Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoPr/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112210181
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112210181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: P. S., bytom H., M. XX, zastúpený
Mgr. Jánom Polákom, advokátom so sídlom Bratislava, Miletičova 64, proti žalovanému: WELLNESS
LIFE, s.r.o., Bratislava, Ivánska cesta 10, zastúpený JUDr. Rastislavom Kaššákom, PhD., advokátom
so sídlom Bratislava, Medená 5, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. júna 2013 č. k. 14Cpr/1/2012-144
a uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 6. februára 2013 č. k. 14Cpr/1/2012-96, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 06. 02. 2013 č. k. 14Cpr/1/2012-96 z r u š u j e.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdNitra(súdprvéhostupňa)napadnutýmrozsudkomurčil,žeokamžitéskončeniepracovného
pomeru dané žalovaným žalobcovi zo dňa 25. 01. 2012, je neplatné. Žalobu žalobcu v časti o určenie,
že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom trvá, zamietol. Žalovanému určil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.753,17 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku do

rúk právneho zástupcu žalobcu Mgr. Jána Poláka, advokáta, Miletičova 64, Bratislava. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 23. 03. 2012 domáhal, aby súd
určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25. 01. 2012 je neplatné a pracovný pomer
medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 20. 05. 2011 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dňom nástupu do
zamestnania 20. 05. 2011. Žalovaný doručil žalobcovi dňa 26. 01. 2012 okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktoré

malo spočívať v údajných absenciách žalobcu v dňoch 02. 01. až 04. 01. 2012, 09. 01., 13. 01. 2012,
16. až 18. 01. 2012 a napokon i 20. a 24. 01. 2012. Toto tvrdenie považuje žalobca za nepravdivé,
konateľ žalovaného sa ho ešte v roku 2011 pokúšal prinútiť ukončiť pracovný pomer dohodou, ako
dôvod uviedol hrubé porušenie pracovných povinností, spočívajúce v nekvalitnej práci žalobcu. Počas
práceneschopnosti ho navštívili dvaja zamestnanci žalovaného a na pokyn konateľa musel odovzdať
kľúče od pracoviska, SIM kartu a pracovné náradie. Po skončení práceneschopnosti sa pokúsil nastúpiť
do práce, zistil, že vložka na dverách jeho pracoviska je vymenená a v týchto priestoroch už sedí

niekto iný. Konateľ žalovaného opätovne navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že
ak dohodu nepodpíše, tak s ním skončí okamžite pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny.
Žalobca nesúhlasil s dohodou o skončení pracovného pomeru a následne obdržal okamžité skončenie
pracovného pomeru. Dňa 26. 01. 2012 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.Žalobca sa po ukončení práceneschopnosti pokúšal nastúpiť do práce, avšak bezvýsledne, nebolo mu
to umožnené. Súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 20. 05.
2011 uzavrel žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s dňom

nástupu do práce dňa 20. 05. 2011, druh práce: montáž a servis filtračných zariadení a miestom výkonu
práce Nitra a celé Slovensko. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou
tri mesiace. Zároveň bola dohodnutá i mzda 317 eur v hrubom. Dňa 13. 01. 2012 bola žalobcovi zo
strany žalovaného predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, s ktorou žalobca nesúhlasil z
dôvodu nevyplatenej mzdy za mesiac november 2011 a stravných lístkov za obdobie od 20. 05. 2011

do 18. 01. 2012. Dňa 25. 01. 2012 žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že
v dňoch 02. 01. - 04. 01. 2012, 09. 01. 2012, 11. 01. 2012, 13. 01. 2012, 16. 01. - 18. 01. 2012, 20.
01. 2012, 24. 01. 2012 nenastúpil vôbec do práce, čím porušil povinnosť podľa § 47 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce. Dňa 26. 01. 2012 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a
okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Z evidencie dochádzky zamestnancov

žalovaného vyplýva, že evidencia dochádzky bola vedená iba do 21. 10. 2011. Z mesačného výpisu
hovorov vyplýva, že žalobca v mesiaci január telefonoval na telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktoré patrilo
F. Z., celkom 7x (dňa 10. 01. 2012, 11. 01. 2012, 12. 01. 2012, 16. 01. 2012,16. 21. 2012, 18. 01.
2012, 20. 01. 2012 a v decembri dňa 31. 12. 2011) a na telefónne číslo XXXX XXXXXX, ktoré patrilo
konateľovi žalovaného, štyrikrát (dňa 02. 01. 2012, 09. 01. 2012, 16. 01. 2012, 19. 01. 2012). Žalobca

bol od 14. novembra 2011 do 02. 01. 2012 práceneschopný, pričom na hlásení zamestnávateľovi o
dočasnej pracovnej neschopnosti je potvrdené žalovaným, že do zamestnania nastúpil dňa 02. 01. 2012.
Zo svedeckej výpovede F. Z. nevyplýva, v ktorých dňoch bol žalobca v mesiaci január v práci tak, ako to
tvrdila vo svojom výsluchu na pojednávaní. Svedkyňa F. Z., zamestnaná u žalovaného ako asistentka
potvrdila, že v roku 2012 do práce nastúpili zamestnanci až po 06. 01. 2012, t.j. po sviatku, s tým, že ona

prišla do práce už dňa 05. 01. 2012. Z kalendára na rok 2012 je zrejmé, že sviatok „Troch kráľov“ 06. 01.
2012 pripadol na piatok a nasledujúcim pracovným dňom bol deň 09. 01. 2012. Svedkyňa H. E. uviedla,
že v roku 2012 nastúpili do práce 07. 01. 2012 (sobota) a žalobca prišiel do práce nasledujúci deň, z
čoho vyplýva, že mal prísť 08. 01. 2012 (nedeľa). Svedok N. vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca
v mesiaci január chodil do práce, ale mu to nebolo umožnené zo strany zamestnávateľa. Rozsudok

právne zdôvodnil súd prvého stupňa § 68 ods. 1, 2, § 70, § 77 Zákonníka práce. Uviedol, že bezdôvodné
nedostavenie sa na pracovisko môže zakladať neospravedlnenú absenciu zamestnanca, o ktorú ide
vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce
z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je
spôsobená jeho pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky, udelením neplateného pracovného

voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť
pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalovaný uvádza, že žalobca v
dňoch uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru vôbec do práce nenastúpil. Žiadnym
spôsobom však súdu túto skutočnosť nepreukázal, neprítomnosť žalobcu v práci nebola preukázaná

ani svedeckými výpoveďami F. Z., H. E. a svedka N.. Pokiaľ ide o absenciu v dňoch 02. 01. - 04. 01.
2012, svedkyňa F. Z. uviedla, že do práce mali nastúpiť až po sviatku 06. 01. 2012. Po tomto sviatku,
ktorý pripadol na piatok, bol prvým pracovným dňom deň 09. 01. 2012. Zamestnávateľ viedol evidenciu
dochádzky iba do 21. 10. 2011 a ani z tejto preto nie je možné vyvodiť pravdivosť tvrdenia žalovaného,
že žalobca v dňoch, uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru, do práce nenastúpil. Z

uvedeného preto jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi nie je možné klásť za vinu
porušenie pracovnej disciplíny (absenciu) minimálne v dňoch 02. 01. - 04. 01. 2012, keďže nikto sa v
týchto dňoch na pracovisku nenachádzal, on sám kľúče od pracoviska nemal (potvrdené výpoveďami
svedkov), a preto neúčasť žalobcu na pracovisku v týchto dňoch je potrebné vyhodnotiť ako prekážky na
strane zamestnávateľa, ktoré nie je možné klásť za vinu žalobcovi ako porušenie pracovnej disciplíny.

Naopak, z vykonaného dokazovania, z výsluchu svedkov, vyplýva, že žalobca v mesiaci január bol
v práci viackrát, minimálne trikrát, kedy tam bol aj p. O.. Svedkyne tiež uviedli, že žalobca nebol
povinný sa na pracovisku zdržiavať, nakoľko mal chodiť na montáže. Svedok N. potvrdil, že žalobca
chodil do práce v mesiaci január 2012 každý deň. Túto svedeckú výpoveď svedka N. však súd prvého
stupňa spochybnil tým, že ide o jeho kamaráta, a jeho zrejmú snahu mu pomôcť. Na podporu tvrdení

žalobcu, že v mesiaci január do práce chodil a snažil sa skontaktovať tak so štatutárnym zástupcom
žalovaného, ako aj s F. Z., nasvedčujú výpisy z hovorov jeho mobilného telefónu, z ktorého vyplýva, že
tieto osoby kontaktoval telefonicky. Žalovaný však bol nepochybne povinný preukázať, že žalobca sa
skutočne v dňoch, ktoré v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, do práce nedostavil - napr.evidenciou dochádzky, resp. inými listinnými, či svedeckými výpoveďami. Toto tvrdenie žalovaný súdu
nepreukázal a nevyplýva to ani zo žiadneho dôkazu vykonaného v rámci dokazovania. Žalovaný žiadne
dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia súdu nenavrhol. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že žalobca v dňoch uvedených v okamžitom skončení
pracovného pomeru do práce nenastúpil. Z tohto dôvodu preto nebolo možné určiť, že v uvedených
dňoch porušil pracovnú disciplínu tak závažným spôsobom, že to zakladá dôvod a opodstatnenosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalej uviedol, že sa nezaoberal otázkou, či žalovaný
prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov, nakoľko ustanovenie

§ 74 Zákonníka práce v období od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2012 bolo zrušené. Žalobca sa podanou
žalobou tiež domáhal určenia, že jeho pracovný pomer trvá. Vzhľadom k tomu, že určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné, už z tohto samotného určenia vyplýva, že jeho pracovný
pomer u žalovaného aj naďalej trvá, preto na takom určení nie je naliehavý právny záujem podľa § 80
písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného dôvodu preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal

náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcu vyúčtoval trovy právneho zastúpenia vo výške 2.013,99
euravzmyslevyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyčíslo655/2004Z.z.onáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Trovy
právneho zastúpenia vyúčtoval za 11 úkonov právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach v roku 2012 4x, v roku 2013

5x), hodnota jedného úkonu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky je 58,69 eura, režijný paušál podľa § 16 vyhlášky
v roku 2012 je 7,63 eura za jeden úkon, v roku 2013 je 7,81 eura za jeden úkon. Právny zástupca žalobcu
je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), preto podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sa zvyšuje odmena a
náhrady o DPH, t.j. o 20 %. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa §
11 ods. 1 písm. a/ je 1/13 výpočtového základu, t.j. suma 58,69 eura v roku 2012, suma 60,07 v roku

2013. Podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za každý z úkonov za zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Súd
prvého stupňa uviedol, že priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi za úkony právnej pomoci
prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) - 58,69 eura, režijný paušál
7,63 eura, spolu 66,32 eura, 20 % DPH - 13,26 eura, spolu 79,58 eura, podanie žaloby na súd (§ 14

ods. 1 písm. b/ vyhlášky) - 58,69 eura, 7,63 eura (režijný paušál), 13,26 eura (DPH), spolu 79,58 eura,
účasť na pojednávaní dňa 15. 05. 2012 bez prejednania veci (podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky - 1/4
hodnoty úkonu) - 14,67 eura, 7,63 eura (režijný paušál), spolu 22,30 eura, 20 % DPH - 4,46 eura, spolu
26,76 eura, účasť na pojednávaní dňa 18. 06. 2012, vec prejednaná (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) -
58,69 eura, 7l,63 eura, 13,26 eura (DPH), spolu 79,58 eura, účasť na pojednávaní dňa 16. 10. 2012,

prejednaná vec (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 58,69 eura, 7l,63 eura, 13,26 eura (DPH), spolu 79,58
eura, účasť na pojednávaní dňa 10. 12. 2012, vec prejednaná (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 58,69
eura, 7l,63 eura, 13,26 eura (DPH), spolu 79,58 eura, účasť na pojednávaní dňa 04. 02. 2013, bez
prejednania podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky - 1/4 hodnoty úkonu) - 15,02 eura, 7,81 eura (režijný
paušál), spolu 22,83 eura, 20 % DPH - 4,57 eura, spolu 27,40 eura, účasť na pojednávaní dňa 25. 02.

2013 - bez prejednania podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky - 1/4 hodnoty úkonu) - 15,02 eura, 7,81
eura (režijný paušál), spolu 22,83 eura, 20 % DPH - 4,57 eura, spolu 27,40 eura, účasť na pojednávaní
dňa 25. 03. 2013 - bez prejednania podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky - 1/4 hodnoty úkonu) - 15,02
eura, 7,81 eura (režijný paušál), spolu 22,83 eura, 20 % DPH - 4,57 eura, spolu 27,40 eura, účasť na
pojednávaní dňa 14. 05. 2013 - bez prejednania podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky - 1/4 hodnoty

úkonu) - 15,02 eura, 7,81 eura (režijný paušál), spolu 22,83 eura, 20 % DPH - 4,57 eura, spolu 27,40
eura, účasť na pojednávaní dňa 17. 06. 2013 - vec prejednaná podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky -
60,07 eura, 7,81 eura režijný paušál, 20 % DPH - 13,58 eura, spolu 81,46 eura. Spolu 615,72 eura.
Ďalej priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 a § 15 písm. b/
vyhlášky za 9x cesta z miesta sídla advokáta v Bratislave do miesta vykonávania úkonu v Nitre a späť -

18 hodín, kde pri sadzbe 13,01 eura za 1/2 hodinu je náhrada (36 x 13,01 eura 468,36 eura, 20 % DPH,
spolu 562,03 eura. Ďalej priznal právnemu zástupcovi žalobcu i cestovné náhrady podľa § 15 písm.
a/ a § 16 ods. 4 vyhlášky s poukazom na § 7 zákona číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v
spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR číslo 260/2004 Z. z. a 632/2008 Z.
z. v celkovej výške 575,42 eura. Spolu trovy právneho zastúpenia sú 1.753,17 eura (615,72 + 562,03

+ 575,42 eura). Nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia vo zvyšnej časti, t.j. v sume 260,82 eura
z dôvodu, že tieto neboli uplatnené v zmysle vyhlášky, keď si právny zástupca vyúčtoval náhradu za
účasť na pojednávaniach v plnej výške, napriek tomu, že tieto si mal účtovať vo výške 1/4, keďže podľa
vyššie uvedených údajov, boli vykonané bez prejednania vo veci samej. Priznal žalobcovi plnú náhradutrov právneho zastúpenia napriek tomu, že žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer trvá, dôvodiac,
že táto samotná časť vychádza priamo z výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, v ktorej časti bol žalobca úspešný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože dňa 10. 12. 2012 a 17. 06. 2013 bol návrh na vykonanie dôkazu - vypočutie
svedkyne F. Z. súdom prvého stupňa zamietnutý, dňa 16. 10. 2012 súd prvého stupňa vypočul svedkyňu
F. Z. bez jeho účasti, napriek tomu, že sa ospravedlnil a jeho ospravedlnenie bolo akceptované. Podľa

jeho názoru došlo k ovplyvňovaniu výpovede svedkyne. Jeho návrh na opätovné vypočutie uvedenej
svedkyne za účelom objasnenia dochádzky žalobcu prednesené na súde dňa 10. 12. 2012 a 17. 06.
2013 bolo nezákonne zamietnuté. Ďalej vytkol súdu prvého stupňa, že predvolával právneho zástupcu
zo starej adresy a nezákonným spôsobom rozhodol o uložení povinnosti žalovanému uhradiť žalobcovi
100 eur, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal uvedené dôkazy a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia.

Napadnutýmuznesenímzodňa06.02.2013č.k.14Cpr/1/2012-96súdprvéhostupňauložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení
uznesenia uviedol, že nariadil na deň 04. 02. 2013 pojednávanie vo veci, na ktoré predvolal účastníkov
konania a ich právnych zástupcov. Pojednávania konaného dňa 04. 02. 2013 sa zúčastnil právny
zástupca žalobcu a žalobca. Z dôvodu neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu odročil

pojednávanie na deň 25. 02. 2013. Dňa 01. 02. 2013 bolo súdu doručené elektronické podanie,
ktorého obsahom je ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného za jeho neúčasť na pojednávaní.
Toto ospravedlnenie odôvodnil tým, že má zápal priedušiek a nie je zdravotne schopný zúčastniť sa
pojednávania. Na odročenom pojednávaní si žalobca uplatnil právo na sumu 100 eur podľa § 147a ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 06. 02. 2013 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu

žalovaného, v ktorom zopakoval uvedené dôvody neprítomnosti na pojednávaní, pričom k podaniu
pripojil aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 01. 02. 2013 vystavené všeobecným
lekárom pre dospelých. Uznesenie súdu prvého stupňa právne zdôvodnil § 147a ods. 1, 2, 3, § 119
ods. 2, 3 OSP. Uviedol, že žalovaný ani jeho právny zástupca sa nedostavili na pojednávanie a svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili podľa § 119 ods. 2, ods. 3 O.s.p.. Právny zástupca

žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, avšak toto ospravedlnenie nebolo riadne a v
súlade so znením § 119 ods. 2, ods. 3 O.s.p., predložil kópiu potvrdenia o svojej dočasnej pracovnej
neschopnosti, avšak nepredložil vyhlásenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje
jeho účasť na pojednávaní, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 119 ods. 3 O.s.p. Toto ospravedlnenie súd
nemôže považovať za riadne a v súlade so zákonnými požiadavkami. Konštatoval, že ospravedlnenie

právneho zástupcu nebolo doručené včas, a to s ohľadom na § 57 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa do
plynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Konaním právneho
zástupcu žalovaného tak bola naplnená skutková podstata uvedená v ustanovení § 147a ods. 2 O.s.p.
a § 147a ods. 3 O.s.p., preto uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 100 eur, ktorá zodpovedá
právu žalobcu na túto sumu.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné a v
rozpore s Ústavou SR. Poukázal na to, že žalovaný nebol predvolaný na pojednávanie konané dňa 04.
02. 2013, bol predvolaný iba jeho právny zástupca. Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ustanovením
§ 147a ods. 4 OSP, pretože jeho právny zástupca postupoval podľa § 119 ods. 2 OSP a žiadosť
o odročenie pojednávania bola doručená 3 dni pred termínom pojednávania, a preto právo podľa §

147a ods. 1, 2 OSP žalobcovi nikdy nevzniklo. Právny zástupca si splnil povinnosť, oznámil dôvod na
odročeniepojednávaniabezzbytočnéhoodkladu.Lekárkamuodmietlanapísaťvyjadrenieozdravotnom
stave z dôvodu, že na ňu sa nevzťahuje povinnosť písať pre pacientov také vyjadrenia a podľa jeho
názoru lekár nie je povinný pre pacientov - advokátov písať také vyjadrenia, takú povinnosť by mal,
keby ho požiadal sám súd. Podľa jeho názoru potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti bolo riadnym

ospravedlnením. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo 71/2011. Napadnuté uznesenie je podľa
jeho názoru nielen nezákonné, ale i právne absurdné.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku
i proti uzneseniu (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 a § 156
ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto

ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne nesprávne
podľa § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie

správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu

dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec
rozhodujúcu.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom

rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že v zmysle § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. V zmysle ods. 2 môže zamestnávateľ okamžite
skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie

dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. V zmysle § 70 okamžité
skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom
skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v
ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne
meniť.

Okamžite skončiť pracovný pomer môže (teda nemusí) tak zamestnávateľ, ako i zamestnanec,
ak vzniknú dôvody uvedené v § 68 ods. 1 a § 69 ods. 1 a 2 ZP. Keďže ide o jednostranné
skončenie pracovného pomeru, nevyžaduje sa ku skončeniu pracovného pomeru súhlas toho, komu
je okamžité skončenie pracovného pomeru adresované. Ak ide o zamestnanca, ktorý je súčasne aj
zástupcom zamestnancov, okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť odsúhlasené zástupcami

zamestnancov (§ 240 ods. 8 ZP). Ak by zamestnávateľ nesplnil túto podmienku, okamžité skončenie
by bolo neplatné. Účinky zrušovacieho prejavu uskutočneného v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka
práce nastávajú zo zákona tým dňom, keď sa písomný prejav o okamžitom skončení pracovného
pomeru doručil druhému účastníkovi. Akýkoľvek iný časový údaj uvedený v zrušovacom prejave
nemôže preto meniť zákonné účinky. Zamestnávateľ môže od tohto svojho prejavu odstúpiť, ak mu

zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Ak zamestnanec nemá záujem, aby
ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, ale uplatňuje len nárok na náhradu mzdy za čas výpovednej doby,
nemôže zamestnávateľ od svojho prejavu smerujúceho k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
odstúpiť. V takom prípade platí, že pracovný pomer sa skončil dohodou dňom, ktorým sa mal skončiť
okamžitým skončením.

Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, súd nie je viazaný tým,
ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise zamestnávateľa alebo
v pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie
pracovnej disciplíny.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim

z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi, pracovným
poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie
pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené
(aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity.

Pri posúdení intenzity závažnosti porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom zákon nevymedzuje
z akých hľadísk má súd vychádzať. Vymedzenie hypotézy právnej normy teda závisí v každom
konkrétnom prípade od úvahy súdu. Súd tak môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny
prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnenípracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia
zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, na dôsledky
porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil

zamestnávateľovi škodu, a pod. Zákon tu ponecháva súdu širokú možnosť uváženia, aby rozhodnutie o
platnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením zodpovedalo tomu, či od zamestnávateľa
možno spravodlivo žiadať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho aj napriek tomu pokračoval.
Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ mohol podľa citovaného ustanovenia okamžite zrušiť pracovný
pomer so zamestnancom právoplatne len vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažne.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak sa
zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, nedostavil do
zamestnania a po dobu trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa sa na pracovisku
nezdržiaval.
V danej veci bolo preukázané, že dňa 20. 05. 2011 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu na
dobu neurčitú s dňom nástupu do zamestnania 20. 05. 2011. Žalovaný doručil žalobcovi dňa 25. 01.

2012 okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu,
že porušil závažne pracovnú disciplínu tým, že v dňoch 02. 01. - 04. 01. 2012, 09. 01. 2012, 11. 01.
2012, 13. 01. 2012, 16. 01. - 18. 01. 2012, 20. 01. 2012, 24. 01. 2012 nenastúpil vôbec do práce,
čím porušil povinnosť podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Dňa 26. 01. 2012 žalobca oznámil
žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za

neplatné. Evidencia dochádzky zamestnancov žalovaného bola vedená iba do 21. 10. 2011. Žalobca
bol od 14. novembra 2011 do 02. 01. 2012 práceneschopný, do zamestnania nastúpil dňa 02. 01. 2012.
Počas práceneschopnosti žalobcu navštívili dvaja zamestnanci žalovaného na pokyn konateľa, musel
odovzdaťkľúčeodpracoviska,SIMkartuapracovnénáradie.Poskončenípráceneschopnostisapokúsil
nastúpiť do práce, zistil, že vložka na dverách jeho pracoviska je vymenená a v týchto priestoroch už

sedí niekto iný.
Žalobca v konaní tvrdil, že po ukončení práceneschopnosti prišiel ráno o 8:00 hod. do práce, čakal
vonku, potom sa išiel schovať do bufetu. Nemal k dispozícii kľúče od priestorov, p. Z., mu ich odmietla
dať. Uviedol, že takýmto spôsobom chodil do práce 2-3 týždne. Svedkyňa Z. uviedla, že žalobca bol
v januári v práci minimálne 3x, možno aj viackrát. Všetci zamestnanci nastupovali do práce po novom

roku až 07. 01. 2012, nevedela, či žalovaný mal vedomosť, že do 07. 01. 2012 v práci nikto nebude. V
konaní bolo preukázané, že žalovaný telefonicky kontaktoval F. Z. celkom 7x a konateľa žalovaného 4x.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca nemal možnosť vykonávať prácu u žalovaného
po ukončení práceneschopnosti, pretože od 03. 01. do 07. 01. 2012 bola prevádzka uzatvorená,
žalobca nemal od nej kľúče, keďže ich odovzdal zamestnancom žalovaného počas práceneschopnosti.

Prácu nemohol vykonávať ani z toho dôvodu, že odovzdal i pracovné náradie a SIM kartu pre potreby
žalovaného počas jeho práceneschopnosti. Vzhľadom k tomu nie je možné vyvodiť záver, že žalobca
závažne porušil pracovnú disciplínu z dôvodu absencií. Žalovaný mu po ukončení práceneschopnosti
nevytvoril podmienky na prácu, keďže mu odobral pracovné prostriedky a kľúče od prevádzky.
Žalovaný vo svojom odvolaní však nenamietal, že by súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav

alebo vec nesprávne právne posúdil. Súdu prvého stupňa vytkol iba to, že vypočul svedkyňu F. v jeho
neprítomnosti a zamietol jeho žiadosti na jej opätovné vypočutie.
Zo spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného dňa 05. 09. 2012 prevzal predvolanie na pojednávanie
konané dňa 16. 10. 2012, svoju neúčasť neospravedlnil.
Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 OSP účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa

o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne

oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa § 119 ods. 3 OSP ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadreniesa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Ustanovenie § 101 OSP je prejavom prejednacej zásady civilného konania, ktoré okrem iného upravuje

v jeho druhom odseku predpoklady, za splnenia ktorých súd môže prejednať vec v neprítomnosti
účastníka. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka len vtedy, ak účastník konania
bol na pojednávanie riadne predvolaný, ak nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre
ktorý požiadal o odročenie, nebol dôležitý. Ak teda účastník konania chce využiť svoje právo byť
prítomný na prejednaní veci, ale mu v tom bráni prekážka, je jeho povinnosťou požiadať o odročenie

pojednávania (nestačí len ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní) a o odročenie pojednávania
musí požiadať z dôležitého dôvodu. Aké náležitosti má obsahovať návrh na odročenie pojednávania
upravuje odsek 2 a ods. 3 ustanovenia § 119 OSP, ktoré boli do Občianskeho súdneho poriadku vložené
novelou vykonanou zákonom č. 388/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2012. Táto novela v § 119
ods. 3 stanovila, že ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho
zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať ako ďalšiu, osobitnú náležitosť, vyjadrenie

ošetrujúceholekára,žezdravotnýstavúčastníkaalebojehozástupcuneumožňujeúčasťnapojednávaní
a upravila, čo musí ošetrujúci lekár vo svojom vyjadrení výslovne skonštatovať, aby vyjadrenie bolo
možné považovať za právne relevantné. To znamená, že zdravotný stav účastníka podľa súčasnej
právnej úpravy možno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania spravidla vtedy, ak
účastník pripojí k návrhu vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zákonom požadovanom znení. Zákon však

neuvádza, ako má súd postupovať, ak účastník síce požiada o odročenie pojednávania z dôvodu
zdravotného stavu, ale vyjadrenie ošetrujúceho lekára súčasne s návrhom nepriloží, resp. ho pripojí, ale
jeho obsah nezodpovedá zákonnej požiadavke uvedenej v § 119 ods. 3 OSP.
Podľa § 49 ods. 1 OSP, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa
písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje

sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba
zástupcovi.
Keďže žalovaný je v konaní zastúpený zástupcom - advokátom, súd prvého stupňa postupoval správne,
keď predvolanie na pojednávanie doručil právnemu zástupcovi žalovaného. Nemal povinnosť doručiť
predvolanie aj odporcovi, pokiaľ napr. nenariadil jeho výsluch. Právny zástupca má povinnosť informovať

svojho klienta - žalovaného o postupe súdu v konaní, t.j. aj o termíne nariadeného pojednávania. Keďže
je žalovaný zastúpený advokátom, nie je jeho povinnosťou dostaviť sa na pojednávanie a v prípade jeho
neprítomnosti súd môže vo veci konať.
Pojednávanie dňa 16. 10. 2012 sa konalo o 9:30 hod. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil
neúčasť žalovaného a svoju neúčasť na pojednávaní dňa 16. 10. 2012 e-mailom doručeným podateľni

súdu prvého stupňa o 9:34 hod. Pracovníčka podateľne odoslala jeho e-mail asistentke o 9:44 hod.
V tom čase sa už konalo pojednávanie a výsluch svedkyne Z.. Súd prvého stupňa nepochybil, keď
konal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, pretože v čase konania pojednávania
a realizácie výsluchu svedkyne, nemal vedomosť o ospravedlnení právneho zástupcu a žalovaného.
Odvolací súd len dodáva, že nebola splnená ani zákonná podmienka pre odročenie pojednávania,

ktorou je predloženie správy ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav žalovaného neumožňuje jeho
účasť na pojednávaní. Ide o zákonnú podmienku, ktorú súd musí rešpektovať a dodržiavať. Dôvodová
správa k zákonu č. 388/2011 Z. z., ktorým bolo novelizované ust. § 119, konštatuje, že predmetné
ustanovenie je reakciou na účastníkov a ich právnych zástupcov v súvislosti s vyhýbaním sa účasti na
pojednávaní, najmä vo vzťahu k zdravotným dôvodom a oneskoreným ospravedlňovaním ich neúčasti

na pojednávaniach.
Námietka žalovaného, že súd prvého stupňa zamietol jeho žiadosť o opätovné vypočutie svedkyne Z.,
je neopodstatnená. V zmysle § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, avšak súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd teda nie je povinný
vykonať všetky dôkazy požadované a označené účastníkmi konania, vykoná iba dôkazy, ktoré pokladá

za dôvodné a potrebné pre rozhodnutie vo veci. Keďže svedkyňa Z. bola vypočutá, nebol dôvod na jej
opätovné vypočutie. Tvrdenie žalovaného, že jej výsluch bol ovplyvnený, je zarážajúce a nepodložené.
Súd vypočúva účastníkov a svedkov k predmetu konania, dbajúc na zásadu objektívneho zistenia
skutkového stavu.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur v
zmysle § 147a OSP, súd prvého stupňa v tomto smere vec nesprávne právne posúdil.Podľa § 147a ods. 1 OSP ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti
účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu
prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od

neho požadovať sumu 15 eur.
Podľa § 147a ods. 2 OSP účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo
odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od
účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.
Podľa § 147a ods. 3 OSP právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené

pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka
vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému
advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia
je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako
protistrana.
Podľa § 147a ods. 4 OSP právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil

povinnosť podľa § 119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom
pojednávania.
Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie konané dňa 04. 02. 2013 dostavili, pojednávanie
bolo odročené pre neprítomnosť žalovaného a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného
termín pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní konanom dňa 10. 12. 2012. E-mailom dňa 01.

02. 2013 doručeným podateľni súdu prvého stupňa dňa 01. 02. 2013 o 10:42 hod. právny zástupca
žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 04. 02. 2013 z dôvodu, že má
zápal priedušiek a nie je zdravotne schopný (aj podľa lekárky) zúčastniť sa pojednávania.
Právo účastníka požadovať od protistrany - účastníka zastúpeného advokátom sumu 100 eur v prípade,
že došlo k odročeniu nariadeného pojednávania, vzniká len pri splnení zákonných podmienok: 1.

odročenie pojednávania na základe žiadosti účastníka, 2. dôležitý dôvod na strane účastníka, ktorý
zavinil alebo bol výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, 3. nesplnenie si povinnosti podľa § 119 ods.
2 OSP a nedoručenie žiadosti o odročenie pojednávania najneskôr 3 dni pre termínom pojednávania a
4. neuplatnenie práva do 15 dní odo dňa, keď sa pojednávanie malo konať.
Pri posudzovaní nároku v zmysle § 147a OSP súd berie zreteľ iba na to, či účastník alebo jeho

právny zástupca, pre neprítomnosť ktorého sa pojednávanie odročilo, ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní a predložil doklad potvrdzujúci skutočnosť, ktorá je vážnym dôvodom na odročenie
pojednávania. V danom prípade tým dôvodom bola práceneschopnosť právneho zástupcu žalovaného,
o ktorej doklad doručil súdu dňa 06. 02. 2013. Pre splnenie podmienok nároku podľa § 147a OSP
je postačujúce splniť uvedené podmienky, na rozdiel od ustanovenia § 119 ods. 3 OSP, pri ktorom je

podmienkou i predloženie správy lekára či je alebo nie je účastník alebo jeho právny zástupca schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.
Vzhľadom k tomu, že právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas, z vážnych
zdravotných dôvodov, ktoré preukázal dokladom o práceneschopnosti, nebol daný nárok žalobcu podľa
§ 147a OSP, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.

i/ OSP zrušil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.