Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 16, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/331/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220825
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115220825.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja
bývania, Lamačská cesta 8, 933 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpeného AENEA Legal
s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným X. P. L., A.. XX.X.XXXX,
W. C. XX, XXX XX C., E. X., X. T. L., A.. X.X.XXXX, W. C. XX, XXX XX C., E. X., X. Y.V. H., A.. X.X.XXXX,
W. H. XXX/X, XXX XX H., E. X., X. Y. L., A.. X.X.XXXX, W. Y.. F. XXX/XX, XXX XX X., E. X., o zaplatenie

10.765,89 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. až 4. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 6.8.2015 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
10.765,89 eura s prísl.. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými v 1. a 2. rade uzavrel Zmluvu o
poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej im bola poskytnutá podpora
vo forme úveru vo výške 18.455,82 eura s dobou splatnosti 10 rokov. Úver mali splatiť pri základnej
úrokovej sadzbe 6,5% formou mesačných splátok vo výške 209,59 eura. Zmluva bola zabezpečená
ručením žalovanými v 3. a 4. rade. Nakoľko boli žalovaní v 1. a 2. rade ku dňu 16.9.2011 v omeškaní

so zaplatením 29 mesačných splátok poskytnutého úveru spolu v sume 6.443,80 eura, pričom na ich
úhradu boli opakovane vyzvaní, žalobca využil svoje oprávnenie odstúpiť od Zmluvy podaním zo dňa
23.9.2011. Nárok pozostáva z istiny vo výške 10.765,89 eura, zmluvného úroku vo výške 3.594,07 eura
a zmluvnej pokuty vo výške 1.436,- eur.

2. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.

3. Dňa 16.9.2016 prebehlo pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalovaných v
1.,2 a 4. rade, ktorým bolo predvolanie riadne doručené a ktorí svoju neúčasť neospravedlnili a ani
nepožiadali o odročenie pojednávania.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o poskytnutí
podpory na č.l. 6-10, odstúpením od úverovej zmluvy na č.l. 11-16, e-mailovou komunikáciou na č.l.
35-36, 39-41 a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 22.9.2003 došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, č. XXX/XXXX/XXXX
(ďalej len ako „Zmluva") medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi.

Predmetomzmluvyboloposkytnutieúveruvovýške556.000,-Sk(18.455,82eura)prizákladnejúrokovej
sadzbe 6,5% a dobou splatnosti 10 rokov. Dlžníci sa zaviazali splatiť celý úver so základnou úrokovousadzbou vo výške 6,5% na účet v banke a splácať úver a úrok pravidelnými mesačnými splátkami,
ktoré zahŕňajú istinu a úrok vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty
splatnosti. Prvá až 119. mesačná splátka bola stanovená na 6.314,- Sk (209,57 eura) a posledná,

t.j. 120. splátka bola stanovená ako zostatok úveru. Podľa článku VIII. bod 8.4 Zmluvy ak je dlžník v
omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov je fond oprávnený po doručení výzvy
k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej, t.j. zo súčtu istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu,
zostatok úroku a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok aj ten, v termíne 30 dní od doručenia výzvy

dlžníkovi. Zmluvu podpísali aj žalovaní v 3. a 4. rade ako ručitelia.

6. Žalobca listom zo dňa 23.9.2011 odstúpil od úverovej zmluvy a zároveň požiadal o vrátenie dlžnej
sumy pozostávajúcej z nesplatenej istiny 10.765,89 eura, nesplateného úroku 3.594,07 eura a zmluvnej
pokuty1.436,-eurado30dníodpísomnéhovyzvania.Odstúpenieodzmluvybolodoručenéžalovanému
v 1. rade a žalovanej v 2. rade dňa 4.10.2011, žalovanej v 3. rade dňa 3.10.2011 a žalovanému v 4. rade

sa vrátila zásielka ako neprevzatá dňa 24.10.2011.

7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

8. Podľa § 1 zákona č. 124/1996 Z.z. účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy Zriaďuje sa Štátny

fond rozvoja bývania1) (ďalej len „fond“) na financovanie štátnej podpory (ďalej len „podpora“), ktorého
prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z.z. Zdroje fondu sú:
a) splátky úverov poskytnutých z fondu,

b) splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu,
c) sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
d) výnosy z prostriedkov fondu uložených v banke s výnimkou výnosov z prostriedkov poskytnutých
fondu zo štátneho rozpočtu,
e) príjmy z výťažku pri výkone exekúcie veci, na ktorú bolo zriadené zmluvné záložné právo,

f) zostatky prostriedkov fondu k 31. decembru predchádzajúceho rozpočtového roka s výnimkou
zostatkov prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu,
g) zostatky nevyčerpanej podpory vrátenej žiadateľom s výnimkou zostatkov vrátenej nevyčerpanej
podpory poskytnutej z prostriedkov štátneho rozpočtu v prechádzajúcom roku,

h) príspevky poskytnuté z Fondu národného majetku Slovenskej republiky za podmienok ustanovených
osobitným predpisom,3)
i) úvery poskytnuté bankami,
j) dary,
k) dotácie zo štátneho rozpočtu,4)

l) iné zdroje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z.z. Prostriedky fondu možno použiť na
a) podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu,

b) správu fondu,
c) splátky úverov poskytnutých fondu bankami a na úhradu úrokov z týchto úverov.

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.12.Podľa§53ods.1až3a5 OZSpotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

15. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

16. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 OZ Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

20. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

21. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

23. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade bola
uzavretádňa22.09.2003zmluvaoposkytnutípodporyvoformeúverupodč.707/3197/2003.Žalovanýmv 1. a 2. rade bola poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 18.455,82 eura s dobou splatnosti
10 rokov.

24. Definícia spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až od

01.04.2004 (jej modifikácia bola následne vykonaná novelou č. 379/2008 Z.z. účinnou od 01.11.2008),
pričom Zmluva bola uzavretá ešte dňa 22.9.2003, „spotrebiteľskými zmluvami od účinnosti zákona č.
634/1992 Zb., pokračujúc zavedením § 23a citovaného zákona až po transpozíciu Smernice rady 93/13

EHS do Občianskeho zákonníka sú všetky zmluvy bez ohľadu na konkrétny zmluvný typ, bez ohľadu na
právny režim alebo právny základ, ktoré uzaviera spotrebiteľ s dodávateľom. Je zrejmé, že určujúcim pre
použitie režimu spotrebiteľskej zmluvy je len štatút subjektov ako zmluvných strán, ktorým z právneho
vzťahu vyplývajú konkrétne práva a povinnosti“ (cit.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015,
str. 450).

25. Vzťah založený Zmluvou má podľa názoru súdu spotrebiteľský charakter. Krajský súd v Prešove
vo svojom rozhodnutí sp. zn XCo/XXX/XXXX uviedol: „V predmetnej veci ide o vzťah dodávateľa a
spotrebiteľa, nakoľko žalobca ako Štátny fond rozvoja bývania je samostatnou právnickou osobou v
zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení platnom ku dňu

uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, pričom v § 1 ods. 1 má vymedzený predmet svojej
činnosti, teda podporu výstavby bytov a iné činnosti súvisiace s rozvojom a zveľaďovaním bytového
fondu, pričom z § 3 sú zrejmé zdroje tohto fondu, ktorými sú okrem iného aj splátky úrokov poskytnutých
z fondu, sankcie za porušenie zmluvných podmienok, ako aj úroky z prostriedkov fondu uložených v
banke. Z uvedeného vyplýva, že ide o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho

so ziskom, z čoho vyplýva, že ide vlastne o činnosť obchodnú, ako aj činnosť poskytovania služieb
širokej verejnosti, a preto aj žalobcu je možné subsumovať pod ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.“

26. Súd poukazuje aj na znenie čl. 2 písm. c) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle tohto článku na účely Smernice „predajca alebo
dodávateľ“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto
Smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na
to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Táto smernica (ktorej transpozíciou bola zavedená
definícia spotrebiteľských zmlúv do Občianskeho zákonníka) výslovne stanovuje aj to, že členské štáty

zabezpečia, aby do zmlúv neboli zahrnuté nekalé podmienky, najmä preto, že táto smernica platí tiež pre
obchody, podnikanie alebo povolania verejného charakteru. Príkladom osoby verejného práva napríklad
v súvislosti s finančnými službami môže byť Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje žiadateľom na
základe spotrebiteľských zmlúv osobitný druh úverov na bývanie (cit.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková,
J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H.

Beck, 2015, str. 465).

27. Predmetná zmluva je tak zmluvou spotrebiteľskou, kde žalobca (dodávateľ finančných služieb
verejného charakteru) vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaní (nepodnikatelia) v pozícii spotrebiteľov.

28. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovaným odôvodňuje tým, že
žalovaní v 1. a 2. rade si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z uvedenej zmluvy, čím žalobca využil
svoje právo na odstúpenie od zmluvy. V zmysle citovaného § 48 ods. 2 OZ sa zmluva pri odstúpení ruší
ex tunc (od začiatku), pokiaľ účastníci

sa nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy,
dôjde k jej zrušeniu. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od zmluvy má účinky ex
tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457
OZ ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko,

čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou
bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.29. Pokiaľ ide o použitie inštitútu odstúpenia od zmluvy upraveného v Občianskom zákonníku pred
úpravou v Obchodnom zákonníku (§ 349 ods. 1) tak súd poukazuje na ustanovenie Občianskeho
zákonníka na § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré
nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred
jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. X P. I. XX/XXXX zo dňa 21.04.2015 cit.:

„V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie
Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté
rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na
zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať

plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené

pred týmto dňom“

30. OZ rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba
má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je OZ alebo iným predpisom
ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 OZ. Pri premlčaní
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a
to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného
dokazovania súd zistil, že žalobca dňa 23.9.2011 odstúpil od zmluvy, pričom podľa žaloby s účinnosť

nastala k 3.11.2011 (30 dní od doručenia). Najneskôr v nasledujúci deň musel mať žalobca nepochybne
vedomosť, že žalovaní v 1. a 2. rade sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili a aká konkrétna je výška
jeho bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť žalobcovi najneskôr
dňa 4.11.2013, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia
pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal žalobca na súd dňa 6.8.2015, t.j. po

uplynutí dvojročnej

premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa 4.11.2013. Zároveň súd
poukazuje aj na uplynutie trojročnej objektívnej lehoty.

31. Súd v predmetnom spore ex offo prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a
preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva bez ďalšieho
zamietnuť.

32. Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade súd vyhodnotil uplatnený nárok ako nedôvodný aj vzhľadom na

to, že žalovaní v 3. a 4. rade boli ručiteľmi predmetného záväzku žalovaných v 1. a 2. rade. Odstúpením
od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy s účinkami ex tunc a tým aj k zániku ručiteľského záväzku vzhľadom
na to, že ručenie má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému záväzku dlžníkov. Navyše v dôsledku
odstúpenia od zmluvy sa na vzťahy účastníkov zmluvy uplatňuje režim bezdôvodného obohatenia,
pričom žalovaní v 3. a 4. rade nie sú účastníkmi, ktorí by prijali plnenie zo zmluvy (úver bol poskytnutý

žalovaným v 1. a 2. rade), a teda oni sa v žiadnom rozsahu bezdôvodne neobohatili, a preto ani nemôžu
byť zaviazaní k vydaniu bezdôvodného obohatenia.

33. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali v

konaní plný úspech, a preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.34. Nakoniec súd uvádza, že návrh na schválenie zmieru bol súdu doručený až po vyhlásení rozsudku
dňa 19.9.2016

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).