Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/178/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810211260
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7810211260.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcov 1/ K.. K. K., , nar.
X. XX. XXXX, bytom W., E. Č.. XX, 2/ K. I., nar. XX. X. XXXX, bytom W., U. Č.. X, 3/ Z. J., nar. XX. X.
XXXX, bytom I., K. Č.. XX/XX, 4/. H. D., nar. XX. X. XXXX, bytom W., E. Č.. XX, 5/ V. I., nar. X. XX.
XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX W., 6/ Q. J., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Č. XX, XXX XX
J., Č., 7/ N. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX W. a 8/ N. I., nar. XX. X. XXXX, trvale

bytom U. XXXX/XX, XXX XX W., 9/ S. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom A., S. Č.. XXX, právne zastúpení
JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Ul. Akademika Hronca č. 9 proti žalovanej
O. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom W. Č.. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom
so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť - parcela č. X/X o výmere 147 m2 - záhrada, zameraná
geometrickým plánom č. XX/XXXX Z. W., s. r. o. zo dňa 21. 4. 2011 vytvorená z parcely J.-P. Č.. X,
vedená na LV č. XXX kat. územia W. v celosti p a t r í do dedičstva po neb. poručiteľke K. Z. r. I.,

narodenej XX. X. XXXX, naposledy bytom v W. Č.. XXX, zomrelej XX. X. XXXX.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia podaným návrhom sa domáhali, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Domáhali sa, aby súd určil, že nehnuteľnosť parcela č. X/X o výmere 147 m2 - záhrada,
zameraná geometrickým plánom č. XX/XXXX Geoplánom W., s. r. o. zo dňa 21. 4. 2011 vytvorená z

parcely J.-P. Č.. X, vedená na LV č. XXX kat. územia W. v celosti patrí do dedičstva po neb. poručiteľke
K. Z. W.. I., narodenej XX. X. XXXX, naposledy bytom v W. Č.. XXX, zomrelej XX. X. XXXX.

Návrh odôvodnili tým, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania užívali ich právni
predchodcovia, t. j. starí rodičia, neskôr rodičia dlhodobo a nerušene ako záhradu. Žalovaná a ani jej
právni predchodcovia spornú záhradu neužívali. Vo svojej žalobe žalobcovia uviedli, že sú dedičmi
po poručiteľke K. Z. r. I., nar. XX. X. XXXX, ktorá zomrela XX. X. XXXX a po ktorej bolo dedičstvo

prejednané notárkou S.. S. R., pod číslom A. XXX/XXXX, A. XXX/XXXX zo dňa X. X. XXXX. V
dedičskom konaní boli prejednané nehnuteľnosti, vedené na LV č. XX kat. územia W., pôvodne zapísané
v pozemnoknižnej vložke č. X. Podľa dohody dedičov nadobudli tieto nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctvažalobkyňav1.radeat.č.užnebohážalobkyňav5.rade,poktorejdedičmisastali-V.I.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX W., Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XX,
XXX XX J., Č., N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX W. a N. I., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom U. XXXX/XX, 048 01 W.. V dedičskom konaní nebola prejednaná pozemnoknižná parcela
K.. XX z pozemnoknižnej vložky č. X kat. územia W., ktorá bola podľa údajov katastra prevzatá do
cesty a nebola samostatne evidovaná na liste vlastníctva. Je zapísaná na LV č. XX v časti „iné údaje“.Poručiteľka nadobudla vlastníctvo k mpč. XX titulom dedenia v roku 1930 po svojich rodičoch, ako
maloletá. Odvtedy ju až do svojej smrti, t. j. do r. 2003 pokojne a nerušene užívala ako záhradu a
následne túto záhradu užívali a užívajú ju aj doteraz jej dedičia t. j. žalobcovia 1/ - 9/. Žalobcovia uviedli,

že ich právni predchodcovia, resp. aj oni záhradu, nachádzajúcu sa oproti ich rodinnému domu, ku
ktorej sa prechádza cez cestu a potok užívali vždy ako parcelu č. XX z pozemnoknižnej vložky č. X
kat. územia W.. V máji 2010, keď žalobkyňa 1/ robila v záhrade, ju vyzvala J. I. - matka žalovanej,
aby záhradu opustila s odôvodnením, že ju vlastní ona, resp. žalovaná - jej dcéra. Po slovnej výmene
názorov, keďže odmietla záhradu opustiť, matka žalovanej privolala na miesto políciu. Následne zistili,

že právni predchodcovia žalovanej si dali spornú záhradu osvedčiť notárom do svojho vlastníctva ešte
v roku 2008, následne - pravdepodobne, hneď v roku 2008 ju zdedila J. I., ktorá ju v roku 2010
darovala svojej dcére - žalovanej O. Š.X.. Podľa výpisu z LV č. XXX a kópie geometrického plánu,
zhotoveného Geodéziou W. s. r. o. pod číslom 106/2005 zo dňa 4. 10. 2005 ide o parcelu č. 4 vytvorenú
z pozkn. parcely č. XXX kat. územia W.. Hoci záhradu užívali už ich starí rodičia a ich rodina ju užíva
nepretržite doteraz, pred vydaním osvedčenia od nich nikto nežiadal príslušné vyjadrenie. Predmetná

záhrada je zo strany rodinného domu žalovanej oplotená betónovým múrikom vysokým asi 1 m so
vsadenými kovovými stĺpikmi a pletivom. Tento plot vymurovali v rokoch 1965 - 1970 pôvodní vlastníci
susedného pozemku - J., keď robili prístavbu k svojmu domu a z vykopaných základov navážali zeminu
na koniec ich záhrady. Po navŕšení zeminy spevnili pozemok práve výstavbou betónového oplotenia,
ktoré oddeľovalo ich záhradu od spornej záhrady. Podľa výpisu z pozemkovej knihy je mpč. XXX

zapísaná v pozemnoknižnej vložke XX, vedená na vlastníka Š. F., pričom poloha mpč. XXX podľa
pozemnoknižnej mapy nezodpovedá jej polohe podľa geometrického plánu, skôr predmetnej polohe
zodpovedá mpč. XX. S poukazom na tú skutočnosť, že žalobcovia sú vlastníkmi parcely č. 4 kat. územia
W., ktorú už ich starí rodičia neskôr rodičia a t. č. oni užívali a užívajú ako záhradu pokojne a nerušene
doposiaľ a so žalovanou, ktorá je vedená ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti, napriek tomu, že v

skutočnosti vlastníčkou spornej nehnuteľnosti nie je a ani nemohla byť a keďže s ňou nie je možná
dohoda mimosúdne vyriešiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, majú právny záujem zosúladiť skutočný
stav so stavom právnym a preto trvali na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti sa domáhali titulom vydržania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, dôkaznými listinami -
osvedčením o dedičstve po neb. K. Z. r. I. A. XXX/XXXX, ďalším osvedčením po neb. V. I. - sp. zn. XX
A. XXX/XXXX, výpisom z LV č. XX kat. územia W., pozkn. zápisnicou č. X kat. územia W., čiastočným
výpisom z LV č. XXX kat. územia W., geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 4. 10. 2005 Geodézie
W.Ž., pozkn. vložkou č. XX kat. územia W., fotodokumentáciou sporného pozemku, vyjadreniami Obce

W., kúpnopredajnou zmluvou, uzavretou medzi Š. F. a S. J. a jeho manželkou O. J. r. Z., potvrdením
Š.O. Z. o prevzatí sumy 6 000,- Sk za nehnuteľnosť kat. územia W., LV č. XXX, mpč. XXX za podiel 1/16-
iny, osvedčením vyhlásenia o vydržaní pre J. I., nar. X. X. XXXX, notárskou zápisnicou č. R. XXXXX/
XXXX zo dňa 1. 10. 2008, osvedčením o dedičstve po poručiteľke O. J. sp. zn. X A. XXX/XXXX, A. XXX/
XXXX zo dňa X. XX. XXXX, kópiu katastrálnej mapy č. XXXX/XXXX, čestnými prehláseniami svedkov,

ohliadkou na mieste samom, potvrdením V. W. k vydaniu osvedčenia pre neb. O. J. r. Z., geometrickým
plánom č. XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX Geoplánu W.Ň., výkazom výmer, výpisom LV č. XXX kat.
územia W., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Žalobcovia trvali na podanej žalobe v celom rozsahu z dôvodov, ktoré uviedli, kým žalovaná s návrhom

žalobcov nesúhlasila a žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť je v
jej výlučnom vlastníctve. Poukázala na to, že sporná nehnuteľnosť nepatrí do dedičstva po poručiteľke
K. Z., ktorá spornú nehnuteľnosť mala nadobudnúť titulom dedenia ešte v r. 1930 a od tej doby až do
svojej smrti ju mala pokojne a nerušene užívať. Žalovaná spochybnila vydržanie spornej nehnuteľnosti
žalobcami, keďže oni nikdy neužívali spornú nehnuteľnosť a keby tomu aj tak bolo, nemohla byť ich

držba dobromyseľná a oprávnená, pretože v roku 1937 spornú nehnuteľnosť odkúpil pán Š. F. od pána
K., na základe kúpnej zmluvy a následne ju pán F. odpredal S. a O. J. v roku 1958 a následne O. J.W.
dedilapodielposvojommanželovi,ktoráposvojejsmrtivšetoksvojmajetokprenechalamamežalovanej
J. I., ktorá spornú nehnuteľnosť následne darovacou zmluvou v roku 2009 previedla na žalovanú. Ako
to vyplýva z výpovede žalovanej, žalobcovia, ako aj ich právni predchodcovia mali vedomosť o tom, že

sporný pozemok im nepatril a pokiaľ ho užívali, užívali ho na základe povolenia O. J.. S poukazom na to,
žežalobcomaniichprávnympredchodcomvlastníckeprávokspornejnehnuteľnostinesvedčilo,nemohli
mať spornú nehnuteľnosť v oprávnenej držbe. Predmetná nehnuteľnosť okrem toho bola odjakživa
predmetom sporov a hádok a preto sa nemohlo jednať o pokojnú držbu nikým a ničím nerušenú.Zdôraznila, že z mapy z roku 1914 vyplýva, že hranicu medzi mpč. XXX, XXX, XXX, XXX a nasl. a
pozemkami mpč. XX, XX, XX, XX, XX O. XX, od ktorej žalobcovia odvádzajú svoje právo tvoril potok,

ako prirodzená hranica v teréne, ktorý je na uvedenej mape označený žltou farbou, uvedená mapa
preukazuje, že mpč. XX sa nachádza na pravom brehu uvedeného potoka a tak v žiadnom prípade
nemôže byť pochýb o tom, že by mohla zasahovať do mpč. XXX O. XXX, nachádzajúcimi sa na
druhej strane brehu. Pozemky, nachádzajúce sa na ľavom brehu potoka, vedúceho cez obec, patrili
do uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 28. 6. 1958 do vlastníctva Š. F., ktorý zmluvou „večne

a neodvolateľne“ odpredal manželom S. J. a O. J. r. Z.. Predmetom prevodu vlastníckeho práva boli
nehnuteľnosti, zapísané v pozemkovej knihe kat. územia W. v protokole č. XX ako parcela č. XXX,
XXX, XXX a v protokole č. XX ako parc. č. XXX O. XXX. Nakoľko táto zmena nebola v pozemkovej
knihe zaevidovaná, stalo sa tak až na základe čestného prehlásenia Š. F. z 31. 3. 1966 v spojení s
listinou Štátneho notárstva R. XXX/XX. Rozhodnutím Štátneho notárstva A. XXX/XX prešlo vlastníctvo
po poručiteľovi S. J. na jeho manželku O. a následne listinou č. U. XXXX/XX osvedčením o dedičstve

prešlo vlastníctvo po poručiteľke O. J. do vlastníctva jej matky J. I. W.. Z., ktorá ich na základe darovacej
zmluvyvspojenísrozhodnutímSprávykatastraW.C.XXX/XXpreviedlanaňu.Zosvedčeniaodedičstve
X A. XXX/XXXX bodu II vyplýva, že poručiteľka O. J.Á., na základe závetu R.: XXX/XXXX, R. XXXXX/
XXXX zanechala J. I. t. j. jej matke parcelu č. X - záhradu o výmere XXX m2, podľa geometrického plánu
č. XXX/XXXX Geodézie W. zameranú z mpč. XXX. Predmetná skutočnosť vyplýva aj z geometrického

plánu, v ktorom je uvedené, že parcela t. č. označená ako parc. č. X je vytvorená z mpč. XXX. Keďže
pri prejednaní dedičstva po nebohej O. J. bolo zistené, že na uvedenom pozemku sú nevysporiadané
spoluvlastnícke podiely po 1/16-ine vo vlastníctve Š. Z. a V. Š., riešil sa ich podiel tak, že uvedené
podiely prešli do výlučného vlastníctva jej právnej predchodkyne inštitútom vydržania. Pre úplnosť
žalovaná uviedla, že porovnaním mapy z roku 1914 a súčasnej kópie katastrálnej mapy mpč. XXX, z

ktorej bola vytvorená parcela č. X a mpč. 90 vždy oddeľoval a aj t. č. oddeľuje potok, ktorý medzi nimi
preteká. Žalovaná vo svojom vyjadrení nespochybnila vlastnícke právo K. Z. a jej právnych nástupcom
mpč. XX tak, ako to uviedli v žalobe, len tvrdila, že táto parcela nikdy nemohla zasahovať a ani
nezasahovala do parcely registra „C“ č. X zapísanej na LV č. XXX kat. územia W.. Nesúhlasila ani s tým,
že predmetnú záhradu si jej právni predchodcovia dali osvedčiť do svojho vlastníctva, keďže vlastnícke

právo k spornej nehnuteľnosti bolo nadobudnuté ešte na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 28. 6.
1958 v spojení s ďalšími právnymi úkonmi na ňu naväzujúcimi a notárskou zápisnicou na základe ktorej
bolo vydané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, nadobudli len vlastnícke právo k zvyšným podielom
2/16-in z uvedenej parcely. Na základe toho, že žalobcom tento podiel neprináležal, nebol potrebný ani
ich predchádzajúci súhlas. Tvrdenie, že poloha mpč. XXX nezodpovedá jej polohe podľa geometrického

plánu je len účelové a nezakladá sa na pravde. Zároveň uviedla, že v danom prípade žalobcovia nemohli
nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním, pretože parcelu č. X nikdy neužívali a
aj keby tomu tak bolo, nemohla byť ich držba oprávnená.

Z písomného potvrdenia Obce W. vyplýva, že podľa geometrického plánu č. XX-XX-XXX, vyhotoveného

Geoplánom W. dňa 28. 1. 1992 bola z celej parcely č. XXX vyčlenená parcela č. X s výmerou 107 m2
a parcela č. X s výmerou 50 m2, parcela č. X s výmerou 32 m2. Podľa geometrického plánu č. XXX/
XXXX, spracovaného spoločnosťou Geodézia W.Ň. s. r. o. zo dňa 4. 10. 2005 bola z pôvodnej parcely
č. XXX vyčlenená parcela č. 4 o výmere 189 m2 - záhrada.

Z vyjadrenia Obce W. vyplýva, že dňa 28. 6. 1958 kúpnopredajnou zmluvou nadobudli manželia S. J.
a jeho manželka O. W.. Z. od predávajúceho Š. F. za cenu 15 000,- Kčs nehnuteľnosti, zapísané v
pozemkovej knihe kat. územia W., mpč. XXX, XXX, XXX v pomere 7/8-ín zapísané v pozkn. vložke č. XX
a parcely mpč. XXX, XXX v pomere 6/8-ín, zapísané v pozkn. vložke č. XX. Dňa 15. 6. 1981 bola Štátnym
notárstvom W. pod číslom R. XXX/XX na návrh manželov S. O. O. J. registrovaná vyššie uvedená kúpna

zmluva pod číslom N. XXX/XXXX do evidencie nehnuteľností.

Podľa geometrického plánu č. XX-XX-XXX vyhotoveného Geoplánom W. zo dňa 28. 1. 1992 bola z
celej parcely č. XXX vyčlenená parcela č. X s výmerou 107 m2 (v súčasnosti pozemok patrí Obci W.
po ROEP), parcela č. X s výmerou 50 m2 (pod bufetom) a parcela č. X s výmerou 32 m2 pod skladom.

Podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX spracovaného spoločnosťou Geodézia W. s. r. o. zo dňa 4.
10. 2005 bola z pôvodnej parcely XXX vyčlenená parcela č. X o výmere 189 m2 - záhrada.Na katastrálnej mape z roku 1988 pre katastrálne územie W. nefiguruje parcela č. XX a táto parcela
je označená číslom X. V septembri v roku 2008 po smrti O. J. r. Z., ktorá zomrela dňa 5. 3. 2008
požiadala J. I. Obec W. o podpísanie potvrdenia, že nemá výhrady voči vydaniu osvedčenia o vlastníctve

nehnuteľností v kat. území W., pričom predložila doklad o kúpe zostávajúcej časti 2/16-ín z pozemkov
parcely č. X - zastavenej plochy s výmerou 50 m2 a parcely č. X - zastavanej plochy s výmerou 32
m2 podľa geometrického plánu č. XX-XX-XXX Geoplánu W., zamerané z mpč. XXX vo vložke č. XX
a na LV č. XXX podielov pod B 2 v 1/16-ine a pod B 3 v 1/16-ine spolu v 2/16-inách; parcely č. X -
záhrada s výmerou XXX m2 podľa geometrického plánu č,. XXX/XXXX Geodézie W., zamerané z mpč.

XXX na LV č. XXX podielov pod B 2 v 1/16-ine, pod B 3 v 1/16-ine, spolu v 2/16-inách a to na základe
oprávnenejdržbyavydržania.Uvedenépotvrdenievneprítomnostistarostupodpísalapracovníčkaobce
z dôvodu, že pani I. potrebovala predmetné potvrdenie doručiť na notársky úrad S.. S. F., ktorý vyhotovil
notársku zápisnicu pod číslom R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX zo dňa 1. 10. 2008 o oprávnenej držbe
a vydržaní, podľa § 134 OZ na parcely č. 2, 3 a 4, na základe písomných súhlasov právnych nástupcov
doterajších spoluvlastníkov uvedených pozemkov Š. Z., V. Š., ako aj potvrdenia Obce W.. Osvedčenie o

dedičstve č.XA.XXX/XXXX,vyhotovenéJUDr.JozefomFarkašovským-notárom,osvedčilovlastníctvo
k pozemkom a to k parcelám č. X, X, X O. X pre dedičku po poručiteľke O. J. - J. I. v celosti.

Geometrickým plánom Geodézie W. č. XX/XXXX zo dňa 21. 4. 2011 Geoplánu W. s r. o. bola zameraná
parcela č. X/X - záhrada o výmere XXX m2, vytvorená z parcely KN - C X, zapísaná na LV č. XXX kat.

územia W..

Ako to vyplýva z LV č. XXX kat. územia W., vlastníkom parcely č. X registra „C“ - záhrady o výmere XXX
m2 je vedená O. Š. W.. I., t. j. žalovaná, ktorá spornú nehnuteľnosť nadobudla darovacou zmluvou pod
číslom C. XXX/XX - XX/XX od matky J. I..

Z výpovedí svedkov, znalých pomerov (žijúcich v obci W. niekoľko rokov v susedstve účastníkov) - U. J.
W.. D., H. Š. r. J., D. Z. r. J., J. D.V. r. Q., X. R. r. Š., T. V., Q. X., X. X., jednoznačne a nesporne vyplýva,
že sporný pozemok užívala pani Z., t. j. matka žalobcov, predtým jej rodičia. Ohľadne užívania pozemku
nikdysporyneboliakaždýuznávalichvlastníckeprávokspornejnehnuteľnosti.Nehnuteľnosťsaužívala

ako záhradka, oberalo sa ovocie zo stromov, kosila sa tráva. Záhrada bola sčasti ohradená betónovým
múrikom, ktorý múrik vybetónoval ešte otec žalobcov. Svedkovia zároveň potvrdili, že žalovaná resp.
právni predchodcovia žalovanej spornú záhradu nikdy neužívali a to ani pani J..

Jedine svedkyňa J. I. - matka žalovanej vypovedala inak, ako väčšina svedkov, ktorá vo svojej svedeckej

výpovedi poukázala na to, že spornú záhradu užívala pani J. t. j. jej sestra od r. 1992, v ktorom roku
sporný pozemok nadobudla. Nepoprela síce ani tú skutočnosť že spornú záhradu užívali aj Z., resp. do
záhrady chodili všetci z dediny a o záhradu sa nikto nestaral. Len po smrti pani Z. - matky žalobcov sa
žalobcovia začali starať o záhradku. S poukazom na tú skutočnosť, že sa jedná o matku žalovanej, ktorá
má záujem, aby jej dcéra bola v konaní úspešná, súd jej svedeckú výpoveď považoval za účelovú a

nepovažoval ju za vierohodnú.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel a vo veci
rozhodol rozsudkom zo dňa 14. júna 2011, keď spornú nehnuteľnosť určil do dedičstva po neb.
poručiteľke K. Z. r. I., nar. XX. X. XXXX, ktorá zomrela XX. X. XXXX, naposledy bytom v W., pretože súd

dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná a opodstatnená, keď nesporne bolo
preukázané, že právni predchodcovia žalobcov predmetnú nehnuteľnosť užívali na základe oprávnenej
držby viac ako 10 rokov, približne od r. 1930 pokojne a nerušene a preto vydržacia doba za celé obdobie
od nadobudnutia nehnuteľnosti plynula súvisle a nebola prerušená. Hlavne svedeckými výpoveďami
bolo nesporne preukázané, že právni predchodcovia žalobcov, t. j. rodina Z., spornú nehnuteľnosť

užívali dlhodobo, nerušene, dobromyseľne a tak nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
vydržaním, podľa § 116, Zákona č. 141/50 Zb. Podľa § 116 ods. 1/ cit. zákona vlastnícke právo
k nehnuteľnej veci nadobudne ten, kto ju má v držbe oprávnene a nepretržite 10 rokov. V danom
prípade bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov predmetné nehnuteľnosti užívali na
základe oprávnenej držby a nerušene viac ako 10 rokov do 1. 4. 1964 aj so započítaním oprávnenej

držby predchodcov, teda v čase smrti už právni predchodcovia žalobcov boli vlastníkmi sporných
nehnuteľností. Vzhľadom na to, že boli splnené zákonom stanovené predpoklady vydržania vyššie
citovaného zákona, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.V neposlednom rade súd poukázal aj na tú skutočnosť, že parcela registra „C“ č. X/X bola vytvorená z
mpč. XX a nie z mpč. XXX a to vychádzajúc z pozkn. a katastrálnej mapy, ako aj v súvislosti s novým
zameraním spornej parcely geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 21. 4. 2011. Keďže bolo v záujme

žalobcov usporiadať si vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, súd vidiac v tom dôvody hodné osobitného
zreteľa, o trovách konania rozhodol podľa § 150 v tom čase platného O. s. p., keď účastníkom súd
výnimočne náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods.

2 písm. c/ O. s. p., pretože podľa jej názoru, záver súdu o vydržaní vlastníckeho práva nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, navyše skutkové zistenia, z ktorých súd vychádzal, nie sú výsledkom
vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania, ani z odôvodnenia rozhodnutia nie je jasné,
prečo súd pri vymedzení vydržacej doby mal za preukázané, že držba bola oprávnená do roku 1964, i
keď je známe, že od tejto doby vydržanie možné nebolo. Odvolateľka bola navyše presvedčená o tom,
že parcela registra C č. X bola vytvorená z pôvodnej parcely mpč. XXX a nie z mpč. XX tak, ako to

tvrdili žalobcovia. V tomto smere poukázala na doterajšie vyjadrenia, najmä na to, že z mapy z roku
1914 vyplýva, že hranicu medzi mpč. XXX, XXX, XXX, XXX a pozemkami mpč. XX, XX, XX, XX, XX O.
XX, od ktorej žalobcovia odvádzajú svoje právo, tvoril potok ako prirodzená hranica v teréne. Uvedená
mapa preukazuje, že parcela mpč. XX sa nachádza na pravom brehu potoka a v žiadnom prípade
nemôže byť pochýb o tom, že by mohla zasahovať do mpč. XXX a XXX na druhom brehu. Muselo byť

známe už právnym predchodcom žalobcov, že pozemok, ktorý je predmetom sporu, im patriť nemohol,
ale patril Š. F., prechod vlastníctva, od ktorého žalovaná dostatočne a presvedčivo preukázala. Od
zhotovenia geometrického plánu č. 106/2005 Geodézie W., bolo zrejmé, že parcela č. X bola vytvorená
z mpč. XXX, nemožno hovoriť o objektívnom presvedčení o dobromyseľnosti držby. Dobromyseľnosť sa
vždy hodnotí z objektívneho hľadiska, nie iba z osobného presvedčenia držiteľa. Jednou z podmienok

nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, je teda oprávnenosť a dobromyseľnosť so zreteľom na
všetky okolnosti. Odvolateľka je toho názoru, že žalobcovia nepreukázali existenciu takého právneho
titulu, navyše spochybnila dobromyseľnosť, prípadne držby ich právnymi predchodcami. Navyše
žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa sa
nevysporiadal s tým, prečo neuveril tvrdeniam ďalších svedkov, ktorí potvrdili, že spornú nehnuteľnosť

užívali všetci (výpoveď Q. Z. a T. C.). Súd prvého stupňa iba konštatoval, prečo neuveril výpovedi J.
I.A., pričom nevzal do úvahy výpoveď ďalších svedkov. Rovnako súd prvého stupňa nevyhodnotil ani
tú skutočnosť, že daň za nehnuteľnosť platila žalovaná, resp. jej právne predchodkyne. Najzávažnejšie
pochybenie však odvolateľka videla v tom, že súd neskúmal možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním žalovanou, resp. jej právnymi predchodcami. Pozemky boli predmetom súdnych sporov už

od roku 1992. N. J. sa mylne domnievala, že nadobudla i sporný pozemok, keďže v tom čase pani Z.
oznámila, že tento pozemok bude jej. Odvolateľka preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec prvostupňovému súdu vrátil.

Žalobcovia navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalovanú

na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že dôkazom oprávnenosti a dobromyseľnosti držby
ich právnych predchodcov je kúpna zmluva z roku 1902, zápis v pozemkovej knihe - vložka č. X
katastrálneho územia W. a výpovede svedkov. Uviedli ďalej, že matka žalovanej J. I. nadobudla
súdnou cestou vlastnícke právo k nehnuteľnosti, parc. č. X a po niekoľkých rokoch sa právna
predchodkyňa žalovanej, neskôr J. I., snažili získať do svojho vlastníctva aj susednú spornú parcelu č.

4 pomocou nového geometrického plánu č. XXX/XXXX. O. J. musela teda vedieť, že jeden z uvedených
geometrických plánov nie je správny.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej bolo dôvodné.

Žalovaná odôvodnila odvolanie podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, čo bolo odvolacím dôvodom, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.

Uvedené dva odvolacie dôvody zahŕňali pochybenia prvostupňového súdu v procese získavania a
vyhodnocovania dôkazov. Účastníci konania majú povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhovať dôkaznéprostriedky, pričom súd rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú.
Súd síce nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazné prostriedky, ak však nevykoná niektoré z
dôkazných prostriedkov, ktoré boli navrhnuté a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového

stavu, je to dôvod na podanie odvolania. Dôvodom na podanie odvolania je tiež skutočnosť, že súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia.

Odvolací súd konštatoval, že vo veci boli dané oba odvolacie dôvody. Navyše odvolací súd uviedol,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., v dôsledku

čoho z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť odpovede prvostupňového súdu na
relevantné námietky žalovanej.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo založené na skutkových zisteniach, že právni predchodcovia
žalobcov užívali časť nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľností ako parcela registra C č. X na LV č.
XXX. Z tejto parcely bola geometrickým plánom č. XX/ XXXX zo dňa 21. 4. 2011 vyčlenená nehnuteľnosť

parcela č. X/X - záhrada o výmere XXX m2. Súd prvého stupňa uviedol, že túto nehnuteľnosť užívali
právni predchodcovia žalobcov už od roku 1930.

Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že tu existuje skutkový rozpor medzi tvrdeniami
žalobcov a žalovanej o tom, že z akej pôvodnej nehnuteľnosti bola vytvorená parcela evidovaná v

súčasnosti, v katastri nehnuteľností v registri C pod č. X. Zatiaľ, čo žalobcovia tvrdili, že táto parcela
vznikla z parcely vedenej v pozemnoknižnej vložke č. X ako mpč. XX, žalovaná tvrdila, že sporná parcela
bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX.

Z pozemnoknižnej vložky č. X vyplýva, že ako vlastníčka parcely mpč. XX s výmerou 10 siah, je maloletá

K. I. titulom dedenia z roku 1930. Pritom sa jedná o nebohú poručiteľku K. Z., rod. I., nar. XX. X. XXXX,
zomrelú XX. X. XXXX. Skutočnosť, že K. Z., rod. I. bola vlastníčkou tejto pozemno-knižnej nehnuteľnosti,
nie je medzi účastníkmi konania sporná.

Na druhej strane žalovaná tvrdila, že parcela č. 4 bola vytvorená z parcely mpč. XXX. Vlastnícke právo

k tejto pôvodnej pozemnoknižnej parcele odvodzuje od Š. F.. Kúpnou zmluvou v roku 1958 nadobudli
S. J. a manželka O. od Š. F. spoluvlastnícky podiel k pozemno-knižnej parcele mpč. XXX v pomere
7/8 (kúpnopredajná zmluva na čl. 24 spisu). Spoluvlastnícky podiel na ďalšiu 1/8 nadobudla právna
predchodkyňa žalovanej na základe osvedčenia o vydržaní.

Z geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou W., s.r.o., dňa 4. 10. 2005 č. XXX/XXXX (č. l. 11 spisu)
vyplýva, že parcela registra C č. X bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX.

Z geometrického plánu vyhotoveného Geoplán, š.p., W. č. zákazky XX-XX-XXX zo dňa 24. 1. 1992
vyplýva, že boli zamerané parcely registra C č. X a X vytvorené z parcely mpč. XXX. Na tomto

geometrickom pláne je zakreslená aj parcela č. X, bez uvedenia pôvodnej pozemnoknižnej parcely.

Z kópie z pozemkovej mapy (č. l. 39 spisu) vyplýva, že hranicu medzi pôvodným pozemnoknižnými
parcelami mpč. XXX a mpč. XX tvoril potok, ktorý na tejto mape je zakreslený. Rovnako je potok viditeľný
aj na katastrálnej mape (č. l. 49), kde parcela č. X sa nachádza na pravom brehu potoka.

Odvolací súd konštatoval, že je tu nevyriešená sporná skutková otázka, z akej parcely bola vytvorená tá
časť nehnuteľnosti, ku ktorej žalobcovia žiadajú určiť vlastnícke právo. Pokiaľ by novovytvorená parcela
č. X/X vznikla z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XX, je vlastnícke právo žalobcov odvodené od
ich právnej predchodkyne K. Z., rod. I.. Pokiaľ však požadovaná novovytvorená parcela registra C X/X

je vytvorená z parcely pôvodnej pozemnoknižnej mpč. XXX, ku ktorej svedčí vlastnícke právo právnym
predchodcom žalovanej, súd prvého stupňa v rozsudku neuviedol, aký titul majú právni predchodcovia
žalobcov na vstup do držby k tej časti parcely, ku ktorej evidenčné vlastnícke právo svedčí právnym
predchodcom žalovanej a to Š. F., resp. S. J. s manželkou.

Odvolací súd konštatoval, že ani z ohliadky na mieste samom nebolo možné zistiť, či sa nehnuteľnosť,
ku ktorej žiadajú žalobcovia určiť vlastnícke právo, nachádza na pravej, alebo na ľavej strane potoka,
teda či sa nachádza na mieste pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX, alebo na mieste pôvodnej
pozemnoknižnej parcely mpč. XX. Odvolací súd tiež uviedol, že pokiaľ nebude možné tento skutkovýspor vyriešiť doposiaľ vykonanými dôkazmi, bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie tak, ako to
navrhli účastníci.

Pokiaľ bude dokazovaním zistené, že žiadaná parcela registra C X/X je vytvorená z pôvodnej
pozemnoknižnej parcely mpč. XXX, chýba v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa úvaha o titule
vstupu do držby a odôvodnenie dobromyseľnosti a nerušenosti držby počas vydržacej doby.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nedostatočne zisteného

skutkového stavu, navyše odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Zároveň uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie
naznačeným spôsobom a vyhodnotiť vykonané dôkazy a v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách
konania.

Keďže v priebehu konania došlo k úmrtiu žalobkyne 5/ - V. I., ktorá zomrela dňa 3. 12. 2014, súd

uznesením zo dňa 1. 2. 2017 po obdržaní osvedčenia o dedičstve po neb. V. I. r. Z. sp. zn. XX A. XXX/
XXXX a A. X/XXXX zo dňa 16. 4. 2015 pokračoval v konaní s dedičmi po nebohej žalobkyni 5/ a to s V. I.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX W., Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XX,
XXX XX J., Č., N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX W. a N. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX W..

Súd pokračoval v konaní v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, keď vo veci nariadil
znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru geodézie a kartografie - X.. A. D., ktorému uložil
vykonať ohliadku na mieste samom a zistiť, či v geometrickom pláne č. XXX/XXXX Geodézie W., s. r. o.,
zo dňa 4. 10. 2006 je parcela C KN č. X správne pojatá do pozemnoknižnej vložky K.. XXX s výmerou

XXX m2 v porovnaní s geometrickým plánom č. XX/XXXX Geoplánu s. r. o. W.O., zo dňa 8. 4. 2011, keď
parcela P. J. X/X je vytvorená z mpč. XX. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX X.. A. D. zo dňa 17.
3. 2014 vyplýva, že v geometrickom pláne č. XXX/XXXX je chybne identifikovaná mpč. XXX na parcelu
C-KN č. X. Na základe grafickej prílohy č. X a v porovnaní s geometrickým plánom č. XX/XXXX možno
konštatovať, že záhrada evidovaná ako parc. C KN č. X (resp. podľa GP č. XX/XXXX ako parcela C KN

č. X/X) je časťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX a nie časťou pôvodnej pozkn. parcely č. XXX.

Žalobcovia k predmetnému znaleckému posudku uviedli, že znalec vo svojom posudku potvrdil, že
sporná parcela pôvodne tvorí pozemnoknižnú parcelu 90 kat. územia W., ktorá patrila do vlastníctva po
matke žalobcov, ako to uviedli aj v žalobe. Žalovaná so závermi znaleckého posudku Ing. Dušana Biža

nesúhlasila a navrhla kontrolné znalecké dokazovanie.

Súd vo veci nariadil aj kontrolné znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru geodézie a kartografie
- Ing. Milošom Jackom PhD, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 4/2015 zo dňa 10. 10. 2016 na
otázku, či v geometrickom pláne č. XX/XXXX Geodézie W. s. r. o. zo dňa 4. 10. 2006 je parc. č. P. J. Č..

X správne pojatá do pozknižnej vložky K.. XXX s výmerou XXX m2 uviedol, že mpč. 135 tvorí terajšiu C
KN parc. č. X, teda C KN parc. č. X nie je vytvorená z mpč. XXX tak, ako je to uvedené v geometrickom
pláne č. XXX/XXXX, teda za hranicou C KN parc. č. X je už mpč. XX, čo je verejný priestor. K úlohe č. 2
a to k porovnaniu s geometrickým plánom č. XX/XXXX Z. I.. W.. V.. W., zo dňa 8. 4. 2011, keď parc. P. J.
X je vytvorená z mpč. XX uviedol, že účelom geometrického plánu č. XX/XXXX bolo oddelenie pozemku

parc. č. X/X - záhrady o výmere XXX m2 pre K.. K. K. a C KN parc. č. X/X - záhrady o výmere XXX
m2 pre X. Q.. Súčasne predmetným geometrickým plánom sa oddelila aj parcela C KN č. X/X a parc.
č. XXX/X. Predmetný geometrický plán neriešil pôvodný stav právny, nakoľko celá C KN parc. č. X je
zapísaná na LV č. XXX. Taktiež ani v poznámke geometrického plánu nie je uvedené, že novovytvorená
C KN N.. Č.. X/X je identická s pôvodnou mpč. XX, ani na základe čoho je vytvorená nová hranica medzi

parc. č. X/X a parc. č. X/X - spojnica lomových bodov 1 a 2. V zmysle výsledkov znaleckého dokazovania
uviedol, že nie je možné súhlasiť, že mpč. XX odpovedá novovytvorená C KN N.. Č.. X/X. Súčasne po
zápise ROEP-ky je už E. KN parc. č. XX o výmere 27 m2 zapísaná na LV č. XXX a je pod doterajším
potokom C KN parc. č. XXX (bez LV). Znalec mal za to, že celý predmetný geometrický plán č. XX/XXXX
je pre účely určenia vlastníckeho práva mpč. XX nepoužiteľný a je zmätočný. Znalec sa zároveň vyjadril

k znaleckému posudku č. X/XXXX znalca X.. A. D., ku ktorému posudku uviedol, že súhlasí so záverom
znaleckého posudku Ing. Dušana Biža v prvej časti, t. j. v geometrickom pláne č. XXX/XXXX je chybne
identifikovaná mpč. XXX na parcelu č. P. J. Č.. X. V odpovedi na skutočnosť, či mpč. XX tvorí časť P.
KN Č.. X taktiež súhlasil, teda, že ide o časť a nie celú P. J.. Nesúhlasil však s tým, ako je geometrickýplán č. XX/XXXX vyhotovený, keďže na základe jeho znaleckého šetrenia celá novovytvorená parcela
P. J. X/X nezodpovedá K.. XX.

Súd na základe doplneného dokazovania znaleckými posudkami vyššie uvedených znalcov zistil, že
obaja znalci sa zhodujú, že je chybný údaj, že sporná parcela P. J. X je vytvorená z pozkn. parcely č. XXX
(Geometrický plán XXX/XXXX), obaja znalci tvrdia, že parcela P. J. X je vytvorená čiastočne z K.. XX.
Znalec Ing. Dušan Biž vo svojom znaleckom posudku poukazuje na to, že parcela č. X/X je vytvorená z
K.Č.. XX, kým znalec Ing. Miloš Jacko potvrdzuje, že z mpč. XX je čiastočne vytvorená parcela č. X, ale

nie X/X. Znaleckými posudkami takto bolo jednoznačne preukázané, že parcela P. J. X nie je vytvorená
z mpč. XXX, parcela P. J. X čiastočne je vytvorená z K.. XX, čiastočne z K.. XX, z ktorej je vytvorená
aj parcela č. XXX/X - verejné priestranstvo.

Súd ďalej zistil, že z vyhlásenia Obce W. zo dňa 5. 4. 2017 podpísaného starostom obce a opatrené
pečiatkou obce vyplýva, že Obec W. v súvislosti so súdnym konaním, vedeným na Okresnom súde v

W., sp. zn. 8 C 178/2010 vo veci žalobcov K.. K. K. a spol. a žalovanej O. Š. o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po K. Z., po oboznámení sa s podstatou predmetného súdneho sporu a po získaní
dostatočných informácií o skutkovom stave vyhlásila, že parcela C KN X/X vytvorená z C KN X kat.
územia W. geometrickým plánom č. XX/XXXX z X. X. XXXX, vyhotoviteľom Geoplán W. s. r. o. bola
dlhodobo užívaná K. Z., naposledy bytom W. XXX, ktorá zomrela 27. 6. 2003 a jej právnymi nástupcami,

ktoríuvedenúparceludoterazužívajú. ObecW.vyhlásila,žepotvrdenie,ktorébolovydanékosvedčeniu
o vlastníctve nehnuteľností na základe oprávnenej držby a vydržania parcely č. X - záhrady s výmerou
XXX m2, podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX Geodézie W. s. r. o., zamerané z mpč. XXX kat.
územia W. pre neb. O. J. r. Z., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela X. X. XXXX bolo obcou podpísané
na vopred pripravenej listine, predloženej žiadateľmi, pričom až dodatočne bolo zistené, že žiadatelia

poskytli obci za účelom vydania tohto potvrdenia ohľadom užívania a držby pozemku mýlne a nesprávne
údaje.

Žalobcovia na pojednávaní naďalej trvali na žalobe v celom rozsahu z dôvodov, ktoré uviedli vo svojich
výpovediach, ako aj písomne. Okrem iného poukázali na vyjadrenie znalca Ing. Dušana Biža, ktorý

zotrval na svojich záveroch a poukázal na skutočnosť, že dokonca aj v pôvodnej katastrálnej mape
je sporná záhrada pričlenená polslučkou ku pôvodnej katastrálnej parcele č. XX, ktorá tvorí domovú
nehnuteľnosťporučiteľky(žalobcov) ajejprávnychnástupcov,pričompôvodnákatastrálnaparcelač.XX
zodpovedáterajšejparceleCKNXXXvpodielovomspoluvlastníctvežalobkyne1/aprávnymnástupcom
po nebohej žalobkyni V. I.. Takto žalobcovia poukázali na existenciu oprávnenej držby nielen výsluchom

svedkov, ale aj predloženou kúpnou zmluvou, znaleckým posudkami a vyjadrením starostu Obce W..

Žalovanánesúhlasilasvyjadrením ObceW.,žespornáparcelajedlhodobo užívanáK.Z.,pretožemáza
to, že daň z nehnuteľností platí ona, čo má za následok spochybnenie dobromyseľnosti držby zo strany
žalobcov. Taktiež mala výhrady voči znaleckému posudku Ing. Dušana Biža a poukázala na závery

znaleckého posudku Ing. Miloša Jacka, ktorý v závere svojho posudku uviedol, že samotná parcela mpč.
XX tak, ako ju vykreslil Ing. Dušan Biž, predstavuje 6 - násobok výmery, ktorá vyplýva, alebo je zapísaná
vpozkn.vložkeč.X.Taktiežmázato,ževrámcitohtokonaniazostranyžalobcovnedošlokpreukázaniu
splnenia podmienok vydržania právnymi predchodcami, pričom v tomto konaní žalobcovia nepreukázali
žiadnym dôkazom, na základe akého titulu sa chopili držby tak rozsiahleho pozemku, keďže mali práve

na základe vlastníckych práv predchodcov nárok len na 36 m2. Z toho dôvodu absentuje ich ďalšia
podmienka vydržania a tou je dobromyseľnosť. Z týchto dôvodov žiadala, aby súd žalobu zamietol a
uplatnila si náhradu trov konania.

Súd na základe doplneného vykonaného dokazovania opätovne dospel k tomu právnemu záveru,

že žaloba žalobcov je dôvodná a opodstatnená. Súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že
vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že právni predchodcovia žalobcov predmetnú
nehnuteľnosť užívali na základe oprávnenej držby viac ako 10 rokov, približne od r. 1930 pokojne a
nerušene a preto vydržacia doba za celé obdobie od nadobudnutia nehnuteľnosti plynula súvisle a
nebola prerušená. Právni predchodcovia žalobcov t. j. rodina Z. spornú nehnuteľnosť užívali dlhodobo,

nerušene, dobromyseľne a tak nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním podľa §
116 Zákona č. 141/1950 Zb. Podľa § 116 ods. 1/ citovaného zákona vlastnícke právo k nehnuteľnej veci
nadobudne ten, kto ju má v držbe oprávnene a nepretržite 10 rokov. V danom prípade bolo preukázané,
že právni predchodcovia žalobcov predmetné nehnuteľnosti užívali na základe oprávnenej držby anerušene viac ako 10 rokov do 1. 4. 1964 aj so započítaním oprávnenej držby predchodcov, teda v
čase smrti už právni predchodcovia žalobcovia boli vlastníkmi sporných nehnuteľností. Hlavne svedecké
výpovede svedkov, znalých pomerov (žijúcich v obci W. niekoľko rokov v susedstve účastníkov) - U.

J. r. D., H. Š. r. J., D. Z. r. J., J. D. r. Q., X. R. r. Š., T. V., Q. X., X. X. potvrdili, že sporný pozemok
užívala pani Z., t. j. matka žalobcov, predtým jej rodičia. Ohľadne užívania sporného pozemku nikdy
spory neboli a každý uznával vlastnícke právo žalobcov a ich predchodcov k spornej nehnuteľnosti.
Svedkovia tiež vo svojich výpovediach uviedli, že nehnuteľnosť sa užívala ako záhradka, kosila sa
tráva, oberalo sa ovocie zo stromov. Záhradka bola sčasti ohradená betónovým múrikom, ktorý múrik

vybetonoval ešte otec žalobcov. Svedkovia zároveň potvrdili, že žalovaná resp. právni predchodcovia
žalovanejspornúzáhradunikdyneužívali,atoanipaniJ..Akotosúdužuviedolajvpôvodnomrozsudku,
jedine svedkyňa J. I. - matka žalovanej vypovedala inak, ako väčšina svedkov, ktorá vo svojej svedeckej
výpovedi poukázala na to, že spornú záhradu užívala pani J., t. j. jej sestra od r. 1992, v ktorom roku
sporný pozemok nadobudla. Nepoprela síce ani tú skutočnosť že spornú záhradu užívali aj Z., resp. do
záhrady chodili všetci z dediny. Podľa jej výpovede sa o záhradu nikto nestaral, len po smrti pani Z. -

matky žalobcov sa žalobcovia začali starať o záhradku. S poukazom na tú skutočnosť, že sa jedná o
matku žalovanej, ktorá má záujem, aby jej dcéra bola v konaní úspešná, súd jej svedeckú výpoveď
považoval za účelovú a nepovažoval ju za vierohodnú.

Vsúvislostisvýpoveďamisvedkov Q.Z.aT.C.,ktorýchvýpovedesúdvpôvodnomkonanínevyhodnotil,

bolotolenzdôvodu,žetítosvedkoviavypovedalineurčitoanevedelijednoznačnepotvrdiť,resp.vyvrátiť
tvrdeniažalobcovanitvrdeniažalovanej-naviacsvedokQ.Z. bolvpríbuzenskomvzťahuspaniJ.,ktorá
mu bola krstnou mamou aj tetou, po ktorej žalovaná nadobudla spornú nehnuteľnosť. Svedok uviedol,
že spornú záhradu užíval každý, každý chodil do záhradky na slivky a podobne. Svedok tiež uviedol,
že pani J. sporný pozemok neužívala, zbierala tam len orechy. Tiež potvrdil, že právna predchodkyňa

žalobkýň do záhradky často chodila, často ju tam vídal, pretože bola v dobrom vzťahu s jeho tetou - pani
J.. Svedok T. C. vo svojej výpovedi uviedol, že od svojich rodičov mal vedomosť o tom, že v minulosti -
niekedy v 30-tych rokoch sporný pozemok patril rodine Šoltésovej, neskôr sa o sporný pozemok nikto
nestaral a nikto ho neužíval, občas pozbierali ovocie žalobcovia resp. manžel žalobkyne 1/.

K argumentácii žalovanej, že vlastníkom nehnuteľností je ten, kto platí dane, je potrebné uviesť, že je
pravdou, že dane za sporný pozemok platila žalovaná od tej doby, ako sa stala vlastníčkou spornej
nehnuteľnosti a to v zmysle Zákona o miestnych daniach, daňovníkom dane z pozemkov je osoba
zapísaná v katastri ako vlastník a to je žalovaná. Z toho je odvodená aj povinnosť platenia daní, keď
žalovaná takto platí dane na základe platobného výmeru, vystaveného obcou.

K námietke nepoužiteľnosti geometrického plánu č. XX/XXXX pre určenie vlastníctva, sa súd stotožňuje
s vyjadrením právnej zástupkyne, že geometrický plán bol určený na zameranie rozsahu skutočného
užívania pozemku žalobcami. K námietke užívania spornej nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než bol
zápis v pozemkovej knihe je potrebné uviesť, že v kúpnej zmluve z roku 1902 nie je uvedená výmera

nielen mpč. XX, ale ani ďalších parciel. Uzatvorená bola v čase platnosti pôvodnej katastrálnej mapy,
ktorá tiež nebola tvorená na matematickom základe. Znalec Ing. Dušan Biž sa k tejto skutočnosti vyjadril
vo svojom podaní zo dňa 24. 4. 2017.

Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že znalec podrobne uviedol a zrekapituloval vlastnícke vzťahy

od prvých zápisov v pozemkovej knihe, z ktorých jednoznačne vyplýva právne nástupníctvo žalobcov.
Závery znaleckých posudkov svedčia v prospech žalobcov, keď znalecký posudok Ing. Dušana Biža č.
1/2014 konštatuje, že parcela č. X/X je vytvorená z parcely mpč. XX resp. parcela mpč. XX v časti tvorí
parcelu č. X/X. Podľa záveru znaleckého posudku Ing. Miloša Jacka 4/2015 parcela mpč. XX sčasti tvorí
parcelu č. X, ktorá je evidovaná v KN v prospech žalovanej. Znalci sa rozchádzajú v tom, že Ing. Jacko

oproti znalcovi Ing. Bižovi tvrdí, že parc. mpč. XX nie je časťou parcely č. X/X, ale parcela mpč. XX je
čiastočne vytvorená z parcely č. X. Obidvaja znalci ale zhodne konštatujú, že parcela č. X, resp. X/X
nie je vôbec vytvorená z mpč. XXX, od ktorej odvíja svoje vlastnícke právo žalovaná a obidva znalecké
posudky konštatujú, že geometrickým plánom č. XXX/XXXX je parcela C KN č. 4 chybne identifikovaná
na mpč. XXX. Obidvaja znalci ďalej zhodne konštatujú, že katastrálne územie W. má nezjednotený

operát, pozemkovoknižné zápisnice a protokoly boli vyhotovené nie na matematickom základe, ale na
základe tzv. lokalizácie, čiže miestneho vyšetrenia a priznania. Rovnako pozemkovoknižný operát je
tzv. krokárska mapa, ktorá nie je tvorená na matematickom základe, to znamená, bez jednotnej mierky,zobrazovacej sústavy a bez jednoznačnej orientácie. A tak, aj pozemnoknižné parcely mpč. XXX a mpč.
XX boli zakreslené v pozemkovej mape bez matematického zobrazenia.

Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že obecné zastupiteľstvo v W. na základe sťažnosti žalobkyne
prerokovalo postup obce pri vydaní potvrdenia k vydaniu osvedčenia o vydržaní v prospech žalovanej,
výsledkom ktorého prerokovania bolo na obecnom úrade zhodne skonštatované, že sporný pozemok
dlhodobo a nerušene užívala poručiteľka K. Z. a jej právni predchodcovia aj právni nástupcovia
a predchádzajúce potvrdenie obce, ktoré bolo podkladom pre notárske osvedčenie o vydržaní

vlastníckeho práva O. J. k parcele C KN č. X bolo podpísané na vopred pripravenej listine, predloženej
žiadateľmi bez toho, aby obec overovala konkrétne údaje. Preto starosta v mene obce vydal vyhlásenie
k určeniu vlastníckeho práva, o potvrdení týchto skutočností, že potvrdenie bolo obcou podpísané
na vopred pripravenej listine predloženej žiadateľmi, pričom až dodatočne bolo zistené, že žiadatelia
poskytli obci za účelom vydania tohto potvrdenia ohľadom užívania a držby pozemku mýlne a nesprávne
údaje. Obsah tohto vyhlásenia v plnej miere korešpondoval aj so svedeckou výpoveďou starostu obce

S. J. na pojednávaní na Obecnom úrade v W..

V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť v rozsahu užívania parcely mpč. XX
poručiteľkou žalobcov, výmery parciel v pozemkovej knihe, ani ich poloha na pozemkovej mape neboli
záväzné, v nadobúdacom titule t. j. kúpnej zmluve výmery vôbec neboli uvedené, nebolo preukázané,

že by sa tieto pozemky predávali ako oplotené, ale je zrejmé, že minimálne od začiatku 60-tych rokov
si oddelila svoje nehnuteľnosti od sporného pozemku O. J. plotom s betónovým základom. Práve O.
J. si nikdy sama nedala osvedčiť vlastnícke právo k spornému pozemku. Osvedčenie bolo vydané až
po jej smrti v deň prejednania dedičstva. Ak užívala poručiteľka sporný pozemok vo väčšej výmere,
to znamená, nie v úplnom súlade s neskorším mapovaním, mohla ho takto užívať nedopatrením v

predsvedčení, že užíva svoj pozemok, čomu zodpovedajú aj všetky okolnosti, týkajúce sa evidencie
pozemkov v kat. území W. tak, ako to uviedol aj znalec v posudku č. 1/2014 t. j. Ing. Biž na str.
3, niekoľkonásobnému mapovaniu (1868, 1956, 1988, 2010), nezjednoteľnému operátu a obnove
katastrálneho operátu v roku 2010. Ako vyplýva zo znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. Jacka na strane
8, záhrada - mpč. XX v stave EN nebola zakreslená vôbec. V súdnej praxi súd v obdobných prípadoch

rozhodol v prospech žalobcov, keď určil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním (viď rozsudky
NS ČR č. 22 Cdo 1261/2007, ako aj 22 Cdo 837/1998). Žalovaná v predmetnom konaní nepredložila
žiaden dôkaz, že disponuje nadobúdacím titulom k parcele C KN č. X, okrem chybne vypracovaného
geometrického plánu, ktorý bol podkladom pre vydanie osvedčenia o vydržaní a následne osvedčenia
o dedičstve. Znalecké posudky vyvrátili názor žalovanej, že parc. C KN č. X je vytvorená z mpč. XXX,

pričom ani výsluchom svedkov nebolo preukázané, že by právna predchodkyňa žalovanej dlhodobo a
nerušene spornú nehnuteľnosť užívala. Dokonca i Obec Rudná skorigovala svoje pôvodné vyhlásenie,
ktoré bolo podkladom pre osvedčenie o vydržaní. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní dňa 16. 5. 2017
predložila súdu kúpnu zmluvu z roku 1937 v maďarskom jazyku, v zmysle ktorej zmluvy malo byť
predmetom nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele mpč. XXX, ako aj k ďalším parcelám X. F. a

to pozemnoknižnej parcely č. XXX a č. XXX, od ktorého si odvodzovala vlastnícke právo žalovaná,
súd na predmetný dôkaz s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 1/, 2/ CSP neprihliadol, s poukazom
na sudcovskú koncentráciu konania, keď strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strany mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas nemôže súd prihliadnuť najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania,
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V danom prípade na predložený dôkaz by bolo potrebné jednak
nariadiť preklad kúpnej zmluvy z maďarského jazyka do slovenského a naviac, predmetná listina má
preukázať vlastnícke právo k parcele mpč. XXX, čo v danom štádiu z hľadiska dokazovania nemá

význam, pretože závery obidvoch znaleckých posudkov jednoznačne vylúčili skutočnosť, že by bola
sporná parcela vytvorená z mpč. č. XXX.

S poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1/ CSP, keď súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo, súd z dôvodov vyššie uvedených a po doplnení dokazovania v zmysle
rozhodnutia krajského súdu a jeho právneho názoru, ktorým právnym názorom je prvostupňový súd
viazaný, ako aj s poukazom na to, že doterajšie dôkazy preukazujú oprávnenosť žalovaného nároku,
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď žalobe v celom rozsahuvyhovel. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že nehnuteľnosť v čase smrti patrila do dedičstva po
neb. poručiteľke K. Z. r. I.. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobe vyhovel, pričom na zistený skutkový
stav aplikoval ustanovenie § 137 písm. c/ CSP, § 116 Zákona č. 141/1950 Zb. Za splnenú považoval aj

podmienku naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej určovacej žalobe, keď bolo v ich záujme
zosúladiť skutočný stav so stavom právnym a bez tohto určenia by sa právne postavenie žalobcov stalo
neistým a keď žalobcovia v prípade vyhovenia žalobe sa budú môcť v dedičskom konaní domáhať práv,
ktoré im titulom dedenia patria. Súd v celom rozsahu poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku zo dňa
14. 6. 2011.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 257 CSP, keď súd účastníkom výnimočne nepriznal
náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, aj keď boli žalobcovia v konaní úspešní,
bolo v podstate v ich záujme usporiadať si vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, v tom súd videl
dôvody hodné osobitného zreteľa a preto o trovách konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal
náhradu trov konania a žalovanej pre neúspech v konaní právo na náhradu trov konania ani nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia
na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s.
p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolanie môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,

rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.