Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203753
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118203753.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: H. D., F..

XX.XX.XXXX, T. C. XX, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, Jesenná 8, 080
05 Prešov, proti žalovanému: Hydromeliorácie, štátny podnik, Vrakunská 29, 825 63 Bratislava, IČO:
35 860 839, právne zastúpený: Mgr. Michal Lapšanský, advokát so sídlom Žltá 13, 851 07 Bratislava -
mestská časť Pertžalka, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.676,97 EUR a
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 4.456,45 EUR od 14.02.2018 do zaplatenia,
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 146,41 EUR od 23.05.2018 do zaplatenia

- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 189,11 EUR od 12.06.2018 do zaplatenia
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 183,01 EUR od 12.07.2018 do zaplatenia
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 189,11 EUR od 17.08.2018 do zaplatenia
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 189,11 EUR od 13.09.2018 do zaplatenia
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 183,01 EUR od 11.10.2018 do zaplatenia
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 189,11 EUR od 14.11.2018 do zaplatenia
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 183,01 EUR od 14.12.2018 do zaplatenia

- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 189,11 EUR od 12.01.2019 do zaplatenia
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 189,11 EUR od 13.02.2019 do zaplatenia
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 170,81 EUR od 13.03.2019 do zaplatenia
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 189,11 EUR od 11.04.2019 do zaplatenia
- 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 30,50 EUR od 30.04.2019 do zaplatenia,
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 06.04.2018 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 4.456,45 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 14.02.2018 do zaplatenia,
ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že je vlastníkom parcely KN - C

č. XXX/XX - lesný pozemok o výmere XX.XXX m2, zapísanej na LV č. XXX k. ú. U.. Pri odovzdávaní
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX zo strany - Lesy Slovenskej republiky š.p., ktorý mal tieto
nehnuteľnosti v nájme, žalobca zistil, že na parcele KN - C č. XXX/XX sa nachádza novovytvorená
stavba melioračného odvodňovacieho kanála, a to v rozsahu novovytvorenej parcely KN - C č. XXX/XX - vodná plocha o výmere XXX m2, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu č. 51/2017
zo dňa 21.07.2017, vyhotoveného O.. I. M. - GEOPRAKTIC Prešov, overeného Okresným úradom
Prešov, katastrálny odbor dňa 08.08.2017 pod č. G.-XXXX/XX. Zo žaloby ďalej vyplýva, že predmetný

odvodňovací kanál je vodnou stavbou, čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor
starostlivostioživotnéprostredieč.Z.-H.-Z.-XXXX/XXXXXX-XX/PGzodňa20.03.2017.Keďžežalovaný
užíva predmetnú parcelu č. XXX/XX bez právneho dôvodu, to znamená bez toho, aby mal so žalobcom
uzavretú platnú nájomnú zmluvu, dochádza zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je
v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka povinný vydať. Listom zo dňa 12.02.2018 žalobca vyzval

žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 07.03.2018
s tým, že má záujem usporiadať vzájomné vzťahy uzatvorením nájomnej zmluvy s výškou nájomného
0,50 EUR/m2 ročne. Žalobca ale považuje uvedenú sumu za neprimerane nízku, a preto sa domáha
svojho práva podaním tejto žaloby, teda vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely KN-C č.
XXX/XX - vodná plocha o výmere 349 m2, k. ú. U. za obdobie 2 rokov spätne odo dňa podania žaloby,
t.j. od 07.04.2016 do 06.04.2018 vrátane.

Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalobca výšku nároku uplatňuje na základe znaleckého posudku
Znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach, stavebná fakulta, na základe ktorého bola
všeobecná hodnota nájmu určená za rok 2016 vo výške 6,41 EUR za m2 ročne a za rok 2017 vo výške
6,38 EUR za m2 ročne. Celkovo teda uplatnený nárok za žalované obdobie predstavuje výšku 4.456,45
EUR.

Žalobca v rámci žaloby zároveň poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie je v zmysle ust. § 489
Obč.Z zvláštnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. Spočíva v tom, že obohatený na
úkor majetku iného získal určité majetkové hodnoty, ktoré je možné vyjadriť v peniazoch. Predmetom
obohatenia môže byť ako získanie veci, peňazí, pohľadávky, zriadenie práva, tak aj získanie majetkovej
hodnoty z prevedeného výkonu, včítane užívania cudzej veci; to všetko za predpokladu, že k obohateniu

na úkor majetku poškodeného došlo spôsobom, ktorý právny poriadok ako dôvod nadobudnutia
prospechu nepripúšťa.
Podľa záverov súdnej praxe, v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy
spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška
náhrady sa pre tento prípad odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu

účastník, majúci za povinnosť majetkový prospech vydať. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.
30Cdo/1789/2000).
S odkazom na vyššie uvedené je preto nesporné, že žalovaný užíva majetok žalobcu bez právneho
dôvodu, a tým z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Užívanie cudzieho majetku bez
právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné poňatie

právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať aj na tento prípad.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 18.06.2018 k žalobe uviedol, že stavba, odvodňovací
kanál ev. č. XXXX XXX XXX, je vodnou stavbou „odvodnenie pozemkov JRD Haniska“, pričom stavba
bola vybudovaná a uvedená do prevádzky v roku 1955 a je majetkom Slovenskej republiky, od roku

2002 v správe žalovaného.
Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že znalecký posudok predložený k žalobe je
nepoužiteľný pre účely stanovenia hodnoty nájmu užívania parcely č. XXX/XX, resp. určenia výšky
bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu nesprávnej výmery parcely č. XXX/XX, ktorá nie je vo výške
349 m2, ale vo výške XXX m2, pričom žalovaný má k dispozícii projektovú dokumentáciu, podľa ktorej

odvodňovací kanál zaberá plochu XXX m2. Ďalej žalovaný poukázal na to, že znalecký posudok pracuje
s parcelou č. XXX/XX ako s druhom pozemku - lesný pozemok aj napriek tomu, že bol prekvalifikovaný
na iný druh pozemku - ostatná plocha. Taktiež poukázal na to, že výška nájmu je stanovená nesprávne,
keďže znalecký posudok vychádza z parciel, ktoré nie sú druhovo, ani inak obdobné parcele č. XXX/
XX, pričom ak bola použitá pri vypracovaní posudku porovnávacia metóda, tak so skúmanou parcelou

mali byť porovnané obdobné parcely, minimálne 3 nachádzajúce sa v rovnakom k. ú., rovnakého
druhu, atď. Žalovaný v rámci vyjadrenia poukázal na to, z akých dôvodov sú porovnávacie materiály
nepoužiteľné, a to z dôvodu, že sa označené parcely nachádzajú v iných katastrálnych územiach, v
zastavanom území obce, predstavujú iný druh pozemku a porovnávané parcely sú zastavané cestnými
komunikáciami, resp. chodníkom. Žalovaný konštatoval, že všetky znalcom skúmané nájomné zmluvy

boli predkladané účelovo objednávateľom - žalobcom v rámci použitej porovnávacej metódy za účelom
stanovenia najvyššej možnej výšky nájmu. Žalovaný zároveň vyjadril názor, že ani jedna z uvádzaných
nájomných zmlúv nie je použiteľná pre účely tohto konania a v tomto ohľade poukázal na uznesenie
NS SR sp. zn. 5Cdo/8/2009: „Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu, je povinný vydať bezdôvodnéobohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia ... je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by
obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci ...
Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch.“

Znalcom hodnotené nájomné zmluvy nespĺňajú ani jeden z požadovaných atribútov - miesto ani čas.
Žalovaný taktiež poukázal na to, že všetky porovnávané nájomné zmluvy sú dátované v rokoch 2011 až
2013 a z tohto dôvodu sú nepoužiteľné pre potreby tohto konania.
Žalovaný predložil ako prílohu svojho podania nájomné zmluvy uzatvorené medzi žalovaným, ako
nájomcom a rôznymi prenajímateľmi s tým, že nájomné predstavuje ročne 0,01 EUR za m2, 0,035 EUR

za m2, 0,015 EUR za m2, 0,0068 EUR za m2, resp. 0,038 EUR za m2.
Žalovaný citoval ustanovenie § 53a ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a poukázal na to,
že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, je zväčšenie
jeho majetku v rozpore so zákonom, pričom ale žalovaný pri výkone svoje hydromelioračnej činnosti
nezískava majetkový prospech a svoju činnosť je povinný vykonávať v zmysle zákona.
Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že stavba bola vybudovaná a uvedená

do prevádzky v roku 1955, v roku 1962 bola rozsiahle rekonštruovaná a od svojho vybudovania je vo
vlastníctve štátu a žalobca mal alebo musel mať vedomosť o existencii vodnej stavby. Ďalej poukázal
na to, že:
Pokiaľ by žalovaný pripustil existenciu bezdôvodného obohatenia, má za to, že právo na jeho vydanie
je premlčané. Nakoľko žalobca mal a mohol vedieť o stavbe, ktorá sa na pozemkoch parc. XXX/XX a

parc. XXX/XX nachádza už od roku 1955. V prípade, že sa súd stotožní s uplatnením nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, žalovaný uplatňuje námietku premlčania.
S poukazom na uvedené, má žalovaný za preukázané, že pri výkone svojej zákonnej povinnosti k
pozemkom parc. č. XXX/XX a XXX/XX, navykonával takú činnosť, z ktorej by nadobúdal majetkový
prospech.

Žalovaný, Hydromeliorácie, š.p., je štátnym podnikom založeným za účelom uspokojovania
verejnoprospešných záujmov v súlade so zákonom č. 111/1990 Zb. Zákon o štátnom podniku.
Predmetom jeho činnosti sú najmä: výkon správy hydromelioračným zariadení v rozsahu voľnej
živnosti, prevádzkovanie závlahových a odvodňovacích zariadení a oprava a údržba závlahových a
odvodňovacích zariadení.

Žalobcov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobca odôvodňuje ako neoprávnené
užívanie stavby, nespĺňa zákonné predpoklady bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ by sme pripustili existenciu vzniku bezdôvodného obohatenia, nárok je premlčaný. Žalobca musel
mať vedomosť o stavbe na jeho pozemkoch, vystavanej v roku 1955 a opravovanej v roku 1962.
Za účelom určenia výšky nájmu či bezdôvodného obohatenia, je žalobcom predkladaný Znalecký

posudok č. 2 neaplikovateľný z následovných dôvodov: ZP č. 2 pojednáva o parcele č. XXX/XX,
ktorá parcela má nesprávnu výmeru XXX m2. Podľa interných dokumentov žalovaného vodná stavba
- odvodňovací kanál, zaberá z výmery parciel XXX/XX a XXX/XX rozlohu cca XXX m2. ZP č. 2 je
nepoužiteľný, nakoľko aplikuje porovnávaciu metódu, v rámci ktorej s parcelou XXX/XX porovnáva
pozemky nachádzajúce sa v odlišnom katastrálnom území, s odlišným umiestnením a odlišným druhom

či využitím. ZP č. 2 pracuje s parcelou č. XXX/XX ako s lesným pozemkom, aj napriek tomu, že
v súčasnosti je parcela údajne označená ako ostatné plochy. Porovnávané Nájomné zmluvy sú
neaktuálne, uzatvorené v rokoch 2011 až 2013.
V zmysle uvádzaného žalovaný navrhuje, aby konajúci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu
zaviazal k úhrade trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100 %.

3. Žalobca v rámci vyjadrenia zo dňa 08.04.2019 citoval, že podľa § 52 písm. f), zákona č. 364/2004 Z.z.
sú vodnou stavbou, hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu
pozemkov pred vodnou eróziou, a teda kanál v správe žalovaného je vodnou stavbou a pozemok
žalobcu,naktoromsapredmetnýmelioračnýkanálnachádza,jestavebnýmpozemkom.Vtejtosúvislosti

citoval taktiež ustanovenie § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976, ktorý určuje, čo sa rozumie stavebným
pozemkom, teda časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo
územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
V súvislosti s námietkou nižšej výmery odvodňovacieho kanálu, žalobca poukázal na to, že koncom roku
2014došlokprečisteniupredmetnéhokanálaaopätovnepoukázalnato,žeskutočnosť,žeodvodňovací

kanáljenovovytvorenouvodnoustavbou,žalobcazistilažvjanuáriroku2015priodovzdávanípozemkov
zo strany štátneho podniku Lesy SR, o ktorej stavbe nemali vedomosť ani štátny podnik, ani žalobca,
ako vlastník sporných pozemkov.Týmto podaním žalobca zároveň rozšíril žalobu za nasledujúce obdobie, a to za obdobie od 07.04.2018
do 05.04.2019 vrátane s tým, že pre určenie výšky nájmu uplatnil sumu 6,38 EUR za m2, pričom súd túto
zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 17.04.2019 v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 6.676,97 EUR s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

4. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 06.05.2019 opätovne poukázal na to, že v zmysle
§ 53a ods. 1 zákona č. 364/2004 platí, že vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ, na ktorom
je hydromelioračná stavba umiestnená, je povinný strpieť túto stavbu alebo jej časť na svojom

pozemku. V tomto prípade je teda žalobca povinný strpieť umiestnenie a užívanie melioračného kanála
(melioračnej stavby) na pozemku vo svojom vlastníctve. Umiestnenie melioračného kanála v správe
žalovaného na pozemku (a užívanie pozemku zo strany žalovaného týmto spôsobom) je oprávnené,
nie je uskutočňované bez existencie právneho titulu, a teda v danom prípade nie sú splnené základné
predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
Žalovaný taktiež citoval ustanovenie § 37 ods. 1 písmeno b) zákona č. 138/1973, podľa ktorého

boli užívatelia/vlastníci nehnuteľnosti strpieť za podmienok určených vodohospodárskym orgánom
umiestňovanie a udržiavanie zariadení potrebných na účely vodného hospodárstva na svojich
nehnuteľnostiach, pričom § 37a predmetného zákona stanovoval, že „vodovodné a kanalizačné rady,
ktoré sú vodohospodárskymi líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme, možno zriaďovať
a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenia na vodohospodárske

dielo podľa § 9. Oprávnenia stavebníka podľa odseku 1 vznikajú dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho diela. Povinnosti vlastníka
podľa odseku 1 sú vecným bremenom podľa osobitných predpisov.“
Žalovaný ďalej poukázal na to, že Najvyšší súd SR sa k charakteru finančnej náhrady za zriadenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za situácie, keď k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu došlo na základe zákona, avšak predmetný osobitný predpis náhradu osobitne neupravil,
vyjadril vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/26/2014 nasledovne: „Finančná náhrada za zriadenie
vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného
bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého
pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne

a v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného
bremena je nepochybne jednorazová: nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri
každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už
vzniknuté vecné bremeno.“
Právo na zaplatenie finančnej náhrady za zariadenie vecného bremena je právom majetkovým, ktoré

podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasl. OZ, pričom tu nie je osobitná úprava ohľadom dĺžky
premlčacej doby, preto platí všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo
mohlo vykonať prvý raz.
Nazákladevyššieuvedenéhomážalovanýzato,žestavbamelioračnéhokanálabolavrozhodnomčase
zriadená na pozemku žalobcu v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom právnemu predchodcovi

žalovaného v súlade s ustálenou judikatúrou súdov síce prislúchala za jej zriadenie na pozemku (resp.
t.č. pozemkoch odčlenením, z ktorých vznikol pozemok) jednorazová náhrada na zriadenie vecného
bremena, nárok na zaplatenie tejto náhrady je však premlčaný, nakoľko nedošlo k jeho uplatneniu
právnym predchodcom žalovaného pred uplynutím premlčacej doby (žalovaný týmto opakovane vznáša
námietku premlčania žalobou uplatneného nároku).

Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri prípadnom posudzovaní výšky bezdôvodného obohatenia by súd
mal vychádzať z nájomných zmlúv predložených žalovaným vo vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa
09.04.2018, zo dňa 18.06.2018, ktoré katastrálnym územím a účelom využitia zodpovedajú pozemku a
zohľadniť aj skutočnosť, že reparačné nároky je prípustné uplatňoval len súčasne s nárokmi reštitučnými
ažeprípadnévyhoveniežalobežalobcuby(vprípade,akbysúddospelkzáveruoneexistenciiprávneho

titulu na užívanie pozemku žalovaným) viedlo k zakonzervovaniu stavu právnej neistoty žalovaného, čo
by bolo v rozpore s princípom právnej istoty.
Vsúvislostispripustenímzmenyžaloby,navrhovanejžalobcomvovyjadrení,konajúcimsúdomžalovaný
poukázal na skutočnosť, že za obdobie 01.04.2019 do 05.04.2019 mu zo strany žalobcu nebola
doručená výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto sa do momentu doručenia vyjadrenia

nemohol dostať do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia za predmetné obdobie a výzva na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod01.03.2019do31.03.2019bolažalovanémudoručená
až 03.04.2019, preto sa žalovaný s lehotou na úhradu určenou žalobcom v trvaní siedmych dní mohol
dostať do omeškania s vydaním požadovaného bezdôvodného obohatenia až počnúc dňom 11.04.2019.Vzhľadom na to, že užívanie pozemku žalobcu prebieha zo strany žalovaného na základe právneho
titulu, v danej veci nie sú splnené predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia a prípadné peňažné
nároky sú premlčané, preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

5. Na základe geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 21.07.2017 bola vytvorená z parcely XXX/XX
P.. Ú.. U. nová parcela č. XXX/XX o výmere XXX m2 - vodná plocha.
Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 04.05.2018,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2018 vyplýva, že parcela KN C č. XXX/XX k. ú. U. o výmere

XXX m2 je vodným tokom.
Z listu žalovaného zo dňa 09.02.2017 vyplýva, že odvodňovací kanál ev. č. XXXX XXX XXX je
objektom vodnej stavby „odvodnenie pozemkov JRD Haniska“, vybudovanej a uvedenej do prevádzky
v roku 1955.
Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. U. vyplýva, že žalobca je vlastníkom okrem iných aj parcely č. XXX/XX o
výmere XXX m2, druh pozemku - vodné plochy, spôsob využitia: 11, umiestnenie pozemku 2.

6. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

7. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo

vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.
8. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

9. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

10. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

11. Podľa § 53a ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ,
na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, je povinný
a) strpieť hydromelioračnú stavbu alebo jej časť na svojom pozemku,
b) strpieť, aby vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo jej časti v nevyhnutnej
miere vstupoval na pozemky, na ktorých je hydromelioračná stavba alebo jej časť umiestnená, v

súvislosti s jej prevádzkou, údržbou, opravou alebo stavebnou úpravou,
c) pri užívaní pozemku počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval hydromelioračnú stavbu
alebo jej časť a neporušoval a ani inak negatívne neovplyvňoval funkčnosť, bezpečnosť, spoľahlivosť
a prevádzku hydromelioračnej stavby alebo jej časti, inak zodpovedá za škodu, ktorú svojou činnosťou
spôsobil,

d) ohlásiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi hydromelioračnej stavby alebo jej časti vzniknuté
závady alebo nutnosť vykonať opravy na hydromelioračnej stavbe alebo jej časti.
Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej
stavby alebo osoby, s ktorými má vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby upravený
právnyvzťah,súvsúvislostisprevádzkou,údržbou,opravoualebostavebnouúpravouhydromelioračnej

stavby alebo jej časti oprávnení vstupovať na pozemky, na ktorých je hydromelioračná stavba alebo jej
časť umiestnená a v nevyhnutnej miere vstupovať na pozemky do vzdialenosti 5 m na obidve strany od
líniovej časti hydromelioračnej stavby. Vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby činnostivykonávané osobami, s ktorými má upravený právny vzťah, riadi, kontroluje a za vykonané činnosti
zodpovedá.
Podľa § 53a ods.3 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, pri povoľovaní uskutočnenia, stavebnej úpravy

alebozmenyčastihydromelioračnejstavbymimozastavanéhoúzemiaobce,orgánštátnejvodnejsprávy
rozhodne o podmienkach, za akých ich možno vykonať na cudzom pozemku. Oprávnenia vlastníka,
správcu alebo užívateľa hydromelioračnej stavby na uskutočnenie, stavebnú úpravu alebo zmenu
časti hydromelioračnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej
správy.

12. Podľa § 37 ods. 1 zákona č 138/1973 Zb. o vodách, správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností
sú povinní bez náhrady:
a) umožniť osobám, ktoré sa preukážu príslušným preukazom na vodohospodársky dozor, vstupovať
za účelom jeho výkonu na nehnuteľnosti a do objektov, pokiaľ na to nie je potrebné povolenie podľa
osobitných predpisov,

b) trpieť na svojich nehnuteľnostiach za podmienok určených vodohospodárskym orgánom
umiestňovanie a udržiavanie vodočtov, vodomerov, vodných značiek (ciach), označujúcich najvyššie,
prípadne najnižšie povolené vzdutie vody, a iných zariadení potrebných na účely vodného hospodárstva.
Ustanovenie § 36 ods. 3
platí obdobne.

Podľa § 37a ods. 1 - 4 zákona č 138/1973 Zb.:
(1) Vodovodné a kanalizačné rady, ktoré sú vodohospodárskymi líniovými stavbami a ich výstavba
je vo verejnom záujme, možno zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu
vyplývajúcom z povolenia na vodohospodárske dielo podľa § 9 .

(2) Oprávnenia stavebníka podľa odseku 1 vznikajú dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho diela.
(3) Povinnosti vlastníka podľa odseku 1 sú vecným bremenom podľa osobitných predpisov.
(4) Za výkon oprávnení podľa odseku 1 patrí náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení. Ak medzi
stavebníkomavlastníkom(správcom,užívateľom)nehnuteľnostinedôjdekdohode,onáhraderozhodne

vodohospodársky orgán, ktorý je príslušný na povolenie vodohospodárskeho diela.

13. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.
Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany

neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

14. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

15. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto sa súd prioritne zaoberal posúdením tejto námietky.

Žalovaný v súvislosti s premlčaním poukázal na to, že vodná stavba je umiestnená na pozemku žalobcu,
resp. jeho právneho predchodcu už od roku 1955 a žalobca mal, alebo musel mať vedomosť o existencii
tejto stavby. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k parcele,
na ktorej sa nachádza odvodňovací kanál až v roku 2014, pričom žalobca sa vyjadril, že o existencii
odvodňovacieho kanála nevedel a o tejto skutočnosti nemal vedomosť ani nájomca - Lesy SR, š.p.,

ktorý mal pôvodne túto parcelu v nájme a žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu žiadnym spôsobom
nerozporoval, preto súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP považoval túto skutočnosť
za nespornú. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobca si uplatňuje svoj nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia (nie z titulu náhrady za vecné bremeno) za 2 roky spätne od podania žaloby, a preto pokiaľmal žalovaný na mysli, že premlčacia lehota má plynúť už od vybudovania odvodňovacieho kanálu,
takáto argumentácia nie je správna, keďže žalobca si neuplatňuje svoje nároky za predchádzajúce
obdobia, resp. ani za obdobie, odkedy sa on stal vlastníkom predmetnej parcely (r. 2014), ale iba 2

roky spätne od podania žaloby. Súd zároveň poukazuje na to, že žaloba mu bola elektronicky doručená
06.04.2018 a žalobca si uplatňuje svoj nárok za obdobie od 07.04.2016 do 06.04.2018 (vrátane), teda
nárok bol, s poukazom na aplikáciu ustanovenia § 107 OZ, uplatnený včas.

16. Žalovaný v rámci svojej argumentácie ohľadom skutočnosti, že nie je daný základ nároku citoval

ustanovenia§53azákonač.364/2004Z.z.resp.§37ods.1a37azákonač.138/1973Zb.Zustanovenia
§ 53a zákona č. 364/2004 vyplýva, aké povinnosti má vlastník pozemku, na ktorom je hydromelioračná
stavba umiestnená. Tento zákon ale neobsahuje žiadne ustanovenie upravujúce povinnosť vlastníka
pozemku, na ktorom sa nachádza vodná stavba strpieť jej umiestnenie na svojom pozemku bez
akejkoľvek náhrady. Obdobne táto povinnosť nevyplýva ani z ustanovenia § 37, resp. § 37a zákona
č. 138/1973, ktorý bol platný a účinný iba do 31.05.2002. Navyše § 37a sa týka vodovodných a

kanalizačných radov, ktoré sú vodohospodárskymi líniovými stavbami, pričom žalovaný v tomto ohľade
napr. ani nepreukázal, že toto ustanovenie sa vzťahovalo aj na odvodňovacie kanály a zároveň pokiaľ
povinnosti vlastníka podľa odseku 1 sú vecným bremenom, tak to neznamená, že to vecné bremeno
je bezodplatné, resp. napriek tomu, že žalovaný citoval rozhodnutie NS SR, z ktorého vypláva, že
náhrada za vecné bremeno je jednorazová, tak z najnovšej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu

(KS Prešov) vyplýva, že aj nárok na náhradu vecného bremena je opakujúcim sa plnením. Súd ale
opätovne poukazuje na to, že predmetný zákon nie je platný a účinný a súčasná úprava neobsahuje
žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by sa týkali prípadnej úpravy vecného bremena a navyše ani
z tohto zákona nevyplýva prípadný vznik vecného bremena týkajúceho sa odvodňovacích kanálov.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade nevzniklo žiadne zákonné vecné bremeno.

Toto nebolo stranami sporu ani dohodnuté, a preto je v danom prípade daný nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keďže je nepochybné, že na pozemku žalovaného sa nachádza vodná
stavba - odvodňovací kanál, ktorý je v správe žalovaného a je nepochybné, že táto vodná stavba
obmedzuje žalobcu v realizácii jeho vlastníckeho práva, teda žalovaný obmedzuje žalobcu v realizácii
jeho vlastníckeho práva bez právneho titulu a za takéto obmedzenie, s poukazom na ustanovenie §

128 ods. 2 Občianskeho zákonníka patrí žalobcovi náhrada. Vzhľadom na to, že táto právna úprava
neobsahuje ustanovenia týkajúce sa poskytnutia výšky náhrady, s poukazom na ustanovenie § 853
ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné analogicky použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl).

17. Vzhľadom na záver súdu o danosti základu nároku, súd riešil otázku výšky uplatneného nároku,
teda výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v užívaní veci bez právneho dôvodu, pričom
v takomto prípade je možné určiť výšku peňažnou sumou vynakladanou v danom mieste a čase
na užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu. Pri určení výšky nároku je potrebné
prihliadať na miesto, obdobie, charakter a spôsob užívania nehnuteľnosti, t.j. určenie ceny nájmu za

obdobný pozemok v rovnakej lokalite a v čase.

18. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia namietal, že znalecký posudok, ktorý bol predložený v tomto
konaní, t.j. znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach, stavebná fakulta č. 2, zo dňa 10.01.2018
nie je použiteľný pre prejednávanú vec, a to z dôvodu, že porovnávacie materiály, ktoré boli použité pre

vypracovanie znaleckého posudku porovnávacou metódou, nie sú aplikovateľné na danú vec a podľa
názoru žalovaného boli nájomné zmluvy predkladané účelovo z dôvodu dosiahnutia najvyššej možnej
výšky nájmu. Žalovaný poukázal na to, že ani jeden z pozemkov sa druhovo nezhoduje s pozemkom
parcelné č. XXX/XX, všetky sa nachádzajú v odlišnom katastrálnom území, v zastavanom území obce
a diametrálne odlišné je aj ich využitie (cestná komunikácia, chodník a pod.), teda tieto porovnávacie

materiálynespĺňajúkritériaporovnaniaanizhľadiskamiesta,aničasu,keďžesajednáonájomnézmluvy
dátované v období rokov 2011 až 2013.

19. Žalovaný ako prílohu svojho vyjadrenia taktiež predložil určité nájomné zmluvy s tým, že jedna
zmluva sa týka nájmu pre poľnohospodárske využitie pozemkov, ďalšia sa týka pozemkov, na ktorej

stojí budova čerpacej stanice, dvor, ďalšia nájomná zmluva sa týka závlahového kanála. Jedna zmluva
(nájomná zmluva č. W. - U.-XXXX/XXX) sa týka ornej pôdy v kat. území Streda nad Bodrogom s tým, že
odvodňovací kanál zaberá výmeru 4.771,52 m2 a dohodnuté ročné nájomné predstavuje sumu 71,60
EUR. Ďalšie nájomné zmluvy sa týkali čerpacích staníc, ako vodných stavieb.20. V súvislosti so znaleckým posudkom predloženým žalobcom, súd v rámci predbežného právneho
posúdenia veci konštatoval, že podľa názoru súdu je na danú vec potrebné aplikovať ustanovenia §

451 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že súd sa vyjadril aj k námietke žalovaného týkajúcej sa
znaleckého posudku, s ohľadom na skutočnosť, že predložené porovnávacie materiály neboli vhodné
pre vypracovanie znaleckého posudku v danej veci s ohľadom na už spomínané kritéria rovnakej lokality,
času, charakteru a spôsobu užívania nehnuteľnosti. Súd spolu s predvolaním na pojednávanie vyzval
strany sporu na oznámenie skutočnosti, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, pričom ohľadom

tejto skutočnosti vyzval strany sporu aj na samotnom pojednávaní. Právny zástupca žalobcu nemal
žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a právny zástupca žalovaného navrhol ohliadku na
mieste samom s poukazom na skutočnosť, že podľa jeho interných dokladov pozemok, na ktorom sa
nachádza odvodňovací kanál predstavuje iba XXX m2, a teda nie výmeru XXX m2. Súd tento návrh na
doplnenie dokazovania zamietol, keďže má za to, že ohliadkou na mieste samom nemožno dosiahnuť
zmenu výmery, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľnosti, pričom táto výmera nepochybne vyplýva z

geometrického plánu, a takto je zapísaná aj na liste vlastníctva. Súd by teda ohliadkou na mieste samou
nemohol aj po prípadnom premeraní zmeniť túto výmeru, pričom táto výmera je pre súd záväzná, pokiaľ
sa nepreukáže opak a žalovaný ani v tomto ohľade neprodukoval a ani nevrhol žiadne dôkazy.

21. V súvislosti s výškou uplatneného nároku právny zástupca žalovaného uviedol iba to, že znalecký

posudok je nepoužiteľný pre nesprávnosť porovnávacích materiálov, avšak taktiež nenavrhol žiadne
dôkazy, teda napr. ďalší (kontrolný) znalecký posudok, ktorý by preukázal, či sú jeho námietky
opodstatnené. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadom
preukázania výšky je na žalobcovi, tak súd sa s tým stotožňuje, ale na druhej strane je nepochybné, že
žalobca svoj nárok preukázal práve predložením už citovaného znaleckého posudku, a pokiaľ žalovaný

s takýmto posudkom nesúhlasil, mal navrhnúť konkrétny dôkaz, keďže súd nemôže vykonávať dôkazy
bez návrhu strany sporu (§ 185 ods. 2 CSP).

22. Ako už súd konštatoval, aj keď sa v podstate stotožnil s námietkou žalovaného ohľadom nevhodnosti
porovnávacích materiálov pri vypracovaní znaleckého posudku, tak ani žalovaným predložené nájomné

zmluvy nemožno považovať za vhodné z hľadiska už vyššie uvedených kritérií, preto, za situácie,
že neboli v tomto smere navrhnuté žiadne ďalšie dôkazy, akceptoval žalobcom predložený znalecký
posudok, a v tomto ohľade sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že znalecká organizácia zodpovedá za
vypracovaný posudok. Súd ešte poznamenáva, že nájomné zmluvy predložené žalovaným sa taktiež
z hľadiska miesta a času jednoznačne netýkali parcely, ktorá je predmetom tohto sporu. V zmluvách

nebol uvedený žiaden dátum a navyše čo sa týka výšky nájomného, jednalo sa o konsenzus zmluvných
strán, ktorý môže byť teoreticky podhodnotený, resp. nadhodnotený a pokiaľ by bolo navrhnuté znalecké
dokazovanie, tak pre prípad neexistencie vhodných porovnávacích materiálov, by bolo možné použiť
metódu polohovej diferenciácie.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, preto súd žalobcovi priznal ním navrhovanú výšku nájmu, a
to pomernú časť za rok 2016 (za obdobie od 07.04.2016 do 31.12.2016) v sume 1.644,20 EUR, za
rok 2017 pri výške ročného nájmu za m2 6,38 EUR sumu 2.226,62 EUR, rovnakú výšku za rok 2018,
teda sumu 2.226,62 EUR a pomernú časť za rok 2019 (za obdobie od 01.01.2019 do 05.04.2019) v
sume 579,53 EUR. Celkovo priznaná suma teda predstavuje výšku 6.676,97 EUR. Sumu uplatnenú

pôvodnou žalobou vo výške 4.456,45 EUR priznal spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému,
pričom výzva žalobcu zo dňa 12.02.2018 bola žalovanému doručená 13.02.2018. Ďalšie sumy, ktoré
predstavujú mesačné bezdôvodné obohatenie za obdobie od 07.04.2018 do 05.04.2019, súd priznal
žalobcovi spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania z mesačných súm tak, ako je to uvedené

vovýrokovejčastirozsudku,keďžežalobcapreukázal,žežalovanéhovyzývalnavydaniebezdôvodného
obohatenia za jednotlivé mesiace, keďže o tejto skutočnosti súdu predložil výzvy spolu s dokladmi o
doručení týchto výziev.

24. Súd ale akceptoval námietky žalovaného týkajúce sa skutočnosti, že za obdobie od 01.04.2019 do

5.4.2019 žalobca nepreukázal doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto za toto
obdobie priznal úrok z omeškania až od 30.04.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení zmeny
(rozšírenia) žaloby žalovanému, a v prevyšujúcej časti ohľadom príslušenstva za uvedené obdobie
žalobu zamietol. Rovnako súd akceptoval námietku žalovaného týkajúcu sa príslušenstva za obdobie od01.03.2019 do 31.03.2019, keďže výzva za toto obdobie bola žalovanému nepochybne doručená dňa
03.04.2019 a vo výzve bola určená 7 dňová lehota na plnenie, preto sa žalovaný do omeškania mohol
dostať až od 11.04.2019, preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému
žalobcovi, ktorý mal neúspech iba vo veľmi nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky, priznal
voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).