Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 5, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/85/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111215241
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8111215241.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcov: 1./ G.. K. G., U..

XX.X.XXXX, R. H. D., D. U.. XXXX/XX, 2. / G.. G. G., U.. XX.X.XXXX, R. H. D., D. U.. XXXX/XX, obaja
právne zastúpení: JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti
žalovaným: 1./ Y. R., U.. X.XX.XXXX, R. H. D., D. XXXX, 2./ K. I., U.. X.X.XXXX, R. H. D., Š. XXXX/X,
v konaní o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyne v 1. a 2. rade sú povinné nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným trovy konania v

rozsahu 100 %.

III. Žalobkyne v 1. a 2. rade sú povinné nahradiť spoločne a nerozdielne trovy štátu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 01.06.2011 sa žalobkyne domáhali, aby súd určil, že závet
zo dňa 06.09.1995 napísaný poručiteľom L. G., A.. G., U.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D.Č. U.
XXXX/XX, D. XXX XX vo forme notárskej zápisnice N 416/1995, Nz 325/95 JUDr. Evou Loumovou je
neplatný. Na náhradu trov konania navrhli zaviazať spoločne a nerozdielne žalované. Žalobný návrh
odôvodnili závetom spísaným dňa 06.09.1995 vo forme notárskej zápisnice N 416/1995, Nz 325/95

JUDr. Evou Loumovou, notárkou, na základe ktorej poručiteľ určil za dedičov v časti pozostalosti,
konkrétnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. D., parc. č. XXXX, druh pozemku - záhrady o
výmere 770 m2 a parcely č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 342 m2,
zapísané na LV č. XXX, kat. úz. D., v podiele 2/3, žalované v rovnakom pomere. Žalobkyne závet v
prebiehajúcom dedičskom konaní sp.zn. 35D 236/2010, Dnot 213/2010 spochybnili s poukázaním na
obmedzenú spôsobilosť poručiteľa na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 24Nc
709/02 zo dňa 16.02.2004. Na základe toho je možné usudzovať, že závet spísaný poručiteľom je

neplatný v dôsledku duševnej poruchy poručiteľa, ktorou trpel od roku 1956 a opakovane sa liečil na
psychiatrii. Žalobkyne sa domnievajú, že závet je neplatný aj pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť,
keď časť majetku odkázal aj žalobkyniam bez bližšej špecifikácie. V neposlednom rade sa žalobkyne
domnievajú, že závet odporuje ust. § 479 Občianskeho zákonníka, pretože ony ako neopomenuteľné
dedičky zrejme nedostanú z majetku adekvátny zákonný podiel.

2. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila, závet spísaný notárkou je v plnom rozsahu platný a jeho

opodstatnenosťvyplývazostarostlivostižalovanejv1.radeonebohéhoporučiteľaviacakotrinásťrokov.

3. Žalovaná v 2. rade uviedla, že svojho dedičského nároku sa v plnom rozsahu vzdáva v prospech
žalovanej v 1. rade.4. Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom č.k. 15C/85/2011-201 tak, že žalobu zamietol a o trovách
konaniach si vymienil rozhodnúť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok

bol vyhlásený dňa 16.4.2014 a z odôvodnenia vyplýva, že stav nebohého poručiteľa L. G. bol
posudzovaný opakovane od roku 1989, pričom k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony došlo až na
základe znaleckého posudku č. 6/2003 vypracovaného znalkyňou MUDr. Evou Vraníkovou. Nebohý L.
G. opakovane žiadal o vrátenie spôsobilosti na právne úkony, teda jeho zdravotný stav bol vyšetrovaný
v roku 2006 znalcom G.. L. G., ktorý neodporúčal úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nad

rámec obmedzenia. Súd poukázal aj na vyjadrenie nebohej manželky poručiteľa, ktorá o ňom uviedla,
že nikdy na ňom duševnú poruchu nepobádala, mali usporiadané manželstvo, manžel riadne pracoval
a staral sa o deti. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ako neopodstatnené vnímala aj samotná
žalobkyňa G. G., o čom svedčí odvolanie podané jej osobou voči rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
24Nc/709/02-53, v ktorom vyslovila presvedčenie, že došlo k vážnemu zásahu do práv jednotlivca.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobkyne, v ktorom namietali, že súd nevykonal
dokazovanie v zmysle ich návrhov za účelom doplnenia znaleckého dokazovania znalkyňou G.. Q. L..

6. Krajský súd v Prešove rozhodol dňa 28.4.2015 uznesením č.k. 20Co/119/2014-235 tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení vyhodnotil záver súdu prvej

inštancie vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti závetu z dôvodu duševnej poruchy za predčasný a vytkol mu
nevykonanie ďalšieho dokazovania v zmysle návrhu žalobkýň odborným posúdením znalcom.

7. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu a vo veci opätovne
rozhodol.

8. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dôkazov vykonaných pred zrušením prvoinštančného rozsudku
výsluch strán sporu, znalecké posudky G.. I. T. č. 8/2012, G.. Q. L. č. 6/2013, spisovým materiálom
Okresného súdu Prešov 35D/536/2010, 16Nc/660/89, 24Nc/709/02, 25Ps/12/2004, 27Ps/30/2008 a
doplnil dokazovanie znaleckým posudkom z odboru 480000 zdravotníctvo a farmácia, odvetvie 481700

psychiatria G.. G. H.Č. č. posudku 1/2018 a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 24.10.2010 zomrel poručiteľ L. G., U.. XX.XX.XXXX. Na základe oznámenia o úmrtí zaslaného
Mestom Prešov Okresnému súdu Prešov 02.11.2010 začalo dedičské konanie po nebohom. Na
prejednanie dedičstva bol poverený notár JUDr. Magdaléna Šebeňová dňa 04.11.2010. Z potvrdenia

o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov súd zistil, že nebohý zanechal závet N
416/1995 vo forme notárskej zápisnice napísanej notárom JUDr. Evu Loumovou dňa 06.09.1995. Znenie
závetu je nasledovné: „ I. Ja, L. G. rozhodol som sa urobiť poriadok so svojím majetkom, ktorý vlastním.
Som v pokročilom veku. Vlastním nehnuteľnosti v katastrálnom území Prešov, a to rodinný dom na ulici
C. - rozostavaný a celý priľahlý pozemok. Tieto nehnuteľnosti po svojej smrti ponechávam K. I., U..

XX.XX.XXXX, bytom D., Š. X a Y. R., U.. XX.XX.XXXX, bytom D., H. X v rovnakom pomere, lebo sa
o mňa starajú, postarajú sa o mňa v starobe a vystroja mi pohreb, obvyklý miestnym pomerom. Mám
2 dcéry - K. K. G. G., ktorým ponechávam všetok ostatný majetok a zároveň na základe dohody so
závetnými dedičkami budú v určitej výške, ak sa medzi sebou dohodnú, uspokojené aj z nehnuteľnosti v
D., U. Z. C. XX. Moja manželka K., A.. G. je v celom mojom konaní po mojej smrti vylúčená z práv dediť.

Toto je moja posledná vôľa, ktorú robím dobrovoľne a prajem si, aby ju každý rešpektoval. II. O tom bola
táto notárska zápisnica napísaná, účastníkovi prečítaná, ním schválená a vlastnoručne podpísaná.“

10. Uznesením Okresného súdu Prešov v dedičskej veci po nebohom L. G., A.. G. zo dňa 29.04.2011,
č.k. 35D 236/2010-41, Dnot 213/2010 boli G.. K. G. K. G.. G. G. odkázané na podanie žaloby o určenie

neplatnosti závetu v lehote 30 dní.

11. Zo spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 24Nc 709/02 vyplýva, že na základe podnetu JUDr. Daniely
Babinovej zo dňa 10.10.2000 bolo začaté súdne konanie vo veci L. G. o obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony menovaného. Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom dňa 16.02.2004 sp.zn. 24Nc

709/02-53 o obmedzení spôsobilosti na právne úkony odporcu L. G., U.. XX.XX.XXXX tak, že tento
nie je spôsobilý vystupovať pred súdmi, prokuratúrou, orgánmi polície, štátnej a verejnej správy, ani
sa na nich obracať s písomnými, ústnymi alebo inými podaniami. Upustil od doručenia rozsudku
odporcovi, náhradu trov štátu a účastníkom konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť09.04.2004. Súd vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku č. 6/2003 znalkyňou G.. Y. H.,
ktorá diagnostikovala nebohému Paranoiu querulans a v posudkovej časti uviedla, že menovaný
je spôsobilý si sám vybavovať svoje záležitosti finančné vo výške svojho dôchodku, nie je však

spôsobilý vystupovať pred súdmi, úradmi a inými inštitúciami, nie je spôsobilý sám si vybavovať svoje
záležitosti písomné. Neodporučila doručovať menovanému písomnosti týkajúce sa prebiehajúceho
konania a doporučila čiastočné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v zmysle posudkovej časti.
V objektívnom psychiatrickom náleze znalkyňa uviedla, že počas vyšetrenia menovaný spolupracuje,
vedomie má jasné, orientovaný je správne, na otázky odpovedá v rámci bludne zmeneného myslenia

v zmysle paranoidne perzekučných bludov a následným vplyvom na konanie vyšetrovaného, ktoré sa
prejavuje querulans, teda písaním sťažností na rôzne úrady a inštitúcie na domnelých nepriateľov a
prenasledovateľov. S rozhodnutím sa nestotožnila a podala voči nemu odvolanie žalobkyňa v 2. rade
a súdu to zdôvodnila tak, že to urobiť musela na otcovo nariadenie. Odvolanie zdôvodnila nesprávnym
právnym posúdením a neúplne zisteným skutkovým stavom.

12. Zo spisového materiálu Okresného súdu Prešov 16Nc 660/89 súd zistil, že návrh na pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony bol podaný ONV Prešov dňa 28.03.1989 z dôvodu mnohých sťažností
a podnetov predložených L. G., pričom jedná sa o osobu trpiacu duševnou poruchou. Okresný súd
Prešovuznesenímzodňa03.04.1989začalkonaniezúradnejmociopozbaveniespôsobilostinaprávne
úkony L. G.Č.. Uznesením zo dňa 14.02.1991, č.k. 16Nc 660/89-78, právoplatné 03.04.1991 konanie

zastavil. V odôvodnení uznesenia uviedol, že počiatky duševnej choroby L. G. spadajú do obdobia 2.
svetovej vojny, počas ktorej bol aktívny v zahraničnom odboji. Prvý záznam zdravotnej dokumentácie
pochádza z roku 1960, kedy bol konštatovaný paranoidný stav a bolesti hlavy. Od roku 1963 bol úplne
invalidným dôchodcom a v rokoch 1963 až 1968 sa aktívne zúčastňoval kontrolných vyšetrení. Znalkyňa
v znaleckom posudku zistila, že vyšetrovaný trpí duševnou poruchou Paranoia querulans, avšak táto je

dlhodobo v stave kľudu a zlepšenia, teda v remisii a celkový zdravotný stav vyšetrovaného je vzhľadom
na vek obzvlášť dobrý. Podľa znalkyne sa vyšetrovaný vie správne orientovať v čase, priestore a
osobách, dokáže sa v bežnom živote o seba postarať aj sám a sám si vykonávať svoje záležitosti.
Obtiažne sa s ním nadväzuje kontakt pre jeho negativistické postoje k okoliu, no po spoznaní druhej
osoby sa jeho postoj mení. V predmetnom konaní súd vypočul aj manželku L. G. K. G. ktorá uviedla, že

nikdy nepobadala žeby manžel trpel duševnou poruchou a iba raz bol liečený, avšak nie na psychiatrii,
ale na nervovom oddelení. Ďalej uviedla, že mali usporiadané manželstvo, manžel riadne pracovala
a staral sa o deti, nikdy ju fyzicky nenapádal, vážil si ju a riadne prispieval na domácnosť. Vyslovila
presvedčenie, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nie je dôvodné.

13.ĎalejsúdzpripojenýchspisovOkresnéhosúduPrešov25Ps12/2004a27Ps30/2008zistil,žeL.G.v
uvedenýchkonaniachpožiadalovráteniespôsobilostinaprávneúkony,avšakpoznaleckomdokazovaní
vychádzajúc zo znaleckého posudku G.. L. G. č. 160/2006 tento neodporúčal úplné pozbavenie
spôsobilostinaprávneúkonynadrámecdoterajšiehoobmedzeniavystupovaťpredsúdmi,prokuratúrou,
orgánmi polície, orgánmi štátnej a verejnej moci a ani sa na nich obracať s písomnými , ústnymi alebo

inými podaniami. Doporučil ponechať volebné právo a možnosť vybavovať si svoje finančné záležitosti.

14. V konaní na návrh žalobkýň so súhlasom žalovaných boli vypracované znalecké posudky G.. I. T.
K. G.. Q. L..

15. Zo znaleckého posudku G.. I. T., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
(liečbaalkoholizmuatoxikománie,gerontopsychiatria)č.8/2012súdzistil,ženebohýporučiteľL.G.trpel
duševnou poruchou Paranoia querulans - trvalá porucha s bludmi. Ochorenie menovaného sa navonok
prejavovalo poruchou myslenia, kde dominovali pevne skĺbené, systematicky spracované bludy úkorné,
perzekučné, vzťahovačné, podozrievavosť voči niektorým štátnym orgánom, čo sa navonok prejavovalo

písaním rôznych sťažností, žiadostí, podnetov a pri nesplnení jeho často nezmyselných požiadaviek ho
toutvrdzovalovtom,žesamudejekrivda.Ochoreniesazačalopravdepodobneprejavovaťodroku1956
a v roku 1959 mu bol diagnostikovaný paranoidný stav navodený vzťahovačnosťou a prepracovanosťou.
V roku 1990 diagnóza Paranoia querulans t.č. v remisii. V roku 2003 paranoidná porucha - Paranoia
querulans a v roku 2006 trvalá porucha s bludmi psychoorganicky zatiaľ ešte z forenznopsychiatrického

hľadiska nevýznamne modifikovaná. Táto neliečená duševná porucha mala na konanie menovaného
samozrejme negatívny vplyv - hlavne pre jeho osobu, nakoľko stále bojoval za svoju spravodlivosť a
práva. Porucha je ťažko liečiteľná, lebo jedinci s touto diagnózou nemajú pocit choroby a často ani
rodina a okolie si to neuvedomuje. Intelektové schopnosti bývajú často do konca života neporušené,ako to bolo i v tomto prípade, že ani vysoký vek neovplyvnil rozumové schopnosti a do konca života
bojoval. V bežnom živote sa o seba dokázal postarať, finančné nezhody za života popísané neboli.
Na otázku, či poručiteľ L. G. bol spôsobilý na právne úkony a to konkrétne na zriadenie závetu vo

forme notárskej zápisnice zo dňa 06.09.1995 znalkyňa odpovedala, že menovaný bol spôsobilý na úkon
zriadenia závetu vo forme notárskej zápisnice dňa 06.09.1995. Poukázala na to, že súdna znalkyňa
v roku 1990 po vyšetrení ho neodporučila pozbaviť spôsobilosti na právne úkony ani čiastočne, k
obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony došlo v roku 2004 a znalec v roku 2006 v znaleckom posudku
uviedol, že menovaného nie je potrebné obmedziť vo finančnej oblasti, ani v práve voliť. Poručiteľ L.

G. uskutočnil úkon zriadenia závetu v duševnej poruche podľa predpokladu znalkyne v remisii, pretože
chcel spravodlivo vyriešiť majetkové pomery medzi dcérami a obdarovanými, ktoré sa o neho starali.

16. Nakoľko žalobkyne sa s vypracovaným znaleckým posudkom nestotožnili, súd znalkyňu predvolal
na súdne pojednávanie. Znalkyňa zotrvala na záveroch vypracovaného znaleckého posudku, poukázala
na obdivuhodné duševné zdravie nebohého L. G. v tom význame, že aj vo vysokom veku si vedel osvojiť

rôzne právne záležitosti, venoval sa bylinkárstvu a to až do takej miery, že bylinkami sa liečil, predával
ich, vysvetľoval ich použitie. Na položenú otázku, či znalkyňa môže vylúčiť, že choroba, ktorou nebohý
poručiteľ trpel neovplyvňovala jeho úsudok pri spisovaní závetu uviedla, že jednoznačne to vylúčiť
nemôže, ale jeho celoživotný boj sa zameral iným smerom a netýkal sa finančných záležitostí. Na ďalšiu
otázku ako znalkyňa usúdila, že nebohý poručiteľ bol spôsobilý zriadiť závet, keď bol obmedzený vo

vystupovaní tak písomnom, ako aj ústnom pred súdmi, prokuratúrou, orgánmi polície, štátnej a verejnej
moci znalkyňa uviedla, že ešte v roku 2006 súdny znalec nedoporučoval úplné pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony, ponechal mu dispozíciu vo sfére finančnej.

17. Na návrh žalobkýň súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou G.. Q. L., znalkyňou z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria).
Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 6/2013, z ktorého súd zistil, že znalkyňa diagnostikovala u
posudzovaného L. G.Č. trvalú poruchu s bludmi (stará klasifikácia Paranoia querulans), ktorá sa začala
prejavovať v roku 1956, pacienta plne invalidizovala, trpel ňou celý život, liečil sa iba krátkodobo v
roku 1960, inak sa liečbe nepodroboval. V dôsledku uvedenej choroby písal neopodstatnené námety,

sťažnosti a pripomienky na rôzne inštitúcie. Ochorenie sa u menovaného prejavovalo práve písaním
neopodstatnených sťažností, nadmernou kritičnosťou, na základe ktorej sa dostával do konfliktov v
práci a s úradmi. Sťažnosti boli podmienené psychickou poruchou na podklade bludných výkladov a
chcel nimi dosiahnuť nápravu domnelej nespravodlivosti a krivdy. Tiež sa to prejavovalo tým, že svoj
vlastný byt považoval nie za bezpečné miesto, sám seba označoval ako bezbytovca a svoju adresu v

korešpondencii v listoch neuvádzal. Napriek tomu, že dostával podnety zvonku o tom, že jeho sťažnosti
sa nezakladajú na reálnom podklade a nič neriešia, nebol schopný korekcie a testovania reality. Choroba
u nebohého prepukla v roku 1959 a v 60-tych rokoch bol daný do invalidity. V roku 1990 ochorenie
znalkyňou označené za stabilizované v štádiu remisie a z obdobia rokov 1991 až 1995 nie sú k dispozícii
žiadne informácie o priebehu choroby. Nebohý absolvoval početné ambulantné vyšetrenia, bol dvakrát

ústavne liečený na psychiatrickom oddelení. Od roku 1990 bol dlhodobo psychiatricky neliečený, resp.
žiadne zmienky o liečbe a vyšetreniach sa v zdravotnej dokumentácii nenachádzajú. Ochorenie je
liečbou obvykle ťažko ovplyvniteľné. Na otázku, či poručiteľ L. G.Č. bol spôsobilý na právne úkony, a to
konkrétne na úkon zriadenia závetu vo forme notárskej zápisnice 06.09.1995 znalkyňa odpovedala, že
nie je možné sa spätne vyjadriť jednoznačne, či ako znalec by odporúčala pozbavenie spôsobilosti na

právne úkony, konkrétne na úkon zriadenia závetu, nakoľko nie je k dispozícii psychiatrické vyšetrenie
z tohto obdobia. Znalkyňa uviedla, že v závere sa vyskytujú formulácie, ktoré by mohli byť produktom
ochorenia na ktoré trpel. Konkrétne formulácia, že manželka je vylúčená z dedenia, čo nie je nijako
odôvodnené poručiteľom a je to teda bezdôvodné vydedenie. Malo sa jednať o chorobný popud, keď
menovaný udával, že jeho manželka mu bola nasadená ŠTB a o jeho vzťahu k nej sa nechcel ani na

jednom pojednávaní vyjadriť. Podľa vyjadrenia poručiteľa sa manželka nemá volať G., ale pani Malá
a manželstvo bolo neplatné. Podľa znalkyne poručiteľ L. G. vedel posúdiť v určitých veciach následky
svojho konania a síce vtedy, ak nesúviseli s jeho bludnými presvedčeniami. Závet spísaný 06.09.1995
poručiteľom L. G. bol podľa znalkyne spísaný v čase pretrvávajúceho ochorenia (trvalá porucha s
bludmi), avšak nie je možné jednoznačne povedať, či bol tento úkon vyslovene následkom duševnej

poruchy. K tomuto chýbajú práve z inkriminovaného obdobia údaje o stave poručiteľa.

18. Žalobkyňa v 1. rade v konaní vypočutá nebola z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý
podľa lekárskej správy jej neumožňuje byť vypočutou na súdnom pojednávaní.19. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že o závete sa dozvedela až v dedičskom konaní a bol to pre ňu
šok. Otca si pamätá ako dobrého a láskavého, nebol na nich fyzicky agresívny a jeho lásku cítili v

neposlednom rade aj v tom, že im umožnil vyštudovať. Rokmi sa však jeho zdravotný stav zhoršoval, čo
žalobkyňa vnímala tak, že u otca nenachádzali porozumenie. Otec stále niečo písal, mal pocity krivdy,
ublíženosti a žalobkyňa až neskôr pochopila, že sú to príznaky jeho duševnej choroby. Žalobkyňa si
nevie vysvetliť, prečo sa otec v závete takto rozhodol, nemyslí si žeby ich nemal rád ale nerozumie, čo
pre neho také žalovaná v 1. rade urobila.

20. Žalovaná v 1. rade uviedla, že závet po nebohom L. G. považuje za platný, nakoľko bol
spísaný notárkou a nebohý nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, len v nej bol obmedzený.
Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom závetu a o ktorej žalovaná v 1. rade nemala vedomosť, túto
nevyužíva,anivnejnebýva.Správaniežalobkýňakodcérnebohéhosajejnepáčilo,pretožesaopánaG.
13 rokov nestarali a starali sa o neho žalované, za čo im nebolo poďakované. O obmedzení spôsobilosti

na právne úkony nebohého poručiteľa sa žalovaná v 1. rade dozvedela až po jeho smrti, poznala ho ako
normálne sa správajúceho človeka, sťažoval sa na dcéry a od týchto utekal. O spísaní závetu nebohým
žalovaná v 1. rade vedomosť nemala. Spomenula si, že nebohý sa vyjadril, že na ňu bude pamätať ak
by sa mu niečo stalo.

21. Žalovaná v 2. rade uviedla, že o úmysle darovať majetok nebohým poručiteľom v prospech
žalovaných vedela, pretože rozprával o tom pomerne často. Nebohý poručiteľ býval u ich matky asi 13
rokov. Nebohý L. G. sa odsťahoval od ich matky potom, ako sa k nej prisťahovala žalovaná v 1. rade
a priestor matkinho 1-izbového bytu už pre všetkých nepostačoval. Žalovaná v 1. rade sa o nebohého
starala spôsobom, že mu dala najesť, oprala mu a vtedy sa nebohý aj vyjadroval, že im niečo nechá

na Solivare.

22. Súd pôvodne návrh na doplnenie dokazovania vyhotovením dodatku k znaleckému posudku
znalkyne G.. Q. L. posúdením písomnosti zo spisového materiálu 18C/34/2006 vo veci žalobcu L.
G. proti žalovanému Ministerstvo spravodlivosti o priznanie vojenského plného invalidného dôchodku,

25Ps/12/2004, Ncc/188/99 a 1Sd/4/2009, aby sa po oboznámení s listinami z označených spisov
znalkyňa vyjadrila k spôsobilosti nebohého poručiteľa zriadiť platný právny úkon, závet, vo forme
notárskej zápisnice zamietol, nakoľko to nepovažoval za účelné a hospodárske, keďže so spisovým
materiálom 16Nc/660/89, Nc/709/02, 24P/116/2004, 25P/143/2006, 25Ps/12/2004, 27Ps/30/2008 - v
rámci tohto spisového materiálu mala možnosť oboznámiť. Spisy Okresného súdu Prešov 18C/34/2006

a Krajského súdu Prešov 1Sd/4/2009 sú z obdobia viac ako 10 rokov po spísaní závetu a z pohľadu
súdu nie sú relevantné na posúdenie spôsobilosti na právne úkony nebohého poručiteľa.

23. Uznesením č.k. 15C/85/2011-256 zo dňa 29.11.2017 súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria)

a podaním znaleckého posudku poveril súdneho znalca G.. G. T. potom ako zistil, že znalkyňa G.. Q.
L.Á. bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov. Podaním doručeným súdu 13.12.2017 G.. G. T. požiadal OS
Prešov o ustanovenie iného znalca v predmetnej veci z dôvodu možnej zaujatosti, nakoľko žalobkyňa
v 1. rade bola niekoľko rokov ich pacientkou.

24. Uznesením č.k. 15C/85/2011-265 zo dňa 16.1.2018 súd rozhodol o vylúčení G.. G. T. ako súdneho
znalca z predmetného konania a podaním znaleckého posudku poveril súdneho znalca G.. G. H..

XX. Znalkyňa doručila súdu dňa 10.3.2018 znalecký posudok č. 1/2018, v ktorom zodpovedala na
nasledujúce otázky:

1./ Zistiť, či je možné po posúdení listinných dokladov, ktoré spísal nebohý poručiteľ ako aj po posúdení
návrhov na začatie konania, ktoré spísal osobne poručiteľ a ktoré sú pripojené k súdnemu spisu,
jednoznačne uviesť, či bol poručiteľ L. G., U... XX.X.XXXX, spôsobilý na právne úkony, a to konkrétne
na úkon zriadenia závetu vo forme notárskej zápisnice dňa 6.9.1995?
2./ Posúďte písomné listinné dôkazy za tým účelom, či z nich vyplýva, že poručiteľ trpel duševnou

poruchou?
3./ Uveďte ďalšie skutočnosti, dôležité vzhľadom na predmet konania a vykonané znalecké šetrenie.
Zo záveru znaleckého posudku v bode III vyplýva:Otázka č. 1: Po posúdení listinných dokladov, ktoré spísal nebohý poručiteľ, ako aj návrhov na začatie
konania, ktoré spísal osobne poručiteľ a ktoré sú pripojené k súdnemu spisu sa znalec v súčasnosti
domnieva, že aj napriek tomu, že v období spísania závetu (R1995) nie sú k dispozícii lekárske

záznamy menovaného o priebehu jeho duševnej choroby či sťažnosti adresované na rôzne inštitúcie
(tzv. kverulácie), vychádzajúc z vyššie uvedených zistení v znaleckom posudku, že trvala porucha s
bludmi, diagnostikované u neb. je ochorenie prejavujúce sa celý život, ktoré progreduje (zhoršuje sa)
hlavne, keď je neliečené, znalec sa v súčasnosti prikláňa skôr k záveru, že menovaný nebol plne
spôsobilý na spísanie závetu formou notárskej zápisnice v tom období a konal pod vplyvom jeho trvalej,

neliečenej duševnej poruchy.
Otázka č. 2: Znalec sa v súčasnosti domnieva, že vzhľadom na vyššie, v znaleckom posudku uvedené
išlo jednoznačne u menovaného o trvalé duševné ochorenie datované už od r. 1959, ktoré nie je len
prechodné, ide o tzv. Trvalú poruchu s bludmi v minulosti označovanú ako Paranoia kverulans, dg.
F22.0 - podľa MKCH 10. revízie. Toto ochorenie pretrváva celoživotne, má chronický priebeh, postihnutí
v liečbe nespolupracujú, odporučené lieky neužívajú, na psychiatrické kontroly sa nedostavujú, chýba

im pocit chorobnosti, svoje ťažkosti popierajú a naďalej žijú v chorobnom, bludnom presvedčení. V
dôsledku duševnej choroby bol menovaný aj plne invalidizovaný. Už v r. 1981 bol podaný ambulantným
psychiatrom návrh na preskúmanie spôsobilosti na PÚ a zbavenie svojprávnosti, ale až v r. 1990 bol
súdnoznalecký psychiatrický vyšetrený. Aj napriek tomu, že súdny znalec G.. M. poukázala na trvalé
paranoidné ladenie s narušenou kritickosťou a súdnosťou, s naďalej prítomnými kveruláciami, nenavrhla

jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, nakoľko usúdila, že t.č. je ochorenie v štádiu úzdravy
(tzv. remisia) a tiež, že údajne ako znalec nemala dostatok informácií ohľadom jeho kverulácií, avšak
odporučila o rok opäť preskúmať jeho spôsobilosť na PÚ v prípade opakovaných sťažností. Znalec sa
v súčasnosti domnieva, že u menovaného bola už počas znaleckého vyšetrenia v r. 1990 jednoznačná
indikácia k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony, a to hlavne vo vzťah k štátnym orgánom, súdom,

úradom či iným inštitúciám, vzhľadom na jeho nespočetné kverulácie spadajúce pod obraz jeho trvalej
duševnej poruchy, ktorá bola neliečená pre nespoluprácu z jeho strany. Znalec sa nestotožňuje s
tvrdením, že v tom čase bolo ochorenie v štádiu úzdravy (remisie), a že znalec G.. M. nemala dostatok
informácie, nakoľko kverulácie boli v tom čase popisované samotným znalcom, paranoida pretrvávala, a
to, že sa menovaný nedostavoval na psychiatrické kontroly, že chýbali lekárske záznamy len potvrdzuje

priebeh a progresiu (zhoršovanie) jeho neliečenej, trvalej duševnej choroby.
Otázka č. 3: Ďalšie skutočnosti dôležité vzhľadom na predmet konania a vykonané znalecké šetrenie
sú uvedené v Posudkovej časti ZP.
Strana žalobkýň sa so závermi ZP č. 1/2018 stotožnila. Žalovaná v 1. rade zotrvala na presvedčení, že
závet bol zriadený platne.

26. Podľa § 38 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),
(1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou.

27. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

28. Podľa § 461 ods . 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

29. Podľa čl. 15 C.s.p.,
(1)Dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,naktorýchspočíva
tento zákon.
(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

30. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.31. Závet je jednostranný právny úkon, ktorým sa fyzická osoba (poručiteľ) svojou poslednou vôľou
rozhodla urobiť poriadok so svojim majetkom pre prípad smrti. Závet musí byť zhotovený v zákonom

predpísanej a požadovanej forme. Závet musí urobiť poručiteľ osobne a musí ísť o výslovný prejav
poručiteľovej vôle, aby nevzbudzoval žiadne pochybnosti o jeho obsahu. Závet môže spísať každá
fyzickáosobaplnespôsobilánaprávneúkonypodovŕšení15-tehovekuživota.Takistoniejemožné,aby
závet spísala osoba plne pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo osoba konajúca v duševnej
poruche. Pri obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, ktorá je obmedzená rozhodnutím súdu, môže

dôjsť k napísaniu závetu takouto osobou v prípade, ak nebola spôsobilosť na tento úkon súdom výslovne
vylúčená, alebo ak nemožno z rozhodnutia súdu vyvodiť záver o nemožnosti, resp. neschopnosti
spísania závetu. V danom prípade spísal nebohý poručiteľ závet vo forme notárskej zápisnice, teda
kvalifikovaným notárom tak, aby sa v čo najväčšej miere možnosť napadnutia neplatného závetu pred
súdom eliminovala. V predmetnej veci sa žalobkyne domáhajú vyslovenia neplatnosti poručiteľom
spísaného závetu N 416/1995, Nz 325/95 z dôvodu, že v čase jeho spísania poručiteľ trpel duševnou

poruchou a na takýto právny úkon nebol spôsobilý.

32. Zo znaleckého posudku G.. I. T. vyplýva, že poručiteľ síce trpel duševnou poruchou
Paranoia querulans - trvalá porucha s bludmi, avšak táto sa navonok prejavovala poruchou
myslenia s prítomnosťou systematicky spracovaných bludov úkorných, perzekučných, vzťahovačných,

podozrievavosť voči niektorým štátnym orgánom, čo malo za následok písanie rôznych sťažností,
žiadostí, podnetov a po nesplnení poručiteľom požadovaných nezmyslených požiadaviek žil tento v
presvedčení, že sa mu deje krivda. Intelektové schopnosti menovaného však boli v tomto prípade aj
napriek vysokému veku zachované a nemali vplyv ani na jeho rozumové schopnosti. V závere znalkyňa
uviedla, že poručiteľ L. G. bol spôsobilý na právny úkon zriadenia závetu vo forme notárskej zápisnice

dňa 06.09.1995.

33. Zo znaleckého posudku znalkyne G.. Q. L. vyplýva, že nebohý poručiteľ trpel trvalou poruchou
s bludmi podľa starej klasifikácie Paranoiou querulans a trpel ňou celý život. Obdobne znalkyňa
hodnotí vplyv tejto choroby na život poručiteľa, čo sa prejavovalo písaním neopodstatnených sťažností,

nadmernou kritičnosťou a následnými konfliktami v práci, či úradoch. Záverom znalkyňa konštatuje,
že závet spísaný 06.09.1995 bol spísaný v čase pretrvávajúceho ochorenia, avšak nie je možné
jednoznačne povedať, či bol tento úkon vyslovene následkom duševnej poruchy pre nedostatok
potrebných informácií z inkriminovaného obdobia.

34. Zo znaleckého posudku G.. G.Á. H. vyplýva, že nebohému poručiteľovi bola diagnostikovaná trvalá
porucha s bludmi, čo je ochorenie prejavujúce sa celý život, ktoré progreduje hlavne keď je neliečené.
Napriek tomu, že v období spísania závetu nie sú k dispozícii lekárske záznamy menovaného o priebehu
jeho duševnej choroby sa znalec domnieva a prikláňa skôr k záveru, že menovaný nebol plne spôsobilý
na spísanie závetu formou notárskej zápisnice a konal pod vplyvom jeho trvalej, neliečenej poruchy.

35. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je vždy závažným zásahom do osobnostnej integrity
človeka. Dotýka sa totiž spôsobilosti mať práva, ktoré je garantované čl. 5 Listiny a práva na súkromný
a rodinný život, ktoré je garantované v čl. 10 ods. 2 Listiny. Aj obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony je vždy závažným zásahom do osobnostnej integrity obmedzovaného. Dôvodom pre obmedzenie

spôsobilosti môže byť iba duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, pokiaľ dosiahne takého stupňa,
že človeku bráni v určitých záležitostiach samostatne právne jednať. K rozhodnutiu o obmedzení
spôsobilosti musí byť pristupované so zreteľom k subjektívnemu hľadisku v tom zmysle, že nie je
rozhodujúce o akú diagnózu duševnej poruchy sa v danom prípade jedná, ale relevantné je, ako sa
prejavuje v psychickej spôsobilosti konkrétnej osoby. Teda ide o tak podstatnú odchýlku od normálneho

psychického vývoja človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o vlastné záležitosti. Samotná
skutočnosť, že človek trpí duševnou poruchou ešte nie je dôvodom pre obmedzenie jeho spôsobilosti.
Navyše, každým súdnym rozhodnutím, ktorým dochádza k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony,
a ktorým sú vymedzené právne úkony, ku ktorým nie je účastník spôsobilý, sa stanovia výslovne
(explicitne).

36. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada ku všetkému, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany/účastníci. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorouje vykonávaniu dokazovania prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota
zákonnosti, hodnota pravdivosti, vierohodnosti. Aj po doplnení dokazovania dospel súd k záveru, že
žalobe nie je možné vyhovieť. Súd opätovne upriamuje pozornosť na sled udalostí a skutkové okolnosti

prípadu. Zdravotný stav nebohého poručiteľa bol znalcom posudzovaný už v rokoch 1989-1990 (5 rokov
pred spísaním závetu), pričom znalec G.. M. síce menovanému diagnostikovala diagnózu Paranoia
querulans, avšak poukázala na to, že menovaný je orientovaný v čase, v priestore a osobách , vie
sa o seba postarať, vie vykonávať svoje záležitosti. Jeho ochorenie bolo v tom čase dlhodobo v
stave kľudu, zlepšenia a celkový zdravotný stav vyšetrovaného vzhľadom na vek bol obzvlášť dobrý.

K obmedzeniu spôsobilosti menovaného na právne úkony došlo až na základe znaleckého posudku
6/2003 G.. Y. H.A. (8 rokov po spísaní závetu), ktorá diagnostikovala rovnaké ochorenie Paranoiu
querulans a doporučila obmedziť L. G. v spôsobilosti na právne úkony spôsobom, že tento nie je
spôsobilý vystupovať pred súdmi, prokuratúrou, orgánmi polície, štátnej a verejnej správy, ani sa na
nich obracať s písomnými, ústnymi, alebo inými podaniami. Neobmedzila ho vo vybavovaní si svojich
finančných záležitostí a ani v možnosti zriadiť závet. Zdravotný stav nebohého bol odborne posudzovaný

aj G.. L. G. č. posudku 160/2006 (11 rokov po spísaní závetu), ktorý ani v tom čase nedoporučoval úplné
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony potom, ako menovaného osobne vyšetril. Až zo znaleckého
posudku G.. G. H. č. 1/2018 (8 rokov po smrti poručiteľa a 23 rokov po spísaní závetu) vyplýva, že znalec
sa prikláňa k záveru úplnej nespôsobilosti menovaného na spísanie závetu z dôvodu, že jeho ochorenie
bolo celoživotné, prejavujúce sa progresiou zvlášť keď je neliečené a pri spísaní závetu formou notárskej

zápisnice konal pod vplyvom trvalej, neliečenej duševnej poruchy. Súdu sa závery znalkyne G.. H.
nejavia byť presvedčivé už aj s poukázaním na to, že znalkyňa nemala k dispozícii potrebnú lekársku
dokumentáciu a pochopiteľne nebohého nemohla osobne vyšetriť. Jej závery sú skôr všeobecné a
popisujú príznaky diagnózy ako takej. Na jednej strane znalec poukazuje na zhoršovanie sa choroby
v prípade jej neliečenia, na druhej strane zo znaleckého posudku G.. T. vyplýva, že porucha je ťažko

liečiteľná. Aj zo znaleckého posudku G.. L. vyplýva, že ochorenie je liečbou obvykle ťažko ovplyvniteľné.
Súd nevidí dôvod, aby lekársky posudok G.. M. z roku 1990, ktorá diagnostikovala nebohému L. G.
Paranoiu querulans, (avšak v tom čase v remisii) nepovažoval za dostatočne vierohodný zvlášť, keď
znalkyňa tohto osobne vyšetrila a mala nezastupiteľný kontakt s osobou menovaného. K obmedzeniu
spôsobilosti nebohého došlo až na základe znaleckého posudku G.. H. a k prehodnoteniu obmedzenia,

prípadne pozbavenia spôsobilosti na právne úkony nedošlo ani po vyšetrení menovaného G.. L. G.
v roku 2006. Všetci menovaní odborníci vyšetrovali nebohého L. G. osobne. Súd ďalej poukazuje na
hodnotenie osoby menovaného jeho blízkym okolím, teda nie odborníkmi a spôsob ako ho vnímali.
Manželka nebohého ešte v roku 1989 uviedla, že na ňom duševnú poruchu nepobádala. Nevidela
dôvod pre pozbavenie menovaného v spôsobilosti na právne úkony. Rovnako tak jeho dcéra G. G.

(žalobkyňa v 2. rade) voči rozsudku, ktorým bol jej nebohý otec obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony podala odvolanie a vytýkala rozhodnutiu vážny zásah do práv jednotlivca. V tomto konaní uviedla,
že to bolo z dôvodu nátlaku nebohého otca na jej osobu. V tomto konaní žalobkyňa v 2. rade G. G.
uviedla, že s otcom mali láskyplný vzťah a jeho stav sa zhoršoval až rokmi, keď mala pocit, že u neho
nenachádzala porozumenie. Až vtedy si uvedomila, že sú to príznaky duševnej choroby. Žalobkyne

však s otcom do kontaktu neprichádzali, keďže tento s nimi v spoločnej domácnosti dlhé roky pred
smrťou nežil. Naopak, žalovaná v 1. rade uviedla, že o jeho obmedzení v spôsobilosti na právne úkony
sa dozvedela až po jeho smrti, poznala ho ako normálne sa správajúceho človeka, ktorý sa sťažoval
na dcéry a od týchto utekal. Sama žalovaná v 1. rade sa o nebohého starala po dobu 13 rokov pred
smrťou. O úmysle spísať závet sa nebohý vyjadroval spôsobom, že na ňu bude pamätať ak by sa mu

niečo stalo. O úmysle darovať svoj majetok mala vedomosť žalovaná v 2. rade, keďže o tom rozprával
pomerne často. Bolo to asi z dôvodu, že žalovaná v 1. rade sa o nebohého starala, dala mu najesť,
oprala mu a vtedy sa mal vyjadrovať, že im niečo nechá na Solivare. Konaniu poručiteľa tak nemožno
uprieť racionálny dôvod. Dôkazy vyhodnotil súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že závet bol zriadený platne, keďže ho zriadila

osoba, ktorá nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a ani jej spôsobilosť pre potreby zriadenia
závetu, resp. vybavovania si svojich finančných záležitostí nebola obmedzená. Tiež sa žiada zdôrazniť,
že závet spisoval notár. Medicínski odborníci vyšetrujúci stav nebohého za jeho života a rovnako tak
aj znalkyňa G.. I. T. dospeli k záveru, že jeho duševná choroba sa prejavovala navonok poruchou
myslenia s prítomnosťou systematicky spracovaných bludov úkorných, perzekučných, vzťahovačných,

podozrievavosť voči niektorým štátnym orgánom, čo malo za následok písanie rôznych sťažností,
žiadostí, podnetov, avšak neprejavovalo sa v jeho orientácii v čase, priestore a osobách, schopnosti sa
o seba sám postarať a vybavovať si svoje záležitosti. Svedčí o tom aj jeho aktívny seniorský život, keď sa
venoval pestovaniu a predaju byliniek, čo naplnilo zmysel jeho života. Znalecký posudok G.. Q. L. bol prepotreby prijatia záveru o spôsobilosti nebohého L. G. úplne nevýpovedný a znalecký posudok G.. G.A. H.
jezpohľadusúdulenvšeobecnýmpopisomdiagnózy,ktoroutrpel.Znalkyňanemalakdispozíciilekárske
záznamy z rozhodného obdobia a nemala k dispozícii ani osobu menovaného. Jej znalecký posudok

nebol pre súd dostatočne presvedčivý na prijatie iného záveru ako toho, že žaloba je nedôvodná.

37. V rozsudku ze dne 6. 8. 2009, sp. zn. 30 Cdo 352/2008 (C 7658
), Nejvyšší soud uvedl,
že poněvadž neplatnost právního úkonu
podle § 38 odst. 2 ObčZ vyžaduje bezpečné zjištění,
že účastník právního úkonu nedokáže
posoudit následky svého jednání nebo své jednání ovládnout (srov. např. Sborník
stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí Nejvyšších soudů ČSSR,

ČSR a SSR, IV., ročník 1970, s. 456), je vyloučeno činit závěr o jednání v
duševní poruše na základě pravděpodobnosti či za skutkových okolností, které i přes
důkazní verifikaci soudu ve smyslu § 132 na nějž
by bylo lze aplikovat § OSŘ neumožňují učinit v uvedeném směru zcela

jednoznačný skutkový závěr § 38 odst. 2 ObčZ . Zdůraznil dále, že jakkoli
esenciálním důkazním podkladem v řízení, v němž je posuzováno, zda

předmětné právní jednání fyzické osoby bylo učiněno v duševní poruše
či nikoliv, je znalecký posudek
z příslušného oboru, nezbavuje to ještě soud povinnosti, aby se při
hodnocení důkazů ve smyslu § 132 OSŘ zabýval
úplností a přesvědčivostí zpracovaného posudku a tento důkazní prostředek
způsobem předvídaným v § 132 OSŘ hodnotil s dalšími
důkazními prostředky a s přihlédnutím ke všemu, co vyšlo v řízení najevo, včetně toho, co uvedli

účastníci. Aby soud mohl znalecký posudek
odpovědně hodnotit, nesmi se znalec ve svém posudku omezit na
podání odborného závěru, nýbrž v jeho posudku musí mít soud
možnost seznat, ze kterých zjištění v posudku znalec vychází,

jakou cestou k těmto zjištěním dospěl a na základě jakých
úvah došel ke svému závěru (srov. např. Rc 47/55). Závěry
znaleckého posudku
přitom nelze bez dalšího přebírat, ale je třeba v případě potřeby je ověřovat i jinými důkazy, a to

zejména tehdy, jestliže mohou být pochybnosti o správnosti závěrů znaleckého posudku. Tak je tomu
např. tehdy, připouští-li znalecký posudek
možnost zpřesnění jím uváděných údajů, avšak k tomuto zpřesnění znalec nepřikročí nebo
postupuje-li znalec ve znaleckém posudku
podle určitého předpisu, ale v dílčím závěru se od něho bez bližšího
zdůvodnění odchýlí (srov. Rc 33/95 ). Může také dojít ksituaci, kdy jednotlivé dílčí závěry ve svém souhrnu si do určité míry odporují, nebo vycházejí ze zjištění,
která neodpovídají znalcem popisovanému jevu, resp. souhrnu skutečností, k nimž měl znalec přihlížet.
Nejvyšší soud v tomto rozsudku dále uvedl, že s přihlédnutím k připomenuté judikatuře bylo nezbytné

při zpracování posudků přihlédnout i k ostatním důkazním prostředkům, resp. k výslechům účastníků,
zejména pak v nalézacím řízení vyslechnutým svědkům tak, aby byl vytvořen dostatečný podklad pro
následné znalecké zkoumání dané problematiky.

Výše uvedené závěry posléze Nejvyšší soud dále rozvinul v rozsudku ze

dne 21. 12. 2010, sp. zn. 30 Cdo 3614/2009 , a
to následujícím způsobem: „Je... nesprávné zaujímat závěr o
neplatnosti právního úkonu již nežijící
osoby z důvodu, že tato osoba učinila právní úkon v duševní
poruše, která ji činila k tomuto právnímu úkonu

neschopnou, na základě pravděpodobnosti... Výsledek důkazní verifikace všech v
úvahu přicházejících právně relevantních důkazních prostředků, resp. důkazů, které byly
v řízení navrženy, případně které jsou potřebné ke zjištění skutkového stavu a
vyplývají-li z obsahu spisu (§ 120 odst. 3 OSŘ ), musí z hlediska naplnění
podmínek pro aplikaci § 38 odst. 2 ObčZ představovat nikoliv možný či
pravděpodobně možný skutkový stav, nýbrž musí bezpečně představovat zjištěný skutkový stav bez
jakéhokoliv náznaku pravděpodobnosti, jejž bude (pro totožnost zjištěných skutečností na straně jedné
a skutečností předvídaných v hypotéze § 38 odst. 2 ObčZ na straně druhé) podřaditelný
pod uvedené hmotněprávní pravidlo. Přece jsou-li (byť nepatrné) pochybnosti o skutkových
okolnostech, které jsou identické se skutkovými okolnostmi předvídanými v hypotéze
příslušného pravidla chování (právní normy), nelze za této nejisté skutkové konstelace vůbec

uvažovat o aplikaci předmětné právní normy na
takto zjištěný skutkový stav, obzvláště v situaci, kdy se zpětně posuzuje, jaký byl zdravotní
stav již nežijící osoby v určitém (právně významném) období za jejího života. Soud tedy může
přistoupit k aplikaci dané právní normy až v
procesní situaci, kdy zjistí relevantní skutkový stav, nikoliv za procesní situace,
kdy sám (implicite) připouští určitou míru nesprávnosti takového skutkového
zjištění. Ustanovení § 153 odst. 1 OSŘ přitom jasně určuje, že soud
rozhoduje na základě zjištěného skutkového stavu věci, nikoliv na základě pravděpodobného
skutkového stavu věci. Před aplikačním aktem si tedy musí být soud jist, zda jím zjištěný
skutkový stav je identický, a tedy i podřaditelný pod výčet těch skutečností, které jsou obsaženy

v hypotéze příslušné právní normy, jež by v daném případě měla být aplikována či nikoliv.
Případné pochybnosti plynoucí ze získávaných informací z
provedených důkazů musejí být odstraněny již ve fázi hodnocení důkazů, kdy soudhodnotí důkazy podle své úvahy, a to každý důkaz jednotlivě a všechny důkazy v
jejich vzájemné souvislosti; přitom pečlivě přihlíží ke všemu, co vyšlo v řízení najevo,
včetně toho, co uvedli účastníci řízení (§ 132 OSŘ ).
Jinak vyjádřeno, po provedeném zhodnocení důkazů zde již musí být (napevno) zjištěn skutkový stav,
který (jistěže při existenci příslušné právní normy) buďto bude podřaditelný pod příslušné právní pravidlo
chování (právní normu), či nikoliv (např. i proto, že se žalobci nepodařilo žalobní tvrzení prokázat, a
nebyl tak zjištěn skutkový stav, na nějž by bylo možno aplikovat příslušnou právní normu).“

38. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

39. Podľa § 478 OZ, akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie §

484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.

40. Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

41. Ďalej žalobkyne dôvodili, že závet je neplatný aj pre jeho neurčitosť, keď v závete označenú
nehnuteľnosť odkázal žalovaným v 1. a 2. rade v rovnakom podiele a žalobkyniam odkázal zvyšný
majetok, pričom zároveň na základe dohody so závetnými dedičkami mali byť v určitej výške ak sa
medzi sebou dohodnú uspokojené z nehnuteľnosti v Prešove na ul. Jesenského 10 aj žalobkyne. Táto

formulácia je z pohľadu žalobkýň nezrozumiteľná a teda neplatná. Okrem uvedeného sa žalobkyne
domnievajú, že závet nespĺňa podmienku podľa ust. § 479 OZ o podiele potomkov pri dedení podľa
zákona. Relatívnu neplatnosť závetu rieši ust. § 479 OZ. V takomto prípade sa závet považuje za
platný, pokiaľ sa dedič dotknutý týmto závetom neplatnosti nedovolá. Keďže nárok neopomenuteľného
dediča je súčasťou jeho dedičského práva, musí ho uplatniť v rámci konania o prejednaní dedičstva

pred súdom, ktorý sa touto otázkou vyporiada, právne ju sám posúdi v dedičskom konaní, pretože
nejde o pohľadávku voči dedičom zo závetu. Teda keď je okruh dedičov vymedzený a žalobkyne ako
neopomenuteľné dedičky sa dovolajú relatívnej neplatnosti závetu v dedičskom konaní, nie je daný
naliehavý právny záujem na určení takejto neplatnosti závetu, pretože táto neplatnosť je riešená priamo
zákonom. Inak povedané, otázku relatívnej neplatnosti si rieši v rámci dedičského konania notár ako

súdnykomisáranikdyniejedanýnaliehavýprávnyzáujemnatom,abybolaotázkarelatívnejneplatnosti
závetu predmetom sporového konania. Rovnako tak akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú
právne následky čo rieši priamo zákon (§ 478 OZ). Žaloba bola nedôvodná aj v tejto časti namietanej
neplatnosti závetu pre jeho neurčitosť a nesúlad s ust. §§ 478 a 479 OZ.

42. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď neúspešné žalobkyne
sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %.

46. Neúspešné žalobkyne sú tiež povinné nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 % s poukázaním na to, že
súd priznal znalcovi G.. I. T. vyplatenie finančných prostriedkov preddavkovane zo štátnych prostriedkov,
v ostatných prípadoch boli peňažné prostriedky zložené stranami.Poučenie:

;Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.