Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Milan Chalupka
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/233/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212926
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417212926.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: S. N., J.. XX.XX.XXXX, G.
F. XXXX/XX, G., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14,
Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúci prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom: Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu
voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 9C/56/2017-122 zo dňa 01.04.2019, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietol.Žalovanejnároknanáhradutrovkonania
nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 1, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, § 6
ods. 1, 2, 3, § 9 ods. 1, § 16 ods.1, § 17 ods. 1, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovanú na
zaplatenie sumy 1.844,24 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.844,24 eur od 01.05.2017 do
zaplatenia a na náhradu trov konania titulom náhrady škody podľa zák. 514/2013 Z.z., spôsobenej mu
nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV a tiež v dôsledku jeho nesprávneho úradného
postupu. Žalovaný na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nereagoval.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi zástupcov strán sporu, rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
12Cb 23/2012-154 zo dňa 09.05.2013, Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/19/2015-209
zo dňa 19.01.2016, uznesením tunajšieho súdu č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.03.2016, znesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/191/2016-229 zo dňa 10.08.2016, upovedomením o začatí
exekúcie zo dňa 29.05.2014, uznesením tunajšieho súdu č.k. 15Er/1898/2014-23, vyúčtovaním
exekučného konania zo dňa 03.07.2014, znesením tunajšieho súdu č.k. 15Er/1898/2014-44 zo dňa
29.04.2016, uznesením tunajšieho súdu č.k. 15Er/1898/2014-53 zo dňa 10.06.2016, žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26.10.2016, ako aj ostatným obsahom spisu
a zistil tento skutkový stav:
4. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 v právnej veci
navrhovateľa ARAMEX CZ, s.r.o. proti odporcovi Martin Smelík - KURIÉRSKA SLUŽBA MAVERICK
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 648,51 eur s úrokmi z omeškania a nahradiť mu trovy
konania 38,50 eur. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/19/2015-209 zo dňa 19.01.2016rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 16.03.2016
konanie zastavil. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 195,90 eur. Krajský
súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/191/2016-229 zo dňa 10.08.2016 uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.03.2016 v napadnutom výroku o zastavení konania potvrdil.
Výrok o trovách konania zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Dňa 29.05.2014
vydala súdna exekútorka Mgr. Nina Mištiková upovedomenie o začatí exekúcie. Okresný súd Bratislava
IV uznesením č.k. 15 Er/1898/2014-23 zo dňa 13.10.2014 námietky povinného proti exekúcii a trovám
exekúcie zamietol. Z vyúčtovania exekučného konania ku dňu 03.07.2014 súd zistil, že vymožený nárok
pre oprávneného predstavuje sumu 1.333,34 eur a trovy exekúcie 315 eur. Okresný súd Bratislava
IV uznesením č.k. 15Er/1898/2014-44 zo dňa 29.04.2016 exekúciu zastavil. Okresný súd Bratislava
IV uznesením č.k. 15Er/1898/2014-53 zo dňa 10.06.2016 uznesenie č.k. 15Er/1898/2014-44 zo dňa
29.04.2016 zrušil. Listom zo dňa 26.10.2016 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody.
5. Pod pojem nesprávny úradný postup zákon č. 514/2003 Z.z. subsumuje porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Vo všeobecnosti pod ním treba
rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie
rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, to všetko
samozrejme za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch)
či nemajetková ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda, ak je nesprávny postup
orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
6. Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah jej náhrady,
je potrebné v tejto otázke vychádzať z § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odseku 1 sa
hradí skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou zákon mieni ujmu, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi.
Skutočnou škodou je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu u
poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré
je treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je v podstate majetkovým
prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré bolo možno
- keby nebolo škodnej udalosti - dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.Vznik škody
na strane poškodeného ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu musí byť splnený
najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje (pre rozsudok je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia).O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného
rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu, teda, ak je nezákonné rozhodnutie, či nesprávny
úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a keď je doložené, že nebyť
nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo. Ako už bolo
vyššie uvedené, štát zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí sudca nesprávnym úradným postupom. Takýto
nárok je potrebné vopred prerokovať na základe žiadosti s ministerstvom spravodlivosti V prípade, ak
fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom konaní za škodu, ktorú mu spôsobil
súd svojim rozhodnutím, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným
z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Spôsobenie škody ešte neznamená, že ju štát aj
uhradí. V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej súdom nutné
preukázať existenciu právom uznaných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, kde samotná
existencia vzniku škody ešte neznamená, že ju štát uhradí. Predpokladom vzniku škody sú: existencia
protiprávneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
zavinenie.
7. Za škodu v súlade s ustálenou judikatúrou je potrebné považovať každú ujmu, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného , a ktorú je možné vyjadriť peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Vyhodnotenímvykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobnému návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v posudzovanej veci nedošlo k
naplneniu zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, ktorého sa žalobca domáha.
Ani v konaní sp. zn. 12Cb 23/2012, ako ani v exekučnom konaní sp. zn. 15 Er 1898/2014, nebolo
vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by mohlo spĺňať podmienky nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6
zákona č. 514/2003 Z.z. zakladajúceho právo na náhradu škody podľa predmetného zákona. Žalobcom
deklarované pochybenie súdu pri posudzovaní otázky spôsobilosti byť stranou sporu v konaní 12Cb
23/2012 nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., rovnako
ako ani žalobcom tvrdené pochybenie súdu pri posudzovaní predpokladov pre vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. bližšie upravuje základné podmienky
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorou je vedľa vzniku
škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a vydaním nezákonného rozhodnutia práve existencia
nezákonného rozhodnutia. Musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože sa vychádza z toho, že do
okamžiku právoplatnosti má účastník konania procesné možnosti obrany proti rozhodnutiu, ktoré je
preňho nepriaznivé. S právoplatnosťou sa zásadne spája vykonateľnosť rozhodnutia, ktorého výkonom
môže dôjsť k vzniku škody. V súlade so zásadou prezumcie správnosti rozhodnutia nie je súd v konaní
o zodpovednosť štátu za škodu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom
konaní a podmienka nezákonnosti je splnená len vtedy, ak bolo právoplatné rozhodnutie skutočne
ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Teda, predpokladom vzniku nároku
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, aby bolo predmetné rozhodnutie zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť po tom, čo nadobudlo právoplatnosť, teda na podklade mimoriadneho
opravného prostriedku. Žiadne z rozhodnutí vydaných v žalobcom namietaných konaniach túto
podmienku nespĺňa. V súvislosti so žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného
súduBratislavaIV v konaní12Cb/23/2012 súduvádza,žeposúdenieotázkyspôsobilosti žalobcualebo
odporcu byť stranou (účastníkom) súdneho konania je činnosť súdu smerujúca k vydaniu rozhodnutie,
ktorá sa vo vydanom rozhodnutí prejaví - za splnenia tejto procesnej podmienky vydá súd rozhodnutie
vo veci samej, v prípade jej nedostatku rozhodne o zastavení konania. Ide teda o rozhodovaciu
činnosť súdu , ktorú nie je možné posudzovať z hľadiska správnosti/nesprávnosti postupu orgánu
verejnej moci predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia, ale len z hľadiska posúdenia, či táto neviedla
k vydaniu nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z. Je pravdou, že v prípade
existencie neodstrániteľnej prekážky konania súd rozhodne o zastavení konania bez rozhodnutia vo
veci samej. Ak však takýto nedostatok v konaní zistená nie je, súd po vykonaní dokazovania vydá
rozhodnutie vo veci samej. Splnenie procesnoprávnych podmienok pre vydanie rozhodnutia ako aj
aplikácia hmotnoprávnych noriem na zistený skutkový stav súdom, sú predmetom preskúmavania
správnosti vydaného rozhodnutia odvolacím orgánom v konaní o opravnom prostriedku. Takáto činnosť
súdu nemôže byť posudzovaná ako nesprávny úradný postup podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. s
nárokom na náhradu škody. V nadväznosti na žalobcom zdôrazňovaný nesprávny úradný postup
Okresného súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. 15 Er 1898/2014, keď podľa žalobcu súd dostatočne
neskúmal materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, rozsudku zo dňa 09.05.2013, č.k.
12Cb/23/2012-154, výsledkom čoho bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie č. 5104 118332 zo
dňa 07.05.2014 súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie nemožno považovať za rozhodnutie,
ktorým by sa priamo rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov
exekučného konania ako fyzických alebo právnických osôb, a z ktorého by títo účastníci mali možnosť
sa domáhať náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá právo na náhradu škody, a to ani v prípade, že
v neskoršom priebehu dôjde k zastaveniu exekučného konania. Exekučný súd postupoval a dospel k
záver, že vykonanie exekúcie bolo namieste, keď boli splnené všetky zákonné podmienky. Nemožno
sa stotožniť s názorom žalobcu o nesprávnom postupe Okresného súdu Bratislava IV spočívajúcom v
nedostatočnom skúmaní vykonateľnosti rozhodnutia pri rozhodovaní o návrhu na vydanie poverenia,
keď tento proces bol preskúmavaný aj v konaní o námietkach žalobcu proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, ktoré boli zamietnuté. V prípade žalobcu však nie sú splnené ani ďalšie dva zákonné
predpoklady a to, existencia škody a priama príčinná súvislosť medzi namietanými pochybeniami súdu
a vznikom ním deklarovanej škody. Súd sa stotožňuje s obranou žalovanej aj v tom, že zo sumy
1.648,34 eur žalobca sumu 1.333,34 eur uhradil ako plnenie vyplývajúce zo záväzkového vzťahu
žalobcu ako dlžníka a oprávneného v exekučnom konaní. sp. zn. Ex/175/2014, ARAMEX CZ, s.r.o.,
IČO 27158152, ako veriteľa. Pokiaľ teda v exekučnom konaní sp. zn. 15EX/175/2014 došlo k úhrade
finančných prostriedkov v prospech oprávneného ARAMEX CZ, s.r.o., IČO 27158152, pre úhradu
ktorých existoval medzi žalobcom a týmto oprávneným zmluvný základ, došlo len k splneniu záväzkovžalobcu a nemožno hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu. Žalobca takto de facto plnil svoje
zmluvné záväzky, a takéto plnenie nemožno považovať za škodu. V rozsahu sumy 1.333,34 eur
nemožno hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu, resp. o nedôvodnom zmenšení jeho majetkových
hodnôt o túto sumu. Pre prípad, že by žalobca namietal existenciu zmluvného záväzku a nedôvodnosť
plnenia v prospech oprávneného ARAMEX CZ, s.r.o., IČO 27158152, potom žalobca disponuje (a
disponoval) voči tomuto subjektu nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Obč.
zák., pričom existencia takéhoto nároku vylučuje zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003
Z.z. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia vynaložené žalobcom v konaní 12Cb/23/2012 v sume
195,90 eur, o nároku na náhradu trov konania žalobcu bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 10.08.2016, č.k. 2Cob 191/2016, ktorým náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
Totorozhodnutiejeprávoplatnéatunajšísúdjenímviazaný.Žalovanátiežuviedla,žezobsahurozsudku
zo dňa 09.05.2013, č.k. 12Cb/23/2012-154, ktorý bol exekučným titulom na podklade ktorého sa proti
žalobcovi začalo a viedlo exekučné konanie je zrejmé, že spoločnosť ARAMEX CZ s.r.o. poskytla
žalobcovi na základe jeho objednávok prepravné služby, za ktoré žalobcovi riadne vystavila faktúry,
ktoré však žalobca ani po zaslaní upomienky neuhradil, v dôsledku čoho bola uvedená spoločnosť
nútená uplatniť svoju pohľadávku na súde. Z obsahu spisu 12Cb/32/2012 vyplýva, že žalobca sa
napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie dňa 09.09.2013nedostavil, súd
vychádzajúc z obsahu spisu a predložených dôkazov vo veci rozhodol, vydal rozsudok zaväzujúci ho
na plnenie. Je tak zrejmé, že začatie súdneho konania, ktorého trovy vo výške 195,90 eur žalobca
žiada od žalovanej nahradiť ako škodu spôsobenú podľa jeho tvrdení súdom, bolo dôsledkom postoja
žalobcu k plneniu si svojich záväzkov. V prípade ich riadneho a včasného uhradenia žalobcom by k
začatiu tohto konania nedošlo. V súvislosti s požadovanou náhradou trov exekučného konania sp. z.
EX 175/2014 v rozsahu 315 eur sa súd tiež stotožňuje s obranou žalovanej v tom, že tieto trovy by
žalobcovi vôbec nevznikli, ak by včas proti rozsudku č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 podal
opravný prostriedok. Žalobca totiž napriek tomu, že už dňa 27.08.2013 po nahliadnutí do spisu mal
vedomosť o vydaní rozsudku zaväzujúceho ho na plnenie, odvolanie podal až dňa 23.07.2014, teda
až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Toto odvolanie pritom bolo posúdené ako predčasne
podané, keď podľa odvolacieho súdu žalobcovi v tom čase ešte nebol riadne doručený prvoinštančný
rozsudok a odvolací súd prejednal až odvolanie podané 21.11.2014 po opätovnom doručení rozsudku.
Návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný až dňa 11.02.2014, teda viac ako 5 mesiacov
odo dňa, kedy sa žalobca (podľa vlastných slov) dozvedel o existencii rozsudku. Pokiaľ teda žalobca
proti rozsudku, ktorý mu ešte nebol riadne doručený, mohol podať odvolanie dňa 23.07.2014, mohol
tak učiniť kedykoľvek od nadobudnutia vedomosti o vydaní rozsudku dňa 27.08.2013, teda aj počas
dostatočnedlhéhoobdobiapred11.02.2014,kedybolpodaný návrhnavykonanieexekúcie.Jedôvodné
predpokladať, že v takom prípade by zo strany oprávneného ani neprišlo k podaniu návrhu na vykonanie
exekúcie a následnému vzniku trov v exekučnom konaní, resp. ak by aj takýto návrh bol podaný a bolo by
vydané poverenie na vykonanie exekúcie, žalobca by disponoval dôvodnou námietkou o prebiehajúcom
odvolacom konaní proti rozhodnutiu predstavujúcemu exekučný titul. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
vedomý si existencie svojich záväzkov voči zmluvnému partnerovi, ktoré tento môže vymáhať i podaním
žaloby na súd, a následne vedomý si i rozhodnutia súdu, ktorým bol na splnenie týchto záväzkov
zaviazaný,nepostupovaltak,abyspôsobomprimeranýmokolnostiamohrozeniaodvrátilmožnosťvzniku
škody, a preto je dôvodná aj aplikácia ustanovenia § 441 Obč. zák., podľa ktorého, ak bola škoda
spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho
zavinením, znáša ju sám.
8. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že žalobca nespĺňa podmienky vzniku nároku na náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci
ako ani vydanie nezákonného rozhodnutia v žalobcom namietaných konaniach, a taktiež ani samotný
vznik škody v rozsahu uplatnenom žalobou a príčinná súvislosť medzi namietaným postupom orgánov
verejnej moci a vznikom tvrdenej škody. Súd preto nemal inú možnosť, ako predmetnú žalobu v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Súd žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, pretože v súvislosti s predmetným konaním jej žiadne trovy nevznikli.
10. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací
súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa §365 ods. písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a ďalej tým, že súd v konaní pod sp.zn. 12Cb/23/2012 nesprávne
postupoval, keď neskúmal procesnú spôsobilosť žalobcu a teda si nesplnil svoju povinnosť z úradnej
povinnosti prihliadať na splnenie podmienky procesnej spôsobilosti počas celého konania. Keby súd
postupoval správne a splnil by si túto povinnosť, musel by konanie zastaviť. Ak by teda súd postupoval
správne už na začiatku konania, žalobcovi by nikdy nevznikla škoda v súvislosti s predmetným súdnym
konaním na prvom stupni a následne v exekučnom konaní. Žalobca namieta aj postup exekučného
súdu v súvislosti s vydaním Poverenia na vykonanie exekúcie č.5104*118332 zo dňa 07.05.2014,
na nútený výkon neprávoplatného a nevykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
12Cb/23/2012-154zodňa09.05.2013.Exekučnýsúdpostupovalnesprávne,keďtakétopoverenievydal,
pretože ho vydal v rozpore so zákonom. Exekučný titul, teda právoplatné rozhodnutie 12Cb/23/2012-154
z materiálneho hľadiska nikdy neexistovalo, a nikdy ani nenadobudlo právoplatnosť.Žalobca preto
nikdy nebol právoplatne viazaný takýmto rozhodnutím a teda exekučný súd (postupoval nesprávne
a) nebol oprávnený nariadiť nútený výkon plnenia z takéhoto neprávoplatného a nevykonateľného
rozhodnutia. Lehota na dobrovoľné plnenie neprávoplatného rozhodnutia 12Cb/23/2012-154 žalobcovi
anilen nezačala plynúť, pretože toto rozhodnutie bolo ešte pred nadobudnutím právoplatnosti odvolacím
súdom zrušené, a to práve z dôvodu nesprávneho postupu Okresného súdu Bratislava IV. Predmetné
rozhodnutie teda nemohlo byť a ani nebolo spôsobilé byť exekučným titulom. Tento postup je
podrobnejšie rozobratý a vyjadrenia podporené platnou rozhodovacou praxou v bode I. vyjadrenia
vo veci samej zo dňa 18.03.2019. V rozhodnutí č.k.: 2Cob/191/2016-229: "(...) prvostupňový súd
neskúmal, či v návrhu označený žalobca má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p.
a pochybil, keď na strane žalobcu konal so spoločnosťou ARAMEX CZ, s.r.o., teda s niekým, kto
nebol označený ako žalobca v návrhu na začatie konania.“ Spoločnosť ARAMEX CZ s.r.o., IČO:
27158152 si voči žalobcovi neuplatnila žiadnu pohľadávku. Preto nie je možné, aby bola predmetná
spoločnosť v exekučnom konaní označovaná ako oprávnený a žalobca ako povinný. Rovnako teda
nie je možné, aby v odôvodnení bolo uvedené, že "(...) došlo len k splneniu záväzkov žalobcu a
nemožno hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu", nakoľko konanie malo byť ukončené z dôvodu,
že žalobca (ktorým bola iba organizačná zložka a nie spoločnosť ARAMEX CZ s.r.o., IČO: 27158152)
nemal procesnoprávnu subjektivitu. Konanie teda od samého počiatku trpelo takou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Spoločnosti ARAMEX CZ s.r.o., IČO: 27158152 voči žalobcovi
nebolo z materiálneho hľadiska zákonným spôsobom nikdy priznané žiadne plnenie. Ďalej je v bode 43.
odôvodnenia napísané, že "V prípade žalobcu však nie sú splnené ani ďalšie dva zákonné predpoklady
a to, existencia škody a priama príčinná súvislosť medzi namietanými pochybeniami súdu a vznikom ním
deklarovanej škody.". Opäť je potrebné uviesť, že zo žaloby a našich vyjadrení je podľa nášho názoru
dostatočne preukázaná existencia škody a tiež príčinná súvislosť medzi namietanými pochybeniami
súdu a vznikom deklarovanej škody. Ako je už aj uvedené vyššie, ak by okresný súd od začiatku
postupoval správne, nebolo by anilen nariadené prvé pojednávanie vo veci samej, dokonca žalobca by
v predmetnom súdnom konaní nemal byť ani vyzvaný vyjadriť sa k žalobnému návrhu, keďže tento bol
podaný osobou bez spôsobilosti byť účastníkom súdneho konania. Práve na základe (i) nesprávneho
postupusúdua(ii)neoprávnenéhoexekučnéhovymáhaniapreukázateľnevzniklažalobcoviškoda.Teda
príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom súdu a vznikom škody na strane žalobcu je v tomto
prípade viac ako zjavná. Rovnako ako v prípade skúmania procesnej subjektivity je táto skutočnosť
podrobne rozobraná v bode I. vyjadrenia vo veci samej zo dňa 18.03.2019. Okresný súd Bratislava IV
teda nesprávne právne posúdil vec a na základe takto nesprávne posúdenej veci rozhodol. Rovnako
nie je možné stotožniť sa s tvrdením, že žalobca sa má domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od
spoločnosti ARAMEX CZ s.r.o., IČO: 27158152, jednak z dôvodov uvedených vo vyjadrení vo veci samej
zo dňa 18.3.2019, teda že vydanie bezdôvodného obohatenia má iba subsidiárny charakter a zároveň
z logického hľadiska, kedy boli prostriedky neoprávnene vymáhané súdnym exekútorom, uhradené
žalobcom na účet súdneho exekútora. Teda žalobca priamo neposkytol predmetnej spoločnosti žiadne
finančné prostriedky, ktorých by sa teraz mohol domáhať. Neexistuje žiaden, so zákonom súladný
dôvod, pre ktorý by súd poveril súdneho exekútora v konaní č. 15Er/1898/2014 odo m ňa prijaté plnenie
poskytnúť tretej osobe, v tomto prípade spoločnosti ARAMEX CZ s.r.o., IČO: 27158152. Táto osoba
bola exekučným súdom označenou za oprávneného iba v dôsledku nesprávneho postupu súdu, práve v
dôsledku absencie zákonného exekučného titulu. Žalobca ďalej namieta aj tým, že v bode 43) rozsudku,
okrem iného uvádza: "Exekučný súd postupoval a dospel k záver, že vykonanie exekúcie bolo namieste,
keď boli splnené všetky zákonné podmienky. Takéto zistenie súdu je nesprávne, a nemá žiadnu oporu
vo vykonanom dokazovaní. Vykonané dôkazy nepreukázali existenciu zákonného exekučného titulu,
t.j. právoplatného a vykonateľného rozsudku, teda zákonné podmienky na vykonanie exekúcie neboli
splnené. Skutkové zistenie o splnení zákonných podmienok na výkon exekúcie je nesprávne. Rovnakoaj skutkové zistenie súdu"...že zo sumy 1.648,34 eur žalobca sumu 1.333,34 eur uhradil ako plnenie
vyplývajúce zo záväzkového vzťahu žalobcu ako dlžníka a oprávneného v exekučnom konaní. sp.
zn. Ex/175/2014, ARAMEX CZ, s.r.o., IČO 27158152, ako veriteľa."je nesprávnym, pretože neexistujú
žiadne relevantné dôkazy, ktoré by takéto skutkové zistenie preukazovali, a ide o plnenie bez právneho
dôvodu. ARAMEX CZ, s.r.o., IČO 27158152 sa takého plnenia právne účinne nikdy nedomáhal, a ani
mu súdom také plnenie nikdy nebolo priznané. Súd týmto postupom pochybil aj tým, že prekročil svoju
právomoc. Žalobca má za to, že návrh na začatie konania ohľadom nároku ARAMEX CZ, s.r.o. IČO
27158152 na odmeny (plnenie) za vykonanie prepravy v sume 1.648,34 EUR, ním nikdy nebol účinne
podaný, resp. že súd v danom prípade konal o veci (o tomto plnení) bez návrhu, a to aj napriek tomu,
že predmetný spor nepatrí medzi veci, v ktorých by mohol súd začať konanie aj bez návrhu.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania
podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p.
a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).
13. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.
14. Ohľadom žalobcovej námietky ,keď súd neskúmal procesnú spôsobilosť žalobcu a teda si nesplnil
svoju povinnosť z úradnej povinnosti prihliadať na splnenie podmienky procesnej spôsobilosti počas
celého konania, poukazuje na to, že posudzovanie procesnej legitimácie strán sporu je rozhodovacia
činnosť súdu , ktorú nemožno posudzovať v zmysle § 5 zákona č. 514/2003 Z.z. o správnosti alebo
nesprávnosti postupu orgánu verejnej moci predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia.
15. V ostatnom sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie.
16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnej
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením
( § 262 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.