Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116211683
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2116211683.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou, v právnej veci žalobkyne: H. P., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XC, V., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 36865281, Hlavná 31, Trnava proti žalovanému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č.
XX, t.č. bytom S. P. X/X, XXXX O., K., zastúpený: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, Kapitulská 5,
Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným
Okresným úradom V. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie Y.,
obec Y., okres V., ako pozemky - parcely registra "M." evidované na katastrálnej mape ako parc. č..

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XX/X záhrady o výmere XXXX m2, rodinný
dom súpisné číslo XX na parc. č XX/X. a vyporiadava tak, že nehnuteľnosti prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému ako náhradu za spoluvlastnícky podiel sumu 34.957,74
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.5.2016, doručenou súdu dňa 17.5.2016, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým súd zruší podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam
evidovaným Okresným úradom V. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne
územie Y., obec Y., okres V., ako pozemky - parcely registra "M. evidované na katastrálnej mape ako
parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XX/X záhrady o výmere
XXXX m2, rodinný dom súpisné číslo XX na parc. č XX/X (ďalej len "nehnuteľnosti") a vyporiada
tak, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyni uloží povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške určenej súdnym znalcom. Žalobkyňa
žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele
X/XX vzhľadom k celku. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam titulom dedenia
po svojej matke H. D., žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam titulom kúpnej
zmluvy.Takprávnapredchodkyňa žalobkyne(jejmatka),akoajpredávajúci(otecžalovaného)nadobudli
spoluvlastnícke podiely (každý rovným dielom) na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva
v V. č. XDXXX/XX-XX v dedičskej veci po E. Y., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, ktorý bol

slobodný a bezdetný a jedinými zákonnými dedičmi po ňom v čase jeho smrti boli jeho dvaja zostávajúci
súrodenci a to H. D., rod. Y., nar. XX.X.XXXX a C. Y., nar. XX.X.XXXX. Strýko žalobkyne a žalovaného
p. E. Y. bol posledným riadnym užívateľom predmetných nehnuteľností, ktorý sa o tieto riadne staral
a užíval ich ako svoju domovú nehnuteľnosť a záhrady. Na sklonku jeho života mu predovšetkým sdomácimi prácami a s osobnou starostlivosťou pomáhala matka žalobkyne, ktorej rodičia v tom čase
mali k dispozícii aj kľúče od rodičovských nehnuteľností s tým, že tieto matka žalobkyne po smrti
svojho brata odovzdala svojmu bratovi C. Y.. Po odovzdaní kľúčov rodina p. H. D., a teda aj sama

žalobkyňa mala k rodičovským nehnuteľnostiam obmedzený prístup a o tieto sa postupne tak p. H. D.
a po jej smrti aj žalobkyňa prestali starať. V dedičskom konaní po zomrelej H. D., bolo spracované
Odborné stanovisko zo dňa 15.7.2007 znalca A.. J. L., P. XXXX/X, J., ktorý určil všeobecnú hodnotu
nehnuteľností na sumu 584.700,-Sk, t.j. 19.408,48 eur a zároveň skonštatoval, že už v tomto čase
bola domová nehnuteľnosť vo veľmi zlom a schátralom stave, konkrétne, že mala porušenú statiku a

to vzhľadom na nedostatočnú kvalitu základov (prípadne neexistenciu základov). V tomto odbornom
posúdení stavebný inžinier poukazuje na potrebu nákladných opráv stavby, až nutnosť stavbu odstrániť
jej demoláciou. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam žalobkyňa hlavne z
dôvodu zlého technického stavu rodinného domu, vstúpila do užívania nehnuteľností veľmi opatrne
(rešpektujúc rovnaké práva a povinnosti žalovaného). Žalovaný ako druhý podielový spoluvlastník
dlhodobo žil a doposiaľ žije v zahraničí, predmetné nehnuteľnosti neužíva ani sa o stav nehnuteľností

zrejme nezaujíma. Vzhľadom k tomu, že pozemkové nehnuteľnosti boli dlhodobo neudržiavané, značne
prerastené náletovým porastom, krovinami a burinou, bola žalobkyňa Obecným úradom Y. viackrát
písomne vyzývaná na zjednanie nápravy. Žalobkyňa sa snažila kontaktovať so žalovaným, mala
záujem sa s ním dohodnúť na riešení daného stavu, avšak žalovaný na jej listy nereagoval ako
zrejme ani nereagoval na výzvy aj jemu doručované Obecným úradom Y.. Žalobkyňa listom zo dňa

10.9.2015 prostredníctvom právneho zástupcu zaslala žalovanému Návrh na mimosúdnu pokonávku
vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vlastníkov nehnuteľností, v ktorom ona
navrhla, že sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností so svojou povinnosťou vyplatiť žalovanému ako
ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi rovnú polovicu všeobecnej hodnoty všetkých nehnuteľností
určenej súdnym znalcom. Doporučený list sa z adresy žalovaného vo Y. vrátil ako neprevzatá zásielka v

odbernej lehote a na list s tým istým obsahom adresovaný do mesta O. v K., tento nereagoval. Posledná
vzájomná písomná komunikácia pred podaním tejto žaloby medzi prebiehala v čase od 31.7.2015 do
25.10.2015, kedy predovšetkým písomne kontaktovala žalovaného žalobkyňa. Žalovaný po obdržaní
prvej písomnosti zo dňa 31.7.2015 telefonicky so žalobkyňou kontaktoval a požiadal ju o osobné
stretnutie, ku ktorému malo v nasledujúcich mesiacoch dôjsť. Napriek druhému písomnému listu zo dňa

25.10.2015 opäť zasielanému žalobkyňou žalovanému k osobnému stretnutiu medzi stranami konania
s cieľom uzavrieť mimosúdnu dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo.

2. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila výpis z LV č. XX, odborné stanovisko A.. J. L. zo
dňa 15.7.2007, osvedčenie o dedičstve č.k. 20D/1248/2006-38, Dnot 131/2016, rozhodnutie Štátneho

notárstva v V. č.k. 4D/221/90-16, Výzvu Obce Y. zo dňa 19.6.2013 a 12.6.2015, návrh na mimosúdnu
pokonávku zo dňa 10.9.2015, fotokópiu obálky, list žalobkyne zo dňa 31.7.2015 a 25.10.2015.

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že rozdelenie veci je dobre možné, preto navrhuje, aby súd vyporiadal
spoluvlastníctvo tak, že buď žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou parc. č. XX/X a rodinného domu

s.č. XX na parc. č. XX/X a žalovaný sa stane výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XX/X s tým, že
súd zároveň zaviaže žalobkyňu, aby z titulu vyrovnania majetkovej hodnoty doplatila finančnú čiastku
vo výške určenej znaleckým posudkom alebo žalovaný sa stane výlučným vlastníkom parc. č. XX/X a
rodinného domu s.č. XX na parc. č. XX/X a žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou pozemku parc.
č. XX/X s tým, že žalobkyni doplatí finančnú čiastku vo výške určenej súdnym znalcom. Uvedenému

zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva nebránia žiadne okolnosti a zabezpečí sa tak najúčelnejšie a
najspravodlivejšie rozdelenie predmetu sporu. Žalovaný ako dôkaz označil a predložil kópiu katastrálnej
mapy.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že s návrhom žalovaného nesúhlasí, už v roku 2007, kedy bolo

vyhotovené odborné stanovisko znalca A.. J. L. na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, boli
nehnuteľnosti a predovšetkým rodinný dom v zmysle posúdenia znalcom vo veľmi zlom stave, ktorý sa
dostala na koniec životnosti. Znalec uviedol, že zlý stav nehnuteľností vychádza aj z nevyhovujúcich
základov rodinného domu a narušenej statiky oporného piliera. Podľa záverov odborného stanoviska
je rodinný dom je v neobývateľnom stave, čo má v konečnom dôsledku podstatný vplyv aj na možnosť

účelného využitia nehnuteľností, ale aj na hodnotu parciel č. XX/X a XX/X. Žalobkyňa poukazuje aj
na polohu parciel, parcela č. XX/X sa nachádza priamo za parcelou č. XX/X, na ktorej je postavený
rodinný dom, čo znamená, že k parcele č. XX/X je možný prístup iba prechodom cez pozemok parc.
č. XX/l. V opačnom prípade by musela osoba, ktorej by bola prikázaná do vlastníctva parcela č. XX/X za účelom vstupu na svoj pozemok prechádzať ponad zastavanú časť obce cez neprispôsobenú
poľnú cestu, ktorá je využívaná prevažne družstvom na účely obrábania pôdy (situácia je naznačená
na výreze z katastrálnej mapy nižšie pod textom). Žalovaný dlhodobo žije v zahraničí a predmetné

nehnuteľnosti neužíva, nezaujíma sa o ich stav a zo súdu predloženej písomnej komunikácie medzi
žalobkyňou a žalovaným je zrejmé, že žalovaný nemá záujem o efektívne riešenie situácie ohľadom
stavu nehnuteľností. Žalobkyňa nevie, či v prípade žalovaným navrhovaného vyporiadania bude mať
žalovaný dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie primeranej náhrady. V prípade rozdelenia
nehnuteľností podľa návrhu žalovaného by nedošlo k vyriešeniu pretrvávajúcej patovej situácie ohľadom

údržby a starostlivosti o nehnuteľnosti. Navyše by sa tak znemožnilo riadne užívanie nehnuteľností a
možná dispozícia s nimi (napr. v prípade záujmu o ich predaj), vzhľadom na prístup k nehnuteľnostiam
cez poľnú cestu alebo cez cudzí pozemok (t.j. ani zriadenie vecného bremena práva prechodu
cez parc. č. XX/X by teda situáciu nevyriešilo) . Z predloženej písomnej dokumentácie vyplýva, že
komunikácia so žalovaným je nanajvýš obtiažna, žalovaný nereagoval na viaceré výzvy žalobkyne
ohľadomzabezpečeniastarostlivostiopozemok(napr.výzvanazjednanienápravyodobceY.-kosenie),

pričom existuje dôvodný predpoklad, že vyporiadaním spoluvlastníctva v zmysle návrhu žalovaného
by nedošlo k zmene ani náprave a žalovaný by naďalej neprejavoval záujem o pozemok/stavbu, jeho
užívanie a ani údržbu. Vyhovenie návrhu žalovaného by preto bolo v rozpore s účelom právnej úpravy
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 29.9.2009 sp. zn. 22Cdo 2379/2007, podľa ktorého ,,Súd rozhodujúci a konaní o zrušenie

a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením určitého pozemku by nemal pristúpiť
k takému variantu rozdelenia, ktorého dôsledkom by bola bez ďalšieho strata doterajšieho prístupu k
inej nehnuteľnosti v zachovanom vlastníctve (i spoluvlastníctve) niektorého z účastníkov". Uvedené
podporuje aj právny názor odbornej verejnosti, napr. E.. A. O., M.. v komentári k občianskemu zákonníku
(Fekete, I.: občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011): ,,Reálne a právne

možné delenie spoločného pozemku neznamená, že súd tak musí rozhodnúť vo všetkých prípadoch,
ak tak navrhne niektorý zo spoluvlastníkov. Najmä pozemky priliehajúce k obytným domom vytvárajú
spravidla s domom jeden funkčný celok slúžia na lepšie využitie domu a taktiež blízkosť obytného
domu, v ktorom vlastník záhrady býva, zlepšuje využitie záhrady. Preto nie je v rozpore so zákonom
postup, pri ktorom súd, ktorý rozhoduje o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, prikáže

pozemok - záhradu priľahlú k domu, tomu, komu pripadne dom, bez toho, aby vykonal jeho delenie."
V danom prípade ide rovnako o pozemok, na ktorom stojí rodinný dom a na priľahlom pozemku sa
nachádza záhrada, ktorá patrí k rodinnému domu a slúži na jeho lepšie využitie. Pokiaľ by došlo
k oddeleniu týchto pozemkov, ktoré doposiaľ tvorili jeden celok, pozemky nebudú efektívne slúžiť
vlastníkom na určený účel a v neposlednom rade oba pozemky stratia na hodnote s prihliadnutím

práve na účel ich využitia. Ustálená judikatúra súdov sa prikláňa k názoru, že prípady kedy reálne
rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné sú aj prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli
slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri pozemkoch
závisítotoposúdenietakodichpolohy,celkovejplochy,akoajichtvaru(R54/1973).Žalobkyňaodkazuje
na zobrazený výrez z katastrálnej mapy, k.ú. Y., kde naznačila nemožnosť dostať sa k nehnuteľnosti

parc. č. XX/X po udržiavanej miestnej komunikácii od hlavnej cesty, nakoľko by musel vlastník danej
parcely obísť značnú časť obce a následne prejsť cez neupravenú poľnú cestu, alebo by musel prejsť
cez pozemok parc. č. XX/X. Strany by nemohli účelne využívať nehnuteľnosti (hľadisko funkčné) a
nedošlo by k zmene oproti aktuálnej negatívnej situácii, t.j. nebol by naplnený účel zákona a teda
rozdelenie veci nie je dobre možné. Zo správania žalovaného je zrejmé, že nemá záujem o užívanie

nehnuteľnosti a v prípade prikázania ktorejkoľvek z nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva je
nanajvýš dôvodné predpokladať, že nebude zabezpečovať údržbu nehnuteľnosti, resp. jej zveľadenie.
Naopak žalobkyňa opakovane iniciovala mimosúdnu dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva, reagovala
na výzvy obecného úradu Y. vo veci starostlivosti o nehnuteľnosť a zdržuje sa na území Slovenskej
republiky a o riešenie situácie prejavuje aktívny záujem. V prípade vyhovenia je žalobkyňa pripravená

vyplatiť žalovanému sumu 10.000 eur, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedená suma zohľadňuje
posúdenie ceny nehnuteľnosti v Odbornom stanovisku vypracovanom znalcom A.. J. L. ako aj súčasný
stav nehnuteľnosti. Na stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľností žalobkyňa v žalobe navrhovala
stanovenie ceny znalcom, pričom uvedené ponecháva na zváženie súdu, nakoľko primeranú náhradu
za nehnuteľnosti určuje súd, pričom odborná znalecká mienka býva iba jedným z podkladov pri určení

všeobecnej ceny. Ako východisko na stanovenie ceny nehnuteľností môže slúžiť a j odborné stanovisko
A.. J. L., znalca v odbore stavebníctvo, v ktorom bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená
k 15.7.2007 na 584.700,-Sk (79.408,49 €). Od uvedeného dátumu ale uplynulo 10 rokov, počas
ktorých neboli nehnuteľnosti udržiavané, a to najmä vzhľadom na nemožnosť dosiahnuť so žalovanýmdohodu ohľadom hospodárenia s nehnuteľnosťami, resp. vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam.Vdôsledkuuvedenéhodošlokzníženiuhodnotynehnuteľnostíoprotivšeobecnejcene
podľa odborného stanoviska.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že navrhuje, aby súd vyporiadal spoluvlstníctvo tak, že žalobkyni prikáže
nehnuteľnosti parc. č. XX/X a rodinný dom s.č. XX na parc. č. XX/X a žalovanému prikáže do
výlučného vlastníctva pozemky parc. č. XX/X s tým, že žalobkyňa bude povinná zaplatiť žalovanému
vyporiadací podiel, ktorý bude predstavovať rozdiel medzi všeobecnou cenou nehnuteľnosti prikázanej

do výlučného vlastníctva žalovanej a všeobecnou cenou nehnuteľnosti prikázanej do výlučného
vlastníctva žalovaného. Žalovaný nesúhlasí s návrhom žalobkyne, ani s obsahom vyjadrenia zo dňa
13.10.2017. Je právne irelevantné, v akom technickom stave sa nachádzajú jednotlivé nehnuteľnosti
a že rodinný dom je v neobývateľnom stave, čo podľa žalobkyne má v konečnom dôsledku podstatný
vplyv aj na možnosť účelného využitia nehnuteľností, ale aj na hodnotu parciel č. XX/X a XX/X. Žalovaný
má eminentný záujem na prikázaní parc. č. XX/X do jeho výlučného vlastníctva a to aj bez ohľadu na to,

že podľa žalobkyne k tejto parcele je možný prístup iba prechodom cez pozemok parc. č. XX/X. Tejto
skutočnosti si je žalovaný vedomý a popiera, že by osoba, ktorej by bola prikázaná do vlastníctva parc.
č. XX/X za účelom vstupu na tento pozemok, mala prístup iba cez parc. č. XX/X, nakoľko vstup na parc.
č. XX/X je umožnený cez poľnú cestu, ktorá nie je využívaná len družstvom na účely obrábania pôdy,
ale aj ďalšími vlastníkmi susednej nehnuteľnosti, ktorí dokonca na parcele susediacej s parc. č. XX/

X postavili rodinný dom, ku ktorému majú vstup po prístupovej poľnej ceste. Skutočnosť, že žalovaný
dlhodobo žije v zahraničí a predmetné nehnuteľnosti neužíva, považuje v daných súvislostiach žalovaný
za bezvýznamnú, nakoľko predmetné nehnuteľnosti neužíva ani žalobkyňa na žiadne účely. Žalobkyňa
sa zrušenia podielového spoluvlastníctva domáha preto, aby mohla nehnuteľnosti predať tretej osobe,
avšak za všeobecnú hodnotu aktuálnu v tomto období a nie za hodnotu 20.000 eur uvedenú v závere

odborného stanoviska vypracovaného v roku 2007 A.. J. L.. V takomto prípade by išlo o vážny zásah
do vlastníctva žalovaného, ktorý má záujem nehnuteľnosť parc. č. XX/X užívať a udržiavať. Žalovaný
je toho názoru, že nemožno vec prikázať tomu zo spoluvlastníkov, ktorý ju chce predať, pokiaľ druhý
spoluvlastník ju chce užívať. Žalovaný popiera, že by sa o stav nehnuteľností nezaujímal, práve on
bol ten, ktorý na svoje náklady vykosil vyššie popísané parcely a vyčistil ich od buriny a náletových

rastlín. Z tohto konania žalovaného vyplýva, že sa zaujíma o stav nehnuteľností, zrealizoval plot medzi
týmito dvoma parcelami za účelom vniku tretích osôb do rodinného domu od parc. č. XX/X, ktorá
nie je ohradená. Žalovaným navrhované vyporiadanie by týmto efektívne vyriešilo situáciu ohľadom
vlastníctva nehnuteľností. Žalovaný popiera, že by s ním nebola účinná komunikácia, pretože práve
tento inicioval úpravu nehnuteľností, pričom žalobkyňa na to nereagovala. Výzvy obce, ktoré predložila

žalobkyňa v konaní svedčia o tom, že ani samotná žalobkyňa sa o predmetné nehnuteľnosti nestarala
riadne a neplnila si svoje povinnosti vlastníka. Jej tvrdenia, ktoré opiera o listiny, sú zavádzajúce,
účelové a tendenčné v snahe získať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a to za cenu 10.000
eur, ktorú je údajne pripravená vyplatiť žalovanému. Žalovaný nesúhlasí s takouto cenou, ktorá podľa
žalobkyne údajne zohľadňuje posúdenie ceny nehnuteľností v odbornom stanovisku vypracovanom

znalcom A.. J. L., ako aj stav nehnuteľností. Toto odborné stanovisko bolo vypracované dňa 15.7.2007,
odkedy uplynulo viac ako 10 rokov, počas ktorého obdobia sa zmenili viackrát všeobecné ceny
nehnuteľností. V spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pre určenie primeranej
náhrady rozhodujúca cena nehnuteľnosti v čase jej vyporiadania. Za týmto účelom je potrebné vykonať
dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku o všeobecnej cene nehnuteľností. Žalovaný poukazuje

na to, že každá z týchto nehnuteľností má inú hodnotu a predpokladá, že obvyklá cena nehnuteľnosti
parc. č. XX/X vrátane rodinného domu má oveľa vyššiu hodnotu ako cena nehnuteľnosti parc. č. XX/
X. Žalovaný namieta, že by toto odborné stanovisko vypracované v roku 2007 mohlo byť relevantným
dôkazom pre stanovenie všeobecnej ceny a pre rozhodnutie o výške vyporiadacích podielov. Žalovaný
navrhol vykonať výsluch žalobkyne, žalovaného.

6. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že s návrhom žalovaného nemožno v žiadnom prípade
súhlasiť, žalovaný mal pôvodne záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva jednou z alternatív,
za predpokladu, že by bolo rozdelenie nehnuteľností dobre možné. Následne vo Vyjadrení z 6.3.2018
žalovaný uviedol, že má zrazu „eminentný záujem na prikázaní parc. č. XX/X do jeho výlučného

vlastníctva“, a to aj napriek popísanému sťaženému prístupu k predmetnej parcele cez poľnú cestu
okolo celej dediny, resp. cez parcelu č. XX/X. Žalobkyňa si nevie vysvetliť, čo spôsobilo náhly eminentný
záujem žalovaného na prikázaní uvedenej parcely do jeho výlučného vlastníctva, a to najmä s poukazom
na jeho dlhodobú neprítomnosť v Slovenskej republike, jeho nezáujem o efektívne riešenie situáciea o starostlivosť o predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný nemá záujem o pozemok - parc. č. XX/X so
starým domom súp. č. XX, nakoľko nechce investovať žiadne dodatočné finančné prostriedky spojené
so zbúraním domu a odvozom sutiny. S pozemkom parc. č. XX/X by nemal žalovaný žiadne starosti,

takže by stav nehnuteľností zostal bez zásadnejšej zmeny tak ako doteraz, pričom by nedošlo k
pozitívnej zmene v nakladaní s dotknutými nehnuteľnosťami, čo chce žalobkyňa zmeniť. V záujme
žalobkyne je v prvom rade komplexné riešenie stavu nehnuteľností, a to predovšetkým odstránenie
všeobecného ohrozenia priamych susedov a susediacich nehnuteľností, keďže stavba priamo ohrozuje
dvor jedného suseda, ako aj dom suseda z druhej strany. Vo vzťahu k žalovaným deklarovanej

starostlivosti o nehnuteľnosti, žalobkyňa poukazuje aj na fotodokumentáciu stavu záhrady, na ktorej sa
medzi iným nachádza aj drevená stodola, ktorá v minulosti horela, keď bol kvôli zlému prístupu cez
záhradu po nespevnenej poľnej ceste a hustému porastu (v protiklade s o žalovaným deklarovanou
starostlivosťou o pozemok) značný problém požiar uhasiť. Cez dom so súp. č. XX, od ktorého má
kľúče len žalovaný a ten býva v K., sa dostať k požiaru nedalo. Žalovaný vo Vyjadrení uviedol, že
dal nehnuteľnosti vykosiť a zrealizoval plot medzi nehnuteľnosťami a že jeho dlhodobé zdržiavanie

sa v zahraničí a neužívanie nehnuteľností je bezvýznamnou skutočnosťou, nakoľko ani žalobkyňa
nehnuteľnostineužíva.Kvykoseniunehnuteľnosti,akoajvýstavbe„bezúčelového“plotužalobcomdošlo
medzi júlom a septembrom 2015, viď fotodokumentácia pred a po, kedy už mal doručenú písomnú výzvu
od právneho zástupcu žalobkyne, že vec bude žalobkyňa nútená riešiť súdnou cestou, z čoho vyplýva,
že konanie žalovaného bolo a je výlučne účelové. Žalovanému nešlo o udržiavanie a užívanie záhrady,

pričom z priložených fotografií jasne vidno, že hustý porast nebol spred roka, či dvoch. Čo sa týka
plotu, ten betónový plot zrealizoval za domom, ktorý je v súčasnosti celý uzamknutý, bez akéhokoľvek
geodetického merania nutného pre výstavbu spomínaného múru. Význam plotu si nevie žalobkyňa
vysvetliť, keďže nechráni pozemok zo zadnej strany pred vstupom nepovolaných osôb z hľadiska
ochrany bezpečnosti, čo by sa dalo pochopiť. Okrem toho je postavený bez stavebného povolenia a bez

súhlasu žalobkyne ako spolumajiteľky. Žalovaný vôbec nešpecifikoval, kedy mal realizovať deklarovanú
údržbu nehnuteľností, pričom žalobkyňa informácie o deklarovanej údržbe nemá a domnieva sa, že
opäť ide iba o účelové a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného, keďže žalovaný opakovane uvádza
nepravdivé, resp. neúplné účelové tvrdenia. Žalobkyňa poukazuje aj na list Obecnému úradu Y. zo dňa
4.6.2012, v ktorom vysvetľuje, že predchádzajúci spoluvlastníci odmietli vydať kľúče od nehnuteľností

jej matke, po ktorej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zdedila a zamedzili jej prístup k
nehnuteľnostiam. Žalobkyňa sa aj napriek uvedenému snažila o dohodu so žalovaným a to opakovane
(uvedené vyplýva z korešpondencie), avšak nebolo možné so žalovaným dospieť k efektívnemu
kompromisnému riešeniu. Napr. z listu žalobkyne zo dňa 31.7.2015 adresovaného žalovanému vyplýva,
že žalobkyňa sa aktívne snažila o dohodu so žalovaným, navrhovala zbúranie rodinného domu na

spoločné náklady, nakoľko tento je v zlom stave a ohrozuje susednú nehnuteľnosť. V súvislosti s
tvrdením žalovaného, že práve on „inicioval úpravu nehnuteľností, ale žalobkyňa na to nereagovala“
opäť upozorňuje žalobkyňa, že žalovaný toto tvrdenie ničím nepreukázal. Práve naopak, žalobkyňa bola
vždy práve tá, ktorá sa snažila opakovane vec riešiť. Pri poslednom osobnom stretnutí odmietol žalovaný
o danej veci akokoľvek komunikovať, pričom tento stav pretrváva, čo neguje možnosť mimosúdneho

vyporiadania zo strany žalobkyne. Skutočnosť, že žalovaný dlhodobo (už cez 20 rokov) žije v zahraničí
je jedným z faktorov, ovplyvňujúcich spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že má byť zohľadnené to, že podľa jeho názoru má žalobkyňa záujem nehnuteľnosti predať (aj
keď žalobkyňa nevie, z akých skutočností takéto závery žalovaný vyvodil a teda ide iba o špekulácie
žalovaného), malo by byť hodnotené aj to, že z dôvodu dlhodobej neprítomnosti žalovaného na území

Slovenskej republiky možno dôvodne predpokladať, že práve žalovaný nemá záujem nehnuteľnosť
užívať a možno práve on zvažuje jej predaj. Pokiaľ má žalovaný iný zámer s nehnuteľnosťou, nie je
zrejmé, prečo tento neuviedol vo svojom Vyjadrení. Žalovaný vo Vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s cenou
nehnuteľností a navrhol ustanovenie súdneho znalca za účelom zistenia aktuálnej všeobecnej hodnoty
nehnuteľností. Žalobkyňa aj v rámci predchádzajúcich vyjadrení odkazovala na Odborné stanovisko

znalca A.. J. L. na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, v ktorom bola v roku 2007 určená cena
rodinnéhodomuna60.000,-Sk(t.j.1.991,63Eur)apozemkovna524.700,-Sk(t.j.17.416,85Eur),pričom
pozemky majú s rozdielom XmX rovnakú výmeru. Dokopy bola teda cena nehnuteľností stanovená
na 19.408,48 Eur. Z uvedenej ceny žalobkyňa vychádzala aj pri návrhu na vyplatenie vyporiadacieho
podielu žalovanému. Žalovaný v tomto smere poukazuje na právnu irelevantnosť technického stavu

rodinného domu a zároveň má za to, že všeobecné ceny nehnuteľností vzrástli a preto by mal byť
vyhotovený znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Podľa posúdenia
znalca v Odbornom stanovisku boli nehnuteľnosti a predovšetkým rodinný dom už v roku 2007 vo veľmi
zlom stave, pričom znalec poukázal vo vzťahu k rodinnému domu na to, že sa „nehnuteľnosť dostalana koniec životnosti“. Znalec taktiež uviedol, že zlý stav nehnuteľností vychádza aj z nevyhovujúcich
základov rodinného domu a narušenej statiky oporného piliera. Závery odborného stanoviska preto
naznačujú, že rodinný dom bol a naďalej je v neobývateľnom stave, čo má v konečnom dôsledku

podstatný vplyv na hodnotu parciel č. XX/X a XX/X. Žalovaný predpokladá, že obvyklá cena parc. č.
XX/X má oveľa vyššiu hodnotu ako cena parc. č. XX/X. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné upozorniť,
že rodinný dom, ktorý by mal podľa názoru žalovaného zvýšiť hodnotu parcely č. XX/X bol už v roku
2007 vo veľmi zlom stave a znalec poukázal na potrebu prípadnej demolácie rodinného domu. V
takom prípade by práve naopak hodnota parcely č. XX/X klesla, a to z dôvodu nákladov na búracie

práce, ktoré by bolo potrebné vynaložiť. Nehnuteľnosti neboli počas cca 11 rokov udržiavané, preto je
dôvodné predpokladať, že hodnota nehnuteľností sa mohla znížiť. Žalobkyňa za účelom nenavyšovania
trov súdneho konania vychádzala z hodnoty nehnuteľnosti určenej v Odbornom stanovisku znalca,
pričom má za to, že navrhnutá suma vyporiadacieho podielu 10.000 eur je vo vzťahu k zlému stavu
nehnuteľností a predpokladaným nákladom na búracie práce a sanáciu nehnuteľností spravodlivá a
reálna. Nakoľko primeranú náhradu za nehnuteľnosti určuje súd, pričom odborná znalecká mienka býva

iba jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny, netrvá na vykonaní znaleckého dokazovania v tomto
smere a má za to, že Odborné stanovisko tvorí reálny základ na stanovenie vyporiadacieho podielu.
Žalovaný tvrdí, že podľa jeho názoru je rozdelenie nehnuteľností dobre možné, prístup k parcele č. XX/
X cez pozemok parc. č. XX/X, resp. cez neprispôsobenú poľnú cestu mu neprekáža a má za to, že je
právne irelevantný technický stav nehnuteľností. V súvislosti s možnosťou rozdelenia nehnuteľností už

žalobkyňa v predchádzajúcom vyjadrení poukázala najmä na polohu nehnuteľností (t.j. nutnosť prístupu
k parcele č. XX/X cez pozemok parc. č. XX/X, čo vzhľadom na nemožnosť dohody medzi stranami nie je
efektívnym riešením, resp. cez neprispôsobenú poľnú cestu, ktorá vedie ponad zastavanú časť obce),
o funkčné hľadisko vo vzťahu k využitiu nehnuteľností a skutočnosť, že nehnuteľnosti tvoria jeden celok
(pozemok, na ktorom stojí rodinný dom a na priľahlom pozemku sa nachádza záhrada, ktorá patrí k

rodinnému domu a slúži na jeho lepšie využitie. Pokiaľ by došlo k oddeleniu týchto pozemkov, pozemky
nebudú efektívne slúžiť vlastníkom na určený účel a v neposlednom rade oba pozemky stratia na
hodnote s prihliadnutím práve na účel ich využitia), t.j. prípady kedy reálne rozdelenie nehnuteľností nie
je dobre možné, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim
ich povahe a spoločenskému záujmu, o dlhodobý nezáujem žalovaného o užívanie, starostlivosť a

údržbu nehnuteľností, vzhľadom na jeho dlhodobý pobyt mimo SR. V prípade riešení navrhovaných
žalovaným by strany nemohli účelne využívať nehnuteľnosti (hľadisko funkčné) a nedošlo by k zmene
oproti aktuálnej negatívnej situácii, t.j. nebol by naplnený účel zákona a teda rozdelenie veci nie je
dobre možné. Zo správania žalovaného je zrejmé, že nemá záujem o užívanie nehnuteľnosti (aj keď vo
Vyjadrení tvrdí opak) a v prípade prikázania ktorejkoľvek z nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva

je nanajvýš dôvodné predpokladať, že nebude zabezpečovať údržbu nehnuteľnosti, resp. jej zveľadenie.
Naopak žalobkyňa opakovane iniciovala mimosúdnu dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva, reagovala
na výzvy obecného úradu Y. vo veci starostlivosti o nehnuteľnosť a zdržuje sa na území Slovenskej
republiky a o riešenie situácie prejavuje aktívny záujem. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila
fotodokumentáciu.

7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu 09.01.2019 uviedol, že predkladá súdu znalecký posudok č.
XX/XXXX, ktorý vypracoval A.. J. E., E. XX, V. - H., znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie Odhad
hodnoty nehnuteľností dňa 28.11.2018, v ktorom boli ohodnotené nehnuteľnosti tak, že rodinný dom
č. súp. XX na pozemku parc. č. XX/X, k.ú. Y. 3.207,02 eur, maštaľ s prípravovňou krmiva na pozemku

parc. č. XX/X 919,93 eur, stodola na pozemku parc. č. XX/X 33,59 eur, pozemok parc. č. XX/X /XXXX
m2/ 33.340,24 eur, pozemok parc. č. XX/X /XXXX m2/ 33.368,21 eur. Podľa názoru žalovaného tieto
pozemky sú reálne deliteľné, nakoľko k parc. č. XX/X je zabezpečený riadny prístup, o čom svedčí
Odpoveď S. Y. zo dňa 21.11.2018, v ktorej je uvedené, že S. Y. má schválenú Územno-plánovaciu
dokumentáciu, ktorá bola schválená uznesením OZ Y. č. 67/2005 zo dňa 13.12.2005 vrátane ďalších

schválených Dodatkov č. 1 až č. 6, v rámci ktorej dokumentácie sa parc. č. XX/X nachádza v lokalite X-".
a je vyčlenená ako budúca plocha pre výstavbu rodinných domov. V súčasnosti je k uvedenej parc. č.
XX/X prístup po parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve Obce Y. a v prípade realizácie
výstavby v uvedenej lokalite bude zabezpečená prístupová komunikácia k jednotlivým pozemkom, t.j.
aj k pozemku parc. č. XX/X. Toto stanovisko Obce Y. považuje žalovaný za právne relevantný dôkaz

o zabezpečenom riadnom prístupe k parc. č. XX/X, čím považuje spornosť skutkových tvrdení, či sú
pozemkyreálnedeliteľné,zaodstránenú.Taktobolhodnotenýpozemokajsúdnymznalcomvznaleckom
posudku a to na str. 12, ktorý obsahuje aj Odpoveď S. Y. zo dňa 21.11.2018. Žalovaný navrhuje súdu,
aby tento rozhodol o prikázaní všetkých nehnuteľností, ku ktorým sa zrušuje a vyporadúva podielovéspoluvlastníctvo do jeho výlučného vlastníctva s tým, že sa zaväzuje vyplatiť žalobkyni vyporiadací
podiel, ktorý predstavuje X/X všeobecnej hodnoty určenej znalcom, t.j. 35.450 eur na jej účet a to v lehote
do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovaný týmto vyhlasuje, že finančné

prostriedky k výplate vyporiadacieho podielu má zabezpečené. Žalovaný ako dôkaz predložil znalecký
posudok znalca A.. J. E., E. XX, V. - H., č. XX/XXXX.

8. Žalobkyňa k znaleckému posudku uviedla, že nakoľko žalovaný tvrdil jednak reálnu deliteľnosť
pozemkov a aj riadny prístup k parc. č. XX/X, bolo na žalovanom, aby tieto skutočnosti preukázal, na

čo mal slúžiť práve znalecký posudok. Avšak, predložený Znalecký posudok sa o reálnej deliteľnosti
pozemkov vôbec nezmieňuje, namiesto odborného stanoviska znalca bola predložená odpoveď Obce
Y. zo dňa 21.11.2018, v zmysle ktorej obec uvádza, že lokalita je vyčlenená v rámci územno-plánovacej
dokumentácie ako budúca plocha pre výstavbu rodinných domov a v prípade realizácie výstavby bude
potrebné spracovať aj štúdiu so začlenením infraštruktúry a prístupovej komunikácie k pozemkom, a
teda aj k pozemku p. č. XX/X. K tomuto žalobkyňa uvádza, že súd by nemal prihliadať na “budúcu

výstavbu” a “budúcu prístupovú cestu”, ale mal by hodnotiť stav aký je v čase rozhodovania. Pokiaľ
prístupová cesta nie je v súčasnosti zabezpečená (žalovaný nepreukázal opak), treba vychádzať z tohto
stavu a hodnotiť reálnu deliteľnosť pozemkov za daného stavu. V žiadnom prípade stanovisko Obce Y.
nepreukazuje, resp. z neho nevyplýva, že v súčasnosti je zabezpečený riadny prístup k parcele č. XX/X
(tzn. reálnu deliteľnosť pozemkov), a samotná zmienka o akejkoľvek budúcej výstavbe je pre súčasné

rozhodnutie vo veci irelevantná.

9. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že nesúhlasí s jej tvrdením, že by relevantným spôsobom
nepreukázal, že pozemky sú reálne deliteľné, pričom zdôrazňuje, že v konaní bol predložený právne
relevantný dôkaz o deliteľnosti pozemkov a to listina, ktorú vyhotovila Obec Y. - obecný úrad, ktorú

označila ako "Žiadosť o poskytnutie územnoplánovacej informácie - odpoveď ", v ktorej jednoznačne
obec podáva informáciu, že: "Obec Y. má schválenú Územno-plánovaciu dokumentáciu, ktorá bola
schválená uznesením OS Y. Č. XX/XXXX zo dňa 13.12.2005. K UPND boli schválené ďalšie Dodatky
č. l až 6. V rámci ÚPND sa parcela č. XX/X nachádza v lokalite X - "B. a je vyčlenená ako budúca
plocha pre výstavbu rodinných domov. V súčasnosti je k uvedenej parcele č. XX/X prístup po parcele

č. XXX/XX a parcele č. XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve S. Y.. V prípade realizácie výstavby v uvedenej
lokalite, kde sa nachádza parcela č. XX/X je potrebné spracovanie územno-plánovacej štúdie, ktorej
súčasťou bude infraštruktúra a prístupová komunikácia k jednotlivým pozemkom, t.j. aj k pozemku parc.
č. XX/X". Toto potvrdenie obce je podľa názoru žalovaného relevantným dôkazom o tom, že predmetné
nehnuteľnosti sú reálne deliteľné. Táto odpoveď z obce zo dňa 21.11.2018 je v listinnej forme obsiahnutá

aj v Znaleckom posudku č. XX/XXXX.

10. Žalobkyňa predložila znalecky posudok znalkyne A.. V. Y. č. XXX/XXXX a uviedla, že v zmysle
záverov znaleckého posudku (str. 4) je možný riadny prístup k parcele č. XX/X iba cez parcelu č. XX/
X. Zo zadnej strany je k parcele č. XX/X prístup možný iba cez nespevnený povrch - terén zeminu

ktorý môže byť v zime alebo pri daždi dokonca neprejazdný. Znalec konštatoval, že "K pozemku parc.
č. XX/X zo zadnej strany neexistuje štandardná prístupová komunikácia pre osobné autá a nákladné
autá. Podľa Územného plánu obce Y. doplnku č. X/XXXX nie je na týchto parcelách (v majetku Obce Y.)
plánovaná výstavba novej spevnenej komunikácie. Takýto prístup nemožno považovať za štandardnú
prístupovúkomunikáciuazazabezpečenýprístuppremotorovévozidlávšetkéhodruhuanapr.vprípade

stavebného konania tento typ komunikácie nie je hodnotený ako vyhovujúca prístupová komunikácia."
Aj vzhľadom na závery znaleckého posudku má žalobkyňa za to, že sa iba preukázali tvrdenia žalobkyne
vo vzťahu k prístupu na pozemok parc. č. XX/X k. ú. Y.. Znalecký posudok zároveň vysvetľuje, že ani
odpoveď S. Y. zo dňa 21.11.2018 nepreukazuje, že je aktuálne zabezpečený riadny prístup aj k druhému
pozemkup.č.XX/X,pričomznalecvZnaleckomposudkuvychádzalokreminéhoajzÚzemnoplánovacej

dokumentácie S. Y., v rámci ktorej v súčasnosti nie je plánovaná výstavba spevnenej komunikácie k
parceleč.XX/X(uvedenévyplývaajzosamotnéholistuodS.Y.,ktorýsialežalovanýúčelovointerpretuje
odlišným spôsobom).

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, oboznámením s obsahom listinných

dôkazov a to výpisom z LV č. XX pre k.ú. Y., odborným stanoviskom A.. J. L. zo dňa 15.07.2007,
osvedčením o dedičstve č.k. 20D/1248/2006-38, Dnot 131/2016, rozhodnutím Štátneho notárstva v V.
č.k.4D/221/90-16,VýzvouObceY.zodňa19.06.2013a12.06.2015,návrhomnamimosúdnupokonávku
zo dňa 10.09.2015, fotokópiou obálky, listom žalobkyne zo dňa 31.07.2015 a 25.10.2015, kópioukatastrálnej mapy, fotodokumentáciou, listom žalobkyne z 25.05.2015, výpismi z LV č. XXXX, XXXX,
XXXX, XX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX pre k.ú. Y., listom žalovaného zo dňa 06.10.2001,
znaleckým posudkom A.. J. E. č. XX/XXXX zo dňa 28.11.2018, znaleckým posudkom znalkyne A.. V.

Y. č. XXX/XXXX, kópiou katastrálnej mapy, potvrdením V.s.. odštepný závod K., výpisom z LV č. XXX
a LV č. XXXX pre k.ú. Y., ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový
a právny stav.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby. Žalobkyňa

mala k nehnuteľnostiam od počiatku obmedzený prístup, avšak aj napriek tejto skutočnosti, prejavovala
aktívny záujem o stav nehnuteľnosti a snažila sa efektívne riešiť situáciu v súvislosti s údržbou
nehnuteľnosti, a to aj vzhľadom na opakované výzvy Obecného úradu Y.. Žalobkyňa rešpektujúc
vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam sa snažila opakovane kontaktovať žalovaného za
účelom zjednania nápravy, ako aj za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V zmysle listu
žalobkyne žalovanému z 24.7.2007 je zrejmé, že žalobkyňa mala záujem vyriešiť situáciu aj vzhľadom

na bezpečnosť, nakoľko rodinný dom sa dostal na koniec svojej životnosti a spôsoboval nebezpečenstvo
pre okolie. Žalobkyňa navrhovala viaceré možnosti riešenia situácie, napr. aj zbúranie nehnuteľnosti
rodinného domu na spoločné náklady, avšak žalovaný na uvedené efektívne nereagoval, žalovaný sa
dlhodobo zdržiaval v zahraničí, počas dlhšieho časového obdobia bol nekontaktný, vo veci preto nie je
sporné, že práve žalobkyňa sa snažila situáciu efektívne riešiť. Rozdelenie nehnuteľností nie je dobre

možné, v zmysle judikatúry sa pri posudzovaní uvedeného nevychádza iba z rozlohy nehnuteľností a
ich možného rozdelenia na časti, ale má sa prihliadať aj na ďalšie kritériá a hľadiská, ako napr. funkčné
využitie nehnuteľnosti, tvar pozemkov, priestorovú orientáciu a zámer využitia nehnuteľností jednotlivými
spoluvlastníkmi. V obdobných prípadoch bolo súdmi opakovane konštatované, že pokiaľ pozemky
priliehajúce k obytným domom vytvárajú s domom jeden funkčný celok, slúžia na jeho lepšie využitie

a tiež blízkosť domu, v ktorom vlastník býva, zlepšuje využitie záhrady, je odôvodnené rozhodnutie,
ktorým súd nerozdelí nehnuteľnosti, ale prikáže ich jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
Zástupca poukazuje na zlý prístup k nehnuteľnosti parc. č. XX/X, ktorý vedie cez poľnú cestu a do cesty
zasahuje iná stavba - dom. Rovnako v prípade rozdelenia nehnuteľností tak ako navrhuje žalovaný,
sa žalobkyňa obáva, že by žalovaný opätovne ostal nečinný a nedošlo by k riadnemu užívaniu, resp.

zveľaďovaniu nehnuteľnosti, pričom z dlhodobého správania žalovaného je zrejmé, že o užívanie
nehnuteľnosti nemá reálny záujem. Naopak žalobkyňa má záujem o komplexné riešenie situácie, chce
odstrániť všeobecné ohrozenie, ktoré spôsobuje rodinný dom, nehnuteľnosť následne využívať, pričom
nie je zrejmé, o aké využitie nehnuteľností má žalovaný záujem. V súvislosti s cenou nehnuteľností,
táto bola stanovená v roku 2007 odborným stanoviskom, odvtedy uplynulo viac ako desať rokov, pričom

k zhodnoteniu nehnuteľnosti nedošlo, nie je predpoklad, že by sa cena zvýšila, treba pritom prihliadať
aj na zlý stav nehnuteľnosti, potrebu demolácie rodinného domu a teda potrebu vynaložiť na uvedené
značné finančné prostriedky. Právny zástupca poukázal na list žalovaného zo 6.10.2001, v ktorom
uviedol, že dom je potrebné zbúrať, „táto čiastka 700.000 Sk je holý nezmysel, keby mal niekto zaplatiť
700.000,-Sk za dom, ktorý je nerentabilný, na opravu, ale na zbúranie a zostal by len pozemok, tak za

700.000 Sk si každý kúpi čistý pozemok na oveľa lukratívnejšom mieste a nemusí už rátať s ďalšími
nákladmi ako zbúranie, odvoz a vyčistenie celého pozemku, tak zaujímavé miesto to zas nie je“. Čo
sa týka spôsobu využitia, ani žalovaný nepreukázal, ako by chcel nehnuteľnosť využívať, pričom sa
dá rovnako predpokladať, že má záujem nehnuteľnosť predať, nakoľko je spoluvlastníkom ďalších
nehnuteľností v k.ú. Y., pričom jedným z nich je aj rodinný dom. Právny zástupca žalobkyne predložil

súdu výpisy z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX, XX pre k.ú. Y.
a list žalovaného zo dňa 06.10.2001. K úkonom žalovaného týkajúcich sa vybudovania oplotenia a
vykosenia pozemku uviedol, že až po doručení výzvy právneho zástupcu žalobkyne žalovanému, v
zmysle ktorej sa vec mala riešiť súdnou cestou, žalovaný vykonal tieto iba účelové kroky. Výstavba
oploteniajeabsolútnebezúčelová,nakoľkonechránipozemkypredvstupomnepovolanýchosôb,pričom

oplotenie bolo postavené bez vedomia a bez súhlasu žalobkyne a bez príslušného povolenia. Pokiaľ
ide o vyjadrenie žalovaného k stavbe, ktorá sa nachádza na zadných pozemkoch, k tejto stavbe je
prístup cez pozemnú komunikáciu nachádzajúcu sa na pozemku XXX/X. Jedná sa o stavbu v rohu,
čiže ide o úplne iný právny stav a inú situáciu ako je vo posudzovanej veci. Pokiaľ ide o predloženú
kópiu katastrálnej mapy a vlastnícky stav, ktorý má táto kópia deklarovať, nie je zrejmé, akým spôsobom

tento právny stav nastal. Nie je pravdepodobné, že by to bolo rozhodnutím súdu. Tento stav nesúvisí s
predmetom konania a nepreukazuje deliteľnosť pozemkov. Pokiaľ ide o vytýkaný nedostatok znaleckého
posudku A.. Y., tak na poslednej strane v rámci znaleckej doložky je aj vyhlásenie vyžadované § 209
ods. 2 CSP. Žalobca nevidí žiadny rozpor v znaleckom posudku A.. Y., znalkyňa jednoznačne a pravdivopopisujedanýskutkovýstavavyhodnoteniepoprávnejstránkejenaúvahesúdu,toneprináležíznalkyni.
Z právneho hľadiska vyhodnotiť deliteľnosť a prístup pozemku prináleží súdu.

13. Právny zástupca žalobkyne titulom záverečnej reči uviedol, že podľa ustanovenia § 217 ods. 1 CSP
je pre rozsudok rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vyhlásenia a v tomto čase je podľa jeho
názoru nemožné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu rozdeliť.
To ako bude v budúcnosti v obci Y. prebiehať výstavba záleží od mnohých skutočností a od vývoja
tak ekonomického, demografického ako aj politického, pretože o zmene územného plánu rozhoduje

obecné zastupiteľstvo, ktoré je volené občanmi obce. Zástupca navrhuje, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, prikázal ich v celku do vlastníctva
žalobkyne za náhradu podľa znaleckého posudku.

14. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že od roku XXXX, kedy zomrel vlastník strýko E.,
nemala kľúče od nehnuteľnosti, dovtedy kľúče mali. Kľúče boli odovzdané rodičom žalovaného a 16

rokov im odmietali tieto kľúče vydať. Mama žalobkyne tam bola s bývalým starostom, kľúče nedostala.
O nehnuteľnosti sa mal starať žalovaný, lebo mal kľúče, ona nechcela robiť cirkus s políciou vo Y.. Jej
mama sa do domu, v ktorom sa narodila, nemohla 16 rokov dostať, preto žalobkyňa nemohla vykonávať
v podstate žiadnu starostlivosť o nehnuteľnosť. Tam je les, nehnuteľnosť je zarastená. Žalovaný dostal
nehnuteľnosť od svojho otca, ktorý mu ju daroval. Žalobkyňa predpokladala, že sa budú starať o

nehnuteľnosť spoločne, ale on sa nestaral, začal sa starať až keď to začala riešiť súdnou cestou. Je
si toho vedomý, žalobkyňa nehovorí nič, čo by bolo klamlivé alebo zavádzajúce. Keby sa to rozdelilo,
žalobkyňa má strach, že by to nebolo bezproblémové z dôvodu, že jej to potvrdila J. rodina, ktorej sľúbil
predať rodinný dom po rodičoch, ktorý vlastní. Mali už uzatvoriť rezervačnú zmluvu, on sa zatajoval pred
realitkou, poukazuje na jeho nezodpovedné správanie. Žalobkyňa má z toho obavy, už mu neverí. Čo sa

týka využitia, je pravdou, že roky dozadu žalovanému v listoch písala, že nehnuteľnosť plánuje predať,
ale momentálne sa situácia zmenila, dcéra je v zahraničí, má tri deti, chcela by sa sem presťahovať,
nehnuteľnosť zbúrať a postaviť dvojgeneračný dom, v ktorom by bývala dcéra s rodinou a žalobkyňa.
Pozemok je úzky, dom by sa postavil do dĺžky. Postarali by aj o manžela žalobkyne, s ktorým nie je
rozvedená, býva so svojou matkou, má problémy alkoholom, vlastníkom nehnuteľnosti je jeho sestra,

jeho zdravotný stav nie je dobrý. Žalobkyňa nevie presne, koľko je žalovaný v zahraničí. Jej strýko
a jeho manželka chceli, aby sa o nich žalovaný na starobu postaral, s čím jej mama súhlasila. Strýko
zomrel v roku XXXX. Je pravdou, že im žalovaný doniesol radiátory a zaviedol elektrinu, ale nedokončil
to, následne emigroval do K.. Tí ľudia boli psychicky na dne. On odišiel, oni mu chceli dom dať, vzhľadom
na to, že žalovaný bol preč, nikto nevedel kde je, bol dlhodobo nezvestný, preto sa to zdedilo týmto

spôsobom. Dcéra musela zisťovať, kde v K. žalovaný žije. Je pravdou, že žalovaný za ňou bol jedenkrát,
bolo to krátko po strýkovej smrti, bolo to po prevrate, vtedy to bolo vo vlastníctve matky žalobkyne,
žalobkyňa o tom nemohla nijako rozhodnúť, nebolo hovorené o cene ani o ničom konkrétne. Žalobkyňa
prvý krát počuje, že jej navrhol, aby sa o to starali spolu. Kľúč nemá do dnešného dňa. Raz jej volala pani
K., že žalovaný odtiaľ s traktorom vyváža nejaké veci, že či tam nechce prísť aj ona, ona tam neprišla,

lebo nechcela robiť cirkus.

15. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že navrhuje, aby súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. Y., zapísanú na LV č. XX a ako parcela č.
XX/X o výmere X.XXX m2 a rodinný dom so súpisným číslom XX a žalovanému prikázal do výlučného

vlastníctva parcelu č. XX/X o výmere X.XXX m2, záhrady, s tým, že žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovanémuvyrovnávacípodiel.Žalovanýjetohonázoru,žežalobkyňanemázáujemtietonehnuteľnosti
užívať a ani doposiaľ nepreukázala spôsob využitia. Z listu z 25.10.2015, ktorý žalobkyňa adresovala
žalovanému vyplýva, že má v úmysle tieto nehnuteľnosti predať a za týmto účelom už oslovila znalca
v odbore stavebníctvo, ktorý je v liste menovaný, takže stavebný pozemok má hodnotu 40 eur za m2,

čo sa týka parcely č. XX/X a 20 eur za m2 záhrady, čo sa týka parcely č. XX/X. Právna zástupkyňa
predložila súdu list žalobkyne z 25.05.2015. Zástupkyňa poukázala aj na neprijateľnosť a neprimeranosť
výšky vyrovnacieho podielu, ktorý žalobkyňa navrhla, keď poukazuje na ocenenie z roku 2007. Podľa
žalovaného tieto nehnuteľnosti sú možné reálne rozdeliť vzhľadom k tomu, že obe nehnuteľnosti majú
samostatný vstup a pokiaľ ide o parc. č. XX/X, tá má vstup po prístupovej poľnej ceste, po ktorej nemajú

právo prejazdu a prechodu len autá družstva, resp. vlastníkov ornej pôdy, ale aj tretie osoby, v susedstve
je postavený rodinný dom, ku ktorej nehnuteľnosti je možný prístup z poľnej cesty. Žalovaný popiera
tvrdenia žalobkyne, že by sa o nehnuteľnosti nezaujímal, pretože práve on bol ten, kto na svoje náklady
vykosil parcely, vyčistil od buriny a náletových rastlín a postavil plot medzi týmito dvomi parcelami zaúčelom zabránenia vniku tretích osôb do rodinného domu od parcely č. XX/X, ktorá nebola ohradená
od poľnej cesty a tak vlastne zabránil aj ohrozeniu na zdraví a živote tretích ľudí, ktorí by mali voľný
prístup k nehnuteľnosti v takom technickom stave, ako uvádza aj žalobkyňa. Výzvy obce, ktoré boli

doručované žalobkyni v konaní svedčia o tom, že aj samotná žalobkyňa sa o predmetné nehnuteľnosti
nestarala riadne a neplnila si svoje povinnosti vlastníka. Žalovaný považuje jej tvrdenia za zavádzajúce,
účelové a tendenčné v snahe získať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a za takú výšku
vyrovnacieho podielu za účelom ďalšieho predaja a obohatenia sa. Žalovaný tvrdí, že aj cena podľa
odborného posúdenia týchto parciel je v čase vyrovnania neprimeraná. Žalovaný prehlasuje, že túto

nehnuteľnosť, ktorá mu bude prikázaná do výlučného vlastníctva, bude riadne využívať a o ňu sa starať
tak, ako robil aj doposiaľ, avšak vzhľadom na emócie, ktoré vznikli medzi nimi v dôsledku vyporiadavania
podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou, mu bránili. Aj v prípade zhoršenia technického stavu
rodinného domu, sa on podieľal na oplotení, aby zabránil k vzniku akéhokoľvek nebezpečenstva. Právna
zástupkyňa žalovaného predložila kópiu katastrálnej mapy zo 17.1.2020 a tým, že je to dôkaz toho, že
aj susedné parcely boli rozdelené a sú tam rozdielni vlastníci, pokiaľ ide o prednú parcelu, na ktorú je

prístup z verejnej komunikácie a na zadnú parcelu, ktorá je polohovo adekvátna, k parcele č. XX/X je
prístup z nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX a XXX/X, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve obce. Pokiaľ by
tieto nehnuteľnosti neboli reálne deliteľné, boli by inak zapísané na Okresnom úrade, katastrálny odbor,
resp. by nemohlo dôjsť k vytvoreniu takého právneho vzťahu, aký je zapísaný pre susedné parcely
adekvátne sporným parcelám na LV.

16. Právna zástupkyňa žalovaného k znaleckému posudku č. XXX/XXXX vypracovanému A.. V. Y.
uviedla, že tento posudok si dala vypracovať žalobkyňa a navrhuje, aby tento znalecký posudok hodnotil
ako listinu a nie ako znalecký posudok a to podľa § 209 ods. 2 CSP, keď v zmysle tohto ustanovenia
absentuje v tomto súkromnom posudku doložka a vtedy takýmto posudkom nie je možné vykonať dôkaz,

ale posudzuje sa ako listina. Žalovaný zastáva názor ohľadom reálnej deliteľnosti pozemkov, pričom
poukazuje na poskytnutie informácie obce Y., ktorá je aj súčasťou znaleckého posudku vypracovaného
A.. E. 27.11.2018, kedy pri určovaní všeobecnej hodnoty uviedol možnosť prístupu k parcele XX/X,
ktorú parcelu navrhuje žalovaný prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Takto boli jednotlivé parcely aj
ohodnotené s prihliadnutím na reálny prístup k parcelám. Samotná znalkyňa si v znaleckom posudku

odporuje, a to v odpovedi pod článkom 3, záver, 2. bod, keď tvrdí, že podľa skutkového stavu sú
pozemky využívané ako komunikácia s jedným jazdným pásom do dvoch metrov, ide o pozemky
XXX/XX a XXX/X. Sama nevie, či ide o verejnú alebo neverejnú účelovú komunikáciu. V súvislosti s
odpoveďou obce poukazujem neustále na možnosť prístupu a v samotnom bode 2.1 znalkyňa zistila pri
obhliadke, že tieto parcely sú využívané ako komunikácia s jedným jazdným pásom do dvoch metrov

a uvádza, že tento pás v podstate oddeľuje záhrady od poľnohospodárskej plochy, na čo poukázal
súd v predbežnom právnom posúdení veci, s ktorým nesúhlasí, pretože znalkyňa jednoznačne uviedla,
že tento pás oddeľuje aj spornú parcelu XX/X záhradu od poľnohospodárskej plochy, takže obava v
budúcnosti, že by bolo zasahované do poľnohospodárskej plochy, je nedôvodná. V takýchto obciach pri
takejto budúcej výstavbe je potom na dohode obce pri realizácii infraštruktúry a budúcich stavebníkov

ohľadom usporiadania vlastníckych vzťahov, čo sa realizuje prevodom časti takýchto nehnuteľností na
obec za účelom realizácie cesty ako takej. Prístup k spornej parcele je, v prípade, že by nebol možný,
tak obec Y. by sa inak vysporiadala so žiadosťou žalovaného a určite by nedala povolenie, ale dala
by skôr zákaz vjazdu motorovými vozidlami ako aj pešo po dotknutých parcelách XXX/XX, XXX/X. Aj
zo znaleckého posudku vyplýva, že je možné sa dostať po týchto parcelách aj motorovým vozidlom.

Preto pokladá túto parcelu za rovnocennú, pokiaľ ide o prístup na ňu. Žalovanému je zrejmé, že nikdy by
nedošlo k dohode so žalobkyňou, preto v prípade vybudovania stavby na parcele č. XX/X bolo zriadené
vecné bremeno, ale je si vedomý, že v budúcnosti bude územný plán tak, ako uviedol starosta obce
Y. vo výstavbe domov a na týchto parcelách obecných bude vybudovaná infraštruktúra a prístupová
komunikácia k jednotlivým pozemkom, t.j. aj k pozemku parc. č. XX/X. Tak to je bežná prax u všetkých

obcí pri vytváraní nových ulíc.

17. Právna zástupkyňa žalovaného titulom záverečnej reči uviedla, že žalovaný navrhuje zrušiť
podielové spoluvlastníctvo k parc. XX/X vrátane domu a k parcele XX/X k.ú. Y. s tým, že súd prikáže
do jeho výlučného vlastníctva parcelu č. XX/X a žalobkyni parcelu XX/X vrátane domu. Pokiaľ ide

o vyporiadací podiel, ten žalovaný nenavrhuje, pretože tieto jednotlivé nehnuteľnosti majú rovnakú
všeobecnú hodnotu podľa záveru ZP z 28.11.2018. Zástupkyňa poukazuje na odpoveď obce Y. z
21.11.2018, ktorá je významná ohľadom prístupu na parcelu č. XX/X. je pravdou, že súd rozhoduje na
podpore skutkového a právneho stavu v čase rozhodovania v zmysle § 217 CSP, avšak žalobkyňaneustále v súvislosti so zaujatím hodnotenia parcely č. XX/X podsúva, že táto parcela je stavebný
pozemok, a čo v prípade, keď tam bude výstavba, či tam bude možný prístup. Vychádzajúc z klasifikácie
parcely č. XX/X, že ide o záhradu, ktorá v budúcnosti ani nemusí byť stavebným pozemkom, keď obec

nerozhodne o územno-plánovacej dokumentácii a nevydá stavebné povolenie. Pokiaľ by neexistoval
pás, ktorý delí poľnohospodársku pôdu o parcely XX/X a susedných polohovo adekvátnych parciel,
mohlo by sa hovoriť o neexistencii prístupu na parcelu č. XX/X, tento prístup je zabezpečený po
obecných parcelách, čo potvrdila aj obec. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla nevychádzať z toho,
čo bude v budúcnosti v prípade výstavby, ale vychádzať z momentálneho stavu a ten je taký, že k parcele

č. XX/X existuje reálny prístup, čo bolo v konaní preukázané relevantnými dôkaznými prostriedkami.

18. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosť zdedili obidvaja. Po pohrebe tety a
strýka, ktorý tam bývali, bol dom zdravý a bolo to sídlo jeho rodiny. Žalovaný v tom dome vyrástol. Rok
po pohrebe tety a strýka išiel za žalobkyňou aj s bratom do jej zamestnania s tým, aby dom vyporiadali a
dali do poriadku, aby to nechátralo. Nesúhlasila s tým, vyjadrila sa, že mu to ani nepredá ani to nekúpi,

povedala, že si tam nechá svoj podiel a tým komunikácia skončila. Dom spustol, zarástol, zo začiatku
tam mal žalovaný traktor, staral sa o to, vypiloval náletové dreviny, pozemok vyčistil. Keď sa žalobkyňa
vyjadrila ako sa vyjadrila, žalovaný sa staral aj o jej podiel s tým, že ju upozorňoval, že keď sa rozhodla,
že to ani nekúpi ani nepredá, musí mu povedať, ako sa ona o to bude starať. Tak to zostalo niekoľko
rokov, dom bol prístupný, od záhrady otvorený, chodili tam cudzí ľudia. Keď tam došli cudzí ľudia, zamkli

tam bránu, čo tam bola, prístup bol potom len od humna. Rodinný dom je v demolačnom katastrofálnom
stave, upozornili ho, že je to treba zabezpečiť, aby tam niečo niekomu nepadlo na hlavu. Žalovaný
doteraz platí poplatky za elektrinu. Na svoje náklady tam s bratom vybudoval plynové kúrenie pre strýka
a tetu. Priviedol tam trojfázový prúd na svoje náklady, dal tam rozvodňu. Keď prišiel domov zo zahraničia,
staval sa máj, niekto rozbil okná, žalovaný ich dal zaskliť sklenárovi niekoľkokrát. Žalobkyni písal SMS-

ky niekoľkokrát, že on to dal vyčistiť na svoje náklady, mal tam traktor a chlapov s tým, že nabudúce bude
na rade ona, aby to vyčistila. Ona na to nereagovala, zostalo to zarastené, pokiaľ neprišiel žalovaný.
Žalobkyňa bývala XXX metrov od nehnuteľnosti v bytovke, ani raz tam neprišla, aby niečo urobila. Do
budúcna žalovaný plánuje využiť parcelu č. XX/X, bol to Y. grunt, jeho dcéra má záujem postaviť si
tam dom. Žalovaný pôvodne chcel žalobkyňu z domu vyplatiť, pretože strýkom mu dom dal s tým, že

mu tam spravil plyn, mal tam teplo, chcel, aby to mal celé, chcel, aby tam Y. meno ostalo. Žalovaný
vedel, že sa o to nemôže postarať, tak si to nedal napísať celé na seba, takto žalobkyňa prišla k svojmu
podielu. Žalovaný nemá vedomosť o tom, čo žalobkyňa tvrdila dnes vo svojom vyjadrení, že žalovaný
chcel predať dom. Radiátory, ktoré tam boli zložené pod strechou, boli pre iný dom. Kúrenie tam bolo
funkčné plynové s gamatkami. Žalovaný sa nikomu dopredu nezaviazal, že kde zostane, strýko mu to

chcel dať, lebo chcel, aby to ostalo Y., žalovaný si to mohol dať napísať na seba. Žalovaný odtiaľ s
traktorom vyvážal drevo. Žalovaný si myslí, že parcely by sa mali dať rozdeliť. Prístup na parcely majú
prakticky aj všetci ostatní, napr. susedova parcela bola tiež rozdelená takým spôsobom, že prednú časť
predali a A.. R. si nechala zadnú časť. Všetci ostatní ľudia majú prístup na svoje pozemky po tej ceste,
tým pádom tie pozemky aj udržujú tým spôsobom. Keď sa rozdelila iná parcela tým spôsobom, napr. tá

susedova, platí to pre jedného, malo by to platiť aj pre všetkých. Starosta povedal, že tam je prístup pre
všetkých, ktorí potrebujú udržiavať tie humná. Na jednej zadnej parcele na rohu je postavený dom. Tým
pádom tam je do budúcna určite perspektíva, že tam obecný úrad spraví cestu.

19. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa § 141 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná. (1) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu. (2)

22. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednémualebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

23. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda
spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občiansky zákonník). Občiansky zákonník
uprednostňuje dohodu spoluvlastníkov ako základnú formu likvidácie spoluvlastníckeho vzťahu. Ak

k takejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Súdne konanie sa začína len na návrh,
ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška
spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady,
ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania. Pri vyporiadaní súd prihliada

na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho
vyporiadania súdom) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania a prikáže vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec
mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi súd jej predaj a výťažok
rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne

z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním
veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občiansky zákonník).
Súd, je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi ani
vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z ustanovenia § 216 ods. 2

CSP. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná
jeho vyporiadanie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec z technického hľadiska, teda že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom

môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu),
ale aj z právneho hľadiska, teda že jej rozdelenie nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva,
ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre
rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením

veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových
spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá,
a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému
vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná

cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať v mieste, kde sa nachádza, a v čase
nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Len v takomto prípade nie je
žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ
musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký
finančnýekvivalent,zaktorýsimôževprípadepotrebyzaobstaraťpodobnúvecalebopodielnanej,ktorý

vtomtokonanístratil.Užzaužívanájudikatúra(napr.R43/1997)ustanovuje,žeprimeranounáhradoupri
vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka) je
príslušný podiel všeobecnej ceny veci. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, treba v prípade prikázania nehnuteľností jednému alebo viacerým vlastníkom pri
určenívýškyprimeranejnáhradyvpeniazoch(§142od.1tretiavetaObčianskehozákonníka)vychádzať

aj z hľadísk určujúcich trhovú (všeobecnú) cenu nehnuteľností, t.j. cenu za ktorú by bolo možné predať
alebo kúpiť podobnú nehnuteľnosť v čase rozhodovania súdu (t.j. cenu v mieste a v čase obvyklú podľa
ponuky a dopytu). /rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/95/1995/. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti.

24. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX evidovaného Okresným úradom V. - katastrálnym odborom mal súd
preukázané,žežalobkyňaažalovanýsúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostínachádzajúcichsav
katastrálnom území Y., obec Y., okres V., a to pozemkov - parcely registra "M." evidované na katastrálnejmape ako parc.č. XX/X o výmere X.XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XX/X o výmere X.XXX
m2 záhrady a stavby - rodinného domu súpisné číslo XX postaveného na parc. č. XX/X a to žalobkyňa
v podiele X/XX a žalovaný v podiele X/XX.

25. V konaní bolo nesporné, že podieloví spoluvlastníci a to žalobkyňa a žalovaný nechcú zotrvať
v podielovom spoluvlastníctve, toto chcú zrušiť, avšak na spôsobe jeho vyporiadania sa nevedia
dohodnúť. Žalovaný nesúhlasil so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhnutým
žalobkyňou. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba o zrušenie podielového

spoluvlastníctva zo strany žalobkyne bola podaná dôvodne, preto súd rozhodol tak, že podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušil.

26. Žalobkyňa v žalobe žiadala podielové spoluvlastníctvo vyporiadať tak, že súd prikáže všetky
nehnuteľnosti a to pozemky - parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XX/X záhrady o výmere XXXX m2, rodinný

dom súpisné číslo XX na parc. č XX/X do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele X/X za primeranú
náhradu.

27. Žalovaný žiadal podielové spoluvlastníctvo vyporiadať tak, že súd nehnuteľnosti rozdelí a žalobkyni
prikáže do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosti a to pozemky - parcely registra "M." evidované na

katastrálnej mape ako parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a rodinný dom
súpisné číslo XX na parc. č XX/X a žalovanému prikáže do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti a to
parc. č. XX/X záhrady o výmere XXXX m2.

28. Súd je pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva viazaný záväzným poradím spôsobov

vyporiadania podielového spoluvlastníctva stanoveným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj

naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom
rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a
aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Okrem prípadov, keď nie
je technicky možné stavbu rozdeliť, sa v praxi vyskytujú aj prípady, keď stavbu v tom stave, v akom sa
nachádza, nemožno rozdeliť. Stačila by však menšia či väčšia stavebná úprava, aby nastala situácia,

že reálne rozdelenie stavby by bolo možné. Než súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k stavbe jej reálnym rozdelením, je povinný zaoberať sa tým, či doterajší spoluvlastníci
alebo niektorý z nich sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci. Ak by žiadny zo spoluvlastníkov
nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, stavba by sa z tohto hľadiska
musela považovať za nedeliteľnú (R 45/1991).

29. Podľa znaleckého posudku znalca A.. J. E. č. XX/XXXX, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností, je rodinný dom súpisné číslo XX vo veľmi zlom technickom stave a
je vhodný na sanáciu. Hoci sa znalec v znaleckom posudku k reálnej deliteľnosti rodinného domu
nevyjadril, je súd toho názoru, už zo samotnej skutočnosti, že rodinný dom je vhodný na zbúranie,

vyplýva, že dom nie je reálne deliteľný. Žiadna zo strán sporu ani netvrdila, že by bola ochotná znášať
náklady na stavebné úpravy potrebné na rozdelenie rodinného domu, práve naopak, medzi stranami
bolo nesporné, že rodinný dom je vo veľmi zlom technickom stave, bude potrebné ho zbúrať a že rodinný
dom nie je reálne deliteľný. Súd preto rovnako dospel k záveru, že rodinný dom nie je reálne deliteľný.

30. V konaní bolo sporné, že pozemky parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX mX
a parc. č. XX/X záhrady o výmere XXXX m2 sú reálne deliteľné.

31. Žalovaný v konaní tvrdil, že pozemky parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX
mX a parc. č. XX/X záhrady o výmere XXXX m2 sú reálne deliteľné tak, že pozemok parc. č. XX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne
a pozemok parc. č. XX/X záhrady o výmere XXXX m2 bude prikázaný do výlučného vlastníctva
žalovaného. Žalovaný tvrdil, že prístup k parc. č. XX/X bude mať žalovaný zabezpečený po parc. č. XXX/
XX a XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve obce Y. a ako dôkaz predložil Odpoveď obce Y. z 21.11.2018.32. Žalobkyňa tvrdila, že pozemky parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a
parc. č. XX/X záhrady o výmere XXXX m2 nie sú reálne deliteľné a to z dôvodu, že k parcele č. XX/

X záhrady o výmere XXXX m2, ktorú žiada žalovaný prikázať do jeho výlučného vlastníctva, nie je
zabezpečený riadny prístup z komunikácie a ako dôkaz predložila znalecký posudok znalkyne A.. V. Y.
č. XXX/XXXX a poukázala na Odpoveď obce Y. z 21.11.2018.

33. Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov

je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z
komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku (R1/89).

34. V zmysle vyššie uvedeného postupoval odvolací súd správne, pokiaľ pri riešení otázky účelného
využitia parcely č. X. vzal na zreteľ skutočnosť, že v prípade prikázania tohto pozemku do výlučného
vlastníctva žalovanej by k nemu - právne relevantným spôsobom - nemala zabezpečený prístup.

Vzhľadom na polohu (umiestnenie) tejto parcely je prístup na ňu možný len z niektorej susediacich
nehnuteľností. Spis svedčí o tom, že žalovaná k žiadnej z nich nemá relevantným spôsobom
konštituované právo, obsahom ktorého by bolo jej oprávnenie prechádzať cez niektorú z týchto
nehnuteľností za účelom vstupu na parcelu č. X.. Sama skutočnosť, že v súčasnosti jeden z vlastníkov
týchto susediacich nehnuteľností (syn žalovanej ako vlastník parcely č. X. a „starého domu“, v ktorom

teraz býva žalovaná) údajne prejavil súhlas s užívaním nehnuteľností v jeho vlastníctve žalovanou, nie
je dostatočnou, právne relevantnou zárukou zabezpečenia budúceho bezproblémového prístupu na
parcelu č. X. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 6/2011 zo dňa 19. 07. 2011).

35. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry sú pozemky v zásade vždy reálne deliteľné, nakoľko pozemky

je fakticky - technicky vždy možné rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, avšak súd
vždy musí prihliadnuť na účelné využitie veci. Ak by po rozdelení parciel nebol k novovzniknutým
parcelám zabezpečený samostatný prístup ani z verejnej komunikácie, ani zo susediacich pozemkov
právne relevantným spôsobom, boli by pozemky považované na reálne nedeliteľné, lebo novovzniknuté
pozemky by nemohli slúžiť svojmu určeniu.

36. Z Odpovede obce Y. z 21.11.2018 (č.l. 168) vyplýva, že v rámci Územno - plánovacej dokumentácie
sa parcela č. XX/X nachádza v lokalite X - "B." a je vyčlenená ako budúca plocha pre výstavbu rodinných
domov. V súčasnosti je k uvedenej parcele č. XX/X prístup po parcele č. XXX/XX a p.č. XXX/X, ktoré
sú vo vlastníctve obce Y.. V prípade realizácie výstavby v uvedenej lokalite, kde sa nachádza p.č. XX/X,

je potrebné spracovanie územno - plánovacej štúdie, ktorej súčasťou bude infraštruktúra a prístupová
komunikácia k jednotlivým pozemkom, t.j. aj k pozemku p.č. XX/X. Táto územnoplánovacia informácia
nenahrádza žiadne stanoviská ani rozhodnutia, ktoré sú potrebné v zmysle iných predpisov.

37. Z čiastočného výpisu z LV č. XXX pre k.ú. Y., obec Y., okres V. (č.l. 195) vyplýva, že parc. č. XXX/

X o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie je vo vlastníctve obce Y. a spôsob jej využitia je XX:
Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná
cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

38. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Y., obec Y., okres V. (č.l. 197) vyplýva, že parc. č.

XXX/XX o výmere X.XXX m2 ostatná plocha je vo vlastníctve obce Y. a spôsob jej využitia je XX: Na
pozemkujeúčelováochrannápoľnohospodárskaaekologickázeleňprotierozívnychopatreníaopatrení
na zabezpečenie ekologickej stability územia.

39. Zo znaleckého posudku znalkyne A.. V. Y. č. XXX/XXXX (č.l. 175) vyplýva, že pozemok parc. č.

XX/X je tzv. zadným pozemkom k hlavnej stavbe rodinného domu s. č. XX, ktorý sa nachádza na
par.č. XX/X. Hranica pozemku parc. č. XX/X v teréne je na hranici poľnej cesty ktorá sa nachádza
bezprostredne za oplotením pozemkov v tejto lokalite. Hlavný prístup je jednoznačne cez pozemok parc.
č. XX/X, na ktorý je prístup z verejnej miestnej spevnenej komunikácie p. č. XXX. Keďže pozemok parc.
č. XX/X ako záhrada je koncovým pozemkom, úlohou bolo posúdiť možnosť prístup zo zadnej strany.

Za dotknutým pozemkom sa nachádzajú parcely č. XXX/XX a XXX/X vo vlastníctve obce Y.. Podľa
skutkového stavu zisteného pri obhliadke sú využívané ako komunikácia s jedným jazdným pásom do
Xm. Tento pás v podstate oddeľuje záhrady od poľnohospodárskej plochy. Povrch je nespevnený, tvorí
ho ujazdený terén - zemina. Na komunikácii nie sú žiadne návrhové prvky cestnej komunikácie napr.rigoly, odvodňovacie priekopy, krajnice či už spevnené alebo nespevnené. Keďže je povrch zemina,
umožňuje prechod cyklistom, peším a zrejme poľnohospodárskym strojom. V zime alebo pri daždi môže
byť komunikácia neprejazdná z titulu rozbahnenia. Vozovka v tomto technickom vyhotovení nebýva v

zimnom období udržiavaná Pri obhliadke znalkyňa zistila, že ani susedné pozemky, ktoré končia pri
tejto poľnej ceste, nemajú v oplotení brány ani bránky z čoho možno usudzovať, že vstup na pozemky
nie je z tejto komunikácia využívaný. Z vyjadrenia obce nie je zrejmé, či ide o verejnú alebo neverejnú
účelovú komunikáciu. Na základe zistených skutočnosti je vstup na par.č. XX/X cez pozemok par.č. XX/
X, na ktorý je vstup z miestnej verejnej komunikácie p. č.XXX. K pozemku par.č. XX/X zo zadnej strany

neexistuje štandardná prístupová komunikácia pre osobné autá a nákladné autá. Podľa Územného
plánu obce Y. doplnku č. X/XXXX nie je na týchto parcelách v súčasnosti plánovaná výstavba novej
spevnenej komunikácie. Takýto prístup nemožno považovať za štandardnú prístupovú komunikáciu a
za zabezpečený prístup pre motorové vozidlá všetkého druhu a napr. v prípade stavebného konania
tento typ komunikácie nie je hodnotený ako vyhovujúca prístupová komunikácia.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pozemky prislúchajúce k rodinnému domu s.č.
XX ako parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. č. XX/X záhrady o výmere
XXXX m2, vzhľadom na ich účel, tvar a prístup ku komunikácii rovnako nie sú reálne deliteľné podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov, keď tieto s rodinným domom tvoria funkčný celok a slúžia na jeho
lepšievyužitie. Obapozemkysúobdĺžnikovéhotvaru,súúzkeapozdĺžnerozdelenieobochparcielpodľa

veľkosti spoluvlastníckych podielov žiadny zo spoluvlastníkov nenavrhoval a ani podľa súdu rozdelenie
pozemkov takýmto spôsobom by vzhľadom na ich tvar a ich účelné využitie nebolo možné. Rozdeliť
nehnuteľnosti spôsobom, ktorý navrhoval žalovaný, tiež nebolo možné a to z dôvodu, že k parcele č.
XX/X nie je zabezpečený prístup právne relevantným spôsobom a teda nehnuteľnosť by nemohla slúžiť
svojmu účelu.

41. Podľa odpovede obce Y. je v súčasnosti k uvedenej parcele č. XX/X prístup po parcele č. XXX/
XX a p.č. XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve obce Y. a až v prípade budúcej výstavby bude vybudovaná
infraštruktúra a prístupová komunikácia. Z uvedeného vyplýva, že prístupová komunikácia k predmetnej
parcele zatiaľ vybudovaná nie je a podľa Územného plánu obce Y. v znení doplnku č. X/XXXX nie je

na týchto parcelách v súčasnosti plánovaná výstavba novej spevnenej komunikácie. Pre rozsudok je
rozhodujúcistavvčasejehovyhláseniavzmysle§217CSP,pretonabudúcumožnúvýstavburodinných
domov a budúcu výstavbu prístupovej komunikácie k nim v danej lokalite nebolo možné prihliadnuť. Z
kópie katastrálnej mapy, ktorá je súčasťou znaleckého posudku znalkyne A.. V. Y.. XXX/XXXX, súd zistil,
že z parcely č. XX/X je prístup na parcelu č. XXX/X, ktorá je podľa čiastočného výpisu z LV využívaná

ako cesta, avšak z tejto je ďalej prístup na parcelu č. XXX/XX, ktorá podľa čiastočného výpisu z LV
č. XXXX je využívaná ako ochranná poľnohospodárska a ekologická zeleň proti erozívnych opatrení
a opatrení na zabezpečenie ekologickej stability územia, nie je teda cestou ani chodníkom. Uvedené
potvrdila aj znalkyňa A.. V. Y. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, podľa ktorej je vstup na par.č. XX/X
cez pozemok par.č. XX/X, na ktorý je vstup z miestnej verejnej komunikácie p. č.XXX, k pozemku par.č.

XX/X zo zadnej strany neexistuje štandardná prístupová komunikácia pre osobné autá a nákladné autá.

42.Ktvrdeniužalovaného,žeajostatnívlastnícinehnuteľnostívyužívajúprístupcezparcelyč.XXX/XXa
p.č.XXX/Xsúduvádza,žeznalkyňaA..V.Y.priobhliadkenehnuteľnostízistila,žeanisusednépozemky,
ktoré končia pri tejto poľnej ceste, nemajú v oplotení brány ani bránky z čoho možno usudzovať,

že vstup na pozemky nie je z tejto komunikácia využívaný. Ak by aj opak bol pravdou a vlastníci
susedných pozemkov by využívali na prístup na svoje pozemky parcely č. XXX/X a č. XXX/XX, pričom
ale parc. č. XXX/XX podľa výpisu z LV č. XXXX komunikáciou vôbec nie je, využívali by uvedenú
parcelu v rozpore s jej účelom, čo vlastník tejto parcely môže ale nemusí tolerovať a kedykoľvek
môže prechod po nej zakázať, oplotiť ju, napr. za účelom neničenia poľnohospodárskej a ekologickej

zelene prechádzajúcimi a pod. (nakoľko jej využitie podľa listu vlastníctva je ako účelová ochranná
poľnohospodárska a ekologická zeleň proti erozívnych opatrení a opatrení na zabezpečenie ekologickej
stability územia) a teda ostatní vlastníci susedných pozemkov nemajú právne relevantným spôsobom
zabezpečený budúci bezproblémový prístupu na ich parcely, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom
tento právny stav nastal.

43. Súd môže konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a teda pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľností môže rozhodnúť len takým spôsobom, abyvlastník novovzniknutého pozemku mal zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z
komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku právne vynútiteľným spôsobom.

44. Žalovaný nepreukázal, že k parcele č. XX/X je zabezpečený prístup z verejnej komunikácie ani
že k nej má relevantným spôsobom konštituované právo, obsahom ktorého by bolo jeho oprávnenie
prechádzať cez niektorú z priľahlých nehnuteľností za účelom vstupu na parcelu č. XX/X, keď oznámenie
obce Y. z 21.11.2018 samé o sebe nie je dostatočnou, právne relevantnou zárukou zabezpečenia
budúceho bezproblémového prístupu na parcelu a aj samotná obce v tomto vyjadrení na záver uviedla,

že táto územnoplánovacia informácia nenahrádza žiadne stanoviská ani rozhodnutia, ktoré sú potrebné
v zmysle iných predpisov.

45. Pokiaľ teda ide o spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, reálna deľba nebola
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a to veľkosti spoluvlastníckych podielov, výmeru, tvar a účelné

využitie rodinného domu a priľahlých pozemkov dobre možná, preto prichádzal do úvahy žalobkyňou
navrhnutý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, a to prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva
podielovému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu.

46. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen

rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému zo zostávajúcich podielových
spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá,
a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

47. O prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva mala záujem žalobkyňa. Z výpisu z listu
vlastníctva číslo XX pre k.ú. Y. mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele X/XX, t.j. X/X a zároveň násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči druhému podielovému spoluvlastníkovi nebolo zo strany žalobkyne ani žalovaného
tvrdené. Súd preto posudzoval len kritérium účelného využitia veci. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že

žalovaný nechce nehnuteľnosti užívať sám, ale chce ich predať, rovnako toto tvrdil aj žalovaný o
žalobkyni, avšak ani jedno z týchto tvrdení v konaní nebolo preukázané. V konaní bolo ďalej nesporné,
že ani jeden zo spoluvlastníkov predmetné nehnuteľnosti nevyužíva, žalobkyňa nemá kľúče od týchto
nehnuteľností a žalovaný medzi júlom a septembrom 2015 pozemky pokosil, odstránil náletové rastliny
a medzi parcelami postavil plot.

48. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že do budúcna plánuje využiť parcelu č. XX/X ako stavebný pozemok
pre dcéru, ktorá má záujem postaviť si tam dom. V konaní bolo nesporné, že žalovaný dlhodobo žije v
zahraničí a z výpisov z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XX pre k.ú. mal
súd preukázané, že žalovaný je vlastníkom a podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností,

pričom jedným z nich je aj rodinný dom.

49. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že čo sa týka využitia, je pravdou, že roky dozadu žalovanému v
listoch písala, že nehnuteľnosť plánuje predať, ale momentálne sa situácia zmenila, jej dcéra žijúca v
zahraničí má tri deti a chcela by sa sem presťahovať, dom zbúrať a postaviť dvojgeneračný dom, v

ktorom by bývala dcéra s rodinou a žalobkyňa s manželom. Pozemok je úzky, preto by sa dom postavil
do dĺžky.

50. Pri prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov súd
prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa chce nehnuteľnosti reálne využívať za účelom uspokojovania

svojich bytových potrieb, nielen bytových potrieb svojej dcéry tak, ako žalovaný, ktorý navyše dlhodobo
nežije na Slovensku, preto súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyni, ktorá zároveň
potvrdením V., odštepný závod K. banky preukázala, že na jej účte je disponibilný zostatok vo výške
potrebnej ne vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného.

51. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného, súd vychádzal
zo znaleckého posudku znalca A.. J. E. č. XX/XXXX zo dňa 28.11.2018, ktorý vyčíslil všeobecnú
hodnotu predmetných nehnuteľností spolu na sumu 69.915,47 eur (rodinný dom č. súp. XX vo výške
3.207,02 eur, pozemok parc. č. XX/X o výmere XXXX m2 vo výške 33.340,24 eur, pozemokparc. č. XX/X vo výmere XXXX m2 vo výške 33.368,21 eur.). Podľa názoru súdu takto určená
všeobecná hodnota nehnuteľnosti zodpovedá veku nehnuteľnosti, jej technickému stavu, polohe,
využitiu a situácii na trhu s nehnuteľnosťami, preto hodnotu stanovenú znaleckým posudkom považuje

súd za primeranú, pričom ani žalobkyňa ani žalovaný jej výšku nerozporovali. Vzhľadom na uvedené
uložil súd žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému ako náhradu za spoluvlastnícky podiel sumu podľa
veľkosti jeho spoluvlastníckeho podiel, teda sumu 34.957,74 eur (X/X zo sumy 69.915,47 eur) do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

52. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

55. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

podľa pomeru úspechu a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.