Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512210576
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2512210576.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou, Ph.D., v právnej veci žalobcov: 1/ K. H.,

L. J., F. XXXX/XX, 2/ E. H., L. J., F. X. Y. XXX, 3/ B. E., L. J., H. XXX, 4/ A. Y., L. Y., X. C. XXX/XX,
všetci právne zastúpení: JUDr. Milošom Papcunom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v
Piešťanoch, Vajanského 5270/1A, proti žalovanej: A. H., L. J., Y. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e s a podielové spoluvlastníctvo žalobcov v prvom, druhom, treťom, štvrtom rade a žalovanej
k bytu č. 72 nachádzajúcom sa na štvrtom poschodí, vo vchode č. 29 a k podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 53/5170 bytového domu so súpisným č. XXXX,

postavenom na parcele č. XXXX; zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Piešťany.

II. Byt č. 72, nachádzajúci sa na štvrtom poschodí, vo vchode č. 29 a podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 53/5170 bytového domu so súpisným č. XXXX,
postavenom na parcele č. XXXX; zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Piešťany
s a p r i k a z u j ú do spoluvlastníctva
- žalobcovi v prvom rade v podiele 15/36

- žalobcovi v druhom rade v podiele 7/36
- žalobkyni v treťom rade v podiele 7/36
- žalobkyni v štvrtom rade v podiele 7/36.

III. Žalobcovia v prvom až treťom rade s ú p o v i n n í s p o l o č n e a n e r o z d i e l n
e zaplatiť žalovanej 17.366,67 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcom v prvom až štvrtom rade 100% trov konania žalobcov

v prvom až štvrtom rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v prvom až štvrtom rade sa žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2012 domáhali, aby
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov v prvom až štvrtom rade a žalovanej k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Piešťany ako byt č. 72, vchod 29, 4.
poschodie a ako podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
53/5170 v pomere k celku a uvedené nehnuteľnosti prikázal do spoluvlastníckeho podielu žalobcovi
v prvom rade v spoluvlastníckom podiele 15/36 v pomere k celku, žalobcovi v druhom rade v

spoluvlastníckom podiele 7/36 v pomere k celku, žalobcovi v treťom rade v spoluvlastníckom podiele
7/36 v pomere k celku, žalobcovi v štvrtom rade v spoluvlastníckom podiele 7/36 v pomere k celku a
uložil žalobcom v prvom až štvrtom rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni (žalovanej
- poznámka sudcu) sumu zodpovedajúcu hodnote jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti určenejznalcom do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadali, aby žalovanej bola uložená povinnosť
nahradiť trovy konania žalobcom v prvom až štvrtom rade.
V návrhu uviedli, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností.

Žalobcovia v prvom až štvrtom rade pred podaním návrhu navrhli žalovanej odkúpenie jej
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, s čím žalovaná nesúhlasila.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 22.10.2013 v ktorom uviedla,
žebytjejbolpridelenýakodružstevnýbytnazákladejejžiadosti,ktorúsipodala.Zabytzaplatila24.000,-

Kčs. Neskôr sa byt prepísal na rodičov, ktorí sa presťahovali z Radošiny do Piešťan. Od narodenia žila
žalovaná s rodičmi v spoločnej domácnosti. Keď otec zomrel, zostala bývať s matkou, o ktorú sa až do
smrti starala. Ďalej poukázala na to, že po otcovej smrti matka kúpila jednému zo súrodencov j dom v
Hornej Strede a ďalšiemu dve autá. Jeden z bratov (žalovaná neuviedla ktorý) vybral z matkinej vkladnej
knižky 100.000,- Kčs aj s úrokmi. Momentálne v byte žije spolu so svojim synom Z. H..

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v prvom rade, žalobkyne v štvrtom rade, žalovanej,
oboznámením listinných dôkazov: Osvedčenia o dedičstve XD XX/XXXX, G. XXX/XXXX vydaného
Miroslavom Kupcom dňa XX.XX.XXXX, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Piešťany,
poštových poukážok zo dňa 27.08.2012, 26.09.2012, 31.01.2013, 25.02.2013, 18.03.2013, 30.04.2013,
31.05.2013 a 10.07.2013, evidenčného listu, Dohody o užívaní družstevného bytu, rozhodnutia

Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 06.11.1981, sp. zn. G.-X, B.H. Č.. XXXX/XX/XX-XXXX o prevode
družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva zo dňa 06.02.2001, znaleckého
posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalkyňou Ing. Miroslavou Helegdovou a ďalšieho spisového
materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

4. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 72 a podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniachdomu53/5170,atožalobcavprvomradevpodiele1/3,žalobcoviavdruhomaž
štvrtom rade každý v podiele 1/9 a žalovaná v podiele 1/3. Predmetné nehnuteľnosti dostal do užívania
právny predchodca strán sporu Ľ.V. H. zo strany Stavebného bytového družstva občanov v Piešťanoch
dňa 01.05.1964.

5. Na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 06.11.1981, č.k. G.-X vydaného Štátnym notárstvom v
Trnave,zostatkovúhodnotudružstevnéhobytuOSBDTrnavavpodiele1poporučiteľoviĽ.H.nadobudla
do vlastníctva manželka U. H.. U. H. na základe Zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva
nájomcu - člena bytového družstva nadobudla predmetný byt do svojho vlastníctva. Následne po

poručiteľke U. H. predmetný byt zdedili jej deti ako dedičia zo zákona Y. H., A. H. C. K. H.. Po poručiteľovi
Y. H. jeho spoluvlastnícky podiel zdedili B. E., E. H. C. A. Y. (žalobcovia v druhom až štvrtom rade)
rovnakým dielom.

6. Z výsluchu žalobcu v prvom rade súd zistil, že je pravdou, že žalovaná vybavovala byt, ale za byt

zaplatili jeho rodičia. Keď ich otec zomrel pred 20 rokmi, tak sa dohodli, že všetko zostane mame. Keď
mama zomrela, žalovaná zdedila jej šperky a peniaze na vkladnej knižke. S tým súrodenci súhlasili,
pretože oni za života od rodičov dostali peniaze. Ohľadne bytu sa dohodli tak, že každý zdedí rovnaký
podiel. Nie je pravda, že by sa žalovaná starala o matku. Staral sa o ňu žalobca v prvom rade so svojou
manželkou. Dôvod prečo podali žalobcovia v prvom až štvrtom rade žalobu o zrušenie a vyporiadanie

spoluvlastníctva je skutočnosť, že žalovaná byt obýva, ale neplatí poplatky za byt a tak vznikol dlh vo
výške 3.000,- eur.

7. Žalobcovia v prvom až štvrtom rade sa boja, že by mohli prísť o byt, resp. o svoj spoluvlastnícky podiel
z dôvodu, že žalovaná neplatí poplatky spojené s užívaním bytu. V minulosti už bolo začaté exekučné

konanie, ktoré bolo zastavené len vďaka tomu, že žalobca v prvom rade a žalobkyňa v štvrtom rade
nakoniec správcovi všetky poplatky zaplatili.

8. Žalovaná počas výsluchu tvrdila, že žiadosť o pridelenie bytu podala v roku 1961 na bytové družstvo
a byt jej bol pridelený v roku 1963. Za byt zaplatila 40.000 Kčs. Od roku 1963 platila polovičku poplatkov

za byt, druhú polovicu platila jej mama. Nedoplatky vznikli z toho dôvodu, lebo mama neinvestovala nič
do bytu. Byt má 50 rokov a všetko je tam hnilé. Ona sama dala byt vymaľovať, kúpila dva radiátory,
zohnala si staršiu kuchynskú linku, vymenila WC a obklady a dlažbu na WC. Momentálne žije zo svojho
dôchodku, ktorý nedosahuje ani sumu 300,- eur, pričom poplatky za bývanie predstavujú 131,- eur plusenergia, plyn a telefón. Spolu je to okolo 200,- eur. V byte žije spolu so svojím synom Liborom, ktorý je
dlhodobo nezamestnaný a poberá dávku vo výške 62,- eur mesačne.

9.Zpredloženýchpotvrdeníoplatbáchformoupoštovejpoukážkymalsúdzapreukázané,žeodaugusta
2012dojúla2013žalobcavprvomradezaplatilPiešťanskému stavebnémubytovémudružstvupoplatky
v celkovej výške 2.512,31 eur.

10.ZoznaleckéhoposudkuIng.MiroslavyHelegdovejč.XXX/XXXXsúdzistil,žehodnotanehnuteľností,

t.j. bytu č. 72 vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu predstavuje
52.100,- eur.

11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. V danom prípade súd mal za nepochybné, že dohoda strán ohľadne vyporiadania podielového

spoluvlastníctva nie je možná. Keďže žalobcovia v prvom až štvrtom rade navrhovali vyporiadať
nehnuteľnosti tak, aby z ich vlastníctva bola vylúčená žalovaná, ktorá ako jediná tieto nehnuteľnosti v
súčasnosti užíva, súd v prvom rade skúmal, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle
ods.2citovanéhoustanoveniaodôvodňujúcenevyporiadaniespoluvlastníctvaatedazamietnutiežaloby.
13. Preto sa súd bližšie zaoberal okolnosťami, za ktorých bol byt nadobudnutý, starostlivosťou o byt,

príp. jeho zhodnocovanie. Súd mal za preukázané, že predmetný 2 izbový byt bol pridelený Ľ. H.,
právnemu predchodcovi strán sporu, za čo podľa evidenčného listu zaplatil 24 000 Kčs. Medzi stranami
nebolosporné,ževšetkyzáležitostiohľadnebytuvybavovalažalovaná.Spornébolo,ktovyplatilhodnotu
členského podielu, ktorý podľa žalovanej mal predstavovať až 40.000 Kčs a mala ho vyplatiť zo svojich
prostriedkov. Žalobca v prvom rade vypovedal, že členský podiel zaplatili jeho rodičia. S ohľadom

na listinné dôkazy preukazujúce, že byt bol pridelený Ľ. H., ako aj samotnú skutočnosť, že žalovaná
mala v roku 1961, kedy bola podaná žiadosť o byt, len 22 rokov a v čase prevzatia bytu (01.05.1964)
24 rokov, berúc do úvahy vtedajšie platové pomery, je podľa názoru súdu nepravdepodobné, žeby
žalovaná disponovala vlastnými finančnými prostriedkami na zaplatenie hodnoty členského podielu v
uvedenej výške. Rovnako sa javí súdu nelogické, aby žalovaná vybavovala všetky záležitosti ohľadne

bytu, z vlastných prostriedkov zaplatila hodnotu členského podielu a následne by Zmluvu o užívaní bytu
uzatvoril jej otec, po ktorom členský podiel zdedila jeho manželka, ktorá neskôr nehnuteľnosť nadobudla
do svojho výlučného vlastníctva. Na základe týchto úvah súd uzavrel, že o nadobudnutie nehnuteľnosti
sa zaslúžili právni predchodcovia žalobcov v prvom až štvrtom rade - Ľ. H. C. U. H..
14. Žalovaná nesúhlasila s vysporiadaním spoluvlastníctva spôsobom, z ktorého by mala byť vylúčená

aj z dôvodu jej údajných investícií do bytu. Žalovaná uviedla zoznam svojich investícií, ktoré však
boli vynaložené v rámci bežnej údržby bytu (vymaľovanie stien). Počas užívania bytu došlo k výmene
niektorých opotrebovaných komponentov bytu (obklady a dlažba, záchod, opotrebovaná kuchynská
linka, radiátory), čo pri užívaní bytu viac ako 52 rokov nepredstavuje takú investíciu, ktorá by mala za
následok zhodnotenie bytu, alebo by bolo možné ju považovať za nadpriemernú starostlivosť o byt.

15. Súd mal za preukázané, že byt spočiatku užívali všetci súrodenci - deti Ľudovíta a Emílie až do doby,
keď sa Rudolf a Vladimír osamostatnili. Žalovaná bývala v byte od jeho odovzdania až doteraz. Žalovaná
síce tvrdila, že sa postarala o matku a doopatrovala ju, žalobca v prvom rade toto jej tvrdenie poprel s
tým,žetobolpráveonajehomanželka,ktorísaomatkupredsmrťoustarali.Právevtedy,keďmatkabola
ležiaca, žalovaná sa odsťahovala do Koplotoviec za svojím priateľom. Teda ani v tomto smere (morálny

aspekt) žalovaná nepreukázala existenciu dôvodu, ktorý by súd mal zohľadniť pri svojom rozhodovaní,
16. Zásadný pre rozhodovanie súd považuje dôvod, pre ktorý sa žalobcovia v prvom až štvrtom rade
rozhodli podať žalobu. Súd mal za preukázané, že žalobca v prvom rade a žalobkyňa v štvrtok rade
uhradili poplatky za služby spojené z užívaním bytu, ktorý užíva výlučne žalovaná a jej syn vo výške
viac ako 2500 eur. Žalobca v prvom rade predložil súdu potvrdenie o tom, že aj v roku 2015 a 2016

musel doplatiť nedoplatky na platbách, tento dôkaz však už súd s ohľadom na sudcovskú koncentráciu
konania nemohol brať do úvahy.
17. Zákon povinnosť hradiť poplatky spojené s užívaním bytu ukladá vlastníkom, a teda vlastníci by mali
hradiť poplatky podľa veľkosti svojich podielov, tu však treba zohľadniť tú skutočnosť, že žalovaná užívacelú nehnuteľnosť, a preto je prirodzené, že žalobcovia predpokladajú, že bude platiť všetky poplatky
spojené s užívaním bytu bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu. Ako sa však preukázalo,
žalovaná nehnuteľnosť užíva, ale poplatky neplatí. Tento stav nie je prechodný, ale dlhodobý. Od

ostatných spoluvlastníkov nemožno preto spravodlivo žiadať, aby zotrvali v takom spoluvlastníckom
vzťahu, z ktorého profituje len jeden spoluvlastník na úkor ostatných. Vzhľadom k tomu, že súd
nevzhliadol existenciu žiadneho dôvodu osobitného zreteľa, pre ktorý by nemal zrušiť spoluvlastníctvo,
žalobe v tejto časti vyhovel.
18. Vzhľadom na charakter nehnuteľností, neprichádzalo do úvahy jej reálne rozdelenie. Pokiaľ ide

o samotné vysporiadanie, je treba uviesť, že žalobcovia v prvom až štvrtom rade nežiadali započítať
uhradené platby na hodnotu spoluvlastníckeho podielu, ktorý má byť žalovanej vyplatený. Súd pri
stanovení hodnoty nehnuteľností vychádzal z jej hodnoty stanovenej znalcom, ktorej jedna tretina
predstavuje sumu 17.366,67 eur. Keďže nik zo žalobcov v prvom až štvrtom rade nemal záujem
o prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva, súd prikázal nehnuteľnosti do spoluvlastníctva
žalobcom v prvom až štvrtom rade tak, ako navrhli v žalobnom návrhu a (v súlade so žalobou) zaviazal

nových spoluvlastníkov na solidárnu úhradu hodnoty podielu žalovanej.
19. Súd nevyhovel požiadavke žalobcov v prvom až štvrtom rade na uloženie dlhšej 30 dňovej lehoty
na vyplatenie hodnoty podielu žalovanej a to z dôvodu, že už v čase vydania uznesenia o ustanovení
znalca s ohľadom na vyslovenie právneho názoru súdu na vec si boli žalobcovia v prvom až štvrtom
rade vedomí, že budú musieť hodnotu podielu v blízkej budúcnosti vyplatiť.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
22. Keďže žalobcovia mali v konaní plný úspech, súd im priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.