Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/207/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816208426
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816208426.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore navrhovateľky M. banky, a.s., so sídlom S., Q.
nábrežie 4, Y.: 31340890, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o.. so sídlom
Bratislava, Martinčekova, IČO: 50361368, proti dlžníčke O., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
o odvolaní dlžníčky proti uzneseniu 11Csp 85/2016-36 z 19.12.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil
záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľky, zodpovedajúcej právnemu

záväzku dlžníčky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 5.3.2011, na nehnuteľnostiach evidovaných v
katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. M. ako pozemky registra „C“, spoluvlastnícky podiel
1/2, parc. č. 47 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX/X - záhrady o výmere
XXXmX a a na parc. č. XX dom súp. č. XXX.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,

ktorým by súd na zabezpečenie jej peňažnej pohľadávky voči dlžníčke, zriadil záložné právo k
spoluvlastníckemu podielu 1/2 k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, bližšie špecifikovaných v bode 1. Peňažná
pohľadávka navrhovateľky v sume 13.270,72 € vznikla z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
z 5.3.2011. Dlžníčka svoj dlh voči navrhovateľke neplnila riadne a včas napriek tomu, že disponuje
majetkom, z ktorého mohla pohľadávku uhradiť. Navrhovateľka má obavu, že počas súdneho

konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky by mohlo dôjsť na strane dlžníčky k takej zmene jej
majetkových pomerov vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré by mohli ohroziť riadne vykonanie exekúcie,
či už formou scudzenia nehnuteľnosti v jej vlastníctve tretej osobe, prípadne zriadením zmluvného
záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťami, ktoré by mali za následok zhoršenie
vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľky a ohrozenie výkonu exekúcie Dlžníčka by prípadným
nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebola dlhodobo obmedzená, keďže vzhľadom na stav

súdneho konania o zaplatenie pohľadávky titulom zmluvy, možno v dohľadnej dobe očakávať vydanie
rozhodnutia, ktoré by bolo exekučným titulom. Ďalej uviedla, že judikatúra uznáva, že zabezpečenie
zriadením záložného práva je inštitút, ktorý bráni tomu, aby bola exekúcia ohrozená, preto účel
sledovaný navrhovateľkou (zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky) je možné dosiahnuť práve
zabezpečovacím opatrením, ktoré nariadenia sa domáha.

3. Súd konštatoval, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je podaný v konaní o žalobe,
ktorou sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej 13.270,72 €, úroky vyčíslenéku dňu 10.11.2016 vo výške 4.956,37 €, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 13.270,72 € vo
výške 11,90 % p. a. zo sumy 13.270,72 €, odo dňa nasledujúceho po dni 10.11.2016 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 13.270,70 € odo dňa nasledujúceho po dni 10.11.2016

do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia
na tom skutkovom základe, že dňa 5.3.2011 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere
číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky
pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky ďalej spolu len
ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. V dobe od uzatvorenia zmluvy do

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, dostala sa preto do
omeškania s platením splátok a žalobkyni vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane
príslušenstva, ktorý si aj uplatnila. Žalovaná ani napriek zaslanej vyzve nezaplatila dlžnú pohľadávku.
Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku, je zmluva o
úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb., Obchodný zákonník. Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení Obchodného

zákonníka vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na
požiadaniedlžníkavjehoprospechpeňažnéprostriedky,určeniesumypeňažnýchprostriedkov,záväzok
dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 343 ods. 1, 2, 3,§ 344, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329,

ods. 1, 2, 3, § 331 ods. 1, 2, 3, § 332 CSP súd návrhu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie na
nehnuteľnostiach konkretizovaných v bode 1. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je obava, že exekúcia
bude ohrozená a to z dôvodov, ktoré v žalobe a v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
uviedlanavrhovateľka,akoaj zdôvodu,ženariadeniezabezpečovaciehoopatreniadlžníčkuneobmedzí
dlhodobo, keďže vzhľadom na stav súdneho konania o zaplatenie pohľadávky titulom zmluvy, možno v

dohľadnej dobe očakávať vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom.

5. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním dlžníčka, ktorá žiadala zrušiť uznesenie. Uviedla, že
svoj dlh voči Poštovej banke uznáva, ale nevie ho naraz zaplatiť. Pravidelne ho spláca mesačne po 150
€, poslednú splátku previedla 22.12.2016. Dôvodila, že exekúciou sa jej finančná situácia ešte zhorší.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie dlžníčky ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho
dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté uznesenie nie je vecne správne, preto

uznesenie zmenil podľa § 388 CSP.

7. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Zabezpečovacie opatrenie (od 1.7.2016 ide o nový inštitút v civilnom procesnom práve) je opatrením
súdu za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom
by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície
veriteľa (resp. zabránenie zhoršenia jeho pozície), a to zriadením záložného práva na špecifikovaný

majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už
bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie
záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanejpohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho
záložného práva. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva
nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov z titulu záložného práva a v

týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon
záložného práva sa primerane použije § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.

12. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem podania návrhu
na jeho nariadenie a/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné

majetkové hodnoty, b/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať peňažnú pohľadávku, c/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

13. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových
okolností prípadu. Súd rozhodujúci o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia
bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť

dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia
exekúcie.

14. Pretože pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu
súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré

sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na
základe listín predložených navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľka preto opísaním
rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť
a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť zabezpečovacie
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera

osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom zabezpečovacieho opatrenia
je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Unesenie dôkazného bremena
z tohto hľadiska predpokladá, aby navrhovateľka označila dôkazy aspoň základného významu pre
osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti zabezpečovacieho opatrenia.

15. Odvolací súd preskúmal skutkové a právne dôvody návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a dospel k záveru, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, pretože zo strany navrhovateľky zabezpečovacieho opatrenia žiadnym
spôsobom neboli osvedčené dôvody existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie dlžníčkou.
Súd prvej inštancie sa dôkladne nezaoberal týmto základným predpokladom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia a jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné a nepresvedčivé,
keď súd len opísal skutočnosti uvedené navrhovateľkou bez náležitého odôvodnenia. Zabezpečovacie
opatrenie je rovnako ako neodkladné opatrenie procesným inštitútom, ktorého cieľom je dočasne upraviť
pomery medzi sporovými stranami alebo zabezpečiť, aby nedošlo k zmareniu vynútiteľnosti súdneho
rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon podmieňuje vyhovenie návrhu na zabezpečovacie

opatrenie a zriadenie záložného práva zákonnou podmienkou existencie obavy z ohrozenia exekúcie,
pričom je povinnosťou navrhovateľa osvedčiť existenciu týchto obáv. V danom prípade navrhovateľka
žiadnym spôsobom osobitne nešpecifikovala, v čom takáto obava z ohrozenia exekúcie spočíva.

16. Pretože všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (pozri bod 13.)

musia byť splnené kumulatívne, pri neexistencii čo i len jedného predpokladu nie je možné návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

17. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie zmenil (§ 388 CSP) tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

18. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie o trovách tohto zabezpečovacieho opatrenia
nerozhodol s tým, že o nich rozhodne v konaní vo veci samej. V odvolacom konaní navrhovateľka
zabezpečovacieho opatrenia nebola v odvolacom konaní úspešná, dlžníčka bola v konaní úspešná v

celom rozsahu, ale žiadne trovy jej nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu nepriznáva
náhradu trov konania.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.