Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/279/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201929
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov

senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Občianske
združenie prales, Odtrnovie 563, 013 22 Rosina IČO: 42 071 879, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti
ďalších účastníkov: 1. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská
Bystrica, 2. EuroForest, s.r.o., so sídlom Topoľová 26/3237, 960 01 Zvolen IČO: 36 627 453, 3. Správa
národného frontu Nízke Tatry, so sídlom Lazovná č. 10, 974 01 Banská Bystrica, 4. Stredoslovenská
distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina IČO: 36 442 151, 5. SPP - distribúcia, a.s.,

so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava IČO: 35 910 739, 6. Liptovská vodárenská spoločnosť,
a.s., so sídlom Revolučná 595, 031 05 Liptovský Mikuláš IČO: 36 672 441, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 742/2015-720 zo dňa 06.02.2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. j.
OU-ZA-OOP4-2014/012985/SCH zo dňa 30.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky č. 742/2015-720 zo dňa 06.02.2015
ako aj prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu v Žiline č. j. OU-ZA-OOP4-2014/012985/SCH zo dňa

30.10.2014 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 742/2015-720 zo dňa 06.02.2015 podľa § 58 ods. 1 písm. k) zákona č.

326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a § 58 ods. 1 Správneho poriadku zamietol
dovolanie občianskeho združenia Prales, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica a
potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, č. j. OU-ZA-OOP4-2014/012985/SCH z 30.10.2014.
Prvostupňovým rozhodnutím bol schválený návrh programu starostlivosti o lesy podľa ustanovenia
§ 41 ods. 13 zákona o lesoch a vyhlásená kategória ochranných lesov pre lesný celok Javorinka
podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o lesoch. Schválený program starostlivosti o lesy je prílohou
prvostupňového rozhodnutia.

2.Predmetnérozhodnutieboloodôvodnenépredovšetkýmtým,žepredmetnýLC(lesnýcelok)Javorinka
sa nachádza podstatnou časťou na územiach sústavy NATURA 2000 - SKUEV0310 Kráľovohoľské
Tatry a SKCHVÚ018 Nízke Tatry. Požadované lokality sa nachádzajú v 3. stupni ochrany podľa § 14zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ochrane prírody a krajiny“), kde nie je zakázaný aktívny manažment. Zákon o ochrane prírody a krajiny
síce definuje biotopy európskeho významu, ale nezaraďuje ich v rámci územnej ochrany do stupňov

ochrany, ktoré sa v rámci komplexného zisťovania stavu lesa využívajú ako identifikátory pri tvorbe
modelov hospodárenia. Návrh plánu hospodárskych opatrení pre konkrétne JPRL bol vypracovaný
individuálne,podľapodmienokkonkrétnehoStanovišťa,pozohľadnenípríslušnéhostupňaochrany,teda
aj na základe zohľadnenia biotopov európskeho a národného významu. Dôležitou súčasťou vyhotovenia
PSL je ekologický prieskum a rámcové plánovanie, ktorého cieľom je identifikovať potenciál stanovišťa

(t. j. aj identifikácia prírodných biotopov) a následne nastavenie rámca pre určenie plánu hospodárskych
opatrení tak, aby bola zachovaná ekologická stabilita lesných biotopov, V pláne hospodárskych opatrení,
ktorý je súčasťou PSL je pre každú JPRL uvedený stupeň ochrany prírody, stupeň ohrozenia, zaradenie
JPRL do chráneného územia, územia európskeho významu a chráneného vtáčieho územia.

3. Podľa § 32 ods. 2 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. jednotkou rámcového plánovania je prevádzkový súbor,

ktorým je homogénny súbor lesných porastov vytvorený na základe hospodársko-úpravníckej typizácie
v rámci lesných oblastí a podoblastí; homogénny súbor lesných porastov je daný kategóriou lesa,
hospodárskym tvarom lesa, rámcovými stanovištnými podmienkami, porastovými pomermi a ohrozením
lesa. Podľa § 32 ods. 7 vyhlášky, modely hospodárenia sú podkladom pre vyhotovenie PSL a sú
súčasťou zásad na vyhotovenie PSL pre príslušný lesný celok a pokynov na vyhotovenie PSL. V súlade

s Pracovnými postupmi Hospodárskej úpravy lesov č. A/2008/16111611, schválenými ministerstvom
pod č. 455/2009-710 z 09.01.2009, rámcové plánovanie je súčasťou správy o hospodárení a je
pre zásady vyhotovenia PSL smerodajné. Modely hospodárenia sú spolu s rámcovým plánovaním
hlavným realizačným výstupom komplexného zisťovania stavu lesov, tvoria sa pre prevádzkový súbor
(homogénny súbor lesných porastov) podľa funkcií lesov a ďalších identifikátorov. Podľa 38 ods. 2

zákona o lesoch právnická osoba zriadená ministerstvom - Národné lesnícke centrum zabezpečuje
komplexné zisťovanie stavu lesov pre potreby rámcového plánovania a hodnotenia stavu a vývoja lesov.
V porastoch, ktoré vo svojom odvolaní uvádza odvolateľ, nie sú vo všetkých JPRL zaradených do
ochranných lesov naplánované obnovné zásahy. Odvolateľom uvádzané holoruby sú naplánované len v
piatichporastoch:329,335,345,346a385A,atozdôvodurekonštrukcielesa,čovyplývazozhoršeného

zdravotného stavu a zníženej stability lesných porastov. Vyššie uvedené porasty boli vyhlásené za
subkategóriu ochranných lesov podľa § 2 ods. 1 písm. b) vyhlášky (vysokohorské lesy pod hornou
hranicou stromovej vegetácie) za účelom ochrany nižšie položených lesných porastov a pozemkov. Z
uvedeného vyplýva, že obnova uvedených lesných porastov z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu,
je nevyhnutná pre zabezpečenie plnenia ich ochrannej funkcie a v predmetných porastoch nie je možné

uplatniť bezzásahový režim ako osobitný režim hospodárenia, pretože by bol v rozpore s § 16 ods. 2
zákona o lesoch. Všetky porasty, v ktorých je naplánovaná rekonštrukcia lesa sú uvedené vo všeobecnej
časti PSL pre LC Javorinka v prehľadovej tabuľke TI2 - Zoznam JPRL s plánovaným holorubným
hospodárskym spôsobom.

4. Podľa § 19 ods. 1 zákona o lesoch rekonštrukcia lesa je osobitný obnovný postup, ktorý sa
uplatňuje v lesných porastoch zdravotne poškodených, s výrazným poklesom skutočného prírastku,
preriedených a zaburinených a v lesných porastoch, v ktorých zanikli podmienky na prirodzenú obnovu,
v nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných lesných porastoch v génových základniach a premenách.
Z európskej ani národnej legislatívy nevyplýva povinnosť zabezpečiť ochranu území európskeho

významu, alebo národného významu bezzásahovým režimom. Podľa článku 2 odseku 3 smernice
musia opatrenia prijaté v súlade s touto smernicou brať do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne
požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky. Odvolateľ ďalej poukazoval na to, že vyhotovovateľ
PSL neprerokoval z OZ Prales návrh PSL pred jeho predložením na schvaľovacie konanie. K
tomuto tvrdeniu odvolateľa ministerstvo uviedlo nasledovné: Vyhotovovateľ § 35 ods. 5 vyhlášky

prerokuje návrh plánu hospodárskych opatrení len s obhospodarovateľom lesa; na prerokovanie
si obhospodarovateľ môže zabezpečiť súčinnosť odborného lesného hospodára. Podľa § 41 ods.
13 zákona o lesoch návrh programu starostlivosti o lesy schvaľuje orgán štátnej správy lesného
hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie
pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8 rozhodnutím, ktorého prílohou je program

starostlivosti o lesy. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti
ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých
možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne
najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu starostlivosti, ministerstvo môže vodôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje
len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu
starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka.

5. Správny orgán nemal povinnosť prerokovať návrh PSL pred jeho predložením na schvaľovacie
konanie s odvolateľom. OÚ OOP Žilina vyzval všetkých účastníkov konania a zúčastnené osoby, ktoré
predložili svoje pripomienky k návrhu PSL pre LC Javorinka listom Č. OU-ZA-OOP4- 2014/012985/
SCH z 15.08.2014, aby sa oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a so zapracovaním

svojich požiadaviek do návrhu PSL. Na predmetnú výzvu reagovali Okresný úrad Liptovský Mikuláš,
odbor starostlivosti o životné prostredie - úsek štátnej vodnej správy (listom č. OU-LM-OSZP-
ŠVS-2014/006031-2/Vr z 21.07.2014), Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie
- oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja (listom č. OU-PO-
OSZP1-2014/026008-4/KM z 18.08.2014), Distribúcia SPP, a.s. Žilina (listom č, TD/1313/ZA/AŠ/2014 z
18.09.2014) aOZ Prales (listom č. 210,211, 212/2014 zo 07.09.2014). Všetky pripomienky zaslané OÚ

OOP Žilina boli s vyhotovovateľom PSL prejednané 06.10.2014. OÚ OOP Žilina v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a ako sa vysporiadal s
námietkami a požiadavkami k návrhu PSL pre LC Javorinka. Odvoláteľ prezentoval svoje záujmy vo
piatich LC (Javorinka, Čiemy Váh, Malužiná, Liptovský Ján aKráľová Lehota) schvaľovaných v roku
2014. Skutočnosť, že v štyroch prípadoch boli pre odvolateľa návrhy PSL vyhovujúce a v jednom nie,

nevyplýva z rozdielneho prístupu správneho orgánu k skutkovo podobným prípadom, ale zo skutočnosti,
žebezzásahovýrežimvzáujmovýchJPRLvyplývalzichzaradeniadovyššíchstupňovúzemnejochrany
prírody (LC Liptovský Ján a LC Kráľová Lehota) alebo zo zhody posúdenia stavu lesných porastov
vyhotovovateľom PSL s požiadavkami odvolateľa.

6. Na konanie o vyhotovení protokolu sa nevzťahuje správny poriadok. Protokol bol a aj v súčasnosti
je zverejnený na webovom sídle vtedajšieho Krajského lesného úradu v Žiline, predchodcu OÚ OOP
Žilina. Podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch na konanie podľa odsekov 8, 9 a 14 sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 54 ods. 17 zákona o ochrane prírody a krajiny,
koncepciu ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o národné parky, programy starostlivosti o

chránené územia patriace do európskej sústavy chránených území a programy záchrany o chránené
územia, programy starostlivosti o územia medzinárodného významu a Generel nadregionálneho
územného rozvoja ekologickej stability Slovenskej republiky obstaráva Ministerstvo životného prostredia
a schvaľuje vláda, dokumenty podľa odsekov 12, 13 a 15 vedie ministerstvom poverená organizácia
ochrany prírody. Ostatnú dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný orgán ochrany prírody po

prerokovaní s dotknutými orgánmi štátnej správy, to neplatí pre programy starostlivosti o lesy, ktoré sa
vyhotovujú postupom podľa osobitného postupu, pričom sa odvoláva na § 41 zákona o lesoch. Podľa
§ 42 ods. 1 vyhotovovateľ programu starostlivosti je právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou
vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa alebo verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu o vyhotovení
programu starostlivosti a ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na výkon tejto činnosti. PSL

sa vyhotovuje postupom podľa § 41 zákona o lesoch. Firma Euroforest s.r.o. mohla vyhotovovať PSL
pre LC Javorinka a mala oprávnenie na vyhotovenie PSL, pretože ide o právnickú osobu, s ktorou
verejný obstarávateľ - NLC uzavrel zmluvu o vyhotovení programu starostlivosti, a ktorá je držiteľom
živnostenského oprávnenia na vyhotovenie PSL. Uvedeným postupom bolo naplnené znenie § 54
ods. 17 zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo na základe vyhodnotenia všetkých podkladov,

na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie a dôvodov uvádzaných v odvolaní dospelo k
záveru, že návrh PSL pre LC Javorinka bol vyhotovený v súlade so zákonom o lesoch a inými súvisiacimi
všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorých sa konanie o vyhotovení PSL týka a odvolanie
odvolateľa posúdilo ako neopodstatnené.

II. Žaloba a námietky
7.Žalobcabolpresvedčený,ženapadnutýmrozhodnutímdochádzakukráteniujehoústavnéhoprávana
priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy SR Les je nepochybne zložkou životného prostredia.
Lesohospodárske zásahy do lesných porastov sú tak rozhodne zásahmi, ktoré zároveň zasahujú do
jednej zo zložiek životného prostredia - lesa. Ak sa tak deje (alebo bude diať) v rozpore so zákonom (čo

žalobca tvrdí v tejto žalobe), ide (pôjde) nepochybne o zásah do práva na priaznivé životné prostredie.
Na základe žalobou napadnutého rozhodnutia bude možné vykonávať lesohospodárske zásahy do
lesov významných z prírodného hľadiska - pralesov, ktoré spôsobia ich poškodenie, resp. zničenie. Ako
vyplýva z opisu skutkového stavu, žalobca je občianskym združením (v ktorom sú združené fyzickéosoby), ktorého základným cieľom je ochrana životného prostredia, najmä v súvislosti s ochranou
pralesov. Nezákonné zásahy do pralesov tak nepochybne predstavujú zároveň aj zasiahnutie do práva
na priaznivé životné prostredie žalobcu. Svojou aktívnou účasťou v konaniach, v ktorých sa rozhoduje

o hospodárskych zásahoch do pralesov (teda aj konanie, ktoré bolo ukončené žalobou napadnutým
rozhodnutím) napĺňa žalobca zároveň svoju povinnosť uvedenú v čl. 44 ods. 2 ústavy, kde je uvedené,
že „Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.“ V tejto súvislosti
poukázal aj na názory Najvyššieho súdu SR, ktorý v súvislosti s uplatňovaním ústavného práva na
priaznivéživotnéprostrediepodľačl.44ÚstavySRzostranyobčianskychzdruženívosvojomrozhodnutí

spis. zn. 5Sžp/41/2009.
8. Žalobca sa odvolával na ustanovenia § 54 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 543/2002 Z.z.
o ochrane prírody, podľa ktorých: „Dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä b) vymedzuje
chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto
zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu
k činnostiam jednotlivých odvetví, c) posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a

prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany, d) obsahuje návrh
asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych
alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín “. Ako vyplýva z
ustanovenia § 54 ods. 4 písm. d) zákona o ochrane prírody „Dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú
najmä na účel uvedený v odseku l písm. b) až d) a tvoria ich d) programy starostlivosti o lesy.“ Citované

ustanovenia sú premietnutím ČI. 2 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených
biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, podľa ktorého platí, že „navrhnú sa opatrenia prijaté
podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili,
prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.“. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 uvedenej
smernice zároveň platí, že „(1) Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné

opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality
alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné
opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám, typov prirodzených biotopov uvedených v
prílohe l a druhov uvedených v prílohe ll, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách. “ a „(2) Členské štáty
podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených

biotopovabiotopovdruhov,akoajrušeniudruhov,prektoréboliúzemiaoznačenézachránené,pokiaľby
takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice. “. Predmetný lesný celok Javorinka, na
ktoré sa vzťahuje prvostupňové rozhodnutie, leží celý v územiach sústavy NATURA 2000 (SKUEV0310
Kráľovohoľské Tatry a SKCHVÚ018 Nízke Tatry, ktoré boli vymedzené na základe uvedenej smernice
o biotopoch. Lesný celok sa zároveň nachádza v Národnom parku Nízke Tatry, vyhláseného v zmysle

ustanovenia § 19 zákona o ochrane prírody.
9. Bolo tak možné podľa žalobcu uviesť, že: • vyhotoviteľ programu starostlivosti o lesy pre lesný celok
Javorinka nepoznal vymedzenie biotopov európskeho významu z čoho logicky vyplýva, že navrhované
opatrenia uvedené v schválenom programe starostlivostí o lesy (plán hospodárskych opatrení) nemôžu
zohľadňovať cieľ zachovania, resp. zlepšenia stavu konkrétnych typov biotopov, • vyhotoviteľ programu

starostlivosti o lesy pre lesný celok Javorinka, nepoznal rozšírenie druhov európskeho významu z
čoho logicky vyplýva, že navrhované opatrenia uvedené v schválenom programe starostlivosti o lesy
(plán hospodárskych opatrení) nemôžu zohľadňovať cieľ zachovania, resp. zlepšenia stavu konkrétnych
druhov a ich biotopov. Navyše, podľa názoru žalobcov, mnohé plánované hospodárske opatrenia v
prípade ich realizácie tak, ako sú naplánované zhoršia stav biotopov a druhov európskeho významu

ktoré sú predmetom ochrany predmetných území patriacich do sústavy NATURA 2000 (SKUEV0310
Kráľovohoľské Tatry a SKCHVÚ018 Nízke Tatry). Tvrdenie žalovaného uvedené v rozhodnutí o odvolaní
na strane 4, kde je uvedené, že „Návrh plánu hospodárskych opatrení pre konkrétne JPRL bol
vypracovaný individuálne, podľa konkrétnych podmienok stanovišťa, po zohľadnení stupňa ochrany,
teda aj na základe zohľadnenia biotopov európskeho a národného významu. Dôležitou súčasťou

vyhotovenia PSoL je ekologický prieskum a rámcové plánovanie, ktorého cieľom je identifikovať
potenciál stanovišťa (t.j. aj identifikácia prírodných biotopov)“ - považoval žalobca za zavádzajúce a
nepresné, nakoľko rámcové plánovanie, pracuje s inými triediacimi jednotkami a to s lesnými typmi,
skupinami lesných typov či prevádzkovým súborom. Nepozná však pojem „biotop“, tak ako ho definuje
zákon o ochrane prírody, resp. smernica o biotopoch. Tvrdenie žalovaného tak v daných súvislostiach

nebolo možné akceptovať. Je pritom potrebné poukázať aj na ustanovenia 35 ods. 1 a 2 vyhlášky
č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, ktorý definuje rámcové plánovanie,
podľa ktorého „(1) Rámcové plánovanie je určenie modelu hospodárenia pre jednotku rámcového
plánovania. (2) Jednotka rámcového plánovania je prevádzkový súbor, ktorým je homogénny súborlesných porastov vytvorený na základe hospodársko-úpravníckej typizácie v rámci lesných oblastí
a podoblastí; homogénny súbor lesných porastov je daný kategóriou lesa, hospodárskym tvarom
lesa, rámcovými stanovištnými podmienkami, porastovými pomermi a ohrozením lesa. V citovaných

ustanoveniach, na ktoré sa odvoláva žalovaný, nie je pojem „biotop“ použitý, a už vôbec nie definovaný.
K pojmu „ekologický prieskum“ je možné uviesť, že príslušná legislatíva na úseku lesného hospodárstva
(zákon o lesoch a uvedená vyhláška č. 453/2006 Z.z.) takýto pojem nepoužíva a nie je nikde definovaný.
Nie je teda jasné, na základe akého právneho predpisu sa na tento pojem žalovaný odvoláva. Žalobca
v tomto ohľade poukázal aj na skutočnosť, že pre samotné mapovanie biotopov na lesných pozemkoch

bola Štátnou ochranou prírody SR (odborná organizácia štátu zriadená pre potreby ochrany prírody a
krajinyvzmysleustanovenia§65azákonaoochraneprírody)spracovanámetodika„Mapovanielesných
biotopov - metodický pokyn“. Vyhotoviteľ Programu starostlivosti o lesy na Lesnom celku Javorinka však
podľa tejto metodiky nepostupoval a nemapoval podľa nej lesné biotopy, ani ich vymedzenie. Výsledok
mapovania podľa tejto metodiky nemal pri vypracovaní Programu starostlivosti o lesy k dispozícií ani
od iných subjektov.

10. Program starostlivosti o lesy je dokumentom starostlivosti o lesy v zmysle zákona o ochrane prírody,
avšakpostupjehovypracovaniaaschvaľovaniajeuvedenývzákoneč.326/2005Z.z.olesoch.Žalovaný
správny orgán, ako aj prvostupňový orgán pri schvaľovaní predmetného programu starostlivosti o lesy
však ignorovali predmetné ustanovenia zákona o ochrane prírody a postupovali len v zmysle ustanovení
zákona o lesoch. Podľa názoru žalobcu takýto postup nie je v súlade so zákonom o ochrane prírody

a jedným z dôsledkov tohto nesprávneho postupu bol aj nedostatočne zistený skutkový stav. Ako však
vyplýva z povinnosti uvedenej v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku „správny orgán je povinný
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“. Z uvedených dôvodov bol žalobca presvedčený,
že jedným z podkladov zistenia skutkového stavu pre prvostupňové rozhodnutie malo byť aj zmapovanie

a identifikácia biotopov a biotopov druhov nachádzajúcich sa v predmetnom lesnom celku. Keďže
však žalovaný, ani prvostupňový orgán nevykonali žiadne kroky na to, aby si v tomto ohľade skutkový
stav zistili, resp. zabezpečili podklady na jeho zistenie, vychádza tak prvostupňové rozhodnutie, ako aj
rozhodnutie o odvolaní, z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo je v rozpore s ustanovením § 32
Správneho poriadku. Dňa 7. mája 2011 bol podpísaný Protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní

lesov k medzinárodnému Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, ktorý bol
v Zbierke zákonov publikovaný pod číslom 304/2013 Z.z.. Protokol nadobudol platnosť dňa 21. októbra
2013. Jeho čl. 10 s názvom „Identifikácia a ochrana prírodných lesov, najmä pralesov" znie: „1. Každá
zo zmluvných strán prijme na svojom území opatrenia zamerané na identifikáciu a ochranu prírodných
lesov, najmä pralesov Karpát, prostredníctvom vyhlasovania chránených území dostatočnej veľkosti

a v dostatočnom počte a prostredníctvom realizácie iných špecifických opatrení ochrany. Každá zo
zmluvných strán prijme opatrenia na začlenenie dostatočných území so všetkými typmi identifikovaných
prírodných lesov v rámci svojho karpatského regiónu do chránených území. Každá zo zmluvných
strán by predovšetkým mala prijať osobitné opatrenia zamerané na ochranu genetických zdrojov
prírodných lesov, najmä pralesov. Každá zo zmluvných strán prijme osobitné opatrenia zamerané na

kompenzovanie nákladov alebo ekonomických strát, ktoré vyplývajú z opatrení prijatých v súlade s
odsekmi I, 2 a 3 tohto článku. “.

11. Z uvedeného článku nepochybne vyplýva záväzok zmluvnej strany (Slovenskej republiky) zohľadniť
v relevantných konaniach uvedený záväzok vyplývajúci z medzinárodného dohovoru, ktorý sa týka

identifikácie a ochrany pralesov. Podľa názoru žalobcu je nepochybné, že konanie, ktorého výsledkom
je schválenie programu starostlivosti o lesy v lesnom celku, na území ktorého sa nachádzajú pralesy,
je konaním, v ktorom by mali byť pralesy premetom identifikácie a následne aj predmetom špecifických
opatrení, zameraných na ich ochranu. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sú pritom nepochybne
orgánmi, ktoré v tomto prípade musia napĺňať záujmy a povinnosti štátu, medziiným aj tie, ktoré

mu vyplývajú z uvedeného medzinárodného dohovoru, V tomto ohľade bol skutkový stav zo strany
žalovaného, ako aj (najmä) prvostupňového orgánu zistený úplne nedostatočne. Vymedzenie a
identifikácia pralesov na daných územiach, ako podklad rozhodnutia úplne absentuje a žalovaný, ani
prvostupňový orgán, sa touto otázkou vôbec nezaoberali, napriek zneniu citovaného čl. 10 uvedeného
medzinárodného dohovoru, ako aj povinnosti uvedenej v už citovanom ustanovení § 32 ods. 1

správneho poriadku. Na existenciu pralesov v predmetnom lesnom celku, s ich presnou identifikáciou,
bol prvostupňový orgán a následne aj žalovaný upozornený v stanoviskách a podaniach žalobcu
ako účastníka konania. Na existenciu pralesov v danom lesnom celku upozornila prvostupňový orgán
vo svojom stanovisku aj Štátna ochrana prírody SR, Správa Národného parku Nízke Tatry a tolistom č, NAPANT/99/2013 zo dňa 08. februára 2013. V ňom je vyslovená požiadavka „...požaduje
ponechať (pralesy) bez zásahu z dôvodu zachovania hodnotných prírodných lokalít“ a následne je
uvedené konkrétna lokalizácia pralesov. Konkrétne išlo o nasledovné lokality pralesov: prales Veľká

Vápenica, prales Kolesová, prales Nemecká, pralesový zvyšok Hromisko, pralesový zvyšok Zadná
hoľa a pralesový zvyšok Oravcová, s konkrétnymi údajmi, kde sa uvedené pralesy nachádzajú
(uvedené aj na www.pralesy.skj- Lokalizáciu a vymedzenie pralesov vo vzťahu k jednotlivým jednotkám
priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) pre jednotlivé lesné celky na Slovensku je aj na
Lesníckom geografickom informačnom systéme (http://gis.nlcsk.org/lgis/) spravovanom Národným

lesníckym centrom vo Zvolene, čo je štátna príspevková organizácia zriadená žalovaným.
12. Napriek tomu, že žalobca sa pri formulovaní svojich stanovísk a podaní na tento článok
uvedeného medzinárodného dohovoru výslovne odvolával, prvostupňový orgán ani žalovaný ho pri
svojom rozhodovaní vôbec nevzali do úvahy a nepostupovali podľa neho. Ako už je uvedené v
predchádzajúcom bode, z uvedeného článku nepochybne vyplýva záväzok zmluvnej strany (Slovenskej
republiky) zohľadniť v relevantných konaniach záväzok vyplývajúci z medzinárodného dohovoru, ktorý

sa týka ochrany pralesov. Podľa názoru žalobcu bolo nepochybné, že konanie, ktorého výsledkom bolo
schválenie programu starostlivosti o lesy v lesnom celku, na území ktorého sa nachádzajú pralesy, je
konaním, v ktorom by mali byť pralesy premetom identifikácie a následne aj predmetom Špecifických
opatrení, zameraných na ich ochranu. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sú pritom nepochybne
orgánmi (žalobca pripomína, že ide o orgány na úseku štátnej správy lesného hospodárstva), ktoré

v tomto prípade musia napĺňať záujmy a povinnosti štátu, medziiným aj tie, ktoré mu vyplývajú z
uvedeného medzinárodného dohovoru. Napriek tomu, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, boli na
existenciu a ich presnú identifikáciu v predmetných lokalitách žalobcom výslovne upozornení, nevzali ich
existenciu pri svojom rozhodovaní nijakým spôsobom do úvahy a v schválenom programe starostlivosti
o lesy schválili také zásahy do pralesov, ktoré sú v rozpore s uvedeným článkom medzinárodného

dohovoru,pretožespôsobiaichdeštrukciuažzánik.Prezachovaniepralesajepritomnevyhnutnévylúčiť
všetky ľudské zásahy, ktoré by mohli ovplyvniť jeho prirodzený vývoj, K takýmto zásahom nesporne
patria aj akékoľvek zásahy do lesných porastov. Ťažba dreva v lokalite pralesa nespochybniteľné viedla
a vedie priamo k likvidácií pralesov.
13. V schválenom programe starostlivosti o lesy v lesnom celku Javorinka, sú však na obdobie rokov

2014 2023 naplánované nasledovné hospodárske opatrenia: Pre prales Kolesová: JPRL č. 99 - na
západe 1/2 účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie, kalamitu spracovať
(ťažba 750 m3) - JPRL č. 101 - na severe 1/3 účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené
zmladenie (ťažba 800 m3) - JPRL č. 102 - vo vyspelejších skupinách na východnej 1/2 účelový
hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 1 200 m3) - Pre prales Veľká

Vápenica: - JPRL č- 266b - bez zásahu, - JPRL č. 267 - bez zásahu - JPRL č. 268b - na sever pri
ceste účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 1 000 m3) - JPRL
č. 269a - kalamitu spracovať, účelový hospodársky spôsob jednotlivý, využiť prirodzené zmladenie
(ťažba 400 m3) Pre prales Nemecká: - JPRL č. 385a - rekonštrukcia lesa maloplošný holorub v páse
širokom na 2 výšky, porastu, založiť 2 východiská obnovy (ťažba 900 m3) - JPRL č. 385b - prebierka,

poškodenéjedincevyrúbať.Zásahzdravotnéhocharakteru(ťažba60m3)-JPRLč.386-vovyspelejších
skupinách účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 2000 m3) Pre
pralesový zvyšok Hromisko: - JPRL č. 357 - účelový hospodársky spôsob skupinový, využiť prirodzené
zmladenie (ťažba 500 m3) Pre pralesový zvyšok Zadná hoľa: JPRL č. 342 - vo vyspelejších skupinách
pri doline účelový hospodársky spôsob jednotlivý, využiť prirodzené zmladenie (ťažba 1 400 m3) - JPRL

č. 343 - vo vyspelejších skupinách pri doline účelový hospodársky spôsob jednotlivý, využiť prirodzené
zmladenie (ťažba 800 m3) - JPRL č. 345 - na celej ploche kalamitu spracovať, vo vyspelejších skupinách
rekonštrukcia lesa maloplošný holorub na striedavých pásoch šírky na 2 výšky por., po zabezpečení
obnovy pokračovať od založených východísk., 2 zásahy v desaťročí (ťažba 2 150 m3), JPRL č. 346
- pri doline rekonštrukcia lesa maloplošný holorub na striedavých pásoch šírky na 2 výšky por., po

zabezpečení obnovy pokračovať od založených východísk., 2 zásahy v desaťročí (ťažba 400 m3).
14. Uvedené zásahy do pralesov nepochybne spôsobia ich deštrukciu až zánik, čo je v rozpore s
uvedeným čl. 10 protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov. Prvostupňový orgán, ako
aj žalovaný, ako štátne orgány, ktorých pôsobnosť sa vzťahuje na problematiku obhospodarovania
lesov sú nepochybne tými štátnymi orgánmi, ktoré majú zodpovednosť za dodržiavanie uvedeného

článku, pričom pod realizáciou iných špecifických opatrení ochrany, v zmysle uvedeného článku
dohovoru, je potrebné rozumieť práve schvaľovanie programu starostlivosti o lesy na lesných celkoch,
kde sa pralesy nachádzajú. V daných súvislostiach je podstatná aj skutočnosť, že ani žalovaný, ani
prvostupňový orgán existenciu pralesov na daných lokalitách nijakým spôsobom nespochybnili a v danejveci ide o nespornú otázku. Prvostupňový orgán ani žalovaný sa však k aplikácii čl. 10 uvedeného
medzinárodného dohovoru vôbec nevyjadrili. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v týchto súvislostiach
ako argument nemožnosti vyhovieť požiadavkám žalobcu uvádza, že jeho požiadavky predstavujú tzv.

osobitný režim hospodárenia v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, ktorý
sa schvaľuje podľa ustanovenia § 16 zákona o lesoch. S týmto argumentom sa nemožno stotožniť.
Žalobca nepožadoval určenie a stanovenie osobitného režimu hospodárenia podľa § 14 ods. 1, resp.
§ 16 zákona o lesoch. Žalobca žiadal uplatniť režim hospodárenia „bez zásahu“ čo nepochybne patrí
do škály bežného obhospodarovania, čoho dôkazom sú napr. aj hospodárske opatrenia plánované v

Programe starostlivosti o lesy vypracovaného pre Lesný celok Javorinka na obdobie rokov 2014 - 2023
v iných častiach lesného celku (napr. JPRL. č. 266b, 267, 300a a mnohých ďalších).
15. Navyše definícia osobitného režimu hospodárenia v zmysle ustanovenie § 14 ods. 1 zákona
o lesoch predpokladá, že pôjde o významnú zmenu hospodárenia na daných lesných pozemkoch
(viď dikcia „na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému
hospodáreniu“). V prípade obhospodarovania pralesov je významnou zmenou práve plánovanie a

vykonávanie lesohospodárskych zásahov ~ pretože, ako už je uvedené, na existenciu pralesa je
potrebné, aby sa do neho hospodársky (ani inak) počas celej jeho existencie alebo veľmi dlhodobo
nezasahovalo. Akonáhle k zásahom dôjde, les už nie je možné definovať ako prales. Vzhľadom k
tomu, že na predmetných lokalitách sa pralesy nachádzajú, je nepochybné, že do schválenia programu
starostlivosti o lesy sa na nich uplatňovalo hospodárske využitie bez zásahu. V danom prípade, z

logiky veci, ako aj z podstaty existencie pralesov je tak nepochybné, že takýto spôsob bol bežným
hospodárením v doterajšom období a jeho zmenou je práve naplánovanie a vykonanie hospodárskych
zásahov.Zlogikyvecitaknaplánovaniehospodárskychzásahovvpralesoch,kdesadoterazhospodárilo
bez zásahu, nemôže pojmovo napĺňať definíciu osobitného režimu hospodárenia v zmysle § 14 ods. 1
zákona o lesoch. Aj v prípade, ak by teoreticky platil argument žalovaného, a na splnenie požiadaviek

žalobcu by bolo potrebné schváliť osobitný režim hospodárenia pre identifikované pralesy v zmysle
zákona o lesoch, vychádza právny názor žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia veci. Lesný
celok Javorinka sa nachádza v Národnom parku Nízke Tatry. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona
o ochrane prírody platí pre územie národného parku, že ide o „Rozsiahlejšie územie, spravidla s
výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo

v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie
prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti... “. Ako zároveň vyplýva
z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o ochrane prírody, je tento zákon osobitným predpisom k iným zákonom
týkajúcim sa využívania zložiek životného prostredia (medzi iným aj zákona o lesoch) a má prednosť pri
kolíznej aplikácii takýchto predpisov. Je nepochybné, že ochrana prírody v národných parkoch v zmysle

ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o ochrane prírody zahŕňa aj ochranu pralesov. Ich ochrana je pritom v
zmysle zákona nadradená pred ich iným využitím. Zároveň, z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o ochrane
prírody vyplýva aplikačná prednosť tohto zákona, pred použitím napr. zákona o lesoch.
16. Navyše k tomu ide aj o požiadavku medzinárodného dohovoru. Nie je teda možné tvrdiť, že v
pralesoch je možné „bežne hospodáriť“ v zmysle zákona o lesoch, pretože bežné hospodárenie v

podobe lesohospodárskych zásahov v pralese je v zmysle uvedených ustanovení zákona o ochrane
prírody vylúčené - ide totiž o iné činnosti, ktorým je ochrana prírody nadradená. Bežným hospodárením
v pralesoch v národných parkoch je tak v tomto zmysle len také hospodárenie, ktoré zachová ich
podstatu - teda hospodárenie bez zásahu. Iba tak je možné naplniť uvedený imperatív zákona o
ochrane prírody v spojitosti s predmetným čl. 10 v Protokole o trvalo udržateľnom obhospodarovaní

lesov. Ak boli v doterajšej existencii národného parku pralesy zachované, je možné tvrdiť, že takýto
spôsob bol doteraz ich bežným využívaním („obhospodarovaním“), vykonávaným v súlade s uvedeným
ustanovením zákona o ochrane prírody. Schválený program starostlivosti o lesy mení využitie pralesov
a určuje ich využitie spôsobom, ktorá je v rozpore s daným ustanovením, pretože ich využitie nebude
sledovať účel ich ochrany, ale iné využitie, ktoré spôsobí ich deštrukciu. Ochrana pralesov - prírody tak

už v lesnom celku Javorinka patriacom do národného parku nie je nadradenou činnosťou, čo je v rozpore
s uvedeným ustanovením zákona o ochrane prírody. Žalobca na podporu svojich tvrdení ešte poukazuje
na to, že k vzťahu hospodárskeho využívania lesov a ochrane prírody sa vyjadril aj Krajský súd v Žiline
v rozhodnutí 21S/95/ zo dňa 23. mája 2012, kde uviedol: ,,tiež súd poukazuje aj na to, že je potrebné
zdôrazniť prednosť záujmu na zachovaní daného prostredia v národnom parku, resp. v danom prípade

chráneného vtáčieho územia, ako aj územia celoeurópskeho významu pred obhospodarovaním lesov
podľa Zákona o lesoch. V žiadnom prípade tak nemožno hovoriť o tom, že plnením, resp. rešpektovaním
zákazu v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny by zároveň žalobca porušoval ustanovenia Zákona
o lesoch. Chránenie lesa pred pôsobením škodlivých činiteľov (chrobačiarov, lykožrútov a podobne) jemožné dospieť aj iným spôsobom ako realizáciou ťažby, pričom opätovne súd zdôrazňuje, že Zákon o
ochraneprírodyakrajinyapredpisyvydanékvykonaniutohtozákonasúosobitnýmipredpismivovzťahu
k Zákonu o lesoch a práve týmito predpismi je vyjadrené podľa názoru súdu aj zákonné obmedzenie

vlastníckeho práva žalobcu práve uvedeným predpisom, teda Zákonom o ochrane prírody. Hľadisko
záujmu na ochrane prírody musí pri rozhodovaní hrať významnejšiu rolu ako obhospodarovanie lesov.“
Z uvedených dôvodov vychádza napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Žalobca ďalej poukázal, že Program starostlivosti o les pre LC Javorinka, ako dokumentáciu
ochrany prírody, vypracovala firma Euro forest, s.r.o. Topoľová 26, 96001 Zvolen. Z dokumentu "Zoznam

odborne spôsobilých osôb pre vyhotovovanie dokumentácie ochrany prírody a krajiny" vyplýva, že
tento subjekt nemá v druhu dokumentácie ochrany prírody, ktorú je oprávnený vypracovávať uvedený
Plán starostlivosti o les. Podľa názoru žalobcu dokumentáciu ochrany prírody - plán starostlivosti o
les - lesný celok Javorinka - tak vypracoval subjekt, ktorý na to nemá oprávnenie podľa zákona o
ochrane prírody, čo je v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona o ochrane prírody. K aplikácii čl.
10 protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov sa (s výnimkou hore uvedenej argumentácii

žalovaného o osobitnom spôsobe hospodárenia) žalovaný, ani prvostupňový orgán nijakým spôsobom
nevyjadril a neriešil ju, napriek tomu, že z pohľadu žalobcu ide o základný argument, na základe ktorého
svoje požiadavky opieral. Z tohto hľadiska je rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu
nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k tomuto uvádzal,
že v zmysle ustanovenia § 54 ods. 20 zákona o ochrane prírody sa programy starostlivosti o lesy

vyhotovujú postupom podľa osobitného predpisu, ktorým je v zmysle poznámky pod čiarou 83b) myslený
postup podľa § 41 zákona o lesoch. Žalobca k tomu uvádza, že nespochybňuje, že postup schvaľovania
programu starostlivosti o lesy podlieha uvedenému ustanoveniu § 41 zákona o lesoch. Ustanovenie § 54
ods. 20 zákona o ochrane prírody však nerieši odbornú spôsobilosť spracovateľa programu starostlivosti
o lesy v zmysle zákona o ochrane prírody - tu jednoznačne rieši až (už citované) ustanovenie § 55

zákona o ochrane prírody, ktorý sa vzťahuje na všetku dokumentáciu ochrany prírody, vrátane programu
starostlivosti o lesy. Podľa názoru žalobcu tak program starostlivosti o lesy, ako jeden z dokumentov
ochrany prírody a krajiny môže spracovať len subjekt, ktorý má príslušnú odbornú spôsobilosť udelenú v
zmysle ustanovenia § 55 zákona o ochrane prírody, pričom postup schvaľovania upravuje § 41 zákona o
lesoch. Vzhľadom teda k tomu, že subjekt, ktorý spracoval program starostlivosti o lesy, nie je nositeľom

príslušnej odbornej spôsobilosti v zmysle ustanovenia § 55 zákona o ochrane prírody, čo je zákonná
podmienka na spracovanie dokumentu ochrany prírody, nebol program starostlivosti o lesy spracovaný
v súlade so zákonom. Názor žalovaného, ktorý túto námietku žalobcu uvedenú v odvolaní neuznal, tak
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

III. Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca opakovane
poukazoval na to, že na území, pre ktoré sa schvaľuje PSoL je potrebné zohľadniť záujmy ochrany
prírody a krajiny a zabezpečiť bezzásahový režim. Cit.: „Predmetom požiadaviek bolo zabezpečenie
bezzásahového režimu v 8 lokalitách identifikovaných prírodných lesov a pralesov (53 JPRL, resp.

ich častí) a identifikáciu rozšírenia stavu jednotlivých typov biotopov európskeho významu a druhov
európskeho významu.“ Napadnuté rozhodnutie Okresného úradu, odboru ochrany prírody v Žiline bolo
vydané v rámci konania o schválení PSol v LC Javorinka a kategorizácie časti LC. Z uvedeného dôvodu
žalovaný preskúmal, či vyhotovovateľ programu starostlivosti o lesy postupoval v súlade s § 41 ods. 6
zákona o lesoch. Ďalej preskúmal, či prvostupňový orgán postupoval v súlade s § 41 ods. 8 a ods. 9

zákona o lesoch pri schvaľovaní programu starostlivosti v LC Javorinka. Vyhotovovateľ PSoL postupoval
v súlade s § 41 ods. 6 zákona o lesoch, keď OLU v ZA predložil správu o doterajšom hospodárení a
určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy v LC Javorinka.
19. Prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách § 41 ods. 8 zákona o lesoch, keď oznámil
(listom č.2013/00462,463,483,484,485/SCH zo dňa 18.3.2013) dotknutým orgánom štátnej správy,

právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva mohli byť vyhotovením programu starostlivosti
o lesy dotknuté, aby sa vyjadrili k správe o hospodárení v LC Javorinka. Súčasne žiadal, aby sa
vyjadrili k vyhotoveniu programu starostlivosti o lesy v lehote do 15 dní od doručenia tohto oznámenia
a zároveň určil aj termín (t.j. 16.4.2013 ) ústneho prerokovania Zásad pre vypracovanie PSoL v rámci
LC Javorinka. V tomto termíne boli OLÚ v PO doručené viaceré stanoviská a pripomienky, ktoré

sa týkali vyhotovenia programu starostlivosti o lesy k vyššie uvedenému LC Javorinka: • stanovisko
bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Žiline, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek
životného prostredia a odvolacích konaní kraja (ďalej len OÚ ŽP v ZA, odbor OPVZŽ a odvolacích
konaní kraja) č. 2013/1548- 3/Dm zo dňa 22.3.2013, • stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskejrepubliky, Regionálne centrum Ochrany prírody v Banskej Bystrici, Správa Národného parku Nízke
Tatry č. NAPANT/99/2013 zo dňa 8.2.2013, • stanovisko Liptovskej vodárenskej spoločnosti a.s. č.
118/2013/Ing. Sá zo dňa 3.4.2013, • stanovisko Slovenskej elektrízačnei a prenosovej sústavy, a.s. č.

PS/2013/005770 zo dňa 8.4.2013, • stanovisko SSE Distribúcia a.s. Žilina č. 100103-13-A-0090 zo dňa
17.3.2013, • stanovisko SPP Distribúcia a.s. Bratislava č. AŠ/466/2013 zo dňa 22.4.2013, Na základe
výsledkov ústneho prerokovania Zásad pre vypracovanie PSoL v rámci LC, že OLÚ v ZA postupoval
v súlade s § 41 ods. 10 zákona o lesoch, keď o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a
pripomienok a požiadaviek týkajúcich sa vyhotovenia PSoL v LC Javorinka vyhotovil Protokol, ktorý

obsahoval pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy v LC Javorinka a termín, do ktorého
vyhotovovateľ musel predložiť návrh PSoL. Jedným z takýchto pokynov bolo aj to, že vyhotovovateľ
PsoL vypracuje a s návrhom programu starostlivosti odovzdá zoznam jednotky priestorového rozdelenia
lesa, v ktorých budú zohľadnené obmedzenia vyplývajúce z ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny. Okrem iného sa dohodli, že vyhotoviteľ PSoL bude rešpektovať dohodu medzi
občianskym združením a vlastníkom (správcom) lesných pozemkov pokiaľ k takejto dohode dôjde k

31.12.2013. Na základe týchto skutočnosti OÚ OOP v ZA začal konanie vo veci schvaľovania PSoL v
LC Javorinka a postupoval podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z.. Na základe vyššie uvedených
skutočnosti, ako aj to, že OÚ OOP v ZA postupoval v súlade s pokynmi orgánov štátnej správy na úseku
životného prostredia: • stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-ZA-OSZP 1-2014/0011550-3/

Dn zo dňa 26.6.2014, • stanovisko Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len OÚ PO OSŽP OPVZŽ)
č. OU-PO-OSZP1-2014/026008-4/KM zo dňa 18.8.2014 ( t.j. v zmysle ich odborných stanovísk podľa
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ako aj ich vyjadrení v zmysle vyššie citovaného
zákona), žalovaný postupoval tak, že vydal rozhodnutie č, 742/2015-720 zo dňa 6.2.2015, ktorým

odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
20. Žalovaný po preskúmaní žalobných dôvodov konštatoval, že žalobca opätovne a takým istým
spôsobom napadal aj rozhodnutie samotného žalovaného správneho orgánu č. 742/2015-720
zo dňa 6.2.2015, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie č. OU-ZA-
OOP4-2014/12985/SCH zo dňa 30.10.2015. Žalobca vo svojej žalobe žiadnym relevantným spôsobom

nešpecifikoval v čom bol rozhodnutiami správnych orgánov dotknutý. Okresný úrad v Žiline postupoval
pred vydaním rozhodnutia o schválení PSoL v LC Javorinka v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku,
keď svojim listom OU-ZA-OO-2014/012985/SCH zo dňa 15.08.2014 vyzval všetkých účastníkov,
zúčastnené osoby, ako aj dotknuté orgány štátnej správy, aby sa v termíne (do 7.9.2014) vyjadrili k
podkladu rozhodnutí vo veci schválenia PSoL v LC Javorinka, Po vyzvaní OÚ OOP v ZA boli doručené

vyjadrenia príslušných orgánov štátnej správy na úseku životného prostredia: odborné stanovisko OÚ
ZA OSŽP OPVZŽ č. OU-ZA-OSZP 1-2014/0011550-3/Dn zo dňa 26.06.2014, odborné stanovisko OÚ
PO OSŽP OPVZŽ č. OU-PO-OSZP1-2014/026008-4/KM zo dňa 18.8.2014, Žalovaný je toho právneho
názoru, že Okresný úrad v Žiline postupoval v súlade s § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z, z. a v súlade
s pokynmi OÚ ŽP v ZA, odbor OPVZŽ a odvolacích konaní kraja č. 2013/1548-3/Dm zo dňa 22.3.2013,

a to jednak pred vyhotovením Protokolu a po vyhotovení (t.j. podľa vyššie uvedených odborných
stanovísk). Príslušné orgány štátnej správy na úseku životného prostredia nemali k schváleniu PSoL
na LC Javorinka zásadné pripomienky. Vo svojich odborných stanoviskách konštatovali, že predmetná
činnosť PSol nebude mať významný vplyv na územia európskeho významu. Podľa § 41 ods. 13 zákona
č. 326/2005 Z. z. sa môže proti rozhodnutiu o schválení PSoL odvolať len účastník konania, a to len

v tej časti, ktorá sa ho týka. V súvislosti so žalobcom ako účastníkom konania o PSoL v LC Javorinka
žalovaný uviedol, že žalobca sa prihlásil do konania o vyhotovení PSoL až dňom prerokovania „správy
o hospodárení“ a stanovení pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy (PSoL) na obdobie
rokov 2014-2023 pre LC Javorinka zo dňa 16.4.2013.
21. Vyhotoviteľ PSoL poznal rozmiestnenie území európskeho významu a následne v pláne

hospodárskych opatrení, ktorý je súčasťou PSoL uviedol pre každú JPRL stupeň ochrany prírody,
stupeň ohrozenia, zaradenie JPRL do chráneného územia, SKUEV a CHVÚ, a tomuto prispôsobil
aj návrh hospodárskych opatrení. Žalovaný doplnil, že uvedený návrh hospodárskych opatrení bol
vypracovaný na základe stanoviska Správy NAPANT č. NAPANT/99/2013 zo dňa 08.02.2013. Okrem
toho žalovaný konštatuje že cieľom PSoL nie je návrh manažmentu, resp. starostlivosti o chránené

druhy. Na to slúžia osobitné dokumentácie ochrany prírody. Na druhej strane žalovaný mal za to, že ak je
zabezpečená starostlivosť o biotopy, ktoré tvoria domovský areál pre chránené druhy, je zabezpečená aj
starostlivosťodruhynadanébiotopyviazané,pretožestarostlivosťodruhysavykonávaprostredníctvom
vytvorenia vhodných životných podmienok cez stabilný biotop. K námietke, že vyhotoviteľ PSolnepostupoval pri mapovaní biotopov na lesných pozemkov podľa metodiky „ Mapovanie lesných
biotopov - metodický pokyn “ spracovanej štátnou ochrany prírody, žalovaný považuje vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti za irelevantnú, pretože PSol v LC Javorinka bol vypracovaný podľa platných

právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody. Uvedená metodika nebola
odsúhlasená žiadnou relevantnou odbornou organizáciou a prakticky bola vypracovaná samotným
žalobcom. K námietke žalobcu: „že lokalizácia a vymedzenie pralesov vo vzťahu k jednotlivým JPRL pre
jednotlivé lesné celky na Slovensku sa nachádza aj na Lesníckom geografickom informačnom systéme
(ďalej len „LGIS“), spravovanom Národným lesníckym centrom vo Zvolene (ďalej len „NLC“), Čo je

príspevková organizácia zriadenia žalovaným“, žalovaný uvádza, že vrstva pralesy v prostredí LGIS má
len informatívny charakter a NLC nezodpovedá za správnosť údajov, ktoré sú na tejto vrstve zverejnené.
22. Cieľom vyššie uvedeného Protokolu je nielen samotná identifikácia a ochrana prírodných lesov,
ale aj podpora trvalo udržateľného obhospodarovania a ochrana karpatských lesov prostredníctvom
činností uvedených v článku II. vyššie uvedeného Protokolu. Žalobcom uvádzané porasty boli v zmysle
§ 16 zákona 326/2005 Z. z. vyhlásené za ochranné lesy, subkategóriu vysokohorské lesy pod hornou

hranicou stromovej vegetácie, teda v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. za účelom ochrany
nižšie položených lesov a pozemkov. V niektorých z uvedených porastoch je naplánované hospodárenie
bez zásahu. V zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. lesy osobitného určenia vyhlasuje orgán
štátnej správy na úseku lesného hospodárstva na návrh vlastníka, správcu, právnickej osoby, fyzickej
osoby alebo orgánu štátnej na úseku ochrany prírody. Žalovaný z uvedeného dôvodu dodáva, že k

návrhu zo strany žalobcu ani zo strany iných účastníkov konania alebo zúčastnených osôb nedošlo.
Okrem vyššie uvedených skutočností poukázal žalovaný aj na to, že na predmetnom LC Javorinka boli
vykonávané hospodárske opatrenia v predchádzajúcich dvoch desaťročiach (1994-2003, 2004-2013).
Z vyššie uvedeného dôvodu, preto jednotky JPRL označované žalobcom za pralesy nemôžno vnímať v
zmysle definície za pralesy, ktorá je publikovaná na webovom sídle žalobcu ().

Cit.: „Prales je relatívne nedotknutý prírodný les (znaky po bývalej ľudskej činnosti nie sú evidované
alebo sú ťažko identifikovateľné a málo evidentné) s klimaxovým (pôvodným) drevinovým zložením, s
výskytom typických druhov ekosystému, zachovalou prirodzenou vekovou, vertikálnou, horizontálnou a
priestorovou štruktúrou, s primeranou prítomnosťou mŕtveho dreva (stojaceho a ležiaceho) v rôznych
štádiách rozkladu a s prítomnosťou jedincov drevín, ktorých vek sa blíži fyzickému veku. Za súčasť

pralesa sa považuje aj sukcesné štádium lesného ekosystému (tzv. prípravný les), ktoré vzniklo
prirodzeným spôsobom bez vplyvu človeka) po prírodných disturbanciách na ploche pralesa (do ktorého
nebolo zasahované a je predpoklad, že bude ponechaný na prirodzený vývoj). “. Námietku žalobcu, že :
„subjekt, ktorý spracoval program starostlivosti o lesy nie je nositeľom príslušnej odbornej spôsobilosti
v zmysle ustanovenia § 55 zákona o ochrane prírody“, žalovaný považoval za neopodstatnenú, pretože

vyhotovovateľ PSol spĺňal podmienky podľa § 42 ods. 1 zákona a § 42 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z..
VyhotovovateľPSoL(Euroforests.r.o.)maloprávnenienavyhotoveniePSoL,pretožebolajeprávnickou
osobou, s ktorou verejný obstarávateľ - NLC uzavrel zmluvu o vyhotovení PSoL a zároveň bol držiteľom
živnostenského oprávnenia na vyhotovovanie PSoL. Vyhotovovateľovi bolo vydané osvedčenie o
odbornej spôsobilosti.

23. Záverom žalovaný dodal, že v prípade, ak vyhotovovateľ spĺňa podmienky o odbornej spôsobilosti
podľa zákona č. 326/2005 Z. z., tak žalovaný mal zato, že spĺňa podmienky aj v zmysle zákona č.
543/2002 Z. z. Podľa názoru žalovaného správneho orgánu žalobca sa nesnaží pozitívne ochrániť
životné prostredie (lokalitu LC Javorinka), ale snaží sa hľadať iba formálne nedostatky postupu
správnych orgánov, ktoré ho žiadnym spôsobom nemohli ukrátiť na jeho dotknutých záujmoch. Žalovaný

podotýka, že správne orgány vytvorili žalobcovi v rámci konania o schválení PSol v LC Javorinka
dostatočný priestor a umožnili mu v každom jednotlivom štádiu správneho konania uplatňovanie
jeho procesných práv. Žalovaný konštatuje, že v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Žalovaný poukaáazl na rozsudok
Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4SŽ/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého: „rozhodnutie

sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne
iné, čí výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“, a z tohto dôvodu je žalovaný presvedčený, že vrátením
veci by sa dosiahlo iba formálneho zopakovania správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci
odlišný, resp. pre žalobcu priaznivejší výsledok správneho konania.
V. verejné vyhlásenie rozhodnutia

24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo vecirozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20.05.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP.
Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci.

VI. Relevantné právne predpisy

25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný

vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

26. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ochranné lesy
vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vyhotovovateľa programu

starostlivosti (§ 42) na dobu platnosti programu starostlivosti o lesy (§ 40).

27. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, V ochranných
lesoch možno schváliť osobitný režim hospodárenia, len ak tým nedôjde k obmedzeniu a ohrozeniu
účelu, na ktorý boli vyhlásené.

28. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, rekonštrukcia lesa
na účely tohto zákona je osobitný obnovný postup, ktorý sa uplatňuje v lesných porastoch zdravotne
poškodených, s výrazným poklesom skutočného prírastku, preriedených a zaburinených a v lesných
porastoch, v ktorých zanikli podmienky na ich prirodzenú obnovu, v nepôvodných alebo fenotypovo

nevhodných lesných porastoch v génových základniach a pri zmenách hospodárskeho tvaru lesa z lesa
nízkeho na les vysoký a premenách lesa.

29. Podľa § 41 ods. 8 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, Orgán štátnej
správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým

osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že
do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o
hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do
15 dní od doručenia oznamu; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote, sa
neprihliada. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok

a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich
predloženie.

30. Podľa § 41 ods. 10 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, Konanie
o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na

pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada.

31. Podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, návrh programu
starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých
orgánovštátnejsprávy,ktorýmkontrolujúsplneniepripomienokapožiadaviekuplatnenýchpodľaodseku

8, rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky,
ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky
alebo podmienky, po splnení ktorých možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O
schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení
programu starostlivosti; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom

konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti.
Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania
sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka.32. Podľa § 41 ods. 15 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, hospodárske
opatrenia v období od skončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu programu
starostlivosti navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy

lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s
dotknutými orgánmi štátnej správy.

33. Podľa § 42 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,
predpokladom odbornej spôsobilosti fyzickej osoby je vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania

druhého stupňa a najmenej päťročná prax v hospodárskej úprave lesov. Fyzická osoba je odborne
spôsobilá, ak je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného ministerstvom po splnení
predpokladov podľa odseku 2 a po úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti vykonanej
pred komisiou vymenovanou ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
(ďalej len „minister“). Právnická osoba je odborne spôsobilá, ak aspoň jeden jej spoločník, jej člen
alebo jej zamestnanec v pracovnom pomere na neurčitý čas, ktorý je zodpovedný za vyhotovenie

programu starostlivosti, je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odseku 3 a nie
je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby oprávnenej na vyhotovovanie
programov starostlivosti.

34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
aktentozákonneustanovujeinak,vzťahujúsanaochranuzložiekživotnéhoprostrediaosobitnépredpisy

35. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov, Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný vjazd a státie s motorovým

vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom,
najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice,
cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo
letištného priestoru,

36. Podľa § 14 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na
území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané a) vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods.
1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako, b) vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami
zastavanéhoúzemiaobcemimodiaľnice,cesty,miestnejkomunikácieavyznačenejcyklotrasy;§13ods.
3 platí rovnako, c) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka

za hranicami zastavaného územia obce, d) táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň
mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus
alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce, e) organizovať verejné telovýchovné,
športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné spoločenské podujatie, f) použiť zariadenie
spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu

mimo uzavretých stavieb, g) rozširovať nepôvodné druhy, h) zbierať rastliny vrátane ich plodov,
i) organizovať spoločné poľovačky, j) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským
spôsobom.

37. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. , dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä

a) určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie, b) vymedzuje
chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto
zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu
k činnostiam jednotlivých odvetví, c) posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a
prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany, d) obsahuje návrh

asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych
alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín, e) určuje
programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a územného systému
ekologickej stability, f) poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov
chránených území, ich ochranných pásiem a zón, g) určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť

chránených druhov vrátane prioritných druhov a prioritných biotopov.

38. Podľa § 55 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z., dokumentáciu ochrany prírody a krajiny podľa §
54 vyhotovuje organizáciaochrany prírody alebo fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ministerstvom v osobitnom
zozname (ďalej len „odborne spôsobilá osoba"), ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku.
Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti zapísať do zoznamu fyzickú osobu alebo právnickú

osobu, ktorá a) má na uvedenú činnosť kvalifikačné predpoklady, b) je bezúhonná. Za kvalifikačné
predpoklady podľa odseku 2 písm. a) sa považuje vysokoškolské vzdelanie s prírodovedným, lesníckym
alebo poľnohospodárskym zameraním a najmenej tri roky odbornej praxe v problematike ochrany
prírody a krajiny. Právnická osoba musí zamestnávať aspoň jednu osobu spĺňajúcu uvedené kvalifikačné
predpoklady a musí mať vo svojej zriaďovacej listine alebo štatúte uvedenú činnosť v oblasti

environmentalistiky.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

39. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v
medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný

na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v
správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou , ktorá v článku 142 ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,

ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach
rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu
preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny

poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory
vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov.

40. Otázka žalobnej legitimácie zainteresovanej verejnosti je upravená v ust. § 42 SSP, kedy je možné
konštatovať, že zákon priznáva zainteresovanej verejnosti široké oprávnenia. Zainteresovaná verejnosť

má v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že ide o veci
životného prostredia podľa osobitného predpisu. Citované ustanovenie nadväzuje na znenie čl. 9 ods. 2
a 3. Aarhuského dohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Aj v pôvodnom administratívnom konaní
o schválení programu starostlivosti o lesy mal žalobca nespochybniteľne postavenie účastníka konania
odvolávajúc sa na záujem riadnej ochrany životného prostredia podľa čl. 44 Ústavy SR. V zmysle

konštantnej judikatúry zainteresovanej verejnosti patrí právo byť účastníkom konania aj v tých určených
konaniach týkajúcich sa životného prostredia, v ktorých takáto výslovná normatívna úprava absentuje
(rozsudok NS SR z 27.06.2013 spis. zn. 5Sžp/21/2012).

41. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci je rozhodnutie žalovaného č.

742/2015-720 zo dňa 06.02.2015, ako aj prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu v Žiline č. j. OU-
ZA-OOP4-2014/012985/SCH zo dňa 30.10.2014, ktorým bol schválený návrh programu starostlivosti o
lesy a vyhlásená kategória ochrany lesov pre lesný celok Javorinka. V kontexte žalobcových námietok
sa správny súd prieskumom primárne zaoberal zodpovedaním otázky, či zistenie skutkového stavu
zo strany žalovaného je dostatočné pre posúdenie veci a či žalovaný vec správne právne posúdil.

Medzi základné náležitosti dokumentácie ochrany prírody podľa demonštratívneho výpočtu v zmysle
§ 54 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 543/2002 Z. z. patrí aj vymedzenie chránených území a ich
ochranných pásiem, vrátane zón a stupňov ich ochrany, rovnako aj vymedzenie biotopov chránených
týmto zákonom, chránených druhov a územia medzinárodného významu. Táto dokumentácia stanovuje
aj zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví, posudzuje dôsledky zásahov do

ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany;
obsahuje aj návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších
preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín.
Dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. b) až d) citovanéhozákona o ochrane prírody a tvoria ich aj programy starostlivosti o lesy (§ 54 ods. 4 písm. d) Program
starostlivosti o lesy teda na základe cit. ustanovení zákona o ochrane prírody musí vymedzovať biotopy
chránené týmto zákonom, ale medzi podkladmi založenými v administratívnom spise sa materiál týkajúci

savymedzeniabiotopom,resp.biotopydruhov,ktorésanachádzajúvLCJavorinka.Tentolesnýceloksa
nachádza v územiach sústavy NATURA 2000 (SKUEVO310 Kráľovohoľské Tatry a SKCHVÚ018 Nízke
Tatry), ako aj v Národnom parku Nízke Tatry.

42. Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je spoločným názvom pre veľké množstvo rozličných

dokumentov schvaľovaných v rozmanitých formách na všetkých úrovniach štátnej správy, od obcí
cez okresné úrady až po vládu SR. Tematické zamerania jednotlivých druhov dokumentácie ochrany
prírody a krajiny sa tiež môžu meniť od úrovne konkrétnych jedincov cez chránené územia až po celú
prírodu a krajinu SR. Vzhľadom na osobitosti jednotlivých druhov dokumentácie ochrany prírody a
krajiny je ťažké ju definovať. Jej účelom zvyčajné býva identifikácia významných prírodných hodnôt, ich
charakteristika či návrh postupov súvisiacich s ich manažmentom a ochranou. Dôkladné oboznámenie

sa s relevantnou dokumentáciou ochrany prírody a krajiny môže byť mimoriadne nápomocné a často
je aj nevyhnutné pri aplikácii nielen jednotlivých ustanovení tohto zákona, ale aj iných všeobecne
záväzných právnych predpisov. Spoločným znakom všetkých druhov dokumentácie ochrany prírody
a krajiny je to, že ju vypracovávajú odborne spôsobilé osoby. Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. o)
cit. zákona taxatívne

vymedzuje osobitne chránené časti prírody a krajiny ako chránené druhy, chránené územia, územia
európskeho významu, súkromné chránené územia, chránené objekty, ochranné pásma. Územia
medzinárodného významu vymedzuje § 17 ods. 11 cit. zákona ako lokality, na ktoré sa vzťahujú záväzky vyplývajúce
z medzinárodných programov, dohôd alebo dohovorov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Môžu

ale nemusia byť vyhlásené ako chránené územia v niektorej z národných kategórii. Po preskúmaní
napadnutých rozhodnutí a z listín založených v administratívnom spise musel správny súd konštatovať,
že námietka žalobcu - týkajúca sa absencie vymedzenia biotopov chránených zákonom o ochrane
prírody v dokumentácie ochrany prírody a krajiny, tak ako túto náležitosť vyžaduje ust. § 54 ods. písm.
b) až d) zákona o ochrane prírody - bola opodstatnená. V Programe starostlivosti o lesy nebolo možné

dohľadať údaje týkajúce sa identifikácii a vymedzenia biotopov, ako aj zásad vývoja biotopov vo vzťahu k
činnostiamjednotlivýchodvetví.Relevantnéstanoviskáneobsahovalianistanoviskádotknutýchorgánov
štátnej správy ochrany prírody a krajiny (Okresného úradu v Žiline, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. OU-ZA-OSZP1-2014/0011550-3/Dno z dňa 26.06.2014 a Okresného úradu Prešov, odboru
starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2014/026008-4/KM zo dňa 18.08.2014). Uvedené

znamená, že žalovaný správny orgán nepostupoval v súlade s § 32 Správneho poriadku a teda
nezistil riadne skutkový stav, kedy sa medzi podkladmi schváleného programu starostlivosti o lesy
nenachádza dokument vymedzujúci biotopy a biotopy druhov nachádzajúcich sa v predmetnom území.
Spôsob osobitného určovania, mapovania biotopov európskeho významu, biotopov druhov európskeho
významu je spracovaný v metodike - „Mapovanie lesných biotopov - metodický pokyn“. Túto metodiku

pritom spracovala Štátna ochrana prírody ako odborová organizácia SR zriadená pre potreby ochrany
prírody a krajiny. Preto nebolo možné súhlasiť s argumentom žalovaného, že tento dokument nebol
odsúhlasený žiadnou relevantnou odbornou organizáciou.

43. Program starostlivosti o lesy je dokumentom starostlivosti podľa zákona o ochrane prírody (§ 54 ods.

4 písm. d). Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny môže vyhotovovať len oprávnená osoba, ktorá je
zapísaná v zozname odborne spôsobilých osôb. Ustanovenie § 55 cit. zákona určuje podmienky zápisu,
opätovného zápisu a taktiež podmienky vyčiarknutia z tohto zoznamu. Odborne spôsobilou osobou
sa rozumie osoba oprávnená vyhotovovať dokumentáciu ochrany prírody a krajiny uvedenú v § 54
zákona. Podstatné

je v danom prípade to, že program starostlivosti o lesy bol vyhotovený ako dokument na účel
uvedený v § 54 ods. 1 písm. b) až d) zákona o ochrane prírody. Z uvedených citácií zákonných
ustanovení tiež podľa správne súdu vypláva, že program starostlivosti o lesy (§ 40 a nasl. zákona o
lesoch) môže byť vyhotovený aj na iné účely, ako bolo v tomto prípade. Keďže sa týkal konkrétne
vymedzeného účelu podľa zákona o ochrane prírody - bolo teda v danom prípade nevyhnutné aplikovať

ustanovenia týkajúce sa odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 543/2002 Z. z., kedy ako kritériá, či
kvalifikačné predpoklady sú upravené v § 55 ods. 3. Osoba sa odborne spôsobilou na vyhotovovanie
dokumentácie ochrany prírody a krajiny osoba stáva takto zápisom do zoznamu odborne spôsobilých
osôb, ktorý v zmysle tohto odseku vedie MŽP SR osobitne pre fyzické osoby, právnické osoby, ktorésú organizáciou ochrany prírody a krajiny a ostatné právnické osoby. Správny súd vyhodnotil aj túto
námietku žalobcu za relevantnú s tým, že z pohľadu environmentálnej odbornosti zákon o ochrane
prírody stanovil špecifickejšie predpoklady odbornej spôsobilosti pre účely vypracovania dokumentácie

týkajúcej sa ochrany prírody, ako stanovuje ust. § 42 ods. 2 zákona o lesoch. Aktualizovaný zoznam
odborne spôsobilých odborných osôb je verejne dostupný vo vestníku Ministerstva životného prostredia
SR a aj na jeho webovom portáli. Námietka sa vzťahovala na spoločnosť Euroforest, s.r.o., ktorá
vypracovala Program starostlivosti o les pre LC Javorinka ako dokumentáciu ochrany prírody. Žalovaný
uprednostnením aplikácie zákona o lesoch vec nesprávne právne posúdil, keďže ustanovením § 1

ods. 2 sa definoval
jeho vzťah k osobitným predpisom, ktoré sa tiež vzťahujú na ochranu niektorých zložiek životného
prostredia. Zákon vychádza z toho, že nie je jediným predpisom, ktorý upravuje ochranu všetkých
zložiek životného prostredia detailne a úplne, ale rešpektuje, že ochrana niektorých zložiek životného
prostredia je tiež predmetom úpravy osobitných zákonov. Niektoré zo zložiek životného prostredia
sú predmetom regulácie osobitných predpisov, ako napríklad lesy, voda, ovzdušie, horniny či pôda, a

tieto predpisy upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zasahovaní do týchto
zložiek, nakladaní s nimi a ich využívaní. Ak ide o ochranu týchto zložiek životného prostredia, táto je
zabezpečovaná tak zákonom, ako aj prípadnými osobitnými zákonmi. Ich vzájomný vzťah pri ochrane
zložiek životného prostredia je riešený tým spôsobom, že osobitné zákony sa vzťahujú na ochranu
zložiek životného prostredia len do tej miery, ak zákon o ochrane prírody neustanovuje niečo iné. Ak

zákon o ochrane prírody ustanovuje vo veci ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia nejaké
pravidlá alebo podmienky, tieto majú prednosť pred úpravou ochrany zložiek životného prostredia v
osobitných zákonoch, t. j. aj v zákone o lesoch. Dôvodom tejto prednosti podľa výkladu správneho súdu
je potreba jednotnej úrovne ochrany zložiek životného prostredia a zamedzenie tomu, aby boli jednotlivé
zložky životného prostredia chránené rôzne, resp. v rôznej miere intenzity.

44. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,
že správne orgány oboch stupňov nedostatočne zistili skutkový stav (P Program starostlivosti o lesy
neobsahoval údaje týkajúce sa identifikácii a vymedzenia biotopov, ako aj zásad vývoja biotopov vo
vzťahukčinnostiamjednotlivýchodvetví.Relevantnéinformácieneobsahovalianistanoviskádotknutých

orgánov) a nesprávne právne posúdili vec s tým, že na vypracovanie programu starostlivosti o lesy nie je
potrebné mať odbornú spôsobilosť podľa § 55 zákona o ochrane prírody, ale považovali za postačujúce
nadobudnutie odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Napadnuté preskúmavané
rozhodnutia správnych orgánov bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vec vrátiť
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný vysloveným právnym

záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, vyhodnotiť všetky
dôkazy, a vydať nové rozhodnutie vo veci.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť,
že žalobca mali v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože
od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom
trovy (§ 169 SSP).

46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).