Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/233/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407225721
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1407225721.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: DOMING, s.r.o.,
Bratislava, Nejedlého č. 51, IČO: 35 790 768, zastúpený JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou v
Bratislave, Saratovská č. 2/A, proti žalovanej: H.. Ž. Č. N. J. U. K. F. S. Y. Á., bytom L., L. Č.. XX,
zastúpená E. F., L. B., Z. Č.. XXXX/X, o zaplatenie sumy 289,78 € (8.729,90 Sk), s príslušenstvom,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 2. mája 2012, č. k. 25 C
277/2009-273, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 25. mája 2012,
č.k. 25 C 277/2009-298, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 2. mája 2012, č.k. 25 C
277/2009-273, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 25. mája 2012,
č.k. 25 C 277/2009-298, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 2.5.2012, č.k. 25 C 277/2009-273, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 25.5.2012, č.k. 25 C
277/2009-298, žalobu zamietol; zároveň si vymienil, že o náhrade trov konania stranám sporu, o trovách
konania štátu, rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Žalobou
sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 289,78 € (8.729,90 Sk) spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 289,78 € od 1.7.2007 do zaplatenia. Sume 289,78
€ (8.729,90 Sk) zodpovedá nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2006.

2.1. Rozsudok odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 8a ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, § 10
ods. 1, ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
do 30.6.2007, § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z. v znení

účinnom do 14.9.2009. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaná je vlastníčkou
bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome na L.X. N. Č.. XX Y. L. a je povinná platiť náklady do
fondu prevádzky a údržby a opráv domu a uhrádzať úhrady za plnenia, pričom správu k predmetnému
domu vykonáva žalobca. Vychádzal z toho, že sporným zostalo posúdiť otázku rozúčtovania nákladov
za užívanie bytu za rok 2006 z hľadiska množstva dodaného tepla. Súd dôvodil, že v dome boli
namontované pomerové rozdeľovače tepla a v konaní sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu, že vlastníci

domov sa dohodli na spôsobe rozúčtovania tepla v pomere 30 % : 70 % a zo žiadneho listinného dôkazu
takéto rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov ani nevyplynulo, hoci svedkyňa Y. G. vo
výpovedi uviedla, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa na tomto pomere dohodli. Vychádzal
zo skutočnosti, že zmluva medzi obchodnou spoločnosťou Y. a žalobcom nie je dôkazom o prejave
vôle vlastníkov o spôsobe rozúčtovania tepla a nebolo možné zohľadniť vyjadrenie znalca k spôsobu
rozúčtovania tepla pomerom 30 % : 70 %, nakoľko sa jedná o otázku, ktorú znalec nemôže zhodnotiť.

Dospel k záveru, že pre absenciu dohody vlastníkov o pomere základnej a spotrebnej zložky malo
byť rozúčtovanie dodávky tepla uskutočnené pomerom základnej zložky vo výške 40 % a spotrebnejzložky vo výške 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Zostali teda pochybnosti o
správnosti vyúčtovania dodaného tepla s poukazom na závery a výpoveď znalca a nakoľko
žalobca rozpočítal dodané teplo podľa hodnoty nameranej na päte domu pre všetky byty, je v prípade

spôsobu rozúčtovania pomerom 30 % : 70 % vyúčtovanie dodaného tepla pre rovnaké byty v rovnakej
hodnote nedôveryhodné. Teplo namerané na päte domu bolo rozúčtované, čo však neznamená, že
bolo rozúčtované jednotlivým vlastníkom bytu správne a správnosť rozúčtovania nespočíva len v tom,
aby súčet hodnôt nameraného tepla vyúčtovaných jednotlivým vlastníkom sa rovnal celkovej hodnote
tepla nameranej na päte domu. Rozúčtovanie nameraného tepla musí vychádzať zo skutočne dodaného

tepla jednotlivým vlastníkom. Nadväzne na závery znaleckého posudku dôvodil, že v prípade bytu
žalovanej nebolo dodané množstvo tepla podľa pomerových rozdeľovačov a nesprávna
pôsobnosť rozdeľovača a kuchynského stola vykonala svoje v tom, že rozdeľovač počítal, aj keď bol
zavretý termostatický ventil. Vyúčtovanie dodávky tepla nezodpovedá preto skutočnej dodávke tepla,
a teda vyúčtovanie nie je z hľadiska tejto položky možné považovať za správne. Poukázal na celkové
náklady za rok 2006 v sume 808,36 € (24.352,70 Sk) a na sumu 790,02 € (23.800,-- Sk), ktorú

žalovanázaplatilavroku2006nazálohovýchplatbách,čopredstavujerozdielmedzinákladmiaplatbami
sumu 18,34 € (552,70 Sk). Nestotožnil sa s výškou nedoplatku vyčísleným žalobcom ako nedoplatku
za služby v sume 233,71 € (7.040,70 Sk) a rozdielom medzi zálohovými platbami a
predpisom zálohových platieb v sume 146,69 € (4.419,20 Sk), čo predstavuje spolu sumu 380,40 €
(11.459,90 Sk), z ktorej sumy žalobca odpočítal preplatok k 1.1.2006 v sume 18,59 €

(560,-- Sk) a pripočítal nedoplatok na zálohových platbách za obdobie od 1.1.2007 do 30.4.2007 v sume
4,32 € (130,-- Sk), čo predstavuje nedoplatok v sume 366,13 € (11.029,90 Sk).
Vyúčtovanie má vychádzať zo skutočných nákladov a zaplatených úhrad a nie je možné
do nich započítať rozdiel v zaplatených zálohových platbách oproti predpísaným platbám. Žalovaná
síce neplatila žalobcom predpísané preddavkové platby do fondov a na úhrady za plnenia spojené s

užívaním bytu, čím jej vznikol dlh na zálohových platbách, avšak pri ročnom vyúčtovaní nákladov a
preddavkov sa vychádza z reálnych nákladov a z realizovaných úhrad. Súd prvej inštancie dospel preto
k záveru, že v roku 2006 bola zaplatená nižšia suma ako predpísaná, a to suma 790,02 € (23.800,--
Sk) a ak by žalovaná zaplatila predpísané zálohové platby v sume 936,71 € (28.219,20 Sk), vznikol by
jej preplatok a nižšími platbami jej vznikol nedoplatok nie v sume 361,81 € (10.899,90 Sk), ale v sume

18,35 € (552,70 Sk), čím z hľadiska vyúčtovania ostatných položiek je ročné vyúčtovanie za rok 2006
nesprávne a nemožno na jeho základe zaviazať žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny.
2.2.Rozhodnutie v časti týkajúcej sa uplatnenej obrany žalovanej odôvodnil po právnej stránke
ustanovením § 97 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 98 O.s.p. a po vecnej stránke tým, že o návrhu žalovanej
na zaplatenie sumy 41,73 € nerozhodoval, pretože sa nejedná o vzájomný návrh, ale len o obranu. O

vzájomný návrh by išlo vtedy, ak by sa žalovaná domáhala zaplatenia vyššej sumy než je žalovaná
istina. Z tohto dôvodu nebola žalovaná ani vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku.
2.3. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil napadnutý rozsudok v dátume vyhlásenia
rozsudku, keď správny dátum bol 2. máj 2012.

3.1. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; keďže nebol riadne
poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., môže v odvolaní uplatniť aj skutočnosti a dôkazy, ktoré

pred súdom prvej inštancie neuplatnil (§ 205a ods. l písm. c/ O.s.p.). Poukázal na skutočnosť, že vlastníci
bytov a nebytových priestorov na L. N.. Č.. XX, XX C. XX Y. L. sa dohodli na rozúčtovaní dodaného
tepla v pomere 30 % základnej zložky a 70 % spotrebnej zložky pre vyúčtovanie nákladov na rok 2006,
pričom žalovaná osobne na pojednávaní dňa 10.3.2010 uviedla, že chodila na schôdze, nie pravidelne,
nepamätalasa,čisaodsúhlasiloniečoinéanapojednávanídňa28.11.2011žalovanáuviedla,ževchodu

č. 15 nevyhovoval pomer 30:70, čím implicitne uznala, že pomer rozpočítavania v pomere 30 % : 70 %
bol dohodnutý väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Odvolateľ vytkol súdu prvej
inštancie nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. v znení účinnom do
14.9.2009, keď podľa neho mohla byť základná zložka minimálne 30 % a spotrebná zložka maximálne
70 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie, ak sa tak vlastníci bytov a

nebytových priestorov podľa osobitného predpisu dohodnú; osobitným predpisom bolo ustanovenie § 14
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Podľa
ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2004 do 30.6.2007 vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovanímrozhodovaťakospoluvlastníkospoločnýchčastiachdomuaspoločnýchzariadeniachdomu,spoločných
nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Zákon č. 182/1993 Z.z. nepozná v súvislosti so schôdzou vlastníkov či hlasovaním na nej pojem

zápisnica a je síce rozšírené, že zo schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa vyhotovujú
zápisnice, ale tieto nemajú žiadne zákonom predpísané náležitosti a ak by sa aj z niektorej
schôdze žiadna písomná zápisnica nevyhotovila, nemalo by to žiaden vplyv na platnosť rozhodnutia,
ktoré bolo na nej prijaté. Výsluch svedkov je uvedený vo výpočte dôkazných prostriedkov (§ 125 O.s.p.)
na prvom mieste, na ktoré ustanovenie systematicky nadväzuje (§ 126 O.s.p.), upravujúci osobitne

tento dôkazný prostriedok. Svedkyňa Y. G. ako zástupkyňa vlastníkov bytov a nebytových priestorov
na L. N.. Č.. XX-XX Y. L. na pojednávaní dňa 28.11.2011 uviedla, že pre vyúčtovanie nákladov na
rok 2006 bol dohodnutý pomer základnej zložky 30 % a spotrebnej zložky 70 %. Hoci túto skutočnosť
svedkyňa uviedla celkom určito a v priebehu pojednávania opakovane potvrdila, súd prvej inštancie bez
primeranéhoodôvodneniazjavneneuznaljejvýpoveďzadôveryhodnú.Odvolateľzdôraznil,žežalovaná
nenavrhla predvolať žiadneho svedka na preukázanie svojho tvrdenia, že pomer rozpočítavania 30 % :

70 % nebol dohodnutý. Úvaha súdu prvej inštancie, ktorý požaduje na preukázanie dohody vlastníkov
bytov a nebytových priestorov zo schôdze listinný dôkaz, je nesprávna, ak si myslí, že iný dôkazný
prostriedok nie je relevantný. Občianske právo je založené na zásade bezformálnosti právnych úkonov,
čo znamená, že právne úkony treba robiť v predpísanej forme iba vtedy, ak to právny poriadok vyžaduje.
Má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov o

spôsobe rozpočítavania dodaného tepla pomerom základnej zložky 30 % a spotrebnej zložky 70 %
pre vyúčtovanie nákladov, nedoplatok, ktorý je predmetom toho súdneho konania, uniesol, najmä v
kontrapozícii k žalovanej, ktorá svoje tvrdenia opakom nepodložila žiadnymi dôkazmi. Pre úplnosť, ak
by odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností ustálil relevantný skutkový stav ohľadom pomeru na
rozúčtovanie nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie dohodnutého vlastníkmi bytov a

nebytových priestorov v dome pre rok 2006, navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov vlastníkov
bytov v bytovom dome na L. XX, XX, XX Y. L.: C. Y.U., narodenú dňa XX.X.XXXX, E. B., narodenú
dňa XX.XX.XXXX, E. R., narodenú dňa XX.X.XXXX. Žalobca dôvodil ďalej, že viaceré závery znalca
v dodatočnom znaleckom posudku č. 5/2011 zo dňa 28.4.2011 a v jeho výpovedi na pojednávaní dňa
5.10.2011 sú sporné. V tabuľke zachytávajúcej hodnoty tepla, ktorá je prílohou dodatočného

znaleckéhoposudku,súpribytochžalovanej,Z.H.aX.J.rovnakéhodnoty,čojepodľažalobcunásledok
zhody okolností, pretože byt žalovanej je jednoizbovým bytom s najvyššou nameranou
spotrebou a ďalšie dva predmetné byty sú identické, avšak v nich pomerové rozdeľovače tepla neboli
v roku 2006 zapojené alebo ich vlastníci neumožnili uskutočniť odpočet údajov a v takom prípade sa
uplatnil náhradný spôsob rozúčtovania dodaného tepla, ktorý odsúhlasili vlastníci bytov a nebytových

priestorov na schôdzi dňa 25.4.2005, ktorý sa v nijakom smere nemohol dotknúť žalovanej, z dôvodu, že
pomerovérozdeľovačeteplazapojenémalaamáavjejprípadesapostupovaloprirozpočítanímnožstva
dodaného tepla podľa údajov indikovaných pomerovými rozdeľovačmi tepla. Vlastníci dvoch identických
bytov, voči ktorým sa uplatnil náhradný výpočet, nespokojnosť s vyúčtovaním nákladov neprejavili.
Žalobca je toho názoru, že znalec presiahol rámec zadaných otázok, keď sa zameriaval na hodnoty tepla

uvedené v tabuľke pre iné byty ako byt žalovanej. Je presvedčený, že zistiť skutočné množstvo tepla
dodanéjednotlivýmvlastníkombytov anebytovýchpriestorovvbytovomdomeniejeobjektívne
možné, čo potvrdil znalec A.. D. na pojednávaní dňa 5.10.2011, že teplo spotrebované v byte sa merať
nedá, pretože to nie je ani elektrický prúd, ani plyn; teplotu ovplyvňujú v byte aj ďalšie okolnosti, telesá
nachádzajúce sa v byte. Zdôraznil rozporné závery znalca, podľa ktorých na jednej strane vyúčtované

teplonebolodobytužalovanejdodanéanatomistompojednávanídňa5.10.2011znalecnaotázkusúdu,
či bolo teplo dodané, uviedol, že teplo dodané bolo, ale pomerovým rozdeľovačom sa hodnota dodaného
tepla zmerať nedá. Výslovne uviedol, že vyúčtovanie nie je v rozpore s vyhláškou č. 630/2005 Z.z. a
na pojednávaní dňa 14.2.2011 znalec uviedol, že vyúčtovanie nákladov na dodávku tepla je správne
v zmysle citovanej vyhlášky. Na pojednávaní dňa 14.2.2011 znalec uviedol, že radiátor žalovanou je

používaný správne, druhá vec je, že je zakrytý, čo je vina žalovanej, umiestnenie stola malo vplyv
na výsledky nameraných hodnôt, teplo bolo držané pod stolom a stôl a obrus teplo zadržiavali a bolo
zjavné, že počítač počítal dieliky, ktoré počítajú teplo, ale neznamená to, že to teplo bolo aj dodané.
Z fotodokumentácie v rámci znaleckého posudku č. 06/2010 je zrejmé, že žalovaná má v kuchyni
radiátor umiestnený neodporúčaným spôsobom, ktorý podľa znalca spôsobuje nadmerné počítanie

pomerového rozdeľovača tepla. Ďalej žalobca navrhol súdu prvej inštancie, aby zopakoval dokazovanie
vypočutím B. A.. H. D., H. Č.. XX, J.. Odvolateľ je presvedčený, že súd prvej inštancie išiel nad rámec
charakteru sporu ovládaného zásadou kontradiktórnosti, keď žalovaná nenamietala samotné výpočty
vo vyúčtovaní nákladov okrem položky týkajúcej sa vykurovania, ale svoju námietku smerovala len nato, že podľa nej bol súčasťou istiny aj preddavok za jeden mesiac. Nie je podľa odvolateľa ani pravdivé,
že by započítaval do istiny nezaplatené zálohové platby žalovanej za neskoršie obdobie. Vo vyúčtovaní
nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2006 sú uvedené položky (teplo na kúrenie, vodné, stočné -

studená voda, vodné, stočné - teplá voda, odvoz a likvidácia odpadu, upratovanie spoločných priestorov,
výťah - údržba a prevádzka, osvetlenie - elektrická energia, havarijná služba, čistenie, odvoz VRO,
zimná údržba chodníkov, iné prevádzkové náklady, zrážková voda, ohrev vody - základná zložka, teplo
na ohrev vody), ktoré svojou povahou zodpovedajú úhradám za plnenia podľa ustanovenia § 10 ods.
6 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov a predpísané zálohy za rok 2006 na tieto

služby boli celkovo 574,65 € (17.312,-- Sk), skutočné náklady za tento rok predstavovali sumu 808,36
€ (24.352,70 Sk). Stĺpec „služba“ neobsahuje predpísané preddavky do fondu prevádzky, údržby a
opráv a ani zmluvne dohodnutú odmenu za správu a tieto sa nachádzajú vo vyúčtovaní nákladov v
stĺpci „predpis“, pričom odmena za správu predstavuje sumu 63,73 € (1.920,-- Sk) za rok 2006 a súčet
predpísaných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv predstavuje za tento rok sumu 131,05 €
(3.948,--Sk).Položka„zníženie/zvýšeniepredpisuzavyúčtovanieroka2005“vsume167,27€(5.039,20

Sk) predstavuje výsledok vyúčtovania nákladov za rok 2005, teda nedoplatok v takejto výške. Súčet
skutočných úhrad žalovanej za posudzovaný rok 2006 je zachytený v stĺpci „skutočná úhrada“ ako suma
790,02 € (23.800,-- Sk) a suma 18,59 € (560,-- Sk) uvedená v riadku „stav konta k 1.1.2006“ predstavuje
preplatok žalovanej k 1. januáru 2006 (jej účtovný preplatok), s ktorým začínala rok 2006.
3.2. Odvolateľ zdôraznil, že skutočné náklady na služby (s výnimkou preddavkov do fondu prevádzky,

údržby a opráv a odmeny za správu, ktoré nemajú povahu služieb) boli v sume 808,36 €
(24.352,70 Sk), súčet odmien za správu za daný rok bol v sume 63,73 € (1.920,-- Sk), súčet preddavkov
do fondu prevádzky, údržby a opráv bol v sume 131,05 € (3.948,-- Sk), nedoplatok z vyúčtovania
nákladov za rok 2005 predstavoval sumu 167,27 € (5.039,20 Sk), a preto žalovaná mala zaplatiť sumu
1.170,41 € (35.259,90 Sk). Žalovaná ale zaplatila len sumu 808,60 € (24.360,-- Sk), ktorá pozostáva

z účtovného preplatku na konte žalovanej k začiatku roka 2006 v sume 18,59 € (560,-- Sk), z platieb
žalovanej za rok 2006 v sume 790,02 € (23.800,-- Sk); rozdiel ako nedoplatok žalovanej teda predstavuje
sumu 361,81 € (10.899,90 Sk). Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne porovnanie celkových úhrad
žalovanej v sume 790,02 € (23.800,-- Sk) s nákladmi v sume 808,36 € (24.352,70 Sk), ktoré však boli iba
nákladmi na služby (plnenia) bez zahrnutia odmien za správu, preddavkov do fondu prevádzky, údržby

a opráv a nedoplatku z vyúčtovania nákladov za rok 2005 a suma 18,34 € (552,70 Sk) teda nemôže
predstavovať výsledný nedoplatok vyúčtovania nákladov žalovanej za rok 2006. Vo vyúčtovaní nákladov
nie je možné započítavať rozdiel v zaplatených zálohových platbách oproti
predpísaným zálohám z dôvodu, že súd prvej inštancie neuviedol v tomto smere ustanovenie žiadneho
právneho predpisu.

3.3. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť;
žiadal náhradu trov konania, ktoré súčasne vyčíslil a odôvodnil.

4.1. Žalovaná odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu dôvodila, že zmluva o
výkone správy v znení jej dodatku č. 1 v časti rozpočítavania dodávky tepla podľa podlahovej plochy

je stále platná a ak žalobca vykonal iné rozúčtovanie ako podľa podlahovej plochy, porušil zmluvu o
výkone správy v znení jej dodatku č. 1, a preto jeho vyúčtovanie je nesprávne. Žalobca nemohol vykonať
rozúčtovanie v pomere 30 % : 70 % a jeho tvrdenie o určení spôsobu rozpočítania tepla v tomto pomere
vlastníkmi na schôdzi vlastníkov je nepravdivé. Zmluva o výkone správy bola uzavretá dňa „30.10.2010“
s účinnosťou od 1.1.2001; podľa ustanovenia § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vtedy účinného

vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy,
ktorá obsahuje okrem iného aj zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s
nimi. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že účinnosťou vyhlášky č. 630/2005 Z.z.
došlo k zmene zásad platenia úhrad za plnenia, ktoré mali byť prevedené do zmluvy o výkone správy
prostredníctvom jej zmeny tak, ako to predpokladá ustanovenie § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.,

ale predovšetkým podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. vlastníci sa
môžu dohodnúť o tom, že základná zložka bude iná ako je 40 % a spotrebná zložka iná ako 60 % v
rámci tolerancie danej týmto ustanovením, t. j. 30 % - 50 %, resp. 50 % - 70 %. Vyhláška č.
630/2005 Z.z. si vyžiadala nové rozhodnutie vlastníkov bytov o tom, ako budú za rok 2006 a nasledujúce
roky postupovať pri rozpočítavaní množstva dodaného tepla na vykurovanie. Uviedla, že aj keby bola

zápisnica z roku 2003, táto nemohla predpokladať platnosť a účinnosť vyhlášky č. 630/2005 Z.z. pre
rok 2006, zásady platenia úhrad za plnenia sú obligatórnou náležitosťou zmluvy o výkone správy a je
potrebné vychádzať z ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Zmluva o výkone správy platná
pre rok 2006 neustanovuje dohodu vlastníkov o percentuálnom rozdelení základnej zložky aspotrebnej zložky nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie a správca preto nemohol
stanoviť základnú zložku na 30 % a spotrebnú zložku na 70 %, čím správca postupoval nesprávne pri
stanovení základnej a spotrebnej zložky nákladov na vykurovanie, a preto je jeho rozpočítavanie

nesprávne; k zmene zmluvy o výkone správy ani nedošlo. Správca mal rozpočítať množstvo dodaného
tepla podľa podlahovej plochy bytu podľa zmluvy o výkone správy a každé odvolávanie sa na vyhlášku č.
630/2005Z.z.jeirelevantné.PoukázalanačlánokIII.bod7písm.b/zmluvyovýkonesprávyprerok2006
zo dňa 30.10.2000 v znení dodatku č. X/XXXX/Bošániho XX-XX zo dňa 6.11.2007, podľa ktorej skutočné
náklady za poskytnuté plnenia rozúčtuje správca na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome podľa

m2podlahovejplochybytudodávkuteplapreÚKavtejtosúvislostiuviedla,žesprávcamoholrozúčtovať
náklady na ÚK len podľa podlahovej plochy, a to za všetky roky jej platnosti, keďže zásady platenia
úhrad za plnenia sú obligatórnou náležitosťou zmluvy a každá zmena musí byť aj zachytená v zmluve o
výkone správy. Podľa vyhlášky č. 630/2005 Z.z. je potrebné postupovať vtedy, ak sa vlastníci
nedohodnúpodľazákona č.182/1993Z.z.inak.Vprejednávanejvecisavlastnícivtomtobytovom
dome nedohodli inak, a preto platí režim stanovený zmluvou o výkone správy a nie citovanou vyhláškou.

Rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie vykonané za rok 2006 žalobcom má tiež
vady v použití koeficientov korekcií, v odberných miestach, v súdnoznaleckom posudku, vo svedeckej
výpovedi a v právnej kvalifikácii splatnosti nedoplatku. Nesprávne použitie koeficientov korekcií spočíva
v tom, že žalobca používa koeficienty korekcií zohľadňujúce nepriaznivú polohu miestnosti bytu alebo
nebytového priestoru konečného spotrebiteľa podľa prílohy č. 2, pričom vlastníci sa nedohodli na iných

koeficientoch korekcií ako sú stanovené v prílohe č. 2 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. a jej (žalovanej) so
svojím jednoizbovým bytom pozostávajúcim z jednej miestnosti s dvomi vonkajšími stenami prináleží
koeficient korekcie vo výške 0,82, ktorý v samotnom vyúčtovaní za rok 2006 žalobca nezohľadnil.
4.2.Vo vzťahu k odberným miestam s poukazom na ustanovenie § 2 písm. e/ vyhlášky č. 630/2005 Z.z.
žalovaná uviedla, že bytový dom má viac odberných miest, spotreba tepla je súčtom všetkých troch

odberných miest a na základe tejto celkovej spotreby sa vypočítajú aj množstvá dodaného tepla pre
všetkých vlastníkov, t.j. tzv. N - náklady na dodané teplo na vykurovanie za objekt rozpočítania. Preto
je názoru, že všetci vlastníci v byte majú rovnakú hodnotu celkových nákladov na dodané teplo na
vykurovanie za objekt rozpočítania a nie že celkové náklady sú vo vchode XX, XX C. XX rôzne. Žalobca
mal sčítať všetky tri odberné miesta a potom ich za rok 2006 aj rozpočítať. Súdny znalec prekročil

svoju kompetenciu, keď na otázku zástupcu žalobcu, či rozpočítanie bolo urobené v zmysle vyhlášky č.
630/2005 Z.z., odpovedal áno. Znalec v tomto spore nie je znalcom v odbore rozpočítania množstva
dodaného tepla, ale len znalcom v odbore strojárstvo a energetika a jeho odpoveď je v tomto smere
irelevantná. Za relevantný však považuje záver znalca, že toľko tepla v technických merných jednotkách
nemohli jej radiátory spotrebovať, že to nie je z technického a fyzikálneho

hľadiska možné. Poukázala tak aj na záver znalca, že hodnoty, ktoré žalobca priraďuje jej, nemohli
byť fakticky do miestností v jej byte dodané, čo je fyzikálne nemožné. Hlasovanie nebolo uskutočnené
a o hlasovaní musí mať záznam žalobca. Nie je tiež možné nahrádzať písomný dôkaz výsluchom
svedkyne, pretože aby tento ústny dôkaz mal kvalitatívnu úroveň písomného dôkazu, svedkyňa musela
uviesť celý obsah zápisnice zo schôdze vlastníkov, a to predovšetkým kedy sa schôdza uskutočnila, o

koľkej, s akým programom, koľko vlastníkov sa jej zúčastnilo, prezenčná listina, koľko hlasovalo za a
proti a koľko sa zdržalo, ako aj samotnú formuláciu uznesenia z tejto schôdze. Podmienkou
splatnosti nedoplatku za služby je riadne vykonanie vyúčtovania, jeho oboznámenie vlastníkom, má
obsahovať všetky predpísané náležitosti a uvedenie ceny dodanej (vykonanej) služby v správnej výške.
Vyúčtovanie, ktorému chýba niektorá z predpísaných náležitostí, nie je riadnym vyúčtovaním a nie je

spôsobilé vyvolať splatnosť nedoplatku plynúceho z vyúčtovania. Žalobca neurobil
riadne vyúčtovanie, obsahuje chyby, a preto ani nedošlo k splatnosti nedoplatku; ako
správca vykonávajúci činnosť podľa zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov
nepostupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou o výkone správy zo dňa 30.10.2000. Článok III. bod 7
písm. b/ zmluvy o výkone správy pre rok 2006 zo dňa 30.10.2000 ustanovuje, že skutočné náklady

na ÚK za poskytnuté plnenia rozúčtuje správca na jednotlivé byty a nebytové priestory len podľa m2
podlahovej plochy bytu. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l,

ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016),
ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky
pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancienemožno potvrdiť a ani zmeniť, a že teda odvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech. Na tomto mieste
odvolací súd ešte dôvodí, že pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení
a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.; O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 206 ods. 2 veta druhá, § 212
ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku

súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie
a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí
aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť
v celom rozsahu (vrátane súvisiaceho výroku, ktorým si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia), nakoľko súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a
nevykonal dokazovanie na skutočnosti, ktoré v konaní bolo nutné preukazovať a zároveň vec nesprávne

právne posúdil po právnej stránke; a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (§ 389 ods. l písm. c/, § 391 ods.
l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.).

6. V posudzovanej právnej veci je predmetom konania zaplatenie sumy 289,78 € (8.729,90 Sk) spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 289,78 € (8.729,90 Sk) od

1.7.2007 do zaplatenia titulom nedoplatku za vyúčtovanie nákladov za rok 2006. Zostalo nepochybné,
že vyúčtovanie žalobca žalovanej doručil riadne, svoju povinnosť mala splniť do 30.6.2007, čo sa ale
nestalo. V konaní zostalo nesporné aj to (čo potvrdila sama žalovaná na pojednávaní dňa 20.1.2010;
č.l. 36 a nasl. spisu), že vyúčtovanie nenamietala, nereklamovala, lebo tým číslam nerozumela; už ale
neuvádzala, žeby o vysvetlenie požiadala žalobcu, resp. inú, tretiu, nezávislú osobu. Námietky vzniesla

až po doručení žaloby v prejednávanej veci. Žalovaná v rozhodnom období bola výlučnou vlastníčkou
bytu č. X nachádzajúcom sa na G. poschodí vchodu č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX na
L. N., L., postavenom na parcele registra M.-F. č. XXXX-B. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2,
č. XXXX-B. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, č. XXXX-B. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2,
nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres L. A.., Obec L.-mestská časť G., katastrálne územie G..

Žalobca v rozhodnom období (rok 2006) bol správcom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
v L. na L.Á. ulici č. XX, XX, XX na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 30.10.2000, ktorou si podľa
čl. III. bodu 7 citovanej zmluvy zmluvné strany dohodli povinnosť žalobcu ako správcu skutočné náklady
za poskytnuté plnenia na jednotlivé byty a nebytové priestory pre dodávku tepla pre ústredné kúrenie
rozúčtovať podľa m2 podlahovej plochy bytu. Dňa 7.7.2003 bola medzi obchodnou spoločnosťou Y. U.

R., s.r.o., ako zhotoviteľom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na
L.X. ulici č. XX, č. XX a č. XX ako objednávateľmi, zastúpenými žalobcom, uzavretá obchodná zmluva,
ktorou sa zhotoviteľ zaviazal poskytnúť vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu na L.
ulici č. XX, XX C. XX komplexné služby (inštalácia zariadení na meranie tepla v bytoch, údržbu a
opravu nainštalovaných zariadení, odpočet a výpočet nameraných hodnôt, pričom podľa prílohy č. 1

obchodnej zmluvy náklady na vykurovanie predstavujú 30 % základné náklady a 70 % spotrebné
náklady). Sporným nebolo ani to, koľko tepla bolo do celého domu dodaného v rozhodnom čase a koľko
sa malo za dodanie tepla zaplatiť; že bytový dom zateplený nebol.

7. Aj v odvolacom konaní zostalo sporné rozúčtovanie tepla vo vzťahu k bytu žalovanej, ale aj v celom

dome, a jeho pomer základnej a spotrebnej zložky (fixná zložka a variabilná zložka). Žalovaná dôvodila,
že v byte mala zimu, a teda jej nebolo dodané dostatočné množstvo tepla tak, ako bolo prezentované, že
jej byt nemal dobrú polohu; namietala pomer 30 % : 70 %. Nespochybňovala ale skutočnosti svedčiace
tomu, že bezprostredne pri radiátore mala stôl, na ňom obrus, že vrchné časti vykurovacích telies
a termostatických hlavíc boli zakryté poskladanou dekou. Koeficient polohy bytu si vlastníci bytov a

nebytových priestorov neodsúhlasili.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.9. Podľa § 18 ods. 4 písm. d/ zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov
dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, je
povinný rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.

10. Pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a na vykurovanie
v rozhodnom období ustanovovala vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z.,
ktorou sa ustanovovala teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania
množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla

(nadobudla účinnosť dňa 1.1.2006). Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky rozpočítavanie množstva dodaného
tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla ak v objekte
rozpočítavania boli zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie
množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na množstvo dodaného
tepla na vykurovanie sa rozdelili na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorila 40
% a spotrebná 60 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a

nebytových priestorov podľa osobitného predpisu 6) dohodli, mohla byť základná zložka minimálne 30
% a maximálne 50 % a spotrebná zložka minimálne 50 % a maximálne 70 % z celkových nákladov na
dodané teplo na vykurovanie.

11. Podľa § 7 ods. 10 citovanej vyhlášky ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli

podľa osobitného predpisu (zákon č. 182/1993 Z.z.) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na
vykurovanie podľa ods. 1 až 9 sa neuplatnilo.

12. Súd prvej inštancie sa v preskúmavanej právnej veci zaoberal predovšetkým právnou otázkou
rozúčtovania tepla, vychádzajúc z právneho záveru, že pre absenciu dohody vlastníkov bytového domu

vrátane žalovanej malo byť rozúčtovanie dodávky tepla uskutočnené pomerom 40 % základná zložka
a 60 % spotrebná zložka s poukazom na citované ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky. Takáto právna
argumentácia súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nie je dostatočne konkrétna a právne
relevantnáaneobstojí zdôvodu,ževyhláškaneobsahovalaustanovenie,ktorýmbytaxatívnebola
uložená subjektom postupujúcim podľa ňou upravených právnych podmienok nevyhnutne upraviť obsah

dohôd uzatvorených v právnom režime § 7 ods. 1 uvedenej vyhlášky právnym podmienkam upraveným
v tomto citovanom ustanovení vyhlášky.

13. Ustanovenie § 7 ods. 10 vyhlášky v znení v rozhodnom čase (v roku 2006) dovoľovalo vlastníkom
bytov a nebytových priestorov uzavrieť dohodu o inom rozpočítavaní množstva dodaného tepla na

vykurovanie. Vyhláška ÚRSO č. 630/2005 Z. z. je právnou úpravou majúcou dispozitívnu právnu
povahu, uprednostňujúcu možnosť odchylnej úpravy pomerov od kogentných ustanovení tejto vyhlášky
právne záväzných v preskúmavanej právnej veci iba v prípade nepreukázania existencie právne
akceptovateľnej dohody vlastníkov bytov podľa osobitného predpisu. Z dikcie citovanej vyhlášky ÚRSO
č. 630/2005 Z.z. preto vyplýva, že obsahu ustanovenia § 7 ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 7 ods.

10 neodporuje, a práve naopak, zmluva o výkone správy, aj iná dohoda vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, zvýrazňuje vôľu vlastníkov v rozhodujúcom období roku 2006. Tvrdenie súdu prvej inštancie
v tom, že dohoda vlastníkov absentovala, a preto postupoval rigidne podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyššie
citovanej vyhlášky, je nepresné, nejasné, nemajúce základ vo vykonanom dokazovaní. Z rozsudku totiž
vôbec nevyplýva, ako sa vyporiadal s výpoveďou svedkyne Y. G., domovej dôverníčky, osobitne v tom,

že na schôdzi vlastníkov bola riešená otázka rozpočítavania množstva dodaného tepla na vykurovanie
podľa pomerových rozdeľovačov a pomer bol dohodnutý 30:70, že tento stav trval už 6-7 rokov dozadu
a že tento pomer potvrdzovali každý rok; tento systém platil aj v roku 2007, 2008 (na pojednávaní dňa
28.11.2011; č.l. 223 a nasl. spisu). Žalovaná na vyvrátenie jej tvrdenia nenavrhla, neoznačila, žiadne
dôkazy. Tým viac, keď tento spôsob rozúčtovania sa použil u ostatných bytov.

14. Nadväzne na všetko vyššie uvedené, odvolacie dôvody boli dané. V ďalšom konaní bude úlohou
súdu prvej inštancie, za aktívnej účasti strán sporu, nadväzne na doteraz vykonané dôkazy, príp. ich
zopakovanie, vykonanie ďalších dôkazov, ktorých potreba v konaní vyvstane a ktoré strany sporu
navrhnú, v neposlednom rade na chovanie strán sporu, ich vyjadrenia, v neposlednom rade porovnanie

rozpočítania platieb za dodané teplo v roku 2006 vo vzťahu k ostatným bytom, opätovne posúdiť nároky
žalobcu na zaplatenie sumy 289,78 € spolu s príslušenstvom žalovanou. Písomné vyhotovenie rozsudku
bude obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 C.s.p., súd bude dbať na to, aby bol rozsudok
presvedčivý, uvedie, ako sa vyporiadal so všetkými pre vec podstatnými právnymi skutočnosťami, čotvrdili strany sporu, ich právne argumenty, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil.

15. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1. januára 2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú
za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona
a ďalších pravidiel pre prechod na euro (ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona).

16. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. l, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.; § 470 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).