Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812204932
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7812204932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a

sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcov 1. E. H., F.. XX.XX.XXXX,
T. S., Š. XXX, X. I. H., F.. XX.XX.XXXX, T. S., Š.S. XXX, právne zastúpených JUDr. Miroslavom
Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovaným 1. E. Č., F.. XX.XX.XXXX,
T. S., Š. XXX, X. I. Č., F.. XX.XX.XXXX, T. S., Š. XXX, právne zastúpeným JUDr. Martinou Gombosovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 20. novembra 2012 č.k. 9C/81/2012-87 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že neexistuje vecné bremeno spočívajúce

vo vyhradení práva vstupu žalovaných v 1. a 2. rade na pozemok s parcelným P.- B. Č.. XXXX/
XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, za účelom udržiavania a čistenia na tomto pozemku
nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu v trvalom užívaní žalovaných v 1. a 2. rade zapísané na LV
č. XXXX H. P..Ú.. S. R. Č. B. - ťarchy, a to tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a.

Vo zvyšujúcej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že dohoda o zriadení vecného

bremena je neplatná a vo výroku o trovách konania, z r u š u j e rozsudok a v rozsahu zrušenia vec
v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa - po pripustenej zmene žaloby - domáhali, aby súd určil, že dohoda o zriadení vecného
bremena uzavretá medzi žalobcami a žalovanými v čl. V. kúpnej zmluvy V XXXX/XX W. XX. I. XXXX je
neplatná, že vecné bremeno neexistuje, eventuálne aby súd vyššie uvedené vecné bremeno zrušil.

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 20. novembra 2012 č.k.
9C/81/2012-87 určil, že dohoda o zriadení vecného bremena spočívajúca vo vyhradení práva vstupu

žalovaných v 1. a 2. rade na pozemok s parcelným P.- B. Č.. XXXX/XX - zastavaná plocha s výmerou
XXX m 2, za účelom udržiavania a čistenia na tomto pozemku nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu
v trvalom užívaní žalovaných v 1. a 2. rade, zapísané na LV č. XXXX H. P..Ú.. S. v časti B. - ťarchy,
uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako jednou zmluvnou stranou a žalovanými v 1. a 2. rade ako
druhou zmluvnou stranou, uvedená v článku V. kúpnej zmluvy zo XX. I. XXXX - R. XXXX/XX, je neplatná.

Ďalším výrokom súd prvého stupňa určil, že vecné bremeno, spočívajúce vo vyhradení práva vstupu

žalovaných v 1. a 2. rade na pozemok s parcelným P.- B. Č.. XXXX/XX - zastavaná plocha s výmerou
XXX m2, za účelom udržiavania a čistenia na tomto pozemku nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu
v trvalom užívaní žalovaných v 1. a 2. rade, zapísané na LV č. XXXX H. P..Ú.. S. R. Č. B. - ťarchy
neexistuje.Súd prvého stupňa zároveň zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade uhradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy
konania v sume 99,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a 799,85 eur z titulu trov právneho

zastúpenia, a to spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobcovia ako kupujúci uzavreli XX.
I. XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok - novoutvorená parcela registra B. Č.. XXXX/

XX - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou XXX m2, predávajúcimi (okrem iných) boli aj žalovaní v
1. a 2. rade. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol príslušnou Správou katastra Košice povolený XX. I. XXXX
H. Č.. R. XXXX/XX.

V článku V. predmetnej kúpnej zmluvy bola uzavretá aj zmluva o zriadení vecného bremena v
nasledovnom znení:

„Zmluvní účastníci sa dohodli na zriadení vecného bremena, spočívajúceho vo vyhradení práva vstupu
na parcelu č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, v prospech predávajúcich
ad X/ E. K.Č., I. X/ E. Č., I. X/ I. Č., nakoľko na prevádzanej parcele sa nachádza kanalizačný vpust v
trvalom užívaní predávajúcich, ktorý je potrebné udržiavať a čistiť.
Predávajúci ad 3/, ad 4/, ad 5/ sa zaväzujú dodržiavať všetky zákonné povinnosti a záväzky spojené s

užívaním, prevádzkou a údržbou kanalizačného vpustu a to v plnej miere. Zároveň sa zaväzujú znášať
všetky náklady spojené s prevádzkou a údržbou kanalizácie.
Predávajúci sú si vedomí toho, že ak v prípade zanedbania údržby a čistenia kanalizačného vpustu
vzniknú kupujúcim na parcele škody, budú predávajúci náhradu a nápravu škôd znášať v plnej miere.
Kupujúci sú oboznámení so stavom kanalizačného vpustu a zaväzujú sa umožniť predávajúcim vstup

na parcelu v prípade potreby bežnej údržby, opravy a čistenia kanalizácie.“

Na základe vyššie opísanej dohody bolo príslušnou Správou katastra Rožňava na LV č. XXXX P..Ú..
S. zapísané vecné bremeno v nasledovnom znení: „Vecné bremeno spočívajúce vo vyhradení práva
vstupu na parcelu č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 v prospech predávajúcich: K.L.

E., Č. E. I. Č. I., nakoľko na prevádzanej parcele sa nachádza kanalizačný vpust v trvalom užívaní
predávajúcich, ktorý je potrebné udržiavať a čistiť.“

Žalobcovia tvrdili, že vecné bremeno nebolo žalovanými v dojednanom rozsahu nikdy využívané.
Kanalizačný vpust je otvor, ktorým sa dažďová voda odvádza do kanalizácie. Na pozemku žalobcov

sa však nenachádza kanalizačný vpust, ale časť žumpy s poklopom, ktorý umožňuje žumpu otvoriť a
vstúpiť do nej, pričom žumpa je v trvalom a výlučnom užívaní žalovaných v 1. a 2. rade, a i napriek tomu,
že vyžaduje čistenie a údržbu, tieto činnosti dlhodobo neboli vykonávané. Výzvou Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti, a.s., W. S., W. XX. Z. XXXX (v rozpore so skutočnosťou, že nie sú vlastníkmi
žumpy nachádzajúcej sa na ich pozemku), bola žalobcom uložená povinnosť odstrániť prepad žumpy

a túto vylúčiť z kanalizačnej siete. Ďalšou výzvou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.,
W. S., W. XX. F. XXXX, bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť priamo sa napojiť na verejnú
kanalizáciu, teda vylúčiť žumpu z kanalizačnej siete, nachádzajúcej sa na pozemku žalobcov, ktorej
výlučnými užívateľmi sú žalovaní. Žalobcovia ďalej uviedli, že O.. E. K. uzavrel so žalobcami Zmluvu
o zrušení vecného bremena, keďže oprávnenia z vecného bremena nevyužíval v dôsledku toho, že si

cez svoj pozemok zriadil kanalizačnú prípojku, t.j. priame napojenie na verejnú kanalizáciu. Rovnako
postupoval v minulosti i ďalší, pôvodne oprávnený z vecného bremena, O.. S. F.. Žalobcovia tvrdili, že
dohoda účastníkov, týkajúca sa zriadenia vecného bremena v prospech žalovaných, bola od počiatku
v rozpore s ustanovením § 23 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z., pričom účastníci tejto dohody si boli
tejto skutočnosti vedomí, na základe toho v dohode o zriadení vecného bremena označili zákonom

zakázanú žumpu ako „kanalizačný vpust“, čím takouto dohodou zákon obchádzali. V dôsledku vyššie
uvedeného dohoda o vecnom bremene bola, a je, od počiatku tiež neurčitá a nezrozumiteľná, a teda
neplatná, keďže ňou zriadené oprávnenie v prospech žalovaných na jednej strane a povinnosť žalobcov
na strane druhej, je viazané na predmet plnenia z vecného bremena, a to kanalizačný vpust, ktorý sa
však v skutočnosti na pozemku žalobcov nikdy nenachádzal, a ani v súčasnosti nenachádza, v dôsledku

čoho predmetom dohody o vecnom bremene bolo, a je, plnenie nemožné. Žalobcovia sú preto nútení
za účelom dosiahnutia zhody medzi skutočným právnym stavom a evidenciou v katastri nehnuteľností,
domáhať sa určenia neplatnosti a neexistencie vecného bremena, čím je daný aj ich naliehavý právnyzáujem na takomto určení podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko bez takéhoto súdneho
rozhodnutia výmaz zápisu vecného bremena na príslušnom katastrálnom úrade nie je možné dosiahnuť.

Žalovaní uviedli, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena nebolo
sporné, čo má byť predmetom vecného bremena, teda, že na pozemku, ktorý bol predmetom prevodu
vlastníckeho práva sa nachádzala kanalizácia, presnejšie kanalizačná prípojka, ako aj prietočná žumpa,
slúžiaca potrebám žalovaných, ako aj iných predávajúcich, pričom túto hodlali ďalej využívať, preto
bola na jednej strane dohodnutá povinnosť žalobcov v 1. a 2. rade trpieť vstup za účelom čistenia

a údržby tejto kanalizácie, a na druhej strane povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade túto kanalizáciu
čistiť a udržiavať. Účastníci konania sa podľa tejto zmluvy správali až do XX.XX.XXXX, kedy sa
žalobca vyjadril, že existencia žumpy, ako aj kanalizačnej prípojky na jeho pozemku, mu prekážajú.
Žalovaným bola doručená výzva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., W. S., ktorou im bola
uložená povinnosť vylúčenia žumpy z kanalizačného obvodu, avšak túto povinnosť nemohli uskutočniť z
dôvodu záporného postoja žalobcov. Žalovaný v 1. rade v snahe vyriešiť vzniknutú situáciu kontaktoval

Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a.s., W. S., pričom zamestnanec spoločnosti mu v roku 2010
na mieste samom uviedol, že na odstránenie tohto nezákonného stavu bude postačovať prehradenie
prietočnej žumpy odpadovou rúrou, vedúcou priamo z vpustu do žumpy do výpustu zo žumpy, čím
dôjde k vylúčeniu prietočnej žumpy z kanalizačného obvodu a k vytvoreniu súvislej kanalizačnej prípojky.
Žalobca túto možnosť jednoznačne odmietol a vyžadoval, aby žalovaný v 1. rade vystaval samostatnú

kanalizačnú prípojku, vedúcu výlučne mimo jeho pozemku. Koncom novembra 2011 žalobca v 1. rade
urobilvýkopvmieste,kadiaľprechádzakanalizačnáprípojkavedúcaodprietočnejžumpyďalejkrevíznej
šachte, a túto kanalizačnú prípojku zalial betónom a spôsobil tak nemožnosť odtoku odpadových vôd
žalovaných z prietočnej žumpy do revíznej šachty, čím v konečnom dôsledku poškodil kanalizačnú
prípojku, ktorú žalovaní trvale užívali. Žalovaní takto zostali odkázaní len na kapacitu prietočnej žumpy,

ktorá je však značne malá, a preto je potrebné ju pravidelne vyťahovať, čo im spôsobuje nemalé
náklady. Uviedli, že nikdy neboli proti možnosti zrušenia predmetného vecného bremena dohodou,
avšak za primeranú náhradu, za ktorú by boli žalovaní schopní vybudovať si samostatnú kanalizačnú
prípojku. Poukázali aj na to, že v čase uzatvárania zmluvy zmluvné strany vedeli o nezákonnom stave
spočívajúcom v existencii žumpy v kanalizačnom obvode, cez ktorý žalovaní vypúšťali odpadové vody.

Nezákonnýstavbytubolbezohľadunaexistenciusamotnéhovecnéhobremena.Akbynebolivykonané
opatrenia na odstránenie tohto nezákonného stavu, bola by situácia v zásade rovnaká, ako v období
od uzavretia predmetnej zmluvy do XX.XX.XXXX, do zabetónovania kanalizačnej prípojky. Naopak,
samotné vecné bremeno by slúžilo na odstránenie nezákonného stavu, v danom prípade prehradením
žumpy odpadovou rúrou, čo možno považovať za údržbu kanalizácie a ktorý im umožňovalo samotné

vecné bremeno. Vecné bremeno teda žiadny nezákonný stav nespôsobilo, a ani ho nepodporuje, preto
žalovaní nevidia dôvod na vyslovenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy pre rozpor so zákonom.

Žalovaní ďalej namietali existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení čiastočnej
neplatnosti kúpnej zmluvy v časti dojednania o zriadení vecného bremena. Poukázali na znenie zákona

č. 442/2002 Z.z. a na to, že priestupku na úseku verejných vodovodov a kanalizácií sa dopúšťajú osoby
vypúšťajúce odpadové vody, a nie osoby, cez ktorých pozemok sú odpadové vody vypúšťané.

Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej na
ustanovenia § 23 ods. 2, ods. 7, § 40 ods. 1 písm. d) zákona č. 442/2002 Z.z. a uzavrel, že v čase

uzatvárania dohody o zriadení vecného bremena jej účastníci mali vedomosť o tom, že na prevádzanom
pozemku sa nenachádza kanalizačný vpust, ale prietočná žumpa. Dohoda o zriadení vecného bremena
bola uzatváraná už v čase účinnosti zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, ktorý ukladal povinnosť vlastníkovi pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové
vody,naverejnúkanalizáciuasplniťtechnicképodmienkytýkajúcesanajmämiestaaspôsobupripojenia

na verejnú kanalizáciu. V danom prípade k priamemu napojeniu žalovaných na verejnú kanalizáciu
pred uzavretím kúpnej zmluvy nedošlo. Dohoda o zriadení vecného bremena je neplatná pre rozpor
s ustanoveniami § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, pretože na pozemku žalobcov
sa kanalizačný vpust nenachádzal, ani nenachádza. V čase uzavretia tejto dohody išlo o obchádzanie
zákona, a to ustanovení § 23 ods. 2 a ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a

kanalizáciách, v dôsledku čoho ide o absolútnu neplatnosť dohody o zriadení vecného bremena. V
danom prípade nie je možné oddeľovať právo vstupu žalovaných na pozemok žalobcov a existenciu
žumpy, nakoľko právo vstupu žalovaných na pozemok žalobcov bolo dohodnuté iba z dôvodu čistenia
a údržby „kanalizačného vpustu“, ktorému vymedzeniu v skutočnosti zodpovedá prietočná žumpa. Naabsolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti a nemožno
ju žiadnym spôsobom napraviť, z čoho vyplýva, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, nakoľko
absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku. Obidve zmluvy boli zapísané do

katastra nehnuteľností, preto žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o
zriadení vecného bremena v záujme dosiahnutia zhody medzi skutočným právnym stavom a evidenciou
v katastri nehnuteľností.

Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa zásady úspechu uvedenej v

ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., pričom celkové trovy konania žalobcov činia 899,35 eur, k náhrade
ktorých zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov celého
konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) O.s.p..

Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedli, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy a túto
skutočnosť neodôvodnil. Žalovaní už vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania z 26. júna 2012

navrhlivypočutiesvedkov-D.H.I.W.H.kuskutočnostiam,akýbolzámerzmluvnýchstránpriuzatváraní
zmluvy a k tomu, že žalobca v 1. rade už dávnejšie vyjadril nespokojnosť so situáciou na predmetnom
pozemku, že vyvíjal na žalovaných nátlak, aby si vybudovali samostatnú kanalizačnú prípojku vedúcu
mimo pozemok žalobcov. Na týchto návrhoch na dokazovanie žalovaní zotrvali aj vo svojom vyjadrení z
19. novembra 2012 a v závere pojednávania konaného 20. novembra 2012. Súd sa však s predmetnými

návrhmi žalovaných vyporiadal tak, že ich bez ďalšieho zamietol a následne vyhlásil rozsudok vo veci
samej. Nakoľko s týmto súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je v danej
veci naplnený aj dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Zároveň týmto došlo aj k porušeniu
ich ústavného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01,
rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 119/03).

Odvolatelia zároveň uvádzajú, že nevykonaním navrhnutých dôkazov nebol náležite objasnený a
vyhodnotenýaniskutkovýstavohľadomtvrdeniažalobcuv1.radeotom,žesivôbecnebolvedomýtoho,
aký bol obsah zmluvy a čo sa ňou sledovalo, ako aj ohľadom toho, že to boli samotní žalobcovia, ktorí
iniciovali celý predaj nehnuteľnosti, vrátane vyhotovenia celého obsahu zmluvy a jej následnej úpravy

a že žalovaní, ako aj ostatní predávajúci konali v plnom rozsahu v dobrej viere a samotné zriadenie
vecného bremena bolo pre žalovaných kľúčovým predpokladom pre predaj spoluvlastníckeho podielu k
pozemku.Neobjasnenosťskutkovéhostavusatýkaajtoho,žejedinýmdôvodom,prektorýsažalobcovia
domáhali zrušenia vecného bremena, resp. určenia jeho neplatnosti, nebolo zosúladenie skutočného
stavu s právnym stavom, ale len odstránenie tejto ťarchy z ich pozemku bez potreby akéhokoľvek

vyrovnania sa so žalovanými za tým účelom, aby mohli na predmetnom pozemku vykonávať stavebné
úpravy, o čom sa žalobca v 1. rade vyjadril už dávnejšie. Neobjasnenosť skutkového stavu sa týka aj
okolnosti, že žalobca v 1. rade vyvíjal na žalovaných značný nátlak, aby si preložili kanalizáciu mimo jeho
pozemku na vlastné náklady (resp. na jeho náklady), avšak bez príslušnej projektovej dokumentácie a
povolení, teda nezákonne.

Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolaní ďalej napádajú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v právnom
posúdení, keď dospel k záveru, že zmluva o zriadení vecného bremena je neplatná podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Súd nebral do úvahy obranu žalovaných v tom smere, že bolo potrebné
skúmať, aký bol úmysel zmluvných strán uzatvárajúcich kúpnu zmluvu, čo uzavretiu kúpnej zmluvy

predchádzalo, ako aj tomu, ako zmluvné strany následne dali najavo, aký význam a obsah k právam a
povinnostiam v zmluve prikladajú. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že v čase
uzatvárania kúpnej zmluvy a zriaďovania vecného bremena všetci účastníci mali vedomosť o tom, že
na prevádzanom pozemku sa nenachádza kanalizačný vpust, ale prietočná žumpa. K tomu odvolatelia
uvádzajú, že práve preto, že všetci zúčastnení vedeli, že sa tam nachádza žumpa, a nie je napojenie na

verejnú kanalizáciu, je zrejmé, že pri popise jestvujúceho stavu kanalizácie ako „kanalizačný vpust“ len
použili nesprávnu terminológiu. Rozhodujúci je ale úmysel účastníkov zmluvy, ktorý bolo možné dokázať
práve výsluchom svedkov, ktorých navrhli vypočuť žalovaní. Všetci účastníci teda boli uzrozumení s tým,o čo ide, preto nešlo o neurčitý prejav vôle, ktorý by mal za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu.

Odvolatelia považujú za nesprávny aj názor súdu prvého stupňa ohľadom neplatnosti dohody o zriadení
vecného bremena podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v otázke rozlišovania vecného bremena a
nezákonného stavu. Žalovaní majú za to, že počas konania riadne preukázali, že vecné bremeno a
trvajúci nezákonný stav (spočívajúci v porušovaní ust. § 23 ods. 7 zák. č. 442/2002 Z.z.) možno od
seba oddeliť, keďže vecné bremeno bolo v zmysle hore uvedeného dohodnuté za účelom čistenia

a údržby kanalizácie, pričom vznik, ani zánik vecného bremena vplyv na nezákonný stav nemal, ba
práve naopak, vecné bremeno malo byť, okrem iného, aj prostriedkom na odstránenie nezákonného
stavu potom, čo bol VVS, a.s. žalovaný v 1. rade vyzvaný na jeho odstránenie (čo je predmetom iného
konania vedeného pred Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 8C/34/2012). Preto samotné zriadenie
vecného bremena nepodporovalo nijako nezákonný stav a na tento nemá v konečnom dôsledku
žiadny vplyv ani autoritatívny výrok súdu obsiahnutý v napádanom rozsudku. Uvedené jednoznačne

preukazuje aj skutočnosť, že žalobca v 1. rade zasiahol do jestvujúceho stavu kanalizácie tým, že
zabetónoval odpadovú rúru vedúcu z prietočnej žumpy ďalej do odpadovej šachty, čím znemožnil
odtekanie odpadových vôd z prietočnej žumpy. Vecné bremeno môže byť využívané bez ohľadu na to, či
tu existuje alebo neexistuje určitý nezákonný stav. To, že žalovaní sú ako užívatelia kanalizácie povinní
nezákonný stav odstrániť, nesúvisí s výkonom práva vecného bremena vo vzťahu ku žalobcom, ale

vyplýva z ich verejnoprávneho vzťahu k prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie - VVS, a.s..

Odvolateliaďalejargumentujúnámietkou,ktorúuplatniliajnapojednávaníkonanom20.novembra2012,
že dojednanie o zriadení vecného bremena je potrebné hodnotiť ako súčasť kúpnej zmluvy, a nie ako
samostatnú zmluvu, ktorú by bolo možné od zvyšku oddeliť a takto vyhlásiť za neplatnú bez akéhokoľvek

vplyvu na zvyšok kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa vyslovil v napadnutom rozsudku opačný názor,
ktorý odvolatelia považujú za nesprávny. Prvoradou podmienkou žalovaných pri uzatváraní zmluvy
totiž bolo, aby im bolo naďalej umožnené užívať kanalizáciu, ktorá sa na prevádzanom pozemku
nachádzala, čo vzhľadom k povahe, rozlohe a významu prevádzaného pozemku (parcela s výmerou
XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej podľa udania žalobcu v 1. rade tento chce mať

záhradku) bolo dosť zásadné. Už zo samotného obsahu kúpnej zmluvy možno vyvodiť, že bez zriadenia
vecného bremena by svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti žalovaní nepreviedli, čo mohlo byť
ešte dôkladnejšie preukázané na základe výpovede svedkov, ktorých žalovaní po celý čas navrhovali.
Poukázali zároveň aj na ustálenú judikatúru súdov, napr. R 14/88, str. 177, v zmysle ktorého „aplikáciou
ust. § 41 Občianskeho zákonníka nie je možné vytvoriť účastníkmi nezamýšľaný stav, pri ktorom by

došlo k účinnému prevodu nehnuteľnosti, zatiaľ čo zriadenie vecného bremena doživotného užívania
nehnuteľnosti by účinné nebolo“, ktorý možno bez ďalšieho aplikovať aj na predmetnú vec. Odstránenie
vecného bremena by spôsobilo žalovaným značnú ujmu, a to bez akejkoľvek ujmy na právach žalobcov
(žalobcovia by mali z predmetného obchodu pochybný zisk na úkor žalovaných) a absentuje tu aj
ekonomická kauza, keďže je nelogické uvažovať nad tým, že žalovaní by predmetný pozemok predávali

za tak nízku cenu, pokiaľ by z toho nemali určité výhody do budúcnosti (§ 575 ods. 3 veta druhá
Občianskeho zákonníka).

Ďalej odvolatelia v odvolaní argumentujú tým, že pokiaľ ide o rozdielnosť okruhu účastníkov v prípade
vecného bremena a kúpnej zmluvy, pomery každého z predávajúcich a ich odkázanosť na vecné

bremeno treba vyhodnocovať individuálne, pretože mohli byť, a zrejme aj boli, rôzne, o čom napokon
svedčí aj zrušenie vecného bremena pre E. K.. Odvolatelia poukazujú na to, že vo vzťahu k tomuto
predávajúcemu žalobcovia nenamietali neplatnosť zmluvy v časti o zriadení vecného bremena, ale
uzatvorili s ním zmluvu o zrušení vecného bremena, čo svedčí o tom, že aj v tejto časti považovali
zmluvu za platnú. O tom napokon svedčí aj pôvodná žaloba v tomto konaní, v ktorej sa aj vo vzťahu ku

žalovaným domáhali zrušenia vecného bremena.

V odvolaní žalovaní ďalej namietajú nepreskúmateľnosť výrokovej časti rozsudku v jeho prvom výroku,
nakoľkojehoznenieniejevsúladesobsahomčl.V.kúpnejzmluvy.Pretoznenievýrokuvyvolávaznačné
pochybnosti ohľadom určenia rozsahu neplatnosti zmluvy.

Odvolatelia ďalej vidia nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania a
to v časti, v ktorej súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobcov za písomné
podanie vo veci z 18. októbra 2012, pričom trovy vynaložené na toto podanie nemožno podľa ichnázoru považovať za účelne vynaložené, pretože v zásade neobsahuje žiadne nové skutočnosti, okrem
skutočností, na ktoré žalobcovia poukazovali už v návrhu na začatie konania. Pre prípad úspechu v
odvolacom konaní žalovaní vyčíslili náhradu trov za poskytnuté právne služby v celkovej sume 789,30

eur.

Ku odvolaniu žalovaných podali písomné vyjadrenie žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 79,81 eur.

Žalobcovia majú za to, že nevyvstala potreba predvolať žalovanými navrhnutých svedkov, keďže ich
výpoveď by v porovnaní so zisteným skutkovým stavom veci bola bez významu. Preto nemožno hovoriť
ani o porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu.

Pokiaľ ide o neplatnosť dohody o zriadení vecného bremena podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

žalobcovia vo vyjadrení poukazujú, že na pojednávaní konanom 23. októbra 2012 samotný žalovaný v
1. rade vo svojej účastníckej výpovedi k úmyslu, s akým bola dohoda o vecnom bremene koncipovaná
a ako bolo stanovené jej znenie, uviedol, že už pri uzatváraní kúpnej zmluvy a dojednania o vecnom
bremene, účastníci zmluvy mali vedomosť o tom, že existujúci stav je nezákonný tým, že sa tam
nachádza prietočná žumpa a z toho dôvodu bol v dojednaniach o zriadení vecného bremena uvedený

pojem kanalizačný vpust. Táto výpoveď vyvracia snahu žalovaných napraviť ich tvrdenia v odvolaní
výrazmi, že použili nesprávnu terminológiu. Znenie dohody o vecnom bremene navrhol žalovaný v 1.
rade, pričom žalobcovia mu nevenovali zvlášť veľkú pozornosť, keďže v tom čase mali iné starosti
spojené so stavbou rodinného domu.

Pokiaľ ide o neplatnosť dohody o zriadení vecného bremena podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka
žalobcovia považujú za potrebné poukázať na skutočnosť, že cez ich pozemok nevedie kanalizácia
žalovaných, t.j. kanalizačná prípojka, keďže to vylučuje ustanovenie § 23 ods. 7 zák. č. 442/2002
Z.z.. Kanalizačnú prípojku a jej priame napojenie si mali zriadiť žalovaní samostatne tak, aby žumpa
nachádzajúca sa na pozemku žalobcov, bola z celého systému vylúčená. To, či malo zriadenie a vznik

vecného bremena vplyv na nezákonný stav, nič nemení na tom, že takto existujúci nezákonný stav
nesmie byť obsahom dohody, resp. právneho úkonu, čo je zrejmé zo samotného ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Pokiaľ ide o neoddeliteľnosť dohody o zriadení vecného bremena od kúpnej zmluvy, podľa názoru
žalobcov žalovaní v odvolaní poukazujú na ustanovenia zákonov, pod ktoré nie je možné subsumovať
skutkový stav v danej veci. Obidve zmluvy boli ako samostatné právne úkony príslušnou správou
katastra zavkladované do katastra nehnuteľností.

Ďalej žalobcovia vo vyjadrení uvádzajú, že odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení o neurčitosti a
nepreuskúmateľnostivýrokovejčastirozsudku,považujúzazmätočný,keďžezozneniavýrokurozsudku
je zrejmé, že súd určil dohodu o zriadení vecného bremena uzavretú medzi žalobcami a žalovanými,
uvedenú v čl. V. kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX - R., za neplatnú.

Za nedôvodné považujú aj odvolanie žalovaných týkajúce sa namietanej nesprávnosti vyčíslených trov
konania, ktoré boli žalobcom priznané, pretože podanie vo veci samej z 18. októbra 2012 je potrebné
hodnotiť ako právny úkon poskytnutý riadne v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., teda účelne, keďže išlo
reakciu žalobcov na základe písomnej výzvy konajúceho súdu k písomnému vyjadreniu žalovaných z
26. júna 2012.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali žalovaní v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní
rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p..

Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) O.s.p..Odvolací súd skúmal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa z hľadiska, či v konaní došlo k vadám
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci). Inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú
všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. a tieto postihujú chybný postup
súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli
predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v činnosti
súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania, alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým

odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za
následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či obsah výroku rozhodnutia
bol iný, keby k vade konania nedošlo.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval pre rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva,

že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci
bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o
skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s
§ 132 O.s.p., a to v dôsledku toho, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

§ 132 až § 135 O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak

súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú dané. Súd prvého stupňa na
prejednávanú vec síce aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale nie všetky

správne interpretoval, a navyše, nezaoberal sa všetkými okolnosťami, podstatnými pre rozhodnutie
vo veci. Zároveň odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je čiastočne nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.Odvolacísúdpretouzatvára,žejehorozhodnutieniejesprávne
a zákonné.

1. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii

naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je
procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne
vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená

úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004).

V danom prípade je zrejmé, že súd prvého stupňa, si v prvom rade neujasnil, čo je predmetom konania,
nakoľko celá argumentácia účastníkov i súdu sa týkala platnosti, či neplatnosti zmluvy o zriadení

vecného bremena, pričom súd prvého stupňa v prvom výroku napadnutého rozsudku určil, že dohoda
o zriadení vecného bremena, uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako jednou zmluvnou stranou a
žalovanými v 1. a 2. rade ako druhou zmluvnou stranou, uvedená v článku V. kúpnej zmluvy zo XX. I.
XXXX - R. XXXX/XX, je neplatná. Z uvedeného dôvodu je požadované určenie, že predmetné vecné
bremeno neexistuje, zjavne nadbytočné, a to aj v prípade, ak by žalobcovia boli v konaní o určenie

neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena plne úspešní. Právnym dôsledkom určenia neplatnosti
zmluvy je, že absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň
akoby neexistoval. V tejto časti preto odvolací súd rozsudok zmenil vo výroku, ktorým súd prvého stupňa
určil, že neexistuje vecné bremeno spočívajúce vo vyhradení práva vstupu žalovaných v 1. a 2. rade na
pozemok s parcelným P.- B. Č.. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, za účelom udržiavania

a čistenia na tomto pozemku nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu v trvalom užívaní žalovaných
v 1. a 2. rade zapísané na LV č. XXXX H. P..Ú.. S. R. Č. B. - ťarchy, a to tak, že žalobu v tejto časti
zamietol pre nedostatok naliehavého záujmu na tomto určení.

2. Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku, týkajúcu sa nedostatočne zisteného

skutkového stavu i právneho zdôvodnenia rozhodnutia, nakoľko súd prvého stupňa nevykonal
účastníkmi navrhnutý dôkaz, pričom tento svoj postup nijako nezdôvodnil. Odvolací súd preto poukazuje
na pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v tom, že odôvodnenie rozsudku je v tejto časti
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným
spôsobom (podľa jeho názoru) preukázané a ktoré neboli preukázané, prípadne tiež, ktoré z nich sú
pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti

(skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k svojmu záveru dospel, teda z akých dôkazov
(podľa jeho názoru) záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132 až § 135 O.s.p. hodnotil, a to
najmä vtedy, ak ide o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na
vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci,
najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov

na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach
(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) má súd premietnuť do záverov o skutkovom
stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1
O.s.p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č. 460/92
Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák.č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Z.z.), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá
možnosť - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie
rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním (§ 201 prvá veta O.s.p.), t.j. odvolanie odôvodniť z hľadiska

§ 205 ods. 1, 2 O.s.p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo dôvody, ktorým sa nedá
porozumieť, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia, resp. postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Dôvodne preto žalovaní poukazujú na skutočnosť, že už vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie

konania z 26. júna 2012 navrhli vypočutie svedkov - D. H. I. W. H. ku skutočnostiam, aký bol zámer
zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy a k tomu, že žalobca v 1. rade už dávnejšie vyjadril nespokojnosť
so situáciou na predmetnom pozemku, že vyvíjal na žalovaných nátlak, aby si vybudovali samostatnú
kanalizačnú prípojku vedúcu mimo pozemok žalobcov, pričom na týchto návrhoch na dokazovanie
zotrvali aj vo svojom vyjadrení z 19. novembra 2012 a v závere pojednávania konaného 20. novembra

2012. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol, pričom nevykonanie týchto dôkazov vôbec nezdôvodnil.
Týmto postupom odňal žalovaným možnosť konať pre súdom.

3. Odvolatelia zároveň uvádzajú, že nevykonaním navrhnutých dôkazov nebol náležite objasnený a
vyhodnotený ani skutkový stav ohľadom tvrdenia žalobcu v 1. rade o tom, že si vôbec nebol vedomý

toho, aký bol obsah zmluvy a čo sa ňou sledovalo, ako aj ohľadom toho, že to boli samotní žalobcovia,
ktorí iniciovali celý predaj nehnuteľnosti, vrátane vyhotovenia celého obsahu zmluvy a jej následnej
úpravy a že žalovaní, ako aj ostatní predávajúci konali v plnom rozsahu v dobrej viere a samotné
zriadenie vecného bremena bolo pre žalovaných kľúčovým predpokladom pre predaj spoluvlastníckeho
podielukpozemku.Namietajú,ženeobjasnenosťskutkovéhostavusatýkaajtoho,žejedinýmdôvodom,

pre ktorý sa žalobcovia domáhali zrušenia vecného bremena, resp. určenia jeho neplatnosti, nebolo
zosúladenie skutočného stavu s právnym stavom, ale len odstránenie tejto ťarchy z ich pozemku bez
potreby akéhokoľvek vyrovnania sa so žalovanými za tým účelom, aby mohli na predmetnom pozemku
vykonávať stavebné úpravy. Podľa názoru odvolateľov je rozhodujúci úmysel účastníkov zmluvy, ktorý
bolo možné dokázať práve výsluchom svedkov, ktorých navrhli vypočuť žalovaní. Všetci účastníci teda

boli uzrozumení s tým, o čo ide, preto nešlo o neurčitý prejav vôle, ktorý by mal za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že znenie dohody o vecnom bremene
navrhol žalovaný v 1. rade, pričom žalobcovia mu nevenovali zvlášť veľkú pozornosť, keďže v tom čase

mali iné starosti spojené so stavbou rodinného domu.

Zospisovéhomateriálujezrejmé,ževsúvislostisvyššieuvedenouotázkouniesúvýsledkydokazovania
jednoznačné, pretože tvrdenia účastníkov o tom, kto z nich vypracoval predmetnú kúpnu zmluvu a
zmluvu o zriadení vecného bremena, sú rozporné.

Podľa ustanovenia § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný
pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Neplatnosť právneho úkonu treba skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne podľa konkrétnych
okolností prípadu. Otázku platnosti sporného právneho úkonu - zmluvy o zriadení vecného bremena
medzi účastníkmi, je potrebné posudzovať podľa jej obsahu, podľa okolností, za ktorých bola zmluva
uzatvorená, vrátane právneho postavenia jej účastníkov, ako aj podľa následného správania sa
zmluvných strán z hľadiska dohodnutého zmluvného vzťahu; zároveň sa javí potrebné brať do úvahy

vzájomný pomer, resp. nepomer v hodnote dohodnutých plnení.

Ústavný súd SR v náleze z 19. júna 2008, sp. zn. I.ÚS 243/07 uviedol: „Ústavný súd v tomto smere
odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktorémožno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy
uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce
viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor

záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto javí postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý
argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že
nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame,
a nie naopak...“ Ústavný súd teda potvrdil pravidlo, podľa ktorého sa má nejasný pojem vykladať v
neprospech tej strany, ktorá ho použila (nejasná formulácia v zmluve sa má vykladať v neprospech

strany, ktorá zmluvu formulovala). V legislatívnej podobe je u nás uvedené ako špeciálne výkladové
pravidlo iba v § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a § 54 Občianskeho zákonníka, ale má sa aplikovať
ako všeobecná metóda výkladu právnych úkonov. Tento mechanizmus je nazývaný aj výklad contra
proferentem.

Odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 3. júla 2008, sp.zn. I.ÚS 242/07, v ktorom

uviedol: „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak
vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie
zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1

ústavy taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k
neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“

4. Odvolatelia ďalej poukazujú na skutočnosť, že nezákonný stav by tu bol bez ohľadu na existenciu
samotného vecného bremena. Ak by neboli vykonané opatrenia na odstránenie tohto nezákonného

stavu, bola by situácia v zásade rovnaká, ako v období od uzavretia predmetnej zmluvy C. XX.XX.XXXX,
do zabetónovania kanalizačnej prípojky. Naopak, samotné vecné bremeno by slúžilo na odstránenie
nezákonného stavu, v danom prípade prehradením žumpy odpadovou rúrou, čo možno považovať
za údržbu kanalizácie a ktorý im umožňovalo samotné vecné bremeno. Vecné bremeno teda žiadny
nezákonný stav nespôsobilo, a ani ho nepodporuje, preto žalovaní nevidia dôvod na vyslovenie

neplatnosti časti kúpnej zmluvy pre rozpor so zákonom. Podľa názoru žalovaných teda samotné
zriadenie vecného bremena nepodporovalo nijako nezákonný stav a na tento nemá v konečnom
dôsledku žiadny vplyv ani autoritatívny výrok súdu obsiahnutý v napádanom rozsudku.

Odvolatelia poukazujú aj na to, že vo vzťahu k ďalšiemu predávajúcemu z uvedenej zmluvy - E. K.

- žalobcovia nenamietali neplatnosť zmluvy v časti o zriadení vecného bremena, ale uzatvorili s ním
zmluvu o zrušení vecného bremena, čo svedčí o tom, že aj v tejto časti považovali zmluvu za platnú.

5. Ďalej žalovaní v odvolaní namietajú, že dojednanie o zriadení vecného bremena je potrebné hodnotiť
ako súčasť kúpnej zmluvy, a nie ako samostatnú zmluvu, ktorú by bolo možné od zvyšku oddeliť a takto

vyhlásiť za neplatnú bez akéhokoľvek vplyvu na zvyšok kúpnej zmluvy. Odstránenie vecného bremena
by totiž spôsobilo žalovaným značnú ujmu, a to bez akejkoľvek ujmy na právach žalobcov (žalobcovia by
mali z predmetného obchodu pochybný zisk na úkor žalovaných) a absentuje tu aj ekonomická kauza,
keďže je nelogické uvažovať nad tým, že žalovaní by predmetný pozemok predávali za tak nízku cenu,
pokiaľ by z toho nemali určité výhody do budúcnosti; zároveň poukázali na ustanovenie § 575 ods. 3

veta druhá Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaných, pod vyššie uvedenými bodmi 4. a 5., súd prvého stupňa sa
ani s touto ich obranou dostatočne nevysporiadal, hoci uvedenú argumentáciu žalovaní použili už počas
konania na súde prvého stupňa. Preto je rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmateľný

pre nedostatok dôvodov.

Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade je potrebné si uvedomiť rozmer práva súkromného
a verejného, ktoré sa na účastníkov, alebo iba niektorých z nich vzťahuje. V preskúmavanej veci je totiž
zjavné, že dvojstranný úkon medzi účastníkmi je vzťahom rýdzo súkromnoprávnym a z rozsudku súdu
prvého stupňa nie je zrejmé, akým normám súkromného práva úkon odporuje alebo ich obchádza.Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že dohoda o zriadení vecného bremena bola uzatváraná už v
čase účinnosti zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý ukladal

povinnosťvlastníkovipripojiťstavbualebopozemok,kdevznikajúodpadovévody,naverejnúkanalizáciu
a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu.
V danom prípade k priamemu napojeniu žalovaných na verejnú kanalizáciu pred uzavretím kúpnej
zmluvy nedošlo. Dohoda o zriadení vecného bremena je preto neplatná pre rozpor s ustanoveniami §
37 a § 39 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, pretože na pozemku žalobcov sa kanalizačný vpust

nenachádzal, ani nenachádza. V čase uzavretia tejto dohody išlo o obchádzanie zákona, a to ustanovení
§ 23 ods. 2 a ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, v dôsledku čoho
ide o absolútnu neplatnosť dohody o zriadení vecného bremena.

V súvislosti s vyššie uvedeným si súd prvého stupňa neuvedomil, že zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách je normou verejného práva, preto sa odvolací súd stotožňuje

s odvolacou námietkou žalovaných, že samotné zriadenie vecného bremena nepodporovalo nijako
nezákonný stav. Verejné právo pri upravovaní právnych vzťahov medzi subjektmi uplatňuje princíp
nadriadenosti a podriadenosti. Znamená to, že jeden subjekt (zväčša orgán verejnej moci resp. štátny
orgán) ako nadriadený subjekt je oprávnený zákonom ustanoveným spôsobom jednostranne ukladať
povinnosti resp. práva druhému (podriadenému) subjektu, ktorým zväčša býva občan resp. iná osoba

pôsobiaca na území Slovenskej republiky. Ak žalovaní porušujú vyššie uvedenú normu verejného práva
- pričom daný stav tu zjavne existoval už pred uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena - jedná sa
o právny vzťah žalovaných vyplývajúci z noriem verejného práva, pričom náprava daného stavu zjavne
nesúvisísexistujúcimvecnýmbremenom(jehozriadením,čitrvaním),alespočívavinýchpovinnostiach,
ktorých splnenie sa bude vyžadovať od žalovaných, ako nositeľov týchto povinností.

Ďalej je zo spisového materiálu zrejmé, že žalovaní už vo svojom písomnom vyjadrení z 19. novembra
2012 namietali, že bez zriadenia vecného bremena by žalovaní kúpnu zmluvu neuzatvorili, pričom
zastávajú názor, že prípadná neplatnosť časti kúpnej zmluvy by spôsobovala neplatnosť celej kúpnej
zmluvy z dôvodu, že ide o obsah, ktorý nemožno oddeliť (č.l. 70 spisu), pretože nízka kúpna cena

pozemku je vyvážená ich výhodami zo zriadeného vecného bremena. Nakoľko sa súd prvého stupňa
s touto obranou žalovaných v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal, jeho rozsudok je v tejto časti
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné dôvody odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho výroku, ktorým vyslovil, že vecné bremeno neexistuje, zmenil v
súlade s ust. § 220 O.s.p. tak, že v tejto časti žalobu zamietol pre neexistenciu naliehavého právneho
záujmu na takomto určení a vo zvyšujúcich výrokoch rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v súlade s
ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221
ods. 2 O.s.p..

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude predovšetkým odstrániť vytýkané pochybenia,
vykonať potrebné dokazovanie, opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť spôsobom
uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.