. 2 písm. o/ zákona o súdnych poplatkoch je správca oslobodený od poplatku, preto
nemal byť zaviazaný zaplatiť súdny poplatok vôbec.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že manželka žalovaného - úpadca, podala sama
na seba návrh na vyhlásenie konkurzu napriek tomu, že žalovaný jej k tomuto právnemu úkonu súhlas
nedal a výslovne jej ho zakázal. Žalobca - správca doručil žalovanému a úpadkyni výzvu, aby oznámili,
ako navrhujú BSM vyporiadať. Obaja navrhli vyporiadanie 50:50. Následne žalobcovi potvrdili zoznam

majetku patriaceho do BSM a vyhlásili, že sú schopní uzavrieť zmier v pomere 50:50. Na pojednávaní
dňa 26.10.2018 žalobca nesúhlasil s uzavretím zmieru, žalovaný ešte pred otvorením pojednávania
vyhlásil, že súhlasí so žalobou. Žalovaný však s vyporiadaním BSM v pomere 50:50 súhlasil už v roku
2008. Žalovaný ďalej uviedol, že nie on zavinil zánik BSM, a že muselo dôjsť k jeho vyporiadaniu.
Namietal tiež neúčelnosť trov, ktoré mali vzniknúť žalobkyni (správkyni).

7. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

8. Na základe odvolania žalobcu súd prvej inštancie uznesením č. k. 11C/84/2010-326 zo dňa 25. marca
2019zrušilIII.výrokrozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIVč.k. 11C/84/2010-263zodňa21.novembra

2018 vo vzťahu k žalobcovi.

9. Podľa § 470 ods. 1 prechodných Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. preskúmal a prejednal
vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., teda v rozsahu výroku II. o
trovách konania a výroku III. o súdnom poplatku, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného proti III. výroku napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť, a že
odvolanie žalobcu proti II. výroku napadnutého rozsudku nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie

náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje
rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

11. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolaním žalovaného smerujúcim voči III. výroku napadnutého
rozsudku, ktorým boli v jeho pôvodnom znení žalobca a žalovaný zaviazaný spoločne a nerozdielne
zaplatiťsúdnypoplatokzavyporiadanieBSMvsume6647,-€.Súdprvejinštanciedodatočnepredmetný
výrok korigoval (avšak na základe odvolania žalobcu, nie žalovaného) uznesením č. k. 11C/84/2010-326

zo dňa 25. marca 2019, ktorým zrušil III. výrok napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalobcovi. Z
uvedeného vyplýva, že zaviazaným na zaplatenie súdneho poplatku zostal iba žalovaný.12.1. Predmetný rozsudok bolo vyhlásený dňa 21. novembra 2018, teda v čase, kedy sa vzhľadom na
okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku vyjadrenú v jeho prechodnom ustanovení § 470 ods.
1 civilný proces spravoval týmto novým procesným kódexom. Rozhodnutie súdu o súdnom poplatku,

hoci aj obsiahnuté v rozsudku, má povahu uznesenia, ako to vyplýva z viacerých miest v zákone o
súdnych poplatkoch, ktorý predpokladá len takúto formu rozhodovania o súdnych poplatkoch. Civilný
sporový poriadok upravuje prípustnosť odvolania voči rozhodnutiam súdu majúcim formu uznesenia v
§ 357, ktorý obsahuje uzatvorenú pozitívnu enumeráciu tých druhov uznesení, voči ktorým je odvolanie
prípustné, a teda a contratio voči iným druhom uznesení odvolanie ako riadny opravný prostriedok

prípustné nie je.

12.2. Nakoľko teda žalovaný podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie iba v časti výroku
o súdnom poplatku, ktorý sa považuje za uznesenie, napadol odvolaním také rozhodnutie súdu, voči
ktorému nie je v zmysle § 357 C.s.p. a contrario odvolanie prípustné. Odvolací súd v súlade s § 386
písm. c/ C.s.p. z uvedeného dôvodu odvolanie žalovaného odmietol.

13. Nad rámec vyššie uvedeného sa odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť k aspektu časovej
účinnosti právnych predpisov vzťahujúcich sa na konanie a rozhodovanie súdu o súdnych poplatkov,
nakoľko uvedené má význam i pre posúdenie prípustných opravných prostriedkov voči uzneseniu súdu
o súdnom poplatku.

13.1. Súdne konanie o vyporiadanie BSM je z hľadiska poplatkovej povinnosti zaťažujúcej strany sporu
špecifické tým, že súdny poplatok sa v tomto konaní vyrubuje dvakrát (pokiaľ to nevylučujú niektoré
špecifické okolnosti). Podľa Položky 6 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov je podanie žaloby o
vyporiadanie BSM spoplatnené sumou 66,- €. V posudzovanej veci pre osobné oslobodenie žalobcu

ako správcu podľa § 4 ods. 2 písm. o/ zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť žalobcovi
nevznikla. Následne je konanie o vyporiadanie BSM spoplatnené druhýkrát podľa Položky 6 písm.
b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. V tomto prípade sa spoplatňuje samotné vyporiadanie BSM, ktoré
nastáva až rozhodnutím súdu (teda nie podaním žaloby), pričom sadzba súdneho poplatku závisí od
spôsoburozhodnutia-3%zpredmetukonania,aksakonanieskončilorozsudkomalebo1%zpredmetu

konania, ak sa konanie skončilo zmierom, najmenej 66,- €, najviac 16 596,50 €.

13.2. Súd prvej inštancie podľa vlastného vyjadrenia na rozhodnutie o súdnom poplatku aplikoval
zákon o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.6.2016 vychádzajúc z prechodného ustanovenia k
úpravám účinným od 1.7.2016 § 18f zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých

alebo za konania začaté do 30.6.2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.6.2016, i
keď sa stanú splatnými po 1.7.2016. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o zaplatení súdneho poplatku
sudcom v rozsudku, zjavne tak nezohľadnil v čase jeho rozhodovania účinné ustanovenie § 14 ods.
4 zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje
vyšší súdny úradník, pričom sudca rozhoduje iba o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho

úradníka. Súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch napriek
tomu, že predmetné ustanovenie bolo do zákona doplnené zákonom č. 152/2007 Z. z. s účinnosťou od
1.7.2017, pričom na túto novelizáciu sa nevzťahuje žiadne prechodné ustanovenie (ani § 18f zákona o
súdnych poplatkoch) z čoho vyplýva, že § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od
1.7.2017 sa použije aj na konania, ktoré sa začali predtým, než toto ustanovenie nadobudlo účinnosť.

V čase vyporiadania BSM rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 21. novembra 2018, na čo sa viaže
vznik poplatkovej povinnosti podľa Položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, teda už súd prvej
inštancie nesmel o súdnom poplatku rozhodnúť sudcom, ale rozhodovanie v tejto veci bolo vyhradené
vyššiemu súdnemu úradníkovi, a ako prostriedok procesnej obrany voči rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka by prichádzala do úvahy sťažnosť podľa § 239 a nasl. C.s.p..

13.3. V zmysle § 12 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch nesprávne sudcom vydané rozhodnutie o
súdnych poplatkoch súd prvej inštancie zruší a eventuálne v zmysle § 14 ods. 4 zákona o súdnych
poplatkoch vydá správne rozhodnutie o súdnom poplatku súdnym úradníkom.

14. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcu. V časti, v ktorej smerovalo voči III. výroku
napadnutého rozsudku o súdnom poplatku, ho súd prvej inštancie posúdil ako podnet na zrušenie
rozhodnutia o poplatkovej povinnosti podľa § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, a ako už bolo
uvedené, uznesením č. k. č. k. 11C/84/2010-326 zo dňa 25. marca 2019 zrušil III. výrok napadnutéhorozsudku vo vzťahu k žalobcovi. Tým v tejto časti podanie žalobcu vybavil. Vo zvyšku odvolanie žalobcu
smerovalo voči II. výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov konania.

14.1.Podľa§255ods.1C.s.p.súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

14.2. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14.3. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14.4. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14.5. V konaní o vyporiadanie BSM sa rovnako ako v iných sporových konaniach uplatňuje pri
rozhodovaní o náhrade trov konania zásada úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom
na skutočnosť, že spôsob vyporiadania, a teda rozhodnutie súdu v tomto prípade závisí od osobitného
právneho predpisu (§ 150 Občianskeho zákonníka), úspech v tomto spore sa v zásade posudzuje

podľa miery zhody súdneho rozhodnutia s návrhmi strán sporu prednesenými v súdnom konaní. Spor
medzi stranami v zásade prichádza do úvahy v spôsobe rozdelenia konkrétneho majetku patriaceho do
BSM medzi (bývalých) manželov, v spôsobe zohľadnenia skutočností uvedených v § 150 Občianskeho
zákonníka alebo v určení majetku, ktorý do BSM patrí.

14.6. Súd vyporiadaval BSM z dôvodu, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadkyne J. G. - AVEES
v konkurze, ako fyzickej osoby podnikateľky, zaniklo BSM medzi ňou a jej manželom - žalovaným.
V konaní preto namiesto J. G., manželky žalovaného, vystupoval konkurzný správca. Medzi stranami
nebolo sporné, že k rozdeleniu majetku medzi žalovaným a úpadkyňou má dôjsť v pomere jedna k jednej
vzhľadom na hodnotu majetku. Žalovaný namietal možnú nesprávnosť rozsahu majetku patriaceho do

BSM na tom základe, že sa vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam zaradeným žalobcom do BSM a
súčasne do konkurznej podstaty viedol incidenčný spor. Hoci z výsledkov incidenčného sporu vedeného
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Cbi/74/2008 vyplynulo, že majetok do konkurznej podstaty
patrí, žalobca ani žalovaný jeho výsledok nemohli predpokladať, a teda samotnú námietku žalovaného,
ktorou upozornil na spochybnenie rozsahu majetku patriaceho do BSM, nemožno pokladať za nesúhlas

so žalobou. Pokiaľ potom súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol na základe výsledkov konania sp.
zn. 1Cbi/74/2008 v zásade v súlade s pôvodnou žalobou žalobcu, nemožno takéto rozhodnutie pokladať
z tohto dôvodu za neúspech žalovaného. Odvolací súd podotýka, že žalovaný ani nebol stranou v konaní
sp. zn. 1Cbi/74/2008.

14.7. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia vo veci samej, ktorým bol majetok vo vzťahu k jeho hodnote
rozdelený medzi strany rovným dielom a po rozhodnutí príslušného súdu v incidenčnom spore nebol
medzi stranami sporný ani jeho rozsah, ani čo konkrétne má nadobudnúť z majetku každý z manželov,
odvolacísúdrovnakoakosúdprvejinštancienevzhliadolvposudzovanejvecižiadenprevažujúciúspech
niektorej zo sporových strán. Z tohto dôvodu prichádza do úvahy iba rozhodnutie o trovách konania

podľa § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo, čo je v súlade s tým, ako rozhodol súd prvej inštancie.

14.8. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa správania úpadkyne a žalovaného v konkurznom konaní
a s ním súvisiacich sporoch, nemôžu odôvodniť iné rozhodnutie o trovách konania. Podkladom pre

rozhodnutie o náhrade trov konania sú výsledky daného konania, teda spôsob rozhodnutia súdu a jeho
súlad či nesúlad s návrhmi strán sporu. Súd nemôže vychádzať z výsledkov iných konaní a zo správania
sa strán v nich.

15. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku II. týkajúcom sa

náhrady trov konania ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1, § 255 ods. 2, 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný podaním odvolania voči rozhodnutiu,proti ktorému nie je prípustné, procesne zavinil, že sa jeho odvolanie muselo odmietnuť. Civilný sporový
poriadok neobsahuje výslovnú zákonnú úpravu spôsobu rozhodovania o trovách konania v prípade
odmietnutia odvolania. Analogicky však súdna prax aplikuje ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré

upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania, čo je procesná situácia svojou povahou
najbližšie odmietnutiu odvolania. V zmysle tohto ustanovenia je na náhradu trov konania povinná strana,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Žalovaný by teda v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. bol povinný
nahradiť trovy odvolacieho konania. Súčasne však žalobca so svojim odvolaním voči rozhodnutiu o
trovách konania rovnako nebol úspešný, keď odvolací súd napadnutý výrok potvrdil. V zmysle § 255 ods.

1 C.s.p. by teda povinnosť nahradiť trovy konania mala zaťažovať žalobcu. Nakoľko teda obe sporové
strany neboli v odvolacom konaní úspešné, ich vzájomné nároky na náhradu trov odvolacieho konania
sa skonzumovali a odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo a preto už o výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).