Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112201934
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112201934.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a
členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému 1/:
Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408 a proti žalovanému 2/: S. R., Q..
XX.X.XXXX, T. XXXX/XX, X. o zaplatenie sumy 2.421,73 eur a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb 128/2012-160 zo dňa 28.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb 128/2012-160 zo dňa
28.11.2016 vo veci samej z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaní 1/ a

2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 667,19 eur a náhradu trov konania vo
výške 145 eur, a zároveň uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 667,19 eur a náhradu trov konania vo výške 145 eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd
prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou dňa 20.01.2012 sa žalobca domáhal určenia povinnosti
žalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.421,73 eur titulom regresného nároku na
poistné plnenie vyplatené žalobcom svojmu poistenému a žiadal priznať náhradu trov konania. Návrhom

zo dňa 12.06.2015 zobral žalobca návrh späť v časti istiny vo výške 2.421,73 eur z dôvodu, že žalovaný
2/ uhradil istinu dňa 26.02.2015. Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti istiny vo výške 2.421,73 eur
a pripustil zmenu petitu tak, že určil povinnosť žalovaným uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok
zomeškaniavovýške9,25%ročnezosumy2.421,73eurod15.04.2011do26.02.2015aurčilpovinnosť
uhradiť trovy konania. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že žalobca spolu s čiastočným späťvzatím
predložil listinné dôkazy, a to bankové výpisy z účtu žalobcu preukazujúce skutočnosť, že žalovaný

2/ dňa 26.2.2015 uhradil istinu vo výške 2.421,50 eur a od mája do októbra 2016 uhradil sumu 200
eur zaúčtovanú na úhradu časti úrokov z omeškania. Žalobca tak kapitalizoval úrok z omeškania vo
výške 9,25% ročne za obdobie od 15.04.2011 do 26.02.2015 zo sumy 2.421,73 eur na sumu 867,19
eur, zohľadnil čiastočnú úhradu vo výške 200 eur a požiadal o pripustenie zmeny petitu tak, že súd
určí žalovaným spoločnú a nerozdielnu povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 667,19 eur a náhradu trov
konania vo výške 145 eur. Súd prvej inštancie poukázal na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka,

§ 191 ods. 1 CSP a § 218 ods. 1 CSP a konštatoval, že čiastočné plnenie záväzku žalovaným 2/
úhradami z dní 26.2.2015 a v priebehu roku 2016, ktorými žalovaný 2/ uhradil istinu a časť úrokov z
omeškania, vyhodnotil ako uznanie celého záväzku žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi v zmysle § 407
ods. 3 Obchodného zákonníka, keď žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal dôvodnosť celého
žalovaného nároku vrátane všetkých jeho súčastí. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v
zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 263 ods. 1 CSP.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), h) a f) CSP. Uviedol, že v konaní nerozporoval priebeh nehodového deja a
ani zavinenie žalovaného 2/, ale namietal vecný rozsah poškodenia stavby poistenej u žalobcu, teda

poškodenia vzniknuté v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, ako i výšku skutočnej škody. Ako
ďalej uviedol, v priebehu súdneho konania žalovaný 2/ uhradil žalovanú pohľadávku a časť úrokov
z omeškania, avšak v konaní nebola odstránená spornosť v skutkových tvrdeniach ohľadne výšky
skutočnej škody. Žalovaný 1/ považoval posúdenie uhradenej pohľadávky súdom ako uznanie zvyšku
pohľadávky pod ľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka za nesprávne právne posúdenie. Podľa názoru

žalovaného 1/ nemožno považovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/ za záväzkový vzťah medzi
podnikateľmi, resp. za vzťah podľa § 261 Obchodného zákonníka, taktiež na tento vzťah nemožno
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka na základe dohody uzatvorenej podľa § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka a to isté platí aj o vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/, preto nie je
možné posudzovať čiastočné plnenie žalovaného 2/ ako uznanie zvyšku záväzku v zmysle Obchodného
zákonníka a takéto uznanie záväzku nemožno vzťahovať na žalovaného 1/, keďže tento sa žiadnym

spôsobomnepodieľalnaposkytnutíplneniažalobcovi,resp.inakuznaljehozáväzok,naopak,vpriebehu
konania danosť jeho nároku rozporoval. Žalovaný 1/ zdôraznil, že plnenie istiny žalovaným 2/ malo za
následok späťvzatie žaloby v časti istiny a následné procesné rozhodnutie o zastavení konania v tejto
časti, avšak neodstránilo pochybnosť o danosti predmetného nároku. Žalovaný 1/ mal preto za to, že pre
priznanie úrokov z omeškania sa mal súd naďalej zaoberať danosťou nároku na náhradu škody vo výške

2.421,71 eur a nie vychádzať z faktického konania žalovaného 2/, a to najmä ak chcel na zaplatenie
úroku z omeškania zaviazať aj žalovaného 1/, ktorý nárok na náhradu škody ako taký rozporoval a
na jeho plnení sa nepodieľal. Žalovaný 1/ ďalej vyslovil názor, že za nesprávne právne posúdenie
považuje aj zaviazanie žalovaných na zaplatenie sumy 667,19 eur spoločne a nerozdielne, keďže nie
je splnený žiadny z dôvodov, na základe ktorého by bolo možné solidárnosť dlžníkov založiť, navyše

správne judikovaný výrok pri tomto type nárokov znie tak, že dlžníci sú zaviazaní na plnenie samostatne,
pričom plnením jedného z dlžníkov zaniká povinnosť všetkých dlžníkov v rozsahu poskytnutého plnenia.
Žalovaný 1/ ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nakoľko v ňom absentuje
úvaha súdu, podľa ktorej aplikoval § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka na záväzkový vzťah medzi
žalobcom, na ktorého prešlo právo a náhradu škody a žalovaným 2/ ako škodcom a rovnako namieta aj

správnosť rozhodnutia o trovách konania, keď výrok v tejto časti je okrem iného v rozpore s § 262 ods.
2 CSP. Ako ďalej žalovaný 1/ ozrejmil, na základe späťvzatia žalobcu v časti istiny súd prvej inštancie
konanie zastavil, preto mal postupovať v zmysle § 256 ods. 1 CSP a skúmať, ktorá zo strán procesne
zavinila zastavenie konania, teda podľa správania strany sporu - žalovaného, ktoré spočíva v uhradení
žalovanej pohľadávky. Žalovaný 1/ považoval za nesporné, že súd prvej inštancie nemal právny dôvod

nazaviazanienanáhradutrovkonaniažalobcuajžalovaného1/,keďpohľadávkuačasťjejpríslušenstva
preukázateľne uhradil žalovaný 2/. Žalovaný 1/ vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 392 CSP v spojení s § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil alebo alternatívne uznesením podľa §
389 CSP napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP a po oboznámení sa s obsahom spisu
a dôvodmi odvolania žalovaného 1/ dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odvolací súd má z obsahu spisového materiálu za preukázané, že žalobou zo dňa 19.01.2012 sa
žalobca domáhal voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zaplatenia sumy 2.421,73 eur s príslušenstvom, a
to z titulu regresného nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 1028103808, ktoré žalobca vyplatil
svojmu poistenému dňa 23.04.2010 vo výške 2.753,49 eur. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný
1/, voči ktorému si žaloba uplatnil regres vo výške 100% vyplateného poistného plnenia v zmysle § 15

ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu neuznal v celej
výške a zaplatil žalobcovi dňa 21.03.2011 sumu 331,76 eur ako skutočnú škodu na majetku poisteného.
Proti žalovanému 2/ si žalobca uplatnil regres v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorého
zodpovednosť vyplýva z § 420 Občianskeho zákonníka. Dňa 12.06.2015 bolo súdu doručené podanie,
ktorým zobral žalobca návrh späť v časti istiny vo výške 2.421,73 eur z dôvodu, že žalovaný 2/ v tejto

časti uhradil istinu dňa 26.02.2015. Následne, súd prvej inštancie uznesením č. k. 35Cb 128/2012-149
zo dňa 23.02.2016 zastavil konanie v časti istiny vo výške 2.421,73 eur a pripustil zmenu petitu tak, že
určuje povinnosť žalovaným uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 2.421,73 eur od 15.04.2011 do 26.02.2015 a určiť povinnosť uhradiť trovy konania.Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2016 žalobca požiadal o zmenu petitu, preto následne súd prvej
inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom pripustil zmenu žalobného petitu a uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 667,19 eur a náhradu trov konania vo výške

145 eur.

5. Je nutné poznamenať, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia stroho skonštatoval,
že „na základe § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka vyhodnotil čiastočné plnenie záväzku žalovaným
2/ úhradami z dní 26.02.2015 a v priebehu roku 2016, ktorými žalovaný 2/ uhradil istinu a časť úrokov

z omeškania ako uznanie celého záväzku oboch žalovaných voči žalobcovi a dospel tak k záveru, že
žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal dôvodnosť celého žalovaného nároku vrátane všetkých
jeho súčastí“. Je potrebné prisvedčiť názoru žalovaného 1/, že súd prvej inštancie bližšie nevysvetlil
aplikáciu § 407 Obchodného zákonníka na daný skutkový stav, keď z napadnutého rozsudku nie je
zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie kvalifikoval daný vzťah žalovaného 1/ a 2/ a k
akým záverom dospel, keď následne zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ splniť záväzok spoločne

a nerozdielne, navyše, keď žalovaný 1/ sa žiadnym spôsobom nepodieľal na splnení záväzku žalobcu,
napriek tomu súd prvej inštancie aplikoval použitie § 407 CSP aj na žalovaného 1/. Odvolací súd preto
nepovažuje postup súdu prvej inštancie za správny, keď tento založil solidárnosť dlžníkov, avšak z
napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadne odôvodnenie tohto postupu.

6. Takisto je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal danosťou nároku žalobcu,
a teda dôvodnosťou podanej žaloby, keď táto otázka ostala v konaní pred súdom prvej inštancie naďalej
sporná, a to napriek tomu, že tak žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ ju v priebehu konania namietali.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.

1 písm. b) a c) CSP vo veci samej zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v prípade, ak dospeje k záveru o potrebe aplikácie
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako aj k záveru o solidárnosti predmetného záväzku, tieto závery
riadne odôvodniť, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade
trov odvolacieho konania.

8. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).