Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203041
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419203041.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: K.. K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.,
D. 4, prechodne bytom D. XX, proti žalovanému: K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. U., J. XXXX/XX,
o žalobe na obnovu dedičského konania po neb. X. I. zomrelom XX. XX. XXXX, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/36/2019-164 z 19. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“), uznesením č. k. 18C/36/2019-164 z 19. decembra 2019, odmietol žalobu na

obnovu konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 16D/1608/2014.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 403, § 410, § 413 ods. 1 písm. a/, e/, § 413 ods.
2 a § 470 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že podaním nazvaným ako trestná obžaloba doručeným

na Okresný súd Nové Zámky dňa 03. 06. 2019 sa žalobkyňa okrem iného domáhala obnovy
dedičského konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 16D/1608/2014 (strana
8 až 14 podania). Žalobu odôvodnila tým, že v konaní boli nezákonné - zneužité postupy Okresného
súdu Nové Zámky a Krajského súdu Nitra. Podľa jej podania súdy v konaní obišli jej lege artis
najpokrokovejšie antidiskriminačné študijno-pracovné kompenzačné žaloby na štát, obišli jej chránené
nájomné družstevného bytu číslo 61 na D. X v D. ako aj jej právnu ochranu rodičovského domu a záhrady

v D. XX, nezákonne podhodnotili hodnotu rodičovského domu, nadriadený Krajský súd v Nitre nekonal
zákonne, súdy na oboch inštanciách vydali nezákonné rozhodnutia.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že vo veci dedičstva po nebohom X.
I. rozhodol Okresný súd Nové Zámky uznesením sp. zn. 16D/1608/2014-41 z 3. decembra 2015.
Podľa tohto uznesenia žalovaná v dedičskom konaní neprejavovala súčinnosť potrebnú k ukončeniu

dedičského konania, upovedomenie o dedičskom konaní práve prevzala, vyhlásenie o odmietnutí
dedičstva neurobila a v dedičskom konaní nadobudla majetkové podiely na hnuteľných a nehnuteľných
veciach tak, ako uviedol v citovanom uznesení. Voči tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie.
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25CoD/8/2016-98 z 3. mája 2017 odvolanie žalobkyne v uvedenej
veci odmietol.

5. Z pripojeného dedičského spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa ako dedička
neprejavovala súčinnosť potrebnú k ukončeniu dedičského konania. Skutočnosti na ktoré poukazuje vžalobe na obnovu konania uvádzala už v odvolaní voči uzneseniu č. k. 16D/1608/2014-41 z 3. decembra
2015, Krajský súd v Nitre ako súd druhej inštancie jej odvolanie odmietol. Prvoinštančný súd nezistil
žiadne dôvody pre vyhovenie obnovy konania uvedené v § 397 CSP, preto žalobu na obnovu konania

ako zjavne nedôvodnú odmietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že podala
trestné oznámenie a žalobu voči štátu, ktorým sa domáha nápravy v zmysle ňou podaných návrhov na
súd. Poukázala na to, že jej práva boli porušené v spornom dedičskom konaní, preto podala aj žalobu v

zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. V tomto smere dala do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Nitre č.
k. 25Co/175/2019-138 z 16. októbra 2019, ktoré považuje za nezákonné a porušujúce základné právne
zásady. Konania, ktoré sa viedli v súvislosti s ňou na Okresnom súde Nové Zámky ako aj na odvolacom
súde považuje za justičný zločin. Nesprávnym procesným postupom súdov boli porušené jej základné
ľudské práva a slobody. Škoda jej mala byť spôsobená najmä v súvislosti nájomným družstevným
bytom č. 61 na D. X v D., ako aj jej rodičovského domu a záhrady v D. XX. Do pozornosti dala nekalé

praktiky dražobnej spoločnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada, aby bolo dedičské konanie
vedené na Okresnom súde Nové Zámky, ako aj na odvolacom súde. Zdôraznil, že sudca súdu prvej
inštancie konal unáhlene, povrchne, podcenil dôvodnosť podaného návrhu. Má za preukázané, že
dostatočne odôvodnila podanie žaloby na obnovu konania. Zdôraznila, že brat aj so švagrinou dlhodobo
manipulovali s otcom a jeho vedomím, čo ovplyvnilo aj výsledok dedičského konania. Súdy konajúce

vo veci v pôvodnom konaní nesprávne vyhodnotili všetky zistené skutočnosti, podcenili závažnosť
neľudského zaobchádzania brata a švagrinej pokiaľ ide o žalobkyňu, ako aj jej otca. Brat so švagrinou
bránili otcovi, aby jej poskytol akúkoľvek pomoc, čo ju prinútilo fyzicky pracovať aj napriek jej dlhodobo
nepriaznivémuzdravotnémustavu.Poškodeniezdravia,ktorésitakýmtokonanímprivodila,dávazavinu
práve uvedeným rodinným príslušníkom, ktorí musia za škodu jej spôsobenú zodpovedať. Nestotožnila

sasozávermisúdu,ženebolopreukázanéžiadneneľudskézaobchádzanie.Rovnakotaksúdnesprávne
rozhodol o trovách konania, pretože žalovaný brat nebol v konaní úspešný, ale práve naopak, žalobkyňa
zotrváva na podanej žalobe. Poukázala na to, že od leta 2018 jej brat s manželkou ubližujú, v decembri
2019 prišlo k ďalším dvom incidentom v rodičovskom dome, kedy sa vyhrážali priateľovi žalobkyne
fyzickou bitkou. Konštatovala, že v rodičovskom dome má prechodný pobyt, avšak domáha sa vrátenia

jej nájomného družstevného bytu v D.

7. Dňa 16. 01. 2020 doručila žalobkyňa doplnenie odvolania, v ktorom uviedla, že vec prejednávajúci
sudca súdu prvej inštancie obchádza jej žalobu na lekárske subjekty, ktorá bola doručená spolu so
žalobou v predmetnej veci. Rovnako tak súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol, že bola podaná aj

žaloba za vyvodenie zodpovednosti štátu - Slovenskej republiky. Rovnako tak neuviedol jej napadnutia
diskriminačných sociálno-právnych noriem SR ohľadom zvyšovania miezd, dôchodkov a životného
minima. V súvislosti s dedičským konaním zdôraznila, že už v pôvodnom konaní tvrdila, že rodičovský
domnesmiebyťpredaný.Jehohodnotanebolaurčenásprávne,bolpodhodnotený,pretožejehohodnota
je minimálne 80 000 eur. Uvedenú skutočnosť žiada prešetriť v novom konaní.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané žalobkyňou ako oprávnenou osobou v zákonom
stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65
CMP v spojení s § 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil procesným postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

9. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že konanie o obnove konania sa začalo dňa
03. 06. 2019 doručením žaloby na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

16D/1608/2014, a na Krajskom súde v Nitre vedeného pod sp. zn. 25Co/8/2016,Mgr. K. I. (pôvodne
vystupujúcouvprocesnompostavenídedičkypoporučiteľoviX.I.),ktorávpredmetnomkonanívystupuje
ako žalobkyňa. Ako dôvod obnovy konania uviedla, že v oboch uvedených konaniach tak Okresný súd
Nové Zámky ako aj Krajský súd v Nitre postupovali nezákonným spôsobom, keď zneužili postupy, ktoré
malikdispozícii.Podľajejtvrdeniasúdyporušovalizákladnézásadyaprincípy,najmäzásadukonaťlege

artis, keď ju svojim rozhodnutím poškodili v súvislosti s chráneným nájmom družstevného bytu č. XX na
D. č. 4, ako aj jej právnu ochranu rodičovského domu a záhrady v D. XX, keď nezákonne podhodnotili
hodnotu rodičovského domu, dôsledkom čoho bolo vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa sa
domnieva, že tieto skutočnosti sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie. O podanej žalobesúd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že žalobu odmietol z dôvodu, že túto žalobu
posúdil ako zjavne nedôvodnú.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne, keď konštatoval, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, pretože žalobkyňa

v dedičskom konaní ako dedička neprejavovala súčinnosť potrebnú k ukončeniu dedičského konania.
Rovnako tak skutočnosti, na ktoré žalobkyňa poukazovala v podanej žalobe, uvádzala aj v odvolaní voči
uzneseniu č. k. 16D/1608/2014-41 z 3. decembra 2015, ktorý odmietol odvolanie žalobkyne. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie posúdil žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú, preto ju
odmietol.

12. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany

a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

13. Podľa § 75 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žaloba
na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve a
proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak.

14. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

15. Podľa § 403 ods. 1 a 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy

sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

16. Podľa § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti

rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo

c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

17. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby

preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

18. Podľa § 413 písm. e/ CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne
nedôvodná.19. Odvolací súd v zmysle § 65 CMP v spojení s § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne

správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR
ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Zastáva názor, že všetky dôvody, ktoré žalobkyňa uvádzala v
odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a
odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie
tvoria jeden celok.

20. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti
právoplatným rozhodnutiam súdu. Obnova konania v systéme mimoriadnych opravných prostriedkov
v Civilnom sporovom konaní v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zostala zachovaná. Civilný
mimosporový poriadok obsahuje len niektoré ustanovenia o žalobe na obnovu konania. Na konanie
podľa Civilného mimosporového poriadku sa teda použijú všeobecné ustanovenia Civilného sporového

poriadku. Žaloba na obnovu konania je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom s
výnimkou rozsudkov o vyslovení, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 74 CMP),
a rozsudkov, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 CSP). Žaloba na obnovu
konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve, ak zmenu alebo
zrušenie uznesenia nie je možné dosiahnuť inak (§ 75 CMP).

21. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti
obnovy konania, a to: žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy
konania a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na
obnovu konania a žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti.

22. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v § 397
CSP, sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie
iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z
dôvodu neprípustnosti.

23. Pokiaľ ide o dôvody prípustnosti, jedným z dôvodov je existencia skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na
obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je
aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali
už v pôvodnom konaní. Môže teda ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom
skončení konania, ktoré sa napáda žalobou na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu
konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
predložené žalobcom neboli, a či ich teda žalobca nepredložil bez svojej viny. Ďalším dôvodom na

povolenie obnovy konania je aj možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní. V tomto prípade pôjde o také dôkazy, ktoré navrhla alebo predložila strana v pôvodnom konaní,
nebolo ich však možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych prekážok. Predpokladom však je, že
vykonanie dôkazov môže privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

24. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne
skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotnýfakt,žežalobkyňasasdôvodmiuvedenými
v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej

inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu na obnovu konania odmietol.

25. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu a priebehu konania dospel
jednoznačne k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil žalobu na obnovu konania podanúžalobkyňou, ktorá v pôvodnom konaní vystupovala v procesnom postavení dedičky po poručiteľovi
X. I., zomr. XX. XX. XXXX, ako zjavne nedôvodnú, keď podanú žalobu odôvodnila skutočnosťami,
ktoré jej boli známe už v konaní, povolenia ktorého sa domáha, čomu nasvedčuje skutočnosť, že

ich uvádzala aj v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. decembra 2015,
č. k. 16D/1608/2014-41, o ktorom Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozhodol uznesením zo
dňa 3. mája 2017, č. k. 25CoD/8/2016-98. Žalobkyňa navyše ani neuviedla, že by malo ísť o nové
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť jej priaznivejšie rozhodnutie ako ani to, kedy sa o týchto
skutočnostiach dozvedela. V žalobe zdôrazňovala, že Okresný súd Nové Zámky ako aj Krajský súd

v Nitre postupovali v konaní v rozpore so zákonom, porušovali jej ľudské práva a základné slobody
výsledkom čoho bolo vydanie nezákonných rozhodnutí. Súd prvej inštancie podľa nej konal na základe
nesprávne posúdených skutočností, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania ohľadom neľudského
zaobchádzania žalovaného s manželkou s otcom žalobkyne a žalovaného, čím mohlo prísť k dispozícii
s majetkom neskôr patriacim o dedičstva po poručiteľovi X. I. (otec žalobkyne a žalovaného). Žalobkyňa
tvrdila, že predmetnú vec je potrebné znovu prejednať, aby jej bolo možné prinavrátiť družstevný

nájomný byt č. XX na D. ulici v D. a aby jej bola poskytnutá ochrana v súvislosti s jej rodičovským domom
a záhradou nachádzajúcou sa v D. na č. XX. Odvolací súd by mal teda uvedené skutočnosti zohľadniť
a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Návrh smeroval proti rozhodnutiu Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.

16D/1608/2014 a Krajského súdu v Nitre vedeného pod sp. zn. 25CoD/8/2016 s tým, že uznesenie
súdu prvej inštancie z 3. decembra 2015, č. k. 16D/1608/2014-41, ktorým súd vyporiadal dedičstvo po
poručiteľovi X. I., nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením odvolacieho súdu z 3. mája 2017,
č. k. 25CoD/8/2016-98, ktorým odmietol odvolanie dedičky K.. K. I. (v tomto konaní žalobkyňa), dňa
20. januára 2016. Prvoinštančný súd preskúmavajúc dôvodnosť podanej žaloby mal za preukázané,

že z právoplatného uznesenia súdu v dotknutom konaní vyplýva, že Okresný súd Nové Zámky vyššie
citovanýmuznesenímvyporiadaldedičstvopodľadedičskýchpodielov,keďženeprišlokdohodededičov.
V konaní nielenže nebolo sporné usporiadanie majetkových pomerov dedičov pokiaľ ide o nadobudnutie
majetku poručiteľa, ale je zrejmé, že žalobkyňa v dedičskom konaní v postavení dedičky neposkytovala
súčinnosť k skončeniu dedičského konania inak, ako rozhodnutím o vyporiadaní dedičstva podľa

dedičských podielov. V odvolaní proti tomuto uzneseniu žalobkyňa poukazovala na skutočnosti, ktorými
odôvodnila aj predmetnú žalobu na obnovu konania. Vzhľadom na to, že toto odvolanie nereflektovalo
na odôvodnenie napadnutého uznesenia, bolo zmätočné a nejasné, a teda neobsahovalo zákonné
náležitosti, odvolací súd rozhodol tak, že toto odvolanie odmietol. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že
vdanejveciniesúsplnenépodmienkyprípustnostižalobynaobnovukonaniavzmysle§75CMP,akoani

v zmysle § 397 CSP. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k jednoznačnému
záveru o nedôvodnosti žaloby na obnovu konania, keďže nevzhliadol splnenie podmienok konania, a to
existenciu dôvodov vyplývajúcich z § 397 CSP s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

27. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nebolo

dôvodné,pretonapadnutéuzneseniesúdprvejinštanciepotvrdilakovecnesprávnepotvrdilspoukazom
na § 387 ods. 1 CSP.

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému voči procesne neúspešnej žalobkyni nepriznal

náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).