Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712215077
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1712215077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: O. P., L.. XX.X.XXXX, J. XXX, Š. M.
Y., zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Bódišom, Turistická 11, Košice, proti žalovanému: O. X.,
L.. XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, C., zastúpeného ADVOKA, s.r.o., Komárnická 36, Bratislava, IČO: 44 449
615, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o vrátenie vzájomných plnení, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/216/2012-295, zo dňa 8.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) mení tak, že
žalobu zamieta.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť vrátiť žalobcovi
kúpnu cenu 10.500 eur a zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.500 eur
od 3.9.2012 do zaplatenia, proti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému osobné motorové vozidlo zn.
Chevrolet Captiva, EČV: D., farba čierna metalíza, VIN: T., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalobu
vo zvyšku zamietol (výrok II.) a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa zmenenou žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa
11.5.2012 je neplatná a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť (vrátiť) mu sumu 10.500 eur s 8,75
% úrokom z omeškania ročne od 3.9.2012 do zaplatenia oproti vráteniu osobného motorového vozidla
Chevrolet Captiva, EČV: D., farby čierna metalíza, VIN: T., na tom skutkovom a právnom základe, že
pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 11.5.2012 bol žalovaným uvedený do omylu, že kupované vozidlo má
najazdených iba 30.000 km, pričom v skutočnosti malo približne 100.000 km (v časti určenia neplatnosti

kúpnej zmluvy), ako aj (v časti vzájomného vrátenia plnení z kúpnej zmluvy) z dôvodu, že napriek
vyhláseniu žalovaného v čase predaja, že vozidlo nemá žiadne vady, došlo na vozidle (počas cesty z
P. do J.) v O. k jeho poruche. Pri kontrole v autorizovanom servise Chevrolet v T. (po jeho odtiahnutí,
nakoľko bolo nepojazdné) bolo zistené, že skutočný stav najazdených kilometrov je vyšší ako žalovaným
uvádzaných 30.000 km pri uzatváraní kúpnej zmluvy a taktiež bolo zistené, že by sa mohlo jednať o
vadu na prevodovke, ktorá sa na vozidle nachádzala už v čase predaja vozidla a bolo len otázkou času,
kedy sa prejaví; prostredníctvom právneho zástupcu preto zaslal žalovanému list zo dňa 21.5.2012,

ktorým odstúpil od kúpnej zmluvy podľa § 597 Občianskeho zákonníka. Po vzájomnej komunikácii sa
dňa 26.6.2012 uskutočnila ohliadka vozidla aj v prítomnosti žalovaného, po ktorej znalec Ing. Peter
Weiner vypracoval znalecký posudok č. 13/2012, v ktorom konštatoval tak vážnu závadu na vozidle,
že bráni jeho riadnemu užívaniu; súčasne sa vyjadril k možnej nesprávnej technike jazdy žalobcu vtom zmysle, že moderné elektronicky riadené prevodovky neumožňujú vodičovi urobiť fatálnu chybu, v
dôsledku ktorej by došlo k mechanickému poškodeniu dielov prevodovky, teda nie je technicky možné,
aby vodič nesprávnou manipuláciou s pákou voliča režimu prevodovky spôsobil jej poškodenie; týmto

vyvrátil teóriu žalovaného, že vada na vozidle vznikla v dôsledku neodbornej manipulácie.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie sa najskôr
vysporiadal so žalobou v časti určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2012 s tým, že
podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je, alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu. S poukazom na ustálenú prax najvyšších súdnych autorít ozrejmil, že
naliehavý právny záujem nie je daný spravidla tam, kde je možné žalovať priamo na plnenie povinnosti
podľa § 80 písm. b) O.s.p. účinného do 30.6.2016 (R 17/1992) konštatoval, že požadovaný súdny
výrok, by sám osebe bol bez praktického významu, nevytvoril by pevný právny základ pre právny vzťah
strán sporu a nepredišlo by sa ním prípadnej ďalšej žalobe, resp. v danom prípade sa žalobca ďalším

žalobným petitom domáha priamo uloženia povinnosti na plnenie. V nadväznosti na uvedené sa potom
ďalej nezaoberal (inak dôvodnou) obranou žalovaného vo vzťahu k tejto určovacej žalobe.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 11.5.2012 strany sporu (žalobca ako
kupujúci a žalovaný ako predávajúci) uzavreli písomnú kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho

práva k ojazdenému osobnému motorovému vozidlu, za kúpnu cenu 10.500 eur, splatnú v hotovosti
pri podpise zmluvy. Písomnú zmluvu podľa tvrdenia žalovaného vyhotovil žalobca, ktorý uvedené
tvrdenie žalovaného nepoprel. Kúpna zmluva obsahovala označenie zmluvných strán, prehlásenie
predávajúceho o jeho výlučnom vlastníctve k predmetu prevodu, údaje o vozidle: továrenskú značku
vozidla Chevrolet, typ Captiva, obsah 1.991 cm?, počet dverí 5, dátum výroby 11.1.2007, EČV: D., farba

čierna metalíza, bez servisnej knižky, bez čísla motora, počet majiteľov 2, platnosť STK 7.1.2013 a
VIN: T., uvedenie dokladov, ktoré sa odovzdávajú: technický preukaz, protokol STK a EK a osvedčenie
o evidencii, vyhlásenie kupujúceho, že od predávajúceho kupuje ojazdené a opotrebované motorové
vozidlo, že bol dôkladne oboznámený s jeho technickým stavom a vykonal skúšobnú jazdu a fyzickú
obhliadku,výškukúpnejcenyajejsplatnosťadohoduzmluvnýchstránorežimeodhláseniaaprihlásenia

vozidla na príslušnom oddelení polície. Podľa zhodných tvrdení strán sporu uzavretiu kúpnej zmluvy
predchádzalafyzickáobhliadkavozidlažalobcomvsprievodeďalšejosobyvmiestebydliskažalovaného
aj zbežná (vizuálna, zvonku) obhliadka v servise v P..

5. Zo znaleckého posudku č. 13/2012 zo dňa 11.7.2012 vypracovaného znalcom z odboru doprava

cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných
vozidiel Ing. G. F. súdu prvej inštancie vyplynulo, že na zadanú úlohu žalobcom, či vada na vozidle
je vážna a či ju mohol spôsobiť žalobca nesprávnym spôsobom jazdy, znalec uviedol, že po vykonaní
obhliadky vozidla v prítomnosti strán sporu a ďalších zúčastnených osôb a vykonaní skúšobnej jazdy
(cca 0,05 km) vozidlo v stúpajúcom teréne napriek zaradenému stupňu D a otáčkam motora cca

2300 ot./min. zastalo. Následné diagnostické testy boli zhodné s testami, vykonanými autoservisom
po dovezení vozidla žalobcom z O.. Znalec v posudku konštatoval poruchu automatickej prevodovky
skúmaného vozidla. Z titulu nefunkčného prenosu krútiaceho momentu z motora na hnané kolesá
vozidlo nie je schopné sa pohybovať, nie je možné ho používať. Zistená vada riadiaceho modulu
prevodovky, resp. jej príslušenstva je tak vážna, že bráni riadnemu užívaniu vozidla. Z protokolu o

diagnostike nie je možné presne stanoviť príčinu poruchy automatickej prevodovky, túto je možné
stanoviť teoreticky (porucha riadiaceho modulu, vadné spojenie medzi riadiacim modulom a niektorými
výkonnými členmi, vadný jeden alebo viac výkonných členov prevodovky, trecie plochy bŕzd, resp.
spojok, ich opotrebenie, poškodenie niektorej súčiastky automatickej prevodovky a pod.). V závere
znalec tiež uviedol, že u prevodovky tohto typu AISIN-WARNER A4 F33 nie je technicky možné, aby

vodič nesprávnou manipuláciou s pákou voliča režimu prevodovky, t.j. nesprávnym spôsobom jazdy,
spôsobil poškodenie prevodovky (mechanické poškodenie dielov prevodovky. Jednotlivé blokovania sú
zapracované v riadiacom programe riadiaceho modulu prevodovky a pokiaľ je vozidlo v pohybe, nie je
možné pohnúť pákou ovládania režimov prevodovky z polohy D do polohy P, nakoľko je páka v polohe
D zamknutá).

6. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca listom zo dňa 22.5.2012 adresovaným žalovanému, odstúpil
od kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2012 a vyzval ho na vrátenie si vzájomných plnení s výzvou oznámiťmožné termíny; v liste opísal, akú vadu reklamuje (okrem námietky počtu najazdených kilometrov aj
vadu prevodovky) a ako sa vada prevodovky po ceste do J. navonok prejavila.

7. Ozrejmil, že ustanovenie § 597 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje objektívnu
zodpovednosť akéhokoľvek predávajúceho ako účastníka kúpnej zmluvy; to znamená, že i v prípade
kúpnej zmluvy uzavretej medzi dvomi fyzickými osobami, napr. pri prevode ojazdeného automobilu,
je daná takáto zodpovednosť predávajúceho a kupujúci môže uňho vyskytnuté vady po prebratí
veci reklamovať, t.j. žiadať buď zľavu, prípadne rozhodnúť sa pre odstúpenie od zmluvy. Objektívna

zodpovednosť znamená, že sa nevyžaduje zavinenie predávajúceho, t.j. predávajúci o vadách
nemusel mať vedomosť. Predávajúci môže dôsledky svojej zodpovednosti vylúčiť len tým, že upozorní
kupujúceho na konkrétne vady veci, ktoré už potom nemôže kupujúci vytýkať. Predávajúci, ktorý na vadu
neupozornil, sa nemôže zodpovednosti zbaviť. Kupujúci svoje rozhodnutie či od zmluvy odstupuje, alebo
požaduje primeranú zľavu z dojednanej ceny, musí predávajúcemu oznámiť spolu s uplatnením práva
zo zodpovednosti za vady (reklamácia). Kupujúci musí vytknúť vadu dostatočne určitým spôsobom;

nestačí teda len všeobecné oznámenie, že vec má vady, ale kupujúci musí výslovne uviesť, aké
konkrétne vady vytýka, prípadne vadu opísať a uviesť ako sa navonok prejavuje. Na súde potom
môže kupujúci uplatniť právo zo zodpovednosti len za tie vady, ktoré predávajúcemu včas vytkol a
nemôže vady dodatočne rozširovať po uplynutí prekluzívnej lehoty. Spolu s vytknutím konkrétnych
vád je potrebné oznámenie, aké právo zo zodpovednosti za vady si kupujúci uplatňuje (zľavu alebo

odstúpenie od zmluvy). Toto zvolené právo nemožno dodatočne meniť. Ak kupujúci riadne a včas vytkol
predávajúcemu vady predmetu kúpy a predávajúci jeho požiadavkám nevyhovel, môže kupujúci uplatniť
právo zo zodpovednosti za vady na súde vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa
vytknutia vád predávajúcemu.

8. Ďalej vysvetlil, že podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná, alebo ak bola
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V prípade povinnosti
vrátiť si obojstranne plnenie, ide v režime § 457 Občianskeho zákonníka o tzv. synalagmatický
(vzájomne podmienený) záväzok, kedy požiadavka jednej zmluvnej strany, aby jej bolo druhou zmluvnou
stranou vrátené plnenie, ktoré jej poskytla, môže uspieť len ak je žiadateľom navonok deklarovaná aj

pripravenosť vrátiť to, čo na základe takejto zmluvy obdržal od druhej strany sám; ak ide o žalobu, musí
sa tento záväzok premietnuť aj do znenia žalobného návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
23Cdo/2325/2013).

9. Vykonaným dokazovaním tak mal súd prvej inštancie za preukázané, že osobné motorové vozidlo,

kúpené žalobcom od žalovaného, sa ešte v deň jeho kúpy stalo nepoužiteľným na svojou podstatou
základnýúčel,naktorýjeosobnémotorovévozidlourčenéatobezpečnúprevádzkuvcestnejpremávke,
že žalobca znaleckým posudkom č. 13/2012 v konaní tvrdenie o vade predanej veci (vadné riadenie
automatickej prevodovky, s vylúčením možnosti jej poškodenia prípadnou nesprávnou technikou jazdy
žalobcomzmiestajehokúpypoO.)preukázal,následkomčoho,akchcelbyťžalovanývkonaníúspešný,

sa dôkazné bremeno vo vzťahu k popretiu týchto skutočností presunulo na žalovaného. Žalovaný
však v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenie a dôkazy žalobcu o výskyte
vady na predmete kúpy, pričom existenciu vady ani nesporoval. Za spravodlivé a rozumné riešenie
sporu medzi stranami, ako základného materiálneho korektívu, preto súd prvej inštancie považoval
priznanie nároku žalobcovi na vrátenie vzájomných plnení po tom, čo žalobca preukázateľne riadne

(s uvedením vyskytnutej vady, ako sa prejavila a uvedením, aký nárok z toho vyvodzuje) a včas
listom zo dňa 22.5.2012 doručeným žalovanému najneskôr dňa 4.6.2012, v zákonnej lehote, od kúpnej
zmluvy odstúpil. Zdôraznil, že je rozdiel kúpiť vec opotrebovanú, hoci aj nadmerne, avšak funkčnú
(v prípade osobného motorového vozidla schopnú riadneho a bezpečného užívania, teda v cestnej
premávke prevádzkyschopnú) a kúpiť vec, hoci aj nadmerne opotrebovanú, avšak po prejdení cca 255

km nefunkčnú.

10. Ako irelevantnú súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného, že celú analytickú aktivitu pred
tým, ako sa žalobca rozhodol vec kúpiť, prenechal žalobcovi (t.j. možnosť si vozidlo obhliadnuť, vykonať
skúšobnú jazdu, dať vec obhliadnuť v autoservise) a že žalobca vec kúpil "ako stojí a leží", teda že

ho to zbavuje akejkoľvek zodpovednosti za vady predanej veci, pretože § 501 Občianskeho zákonníka
sa nevzťahuje na prípady prevodu individuálne určených vecí a ide o zodpovednosť objektívnu, kedy
sa nevyžaduje zavinenie predávajúceho, t.j. žalovaný, ako predávajúci o vade nemusel mať vedomosť.
Žalovaný mohol dôsledky svojej zodpovednosti vylúčiť len tým, že by upozornil žalobcu, ako kupujúceho,na konkrétne vady veci, ktoré by už potom žalobca nemohol vytýkať. Kúpna zmluva však neobsahuje
upozornenie na žiadne vady, preto zodpovednosť žalovaného za vytknutú vadu, následkom ktorej sa
vozidlo stalo neupotrebiteľným je daná, na ktorý záver nemá vplyv obrana žalovaného v tom zmysle, že

nebola žalobcom preukázaná príčina tejto vady (príčina vady automatickej prevodovky vozidla), keďže
existencia samotnej vady vozidla a teda právneho dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy bola žalobcom
preukázaná.Vkonaníbolopreukázané,ževdôsledkuvyskytnutejsavadysavozidlostalonepojazdným,
teda ho nemožno bez odstránenia tejto vady používať; vada, pre ktorú žalobca odstúpil od kúpnej
zmluvy, je z technického hľadiska vadou a náklady na odstránenie tejto vady by mohli dosiahnuť približne

cenu, za ktorú bolo vozidlo kúpené (vychádzajúc z predbežných informácií znalcov Ing. Šimka, Ing.
Weinera, Ing. Pirčáka) a preto vytknutá vada nie je odstrániteľná a odstúpenie od kúpnej zmluvy z tohto
dôvodu je platné. Neupotrebiteľnosť veci je potrebné v zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka
posudzovať podľa povahy a účelu veci. Za neupotrebiteľnú treba považovať takú vec, u ktorej vyšla
najavo neodstrániteľná vada a predmet kúpy nemožno pre ňu užívať dohodnutým spôsobom alebo
riadne alebo vyšla najavo obdobná vada, ktorá je síce odstrániteľná, avšak náklady na opravu sú

neúmerné cene veci - oprava by bola ekonomicky neúčelným nákladom v pomere ku kúpnej cene, čo
spôsobí, že zistená vada je vadou neodstrániteľnou.

11. Pokiaľ žalovaný poukazoval na konkrétnu aplikačnú prax najvyšších súdnych autorít, táto na
predmetný prípad nedopadá; rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/171/2008 sa týka

odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitného predpisu; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo/133/2011 sa týka vád vozidla, ktoré sa vyskytli v čase po jeho kúpe v dôsledku jeho ďalšieho
používaniaaopotrebeniaplynutímčasu(vprejednávanejvecivšakvadanakúpenomvozidlesavyskytla
ešte v deň, kedy bolo vozidlo žalobcom kúpené po prejdení cca 255 km); ak by sa vada, v dôsledku ktorej
sa vozidlo stalo nepojazdným, v deň kúpy nevyskytla, bolo by nelogické, aby uprostred cesty domov

žalobca vozidlo odstavil a následne ho dal odtiahnuť.

12. Na uvedenom základe podľa § 499, § 501, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563, § 588, § 597 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka, nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., súd prvej inštancie uložil žalovanému
uložil povinnosť vrátiť žalobcovi kúpnu cenu 10.500 eur a zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75

% ročne zo sumy 10.500 eur od 3.9.2012 do zaplatenia, proti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému
osobné motorové vozidlo zn. Chevrolet Captiva, EČV: D., farba čierna metalíza, VIN: T., do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobu v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol úspešný v časti o vrátenie vzájomných plnení, ale

neúspešný v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.

13. Proti rozsudku vo vyhovujúcej časti podal žalovaný odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych
argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky,

že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca najskôr tvrdil, že kúpené vozidlo sa
stalo nepoužiteľným, lebo pri ceste od predávajúceho z obce C. do T. sa stalo nepojazdným. Vraj

sa objavila vada automatickej prevodovej skrine. Pozoruhodné pritom je, že žalobca v emaile (č.l.
spisu 121) hovoril o malom probléme auta a svojom podozrení, že bolo poškodené povodňou.
Na báze tohto bremena tvrdenia žalobcu o údajnej vade automatickej prevodovej skrine, situáciu
obsahovo pochopil očividne súd prvej inštancie, nakoľko to vyplýva najmä z formulácie otázok na
súdom ustanoveného znalca Ing. Šimka. Žalobca síce predložil súdu znalecký posudok vypracovaný

v júli 2012 Ing. Wienerom, no tento posudok je pre objektívnu diagnostickú nedostatočnosť dôkazne
insuficientný, teda prakticky nepoužiteľný; znalec totiž formuloval záver, že "nie je možné presne stanoviť
príčinu poruchy automatickej prevodovky vozidla". Znalec teda nehovoril o vade prevodovky, ale o
jej poruche, čiže dodnes nič nevieme o vade vozidla, pričom porucha funkcie stroja nemusí nutne
znamenať jeho vadu (napr. nedostatok prevádzkových tekutín stroja, pohonných hmôt, oleja, mazív etc.,

bude síce viesť k poruche činnosti stroja, nepredstavuje to však jeho vadu). Konštatoval, že znalecké
dokazovanie sa nevykonalo len z dôvodu na strane žalobcu, pretože sa nakoniec rozhodol nezložiť
znalecký preddavok. Žalobca potom v auguste 2018 "presmeroval" svoju argumentáciu, keď vyhlásil,
že kúpna zmluva je absolútne neplatná, lebo informáciou o počte vozidlom najazdených kilometrov boluvedený do omylu. Dal si otázku, prečo súd prvej inštancie následne hodnotil opodstatnenosť žaloby
v jej pôvodnom znení, keď žalobca jasne a cielene upustil od svojho žalobného tvrdenia, že kúpil
vozidlo s poškodenou automatickou prevodovkou; pritom je očividné, že žalobca zmenil svoje žalobné

tvrdenia, lebo si uvedomil vlastnú dôkaznú núdzu. Ešte dôležitejším je fakt, že relevantný dôkaz vady
vozidla prítomnej v čase kúpy nepredložil, ba dokonca zmaril ambíciu súdu prvej inštancie v tomto
smere, teda žalobca neuniesol prvoradé dôkazné bremeno, keď v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 33/2011, zo dňa 29.9.2011, že vyvodenie zodpovednosti prichádza
do úvahy iba v prípade, ak vozidlo malo vadu už v čase jeho predaja, t.j. v čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy. Žalobca nemôže uplatňovať zodpovednosť za vadu, ktorej existenciu bez pochybností nevie
preukázať. Predávajúci zodpovedá len za tie vady, ktoré mala vec pri jej prevzatí zo strany kupujúceho.
Toto pravidlo sa ale nevzťahuje na také vady, ktoré zodpovedajú miere používania, resp. opotrebovania
danej použitej veci. Pri reklamácii ojazdeného vozidla bude kupec musieť vždy preukázať, že konkrétna
vytýkaná vada nezodpovedá miere amortizovania vozidla (resp. jeho agregátov). V spore totiž žalobca
napr. neuviedol, akú životnosť by mala mať originálna prevodová skriňa predmetného vozidla, pričom

životnosť celého vozidla sa nerovná so životnosťou jeho jednotlivých súčastí (motora, prevodovej skrine,
elektrovýbavy, prvkov podvozku, palivovej sústavy a pod.). Prípadná strata funkčnosti jednotlivých
súčastí vozidla, po ich "normálnom opotrebovaní", nepredstavuje teda vadu, za ktorú by automaticky
zodpovedal predávajúci. Tvrdil, že pod tlakom rizika až extrémnych prieťahov na strane prvoinštančného
súdu, rozhodol sa urobiť za prípadom bodku; za každú cenu a bez akejkoľvek opory v disponibilných

dôkazoch "vložil" do prípadu aspekt vady vozidla existujúcej už v čase jeho predaja a z toho potom
derivoval konzekvencie v duchu § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide však o kruciálnu procesnú
vadu, pretože ide o poznatok, ktorý si vzhľadom na technickú zložitosť nemôže súd sám vytvoriť (§ 207
C.s.p.). Súd prvej inštancie bez akejkoľvek verifikovateľnej a odbornej bázy, postavil sám premisu, že ide
o vadu automatickej prevodovky vozidla, ktorá existovala už v čase kúpy vozidla a dokonca, že ide o takú

vadu, ktorá robí vozidlo neupotrebiteľným. Pritom znalec Ing. Wiener formuloval záver, že nie je možné
presne stanoviť príčinu poruchy automatickej prevodovky vozidla. Ďalej zdôraznil, že ustanovenie § 619
ods. 2 Občianskeho zákonníka o povinnej záruke platí len pri tzv. podnikateľskom predaji použitých
vecí, čo však nie je tento prípad. Na druhej strane zákonodarca v § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka
istotne "neskonštruoval" režim bezbrehej záruky; predmetné ustanovenie hovorí iba o prípade, keď sa

preukáže existencia vady vozidla. V posudzovanej veci žalobca nepreukázal, či ide o poruchu alebo o
vadu na automatickej prevodovej skrini; súd prvej inštancie teda pochybil, ak pracoval iba s dohadom
že ide o vadu. Stále tvrdí, že môže ísť aj o poruchu a preto sa § 508 Občianskeho zákonníka nemôže
na tento prípad použiť. Ak by závery znaleckého dokazovania (a bez takého nemožno dôjsť k právne
relevantnému záveru) plauzibilne v konaní preukázali, že skutočne išlo o vadu, tak nastáva ďalšia

otázka, či odporuje povahe veci považovať vec za vadnú už pri jej prevzatí; až z povahy prípadne
zistenej vady by totiž bolo možné po technicko-odbornej stránke z pozície znalca konštatovať, či
auto mohlo jazdiť bezproblémovo pri skúšobnej jazde alebo nie. V predmetnej veci je nepochybne
preukázané, že vec v čase predaja nevykazovala vady; sporové strany zhodne potvrdili, že vozidlo
bolo v čase predaja bezvadné, pričom bezvadnosť bola kvalifikovane skúmaná (obhliadka, skúšobná

jazda a technická kontrola v nestrannom autorizovanom servise v deň kúpy). Vozidlo v deň kúpy a až
do odchodu žalobcu, bezproblémovo fungovalo pri kontrole v autoservise, ako aj pri skúšobnej jazde,
dokonca ešte pri odjazdení ďalších cca 400 km; to povahou veci vylučuje existenciu vady prevodovky
predmetného vozidla pred odjazdom žalobcu dňa 12.5.2012 z obce C.. Čo potom žalobca s vozidlom
robil, čo bolo príčinou poruchy, ako sa postavil k možnosti jej odstránenia, ba k možnosti znaleckého

zistenia poruchy prevodovky a príčin, prípadne možnostiam reparatúry, ostáva v hmle nejasností a
pochybností. Skutočnosti, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu nárokovej normy (napríklad vadu veci),
musí predniesť tá procesná strana, ktorá z nej odvodzuje nárok (napr. na odstúpenie od kúpy). Ide o
bremeno tvrdenia - potom a v prípade, že protistrana tieto skutočnosti popiera, musí ich žalobca aj
dokázať - ide o bremeno dokazovania. Právna teória označuje zostávajúce - nerozptýlené pochybnosti

v rámci hodnotenia dôkazov alebo toho sa týkajúcu nerozhodnosť medzi viacerými možnosťami, ako
non liquet; konzekvenciou je žalobcova prehra. V predmetnom spore žalobca za šesť rokov konania ani
raz neuviedol, prečo si myslí, že vozidlo malo vadu už v čase jeho kúpy, pričom vozidlo bezproblémovo
jazdilo.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, nakoľko vychádza z náležite vykonaného dokazovania a taktiež aj zo správneho právneho
posúdenia vec. Poukázal na skutočnosť, že pri riešení problémov s predmetným motorovým vozidlom
nebol pasívny, ale aktívne konal; oznámil žalovanému problémy s predmetným vozidlom, vozidlo nechalodtiahnuťodťahovouslužbou.Vznaleckomposudkuč.13/2012znalecIng.PeterWienerkonštatoval,že
závada na vozidle je vážna tak, že bráni riadnemu užívaniu vozidla; na otázku, či uvedenú závadu mohol
spôsobiť nesprávnym spôsobom jazdy, znalec odpovedal, že moderné elektronicky riadené prevodovky

neumožňujúvodičoviurobiťfatálnuchybu,vdôsledkuktorejbydošlokmechanickémupoškodeniudielov
prevodovky,jednotlivéblokovaniasúzapracovanévriadiacomprogrameriadiacehomoduluprevodovky.
Žalovaný sa naproti tomu správal značne pasívne.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
odvolací súd zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388
C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.4.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

16. V posudzovanej veci sa žalobca podanou žalobou (vo vzťahu k odvolaním napadnutému
vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie) domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške
10.500 eur spolu s príslušenstvom oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému osobné motorové vozidlo
Chevrolet Captiva, EČV: D., farby čierna metalíza, VIN: T. z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy zo

dňa 11.5.2012 z titulu existencie vady motorového vozidla.

17. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.) vyplýva
medzi stranami nesporná skutočnosť, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli
dňa 11.5.2012 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k ojazdenému a

opotrebovanému motorovému vozidlu značky Chevrolet, typ Captiva, farby čierna metalíza, VIN: T.,
za kúpnu cenu 10.500 eur, pričom žalobca v zmluve vyhlásil, že bol dôkladne s technickým stavom
motorového vozidla oboznámený, vykonal skúšobnú jazdu a tiež vykonal (spolu so žalovaným) fyzickú
obhliadku vozidla.

18. Zo zisteného skutkového stavu taktiež vyplýva, že žalobca listom zo dňa 22.5.2012 v zmysle § 597
Občianskeho zákonníka odstúpil od vyššie citovanej kúpnej zmluvy z dôvodu, že napriek vyhláseniu
žalovaného o tom, že vozidlo nemá žiadne vady, tak počas cesty z P. do J. došlo v meste O. k poruche
vozidla a nepojazdné vozidlo musel nechať odtiahnuť do autorizovaného servisu Chevrolet v T., kde
bolo okrem iného nájazdu kilometrov zistené, že by sa mohlo jednať o vadu na prevodovke, ktorá sa na

vozidle nachádzala už v čase predaja vozidla a bolo len otázkou času, kedy sa prejaví.

19. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je
nesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikuje

nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery.

20. Podľa § 597 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na
ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny

zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od
zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má
určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie
sa ukáže nepravdivým.

21. Citované ustanovenie nadväzuje ustanovenie § 596, ktoré upravuje tzv. notifikačnú povinnosť
predávajúceho upozorniť kupujúceho ešte v procese dojednávania kúpnej zmluvy, na všetky vady
predávanej veci, o ktorých vie. V tomto ustanovení sú upravené práva kupujúceho v prípade, ak v čase
po uzavretí kúpnej zmluvy vyjde najavo vada, na ktorú nebol predávajúcim upozornený; ide teda o vady,
ktoré existovali už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, najavo vyšli až dodatočne a predávajúci na ne

kupujúceho v rozpore s § 596 Občianskeho zákonníka neupozornil.

22. Predmetné ustanovenie § 597 teda postihuje len takú vadu, ktorá existovala už v dobe uzavretia
kúpnej zmluvy, ale najavo vyšla až následne; netýka sa vád, ktoré vznikli v čase po uzatvorení zmluvy,týka sa len takých vád, ktoré v tom čase len vyšli najavo. Musí ísť o takú vadu veci, ktorá nebola pri
predaji poznateľná a prejavila sa (vyšla najavo) až neskôr.

23. Zodpovednosť predávajúceho za dodatočne prejavenú vadu má charakter objektívnej
zodpovednosti, t.j. bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa predávajúci nemôže zbaviť a nie je preto
rozhodujúce, či o vade vedel alebo nevedel. Predávajúci sa zodpovednosti za vady predávanej veci
zbaví len vtedy, ak kupujúceho výslovne upozorní na vady veci. Nestačí pritom všeobecné upozornenie
o tom, že vec je vadná, upozornenie sa musí vzťahovať na konkrétnu vadu. Ak vyjde dodatočne najavo

vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej
kúpnej ceny, odstúpenie od kúpnej zmluvy.

24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán; táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa

dôkazného bremena.

25. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

26. Predchádzajúce právne východiská vymedzujú rozsah dôkaznej povinnosti žalobcu, ktorý pokiaľ v
spore tvrdil, že po uzatvorení kúpnej zmluvy vyšla na predmete kúpy najavo vada, bolo (iba a práve)
jeho procesnou povinnosťou toto skutkové tvrdenie prostriedkami procesného útoku preukázať.

27. Žalobca existenciu vady v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka preukazoval znaleckým posudkom
č. 13/2012 vypracovaným znalcom Ing. Petrom Weinerom, ktorého úlohou na základe zadania žalobcu
(keďže znalecký posudok bol vypracovaný mimo konania) bolo (1) určiť či závada na vozidle Chevrolet
Captiva EČV: D. je vážna, (2) ak je na otázku 1 kladná odpoveď, tak či mohol túto vadu spôsobiť žalobca.
Znalec vo svojich záveroch konštatoval, že predmetné vozidlo nie je z titulu nefunkčného prenosu

krútiaceho momentu z motora na hnané kolesá schopné sa pohybovať (nie je možné ho používať);
porucha automatickej prevodovky a jej príslušenstva je tak vážna, že bráni riadnemu užívaniu vozidla,
pričom technicky nie je možné, aby vodič nesprávnou manipuláciou s pákou voliča režimu prevodovky,
t.j. nesprávnym spôsobom jazdy spôsobil poškodenie prevodovky.

28. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného v odvolaní, že tento dôkaz nepreukazuje
existenciu vady na motorovom vozidle v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka, keďže (na veľmi
všeobecne až laicky formulované otázky) znalec vysvetľuje okolnosti vôbec nesúvisiace s posúdením
predpokladov podľa § 597 Občianskeho zákonníka; nedáva totiž jasnú odpoveď na to, či sa jedná o vadu
predmetu kúpy, nakoľko pracuje iba s termínom "porucha" prevodovky, ktorá zjavne a logicky neindikuje

nespochybniteľný záver o prítomnosti faktickej vady na predmete kúpy, t.j. prítomnosti niečoho, čo
znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci alebo ju inak znehodnocuje a predstavuje odklon od toho,
čo sa malo podľa zmluvy plniť, a to ak ide o kvalitu plnenia.

29. Nemenej podstatnou je samozrejme aj absolútne mlčanie tohto dôkazu, ako aj ostatných dôkazov

prezentovaných v spore žalobcom o tom, či táto porucha automatickej (teda nie vada) prevodovky vôbec
existovala na predmete kúpy v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a teda až následne vyšla najavo; žalobca
bol v dôkaznej núdzi tým viac, že medzi stranami zároveň nebolo sporné, že na zakúpenom vozidle
odišiel z C. do J. a až v O., t.j. po prejdení približne 250 km (žalobca mal spokojnú jazdu, auto išlo
perfektne) sa vozidlo stalo nepojazdným, pričom počas skúšobnej jazdy v dĺžke 30 km sa neprejavili

žiadne vady vozidla a to ani v rámci prehliadky v servise v P. ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, kde
bolo objednané prezretie celého auta (výpoveď žalobcu, č.l. 46 spisu). Žalobca však napriek tomu ostal
v spore celkom pasívny, keďže práve výlučne z jeho procesného zavinenia (nezaplatením preddavku)
nebolo vykonané súdom nariadené znalecké dokazovanie.30. Z uvedeného preto vyplýva nielen, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci vychádzajúceho z nesprávnej interpretácie § 597 Občianskeho zákonníka, zaťažil

žalovaného povinnosťou tvrdenia a dôkazu, t.j. nesprávne na neho preniesol dôkazné bremeno, aby
vyvrátil tvrdenie a dôkazy žalobcu o výskyte vady na predmete kúpy, ale najmä absolútna dôkazná
pasivita žalobcu v spore, ktorému sa nepodarilo preukázať základné žalobné tvrdenie o prítomnosti vady
predmetu kúpy v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy.

31. Neunesenie dôkazného bremena žalobcu ohľadom preukázania zákonných predpokladov
upravených v § 597 Občianskeho zákonníka pre právne účinné odstúpenie od kúpnej zmluvy
spočívajúce v existencii vady na predmete kúpy v čase jej uzatvorenia, ktorá vyšla najavo až dodatočne,
nevyhnutne rezultuje v prehru v spore.

32. Na uvedenom základe, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalovaného v jeho odvolaní,

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil
a žalobu zamietol; vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel
opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

33. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).