Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119245887
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6119245887.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: G. N., nar. XX.
XX. XXXX, bytom N., O. XX, o zaplatenie 30.301,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. októbra 2019 č. k. 6Csp/75/2019-162 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej o zaplatenie sumy 30.301,98 eura s
príslušenstvom zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 489, § 491 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 121 ods.

3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.1. Žalobca si podanú žalobu odôvodňoval na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 3298565701
a tiež Zmluvou o úvere č. 3298565701, na základe ktorých poskytol žalovanej, ako aj pôvodnému
žalovanému v 1. rade V. N. úver vo výške 30.000 eur, ktorý sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy
splácať úroky z medziúveru mesačnými splátkami v sume 167,25 eura a do pridelenia cieľovej sumy sa

zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia mesačné splátky 41,92 eura. Žalovaní porušili dohodnuté
podmienky splácať medziúver riadne a včas, preto žalobca dňa 15. 03. 2017 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru podľa článku X. bod 10.1. zmluvy o úvere.

1.2. OkresnýsúdBanskáBystricavupomínacomkonanívydalvovecinárokužalobcuplatobnýrozkazč.
30Up/291/2019 zo dňa 02. 04. 2019, ktorým uložil pôvodne žalovaným V. N. a G. N. povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 30.301,98 eura s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania. Proti
uvedenému platobnému rozkazu podala odpor iba žalovaná v tomto konaní G. N.. Platobný rozkaz OS
Banská Bystrica 30Up/291/2019 zo dňa 02. 04. 2019 nadobudol voči pôvodne žalovanému v 1. rade
V. N. právoplatnosť, pretože voči nemu nepodal odpor. Žalobca podaním zo dňa 25. 07. 2019 oznámil
súdu, že vzhľadom na to, že platobný rozkaz OS Banská Bystrica 30Up/291/2019 zo dňa 02. 04. 2019
nadobudol právoplatnosť 01. 05. 2019 voči pôvodne žalovanému v 1. rade, trvá na žalobe len voči G.

N. (žalovanej) v zmysle žaloby.

1.3. Súd sa oboznámil so žalobou, dokladmi založenými v spise a prihliadol na skutočnosť, že platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č. 30Up/291/2019 zo dňa 02. 04. 2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť 01. 05. 2019 bola pôvodne žalovanému v 1. rade V. N. uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi 30.301,98 eura a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 28.991,52 eura od 16.

03. 2017 do zaplatenia a trovy konania v sume 909 eur. Keďže o nároku žalobcu na zaplatenie sumy
30.301,98 eura bolo právoplatne rozhodnuté uvedeným platobným rozkazom, mal konajúci súd za to,že žaloba voči žalovanej G. N. nie je dôvodná, a preto ju konajúci súd zamietol, prihliadajúc na to, aby
nevznikol ďalší exekučný titul, na základe ktorého by žalobca mohol duplicitne vymáhať žalovanú sumu
30.301,98 eura s príslušenstvom od žalovanej.

1.4 Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania

rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, nakoľko súd žalobu voči nej
zamietol, avšak náhradu trov konania jej nepriznal, keďže náhradu trov konania nežiadala, hoci na
náhradu trov konania mala právo podľa § 255 ods. 1 CSP.

1.5. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná,
náhradu trov konania nepriznal, keďže náhradu trov konania nežiadala.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. b/, h/ CSP. Nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že podaným

návrhom na vydanie platobného rozkazu sa voči pôvodne žalovanému v 1. rade V. N. a žalovanej
v 2. rade G. N. na OS Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 30Up/291/2019
domáhal nároku voči obom žalovaným na zaplatenie sumy 30.301,98 eura s príslušenstvom. Platobným
rozkazom zo dňa 02. 04. 2019 sp. zn. 30Up/291/2019 súd síce zaviazal oboch žalovaných na zaplatenie
žalovanej sumy spoločne a nerozdielne, avšak tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť iba voči

žalovanému v 1. rade V. N. z dôvodu podaného odporu žalovanou v 2. rade (G. N.). Podaním odporu
sa platobný rozkaz zrušil len voči žalovanej v 2. rade. Preto podal návrh na pokračovanie v konaní
ohľadom jeho nároku voči žalovanej G. N. a vec bola postúpená OS Nové Zámky na ďalšie konanie.
Pôvodne žalovaný V. N. a žalovaná G. N. uzatvorili zmluvu o úvere ako spoludlžníci, ktorí za splnenia
povinností vyplývajúcich zo zmluvy zodpovedajú spoločne a nerozdielne. To, že medzi žalovanými

existuje pasívna solidarita, znamená, že má právo požadovať zaplatenie celej dlžnej sumy od každého
z nich samostatne, ako aj od všetkých spoločne. Z procesného hľadiska teda existuje medzi pôvodným
žalovaným a žalovanou samostatné spoločenstvo. Uvedený názor je podporený aj názorom vysloveným
NajvyššímsúdomSRvuznesenízodňa26.10.2016sp.zn.6Cdo544/2015.Mázato,žesúdnesprávne
rozhodol,keďneprihliadolnaskutočnosť,žesvojímnávrhomnavydanieplatobnéhorozkazuuplatnildva

samostatnéprocesnénároky,atojedenvočiV.N.adruhývočižalovanejG.N.,vočiktorejdodnesnebolo
právoplatne rozhodnuté. V súčasnosti disponuje iba exekučným titulom, a to platobným rozkazom OS
Banská Bystrica zo dňa 02. 04. 2019 voči pôvodne žalovanému v 1. rade V. N. a uvedený nárok netvorí
prekážku veci rozhodnutej pre konanie a rozhodnutie súdu ohľadom nároku žalobcu voči žalovanej G.
N., pretože sa jedná o odlišného dlžníka, teda odlišný subjekt. Domáhal sa preto zrušenia rozsudku

súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nesúhlasí s podaným
odvolaním žalobcu. Pôvodne žalovaný v 1. rade V. N. sa nachádza vo výkone trestu v K. nad B., kde
je v pracovnom pomere a nevidí dôvod, prečo by nemohol byť zaviazaný platiť formou zrážky zo mzdy

sumu 30.301,98 eura s príslušenstvom. Nesúhlasí s vyjadrením žalobcu o zaplatení celej dlžnej sumy
od každého žalovaného samostatne, pretože by tým mohlo dôjsť zo strany žalobcu k duplicitnému
vymáhaniu dlhu.

4. Krajský súd v Nitre (§ 34 CSP) ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,

keď zistil, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm. c/ CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca si na OS Banská Bystrica v upomínacom konaní podal

návrh na zaplatenie sumy voči žalovanému v 1. rade V. N. a žalovanej v 2. rade G. N. na zaplatenie
sumy 30.301,98 eura, a to spoločne a nerozdielne. Svoj nárok odôvodňoval uzatvorenou Zmluvou o
stavebnom sporení č. 3298565701, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade,
ako aj Zmluvou o úvere č. 3298565701 zo dňa 30. 10. 2014, ktorým bol poskytnutý úver vo výške30.000 eur. V zmluve o úvere žalovaný V. N. vystupoval ako dlžník a G. Y., t. č. N. ako spoludlžníčka.
Listom zo dňa 15. 03. 2017 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15. 03. 2017, pričom
dlžná suma predstavovala 30.376,98 eura. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal

platobný rozkaz sp. zn. 30Up/291/2019 dňa 02. 04. 2019, ktorým žalovaných v 1. rade V. N. a v 2. rade
G. N. zaviazal zaplatiť žalobcovi 30.301,98 eura s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 28.991,52
eura od 16. 03. 2017 do zaplatenia, spoločne a nerozdielne. Voči uvedenému platobnému rozkazu
podala odvolanie len žalovaná v 2. rade (G. N.), platobný rozkaz nadobudol voči žalovanému v 1. rade
právoplatnosť dňa 01. 05. 2019 a spis bol postúpený na ďalšie konanie a rozhodnutie OS Nové Zámky.

V tomto konaní si žalobca uplatňoval naďalej svoj nárok zo žaloby voči žalovanej G. N..

6.Žalobcavosvojomodvolaníprotirozsudkusúduprvejinštancienamietalnesprávneprávneposúdenie
veci.

6.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

6.2. Podľa § 266 odsek 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných
rúk.

6.3. Podľa § 266 odsek 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného,
súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatný spoločenstvo podľa § 76.

7. Podľa § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva
a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

8. Podľa § 511 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Ustanovenia § 511 až § 515 Občianskeho zákonníka upravujú všeobecne spoločné záväzkové vzťahy, t.

j. záväzky, keď na dlžníckej, či veriteľskej strane vystupuje vo vzťahu k tomu istému dlhu, či pohľadávke
viac osôb. Triediacim kritériom pre určenie druhu spoločného záväzku je miera, resp. rozsah, v akom sú
pri pluralite dlžníkov jednotliví z nich zaviazaní splniť dlh, zatiaľ čo pri pluralite veriteľov jednotliví z nich
oprávnení požadovať splnenie dlhu. O spoločný záväzok ide vtedy, ak na dlžníckej strane vystupuje viac
subjektov, ktoré majú splniť tomu istému veriteľovi záväzok (dlh). Spoločný záväzok môže byť založený

právnym predpisom, súdnym rozhodnutím alebo dojednaný viacerými dlžníkmi.

V ustanovení § 511 Občianskeho zákonníka je upravená pasívna solidarita, ktorá spočíva na solidarite
na strane dlžníkov. Ide o prípad, keď niekoľko dlžníkov je zaviazaných na to isté plnenie tak, že veriteľ
môže od ktoréhokoľvek z nich požadovať celé plnenie s tým následkom, že čo len niektorý dlžník splní,

oslobodí tým aj ostatných dlžníkov. Pri tejto forme solidarity veriteľovi zodpovedajú dlžníci dlhujúci to
isté plnenie (spoločne a nerozdielne).

Účelom pasívnej solidarity je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že sa jej môže domáhať
z majetku viacerých osôb (nemôže mu byť na ujmu platobná neschopnosť niektorého z dlžníkov) a

zároveň uľahčiť jej uplatnenie. V prípade pasívnej solidarity prislúcha veriteľovi možnosť požadovať a
vymáhať plnenie od všetkých dlžníkov, alebo od ktoréhokoľvek z nich. Veriteľ je pánom situácie, sám
rozhoduje o tom, na koho sa obráti a v akom poradí, rovnako aj o tom, či voči jednotlivému dlžníkovi
uplatní celú pohľadávku, alebo len jej časť.

Ak žaloba veriteľa smeruje voči všetkým solidárne zaviazaným dlžníkom, súd vo výroku musí uviesť,
že povinnosť na plnenie je spoločná a nerozdielna. Rozsudok vynesený voči niektorému zo solidárne
zaviazaných dlžníkov pôsobí len voči nemu. Pre ostatných dlžníkov nepredstavuje prekážku rozsúdenejveci (res iudicata). Vo výroku rozhodnutia proti ďalšiemu dlžníkovi však musí byť stanovená jeho
povinnosť plniť spoločne a nerozdielne s predtým už zaviazaným dlžníkom.

9. K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi Najvyšší súd SR zaujal
stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí 4Cdo 203/2005 uviedol, že žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne
samostatnými, a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z
nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samostatná
povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých s ich totožnosťou plnenia, či

predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom práv a povinností
k tomu istému plneniu. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné,
potom už táto skutočnosť vylučuje, aby mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva,
aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných
solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež pre to, že si veriteľ môže zvoliť, či bude o
celé plnenie žalovať všetkých, alebo len niektorého zo spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého

je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého, alebo od všetkých
solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o
sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa
veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho,
aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému

z nich prislúchajú jeho osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samotnému.
Výsledok sporu tak môžu vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania
svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý neurobil. Rôznosť rozsudku môže byť dôsledkom napr.
odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na povinnosť ostatných, alebo
nemožnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj splatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych

dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa premlčí zvlášť.

Obdobný názor zaujal Najvyšší súd SR aj vo svojom rozhodnutí 6Cdo 544/2015 zo dňa 26. 10. 2016.
Charakterom procesného spoločenstva solidárnych dlžníkov sa zaoberá aj rozhodnutie NS SR z 29. 01.
2019 sp. zn. 5Cdo 1/2018.

„Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 26. októbra 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015 uviedol,
že k otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi už Najvyšší súd SR zaujal
stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 203/2005 uviedol, že „žalovaní solidárni dlžníci sú
zásadne samostatnými, a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku

každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle.
Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia,
či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a
povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť
ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi

o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať
na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ
si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých, alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného
práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od
niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je

ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi
solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o
samostatnostispoločníkov.Okremtoho,ajkebyboližalovanívšetcisolidárnidlžníci,nemusísarozsudok
vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú
posudzované iba vo vzťahu k nemu samému."

Včaserozhodovaniasúduprvejinštancieotázkuspoločenstvaúčastníkovupravoval§91OSP.Vzmysle
ustanovenia § 91 odsek 1 OSP, ak bolo žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko, konal každý
z nich sám za seba, tzv. samostatné spoločenstvo (§ 76 CSP). Ak však išlo o také spoločné práva
alebo povinnosti, že sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupovali na jednej

strane, platili úkony jedného z nich i pre ostatných (§ 91 ods. 2 veta prvá OSP), takéto spoločenstvo
bolo nerozlučné (§ 77 CSP). Samostatné spoločenstvo je charakterizované tým, že každý spoločník
vystupuje voči druhej strane samostatne; práva a povinnosti spoločníka sú teda nezávislé od práv a
povinností ostatných spoločníkov. Nerozlučné spoločenstvo je charakterizované tým, že rozhodnutiesa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom); práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné.
Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu
konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania

bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkov, ide o nerozlučné spoločenstvo.
Ďalej platí, že u solidárneho záväzku je možné požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárne
zaviazaných dlžníkov (§ 511 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Každý zo solidárne žalovaných
dlžníkov koná sám za seba, voči každému z nich môže byť samostatne (i odlišne) rozhodnuté a jeho
procesné úkony nezaväzujú ostatných žalovaných.

V danom prípade predmetom konania je solidárny záväzok žalovaných, pričom hmotné právo umožňuje,
aby takýto záväzok bol prejednaný samostatne voči každému spoločníkovi; ak rozhodne súd proti
všetkým spoločníkom jedným rozhodnutím, nemusí sa rozhodnutie vzťahovať na všetkých rovnako.
Solidárne zaviazaní dlžníci majú postavenie samostatných spoločníkov (§ 91 ods. 1 OSP) a každý z
nich je oprávnený podať námietky len za svoju osobu. Z uvedeného potom vyplýva, že ak platobný

rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanému 4/ (keďže tento zomrel) a žalovaní 1.
až 3. nepodali proti platobnému rozkazu odpor, ohľadom nich platobný rozkaz nadobudol účinky
právoplatného rozsudku (§ 174 ods. 1 OSP). O ich povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku
bolo právoplatne rozhodnuté, a teda nemôže byť táto vec prejednávaná znova."

10. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca sa svojho nároku domáhal voči dlžníkom, pôvodne
označeným ako žalovaný v 1. rade V. N. a v 2. rade G. N. o zaplatenie sumy 30.301,98 eura
spoločne a nerozdielne. Aj zo zmluvy o úvere vyplývalo, že žalovaní boli v postavení dlžníka a
spoludlžníka vo vzťahu k žalobcovi. Platobný rozkaz OS Banská Bystrica zo dňa 02. 04. 2019 sp. zn.
30Up/291/2019 nadobudol právoplatnosť dňom 01. 05. 2019 len voči žalovanému v 1. rade (V. N.),

nakoľko žalovaná v 2. rade (G. N.) podala voči platobnému rozkazu odpor. Platobný rozkaz, právoplatný
voči jednému dlžníkovi, nepredstavuje pre ostatných dlžníkov prekážku rozsúdenej veci (res iudicata).
Preto povinnosťou súdu prvej inštancie bolo rozhodnúť o nároku žalobcu voči žalovanej G. N., pričom
vychádzajúc z výkladu príslušných zákonných ustanovení, výrok rozsudku proti ďalšej spoludlžníčke (G.
N.) má vyjadrovať povinnosť plniť záväzok spoločne a nerozdielne s predtým už zaviazaným dlžníkom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
z dôvodu, že vznikol ďalší exekučný titul, je jeho rozhodnutie nesprávne a vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu
vo vzťahu k žalovanej v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, ktoré sa

zaoberali posudzovaním procesného spoločenstva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).