Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 1, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200088
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200088.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: Ing. M. G., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom H., S. XXXX/XX, v konaní zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., so sídom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému
Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.2.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX

XXXX X zo dňa 26.2.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalovaný rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.2.2019 zamietol podľa § 218 ods. 2 zák.č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.12.2018 a potvrdil tak rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ktorý postupom podľa § 69b ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov

zamietol žalobcovi žiadosť o vyrovnávací príplatok. V rozhodnutí žalovaného bolo konštatované, že u
žalobcu je v súvislosti s nárokom na vyrovnávací príplatok splnená podmienka poberania starobného
dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky uvedená v § 69b ods. 1 zákona o sociálnom
poistení,ďalejjesplnenápodmienkazískanianajmenejjednéhorokudobyzamestnaniaalebonáhradnej
doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 od 1.1.1993 do 31.12.2003 uvedená v § 69b
ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení ako aj podmienka poberania starobného dôchodku podľa
predpisov Českej republiky uvedená v § 69b ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení. V tejto

súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí uvedené, že na vznik nároku na vyrovnávací príplatok musia byť
splnené súčasne všetky zákonné podmienky. Vzhľadom k tomu, že žalobca nezískal pred 1. januárom
1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po
31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, nespĺňa podmienku uvedenú
v§69bods.1písm.a)zákonaosociálnompoistení,apretomuzákonneumožňujevyrovnávacípríplatok
priznať.

2.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. Namietal, že považuje
rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalejuviedol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a taktiež mal
za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na

to, že existujúca úprava vyrovnávajúceho príplatku uvedená v § 69b ods. 1 a § 60 ods. 9 zákona o
sociálnom poistení nie je postačujúca. Túto skutočnosť potvrdzuje i rozhodovacia prax Najvyššieho
súdu SR, ktorý pri rozhodovaní sporov o starobný dôchodok opakovane vyslovil názor, že s občanmi,
ktorých zamestnávatelia mali do 31.12.1992 sídlo na území dnešnej ČR nie je možné zaobchádzať inak
ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31.12.1992 sídlo na území dnešnej SR, a to aj v tom

prípade, že nespĺňajú podmienky pre priznanie nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona
o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že podľa Najvyššieho súdu SR je pri posudzovaní dôchodkových
nárokov potrebné vychádzať priamo z Ústavy SR ako základného zákona SR, konkrétne zo zákazu
diskriminácie podľa čl. 12 Ústavy SR a práva občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,
vyplývajúce z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Slovenská republika je jedným z dvoch nástupníckych štátov
Českej a Slovenskej federatívnej republiky ako jedného štátu, a v prípade zamestnania na území

ČSFR u zamestnávateľa so sídlom na území ČSFR nešlo o klasické zamestnanie v cudzine. Do
31.12.1992 sa doby zamestnania kdekoľvek na území Československej federácie hodnotili jednotne
ako zamestnanie v tom istom štáte. Z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy je zamestnanie v Českej republike
možné považovať za zamestnanie v cudzine až po 31.12.1992. Na základe uvedeného Najvyšší súd
SR pred prijatím úpravy vyrovnávacieho príplatku, ale i po jej prijatí konštatoval, že starobný dôchodok

je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej
republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú
dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území SR. Takýto postup
podľa Najvyššieho súdu SR nachádza oporu priamo v spomenutých ustanoveniach Ústavy SR. Tvrdil,
že stanoveným rozlišovacieho kritéria - 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia

došlo k vytvoreniu skupín subjektov s rozdielnymi oprávneniami (plneniami) a rovnakými povinnosťami,
týkajúcimi sa výšky odvodov do systému sociálneho zabezpečenia. Takéto rozdelenie skupín občanov
nie je ústavne ospravedlniteľné, keďže toto kritérium zakladá arbitrárnu nerovnosť a diskrimináciu určitej
skupiny osôb. Znamená to, že splnenie podmienky 25 rokov dôchodkového poistenia, pred 1.1.1993 z
dôvodu zamestnania u zamestnávateľa so sídlom na území dnešnej ČR k 31.12.1992, je vzhľadom na

individuálne podmienky odvolateľa (žalobcu) v rozpore s princípom legitímnych očakávaní odvolateľa
spojených s účasťou na československom dôchodkovom systéme, keďže žalobca mal v čase zániku
spoločného štátu legitímne očakávanie, že jeho sociálne zabezpečenie v starobe bude rovnaké ako
sociálne zabezpečenie porovnateľnej skupiny obyvateľov SR, ktorí pracovali na území súčasnej SR
pre zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území dnešnej SR. Namietal, že žalovaný sa v rozhodnutí

nevysporiadal s účelom vyrovnávacieho príplatku s tým, že zavedenie vyrovnávacieho príplatku do
systému dávok sociálneho zabezpečenia SR sleduje zamedzenie zásahom do základných práv a slobôd
osôb,ktoréznášajúnásledkyrozdeleniaspoločnéhoštátuvtomohľade,žesúsystémovonútenípoberať
dôchodok z cudzieho štátu, zároveň SR s tým, že v úhrne týchto príjmov sú tieto osoby znevýhodnené
oproti ostatnej skupine obyvateľov, ktorej bol priznaný dôchodok iba z jedného dôchodkového systému,

v ktorom sa započítali doby poistenia počas trvania spoločného štátu.

3.
Súčasne žalobca žiadal prerušiť toto konanie s odôvodnením, aby súd podal Ústavnému súdu podnet
na začatie konania o súlade zákonov (§ 69b ods. 1 písm. a) v spojení s § 60 ods. 9 zák.č. 461/2003

Z.z.) s Ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná
rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Tvrdil, že ustanovenie
získania najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bol priznaný
starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky je potrebné považovať za neústavné s tým, že
odvolací správny orgán by mal v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vykladať a uplatňovať § 69b

zákona o sociálnom poistení v súlade s touto Ústavou, t.j. spôsobom, ktorý nediskriminuje žalobcu, resp.
nezasahuje do jeho práv garantovaných Európskym právnym poriadkom.

4.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Poukázal na to, že na vznik nároku na vyrovnávací príplatok musia byť splnené všetky zákonné
podmienky uvedené v § 69b ods. 1 zákona o sociálnom poistení. K dátumu, od ktorého žalobca požiadal
o priznanie vyrovnávacieho príplatku, t.j. k 1.1.2016, bol poberateľom starobného dôchodku podľa
právnych predpisov SR, čím splnil jednu z podmienok nároku na vyrovnávací príplatok. Zdôraznil, žena vznik nároku na vyrovnávací príplatok musia byť splnené aj ostatné zákonné podmienky. Uviedol,
že ďalšou z podmienok nároku na vyrovnávací príplatok stanovenou zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov je získanie aspoň 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia,

za ktoré bol poistencovi po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej
republiky. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia
zo dňa 24.6.2015 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky za 8
879 dní československého obdobia dôchodkového poistenia získaných pred 1. januárom 1993, čo je v
súlade s § 60 ods. 9 a 10 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 24 rokov a 119 dní

československého obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca neuviedol konkrétne doby, ktoré neboli
zohľadnené. Žalobcovi bolo zohľadnené obdobie od 1. septembra 1968 do 31. decembra 1992 v celku
bez prerušenia, preto nie je žiadna možnosť na doplnenie ďalšej doby poistenia. Vzhľadom k tomu, že
žalobca pred 1. januárom 1993 získal menej ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového
poistenia, za ktoré bol žalobcovi po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov
Českej republiky, nesplnil jednu zo zákonných podmienok nároku na vyrovnávaní príplatok uvedenú

v § 69b ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Ďalej tvrdil, že pri posúdení nároku žalobcu na
vyrovnávaní príplatok nepostupoval inak, ako s ostatnými poistencami, ktorí sa ocitli v takej istej situácii,
a preto nemožno mať za to, že by žalobca bol diskriminovaný a znevýhodnený oproti rovnakej skupine
poistencov.

5.
Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho
spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vec prejednal

na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného (§ 114 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

6.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch správnej žaloby, rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu považoval za nezákonné. Tiež ich považoval za

nepreskúmateľné, pretože sú formálne a arbitrárne, nakoľko sa nezaoberali námietkami vznesenými
zo strany žalobcu v rámci správneho konania. Taktiež považoval ustanovenie, týkajúce sa získania
najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bol žalobcovi priznaný
starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, za neústavné, nakoľko je znevýhodnený a
diskriminovaný oproti rovnakej skupine poistencov.

7.
Podľa § 69 zák.č. 461/2003 Z.z. poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá
nárok na starobný dôchodok.

Podľa § 69b ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo
predčasný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak
a)získalpred1.januárom1993 najmenej25rokovčeskoslovenskéhoobdobiadôchodkovéhopoistenia,
za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky,
b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej jeden rok doby zamestnania alebo

náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,
c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov
Českej republiky,
d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na

osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré
nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak je sporiteľ alebo
bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,
e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ak získal obdobie výkonu služby policajta

a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a
f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.Podľa § 60 ods. 9 zák.č. 461/2003 Z.z. československé obdobie dôchodkového poistenia na účely
nároku na vyrovnávací príplatok je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia

sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný
dôchodok, alebo predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri

hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa čl. 39 ods . 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri
nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. V kontexte s týmto článkom a zákazom diskriminácie,
uvedeným v čl. 12 Ústavy SR je potrebné si uvedomiť, že Slovenská republika je jedným z dvoch
nástupníckych štátov Českej a Slovenskej federatívnej republiky ako jedného štátu a teda v prípade

zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území ČSFR, nejde o klasické
zamestnanie v cudzine (v inom členskom štáte Európskej únie).

8.

Podľaobsahuodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiažalovanýozamietnutížiadostižalobcuopriznanie
vyrovnávacieho príplatku rozhodol výlučne na základe zistenia, že žalobca nezískal pred 1. januárom
1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31.
decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, čím nesplnil podmienku
uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

9.
V danom prípade odôvodnenie rozhodnutia dostatočným spôsobom neozrejmuje, akým spôsobom
správny orgán aplikoval príslušné ustanovenie zákona, z obsahu ktorého bez ďalšieho ako podmienka
vzniku nároku na vyrovnávací príspevok nevyplýva nielen priznanie starobného dôchodku podľa

predpisov Slovenskej republiky, ale ani samotné priznanie starobného dôchodku, pričom účelom
vyrovnávacieho príplatku je práveže čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť,
že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobia zamestnania
pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia, resp.
zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych

úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma
dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú
dobu dôchodkového poistenia (zabezpečenia), tak pred ako aj po rozdelení ČSFR. V tejto súvislosti
správny súd uvádza, že principiálne rovnaká právna úprava, len v opačnom zmysle, bola prijatá v Českej
republike. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa preto budú dôchodkové nároky dotknutých občanov

bývalého spoločného štátu posudzovať principiálne rovnako. Správny súd považuje za potrebné tiež
uviesť, že uvedenou spornou otázkou ohľadom potreby zabezpečenia rovnakého zaobchádzania pri
posudzovaní nároku na starobný dôchodok a pri výpočte jeho výšky u poistencov, na ktorých sa vzťahuje
čl. 20 zmluvy o sociálnom zabezpečení, sa Najvyšší súd SR zaoberal aj v rozhodnutiach sp.zn. 10So
43/2016, 9So 202/2016 a 7So 32/2017.

10.
Zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu spravidla vychádza z poznania bežných prípadov na
upravované vzťahy a situácie, avšak je prirodzené, že špecifické okolnosti a osobitné situácie prinášané
životom v budúcnosti, zákonodarca nie vždy predpokladá. V prípade aplikácie zmluvy o sociálnom

zabezpečení, uzavretej v čase, kedy na území rozdelených republík platila jednotná zákonná úprava
dôchodkového zabezpečenia (zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov), zmluvnými stranami na základe status quo neboli predpokladané také situácie, že by v
dôsledku postupných zmien právnych predpisov sociálneho zabezpečenia, ako aj fiškálnych cieľov a
možností rozdelených republík, došlo k rozdielnym spôsobom posudzovania nárokov a k rozdielnym

výpočtom výšky dôchodkov, a to s dopadom na nevýhodnú výšku dôchodkov poistencov zamestnaných
na území niektorého z bývalého spoločného štátu. Aj preto je na mieste, aby boli tieto nespravodlivosti
v prerozdeľovaní finančných prostriedkov z verejných zdrojov na zabezpečenie poistencov v starobepreklenuté prostredníctvom rozhodovacej činnosti správnych súdov neformálnym výkladom zákona o
sociálnom poistení, za použitia zásad zakotvených v článku 12 a 39 odsek 1 Ústavy SR.

11.
V súvislosti s týmito údajmi ako aj so skutočnosťou, že žalobca je poberateľom predčasného starobného
dôchodku, ktorý podľa ustanovenia § 69a ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v jeho veku
považuje za dôchodok starobný, odôvodnenie nenapĺňa nielen svoj základný účel logicky a zrozumiteľne
žiadateľovi vysvetliť, akým spôsobom sa rozhodujúci orgán s jeho žiadosťou vysporiadal, ale ani

požiadavky kladené naň zákonom v ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Nielen účel
zavedenia novej dôchodkovej dávky - vyrovnávacieho príplatku, ktorým je kompenzácia negatívnych
dôsledkov rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky na dôchodky niektorých poistencov, ale
aj skutočnosť, že formulácie uplatňovaného predpisu o sociálnom poistení, uvedené v §§ 69, 69a a 69d)
nie sú často nielen pre laickú verejnosť dostatočne zrozumiteľnými. Za tohto stavu sa preto vyžaduje
dôslednejší prístup k odôvodneniu rozhodnutí tak, aby tieto u ich adresátov nevzbudzovali len dojem

ochrany záujmu štátu na znižovaní jeho výdavkov, ale umožňovali aj vecné preskúmanie správnosti
úvah správneho orgánu použitých pri výklade a aplikácii zákona, čo v predmetnej veci nenastalo.

12.
Správny súd v neposlednom rade poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vo vyššie

uvedených veciach, týkajúcich sa dôchodkových dávok tzv. federálnych dôchodcov a ich výpočtu (ako
aj ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 1So/2/2018 zo dňa 26.2.2019), pričom okolnosť, že
zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis takýto postup doteraz priamo neupravujú, je z
hľadiska nároku žalobcu na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná. Ak taká úprava chýba,
resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady výpočtu

dôchodkovpodľamedzinárodnejzmluvy,resp.pokiaľnereagovalnatakédopady,potompriposudzovaní
dôchodkových nárokov žalobcu treba vychádzať priamo z článku 12 a článku 39 odsek 1 Ústavy SR ako
základného zákona Slovenskej republiky. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol,
tieto negatívne dôsledky (prezentované ako v dôvodovej správe k novele zák.č. 461/2003 Z.z., tak
aj vo vyššie uvádzaných rozsudkoch Najvyššieho súdu SR) sa týkajú celej skupiny tzv. federálnych

dôchodcov, t.j. bez ohľadu na skutočnosť, či sú títo poberateľmi predčasného starobného dôchodku
(ktorý je dosiahnutím dôchodkového veku starobným dôchodkom) alebo starobného dôchodku., a preto
neexistoval relevantný dôvod na to, aby súd vyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania.

13.

Správny súd tiež poukazuje aj na platnú právnu úpravu uvedenú v § 69b a nasl. zák.č. 461/2003 Z.z., v
zmysle ktorej má nárok na vyrovnávací príplatok aj poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný
dôchodok. Z dôvodovej správy k zákonu č. 266/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom
poistení a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vyplynulo, že na základe poznatkov z aplikačnej

praxe a z vykonaných analýz sa ukázalo ako dôvodné, umožniť vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj
poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok,
tak ako je to aj v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu pre poistenca, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok navrhuje právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok určenie sumy
vyrovnávacieho príplatku, prehodnocovanie sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na

výplatu vyrovnávacieho príplatku.

14.
Z vyššie uvedených dôvodov správny súd prijal záver, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (vzhľadom na vyššie spomínané rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR), okrem toho sa dostatočným spôsobom nezaoberal vznesenými námietkami zo strany žalobcu a
svoje rozhodnutie žalovaný určitým spôsobom neodôvodnil, a preto správny súd postupom podľa § 191
ods. 1 písm. c) a d) SSP rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie
konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy
v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

15.V konaní úspešnému žalobcovi správny súd priznal podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v celom rozsahu, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.