Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by JUDr. Edita Kušnírová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/297/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813207993
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7813207993.12
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu M- MARKET akciová spoločnosť, so sídlom v Lučenci,
Dukelských hrdinov 2, IČO: 36 027 146, práv. zast. JUDr. Alexander Filo, advokát, so sídlom v Lučenci,
Ulica P. Rádayho 14/A, proti žalovaným, v 1. rade GABANA, a.s. v likvidácii, so sídlom Snina, Strojárska
2740, IČO: 36 457 132, práv. zast. JUDr. Monika Ilčišinová, advokátka, so sídlom Vranov nad Topľou,
Herľanská 547, v 2. rade A.. U.. A.. U. U.Č., E.. XX. XX. XXXX, I. K. E. J., G. XXX, o náhradu škody, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavuje.
Náhradu trov konania súd žalovanému v 2. rade nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou pôvodne v konaní sp. zn. 6C/88/2003 domáhal náhrady škody titulom
porušenia dohodnutých zmluvných podmienok vyplývajúcich zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov
uzavretej dňa 26. 03. 1998.
Počas konania žalobca rozšíril žalobu voči A.. U.. A.. U. U., ako žalovanému v 3. rade. Návrh na
rozšírenie žaloby voči uvedenému žalovanému bol predložený dňa 25. 05. 2005, v období prerušeného
konania zo zákona, v dôsledku konkurzu na úpadcu - pôvodne žalovaného 1. rade VEXTA a. s.
v likvidácii ( pôvodne C.S.I., a.s.). Po doručení konečnej správy o speňažení majetku správkyňou
konkurznej podstaty a následnom pripustení vstupu A.. U.. A.. U. U. do konania na strane žalovaných,
sa súd opakovane pokúšal o doručenie žaloby vrátane jej rozšírenia a úprav uvedenému žalovanému.
Pokusy súdu boli neúspešné s poukazom na to, že žalovaný sa mal podľa správ príslušných orgánov
a inštitúcii zdržiavať na neznámom mieste, v zahraničí. Nebolo možné zistiť ani okruh osôb podľa ust.
§ 29 ods. 6 Občianskeho súdneho konania (ďalej len „O.s.p“). Keďže nebolo možné zistiť miesto
pobytu žalovaného, súd uznesením č.k. 6C/88/2003 - 329 zo dňa 26. 06. 2013 ustanovil žalovanému
opatrovníka v osobe zamestnanca Okresného súdu Košice - okolie.
V priebehu konania, súd uznesením č. k. 6C/88/2003 - 291 zo dňa 09. 09. 2011 zastavil konanie
voči pôvodnému žalovanému v 1. rade, O.. O. Y., správkyni konkurznej podstaty úpadcu VEXTA
a. s. v konkurze, pretože konkurz bol ukončený a žalovaný v 1. rade zanikol. Súd vec vo zvyšku
neuspokojeného nároku žalobcu vylúčil na samostatné konanie voči žalovaným GABANA, a.s. v
likvidácii (už žalovaná v 1. rade) a A. (žalovanému v 2. rade). Žalovaná spoločnosť GABANA, a.s. v
likvidácii podala odvolanie proti uzneseniu. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11Co/389/2011-312
zo dňa 28. 02. 2013 odvolanie odmietol. V prípade samostatného procesného spoločenstva účastníkov
vyhodnotil odvolanie žalovanej v 2. rade ako neodôvodnené, nakoľko jej nevznikla žiadna ujma na
právach a jej postavenie sa v dôsledku uvedeného rozhodnutia nijakým spôsobom nezhoršilo.
Na základe uznesenia č. k. 6C/88/2003 - 291 zo dňa 09. 09. 2011, po zastavení konania voči pôvodnému
žalovanému v 1. rade a v časti istiny 3.805,50 Eur, bola vec vylúčená na samostatné konanie, ktoré sa
viedlo ďalej pod sp. zn. 12C/297/2013.
Po ustanovení opatrovníka žalovanému, v tom čase už len žalovanému v 2. rade a po doručení
dôkazných listín ako aj samotnej žaloby a postupných úprav vykonávaných žalobcom, bol vytýčený
opakovane termín pojednávania, aj za účelom výsluchu navrhnutých svedkov. Na pojednávaní dňa 03.
06. 2014 žalovaný v 2. rade prítomný nebol, ani jeho ustanovený opatrovník.
Súd z opatrnosti doručoval súdne zásielky aj žalovanému v 2. rade a priebežne zisťoval miesto jeho
pobytu.
Dňa 08.04.2015 sa podarilo zabezpečiť účasť žalovaného v 2. rade na pojednávaní. Napokon žalovaný
v 2. rade prevzal predvolanie na pojednávanie na deň 08. 04. 2015, v dôsledku čoho bolo zrušené
uznesenie o ustanovení opatrovníka. Na pojednávaní žalovaný v 1. rade, ani jeho právna zástupkyňa
neboli prítomní. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril čiastočne k žalobe s tým, že vyjadrenie doplní písomne
po pojednávaní v súdom určenej lehote.
Žalovaný v 2. rade po pojednávaní sa písomne vyjadril k žalobe a k dokazovaniu, namietal pasívnu
legitimáciu a nedôvodnosť žaloby voči jeho osobe. Práve písomným podaním zo dňa 10. 07. 2015
navrhol, aby súd konanie voči nemu zastavil. V tomto písomnom podaní, ani na pojednávaní, si
neuplatnil žiadnu náhradu trov konania.
Žalobca zobral čiastočne žalobu späť voči žalovanému v 2. rade dňa 21. 08. 2015. V tej súvislosti
upravil petit, kde sa domáha náhrady škody s príslušenstvom výlučne už len voči žalovanej v 1. rade /
GABANA, a. s. v likvidácii/. Uvedenú úpravu žaloby doplnil dňa 07. 09. 2015. Následne súd doručil
čiastočné späťvzatie žaloby na vyjadrenie obom žalovaným.
Žalovaný v 2. rade oznámil súdu, že celá žaloba, ktorú viedol žalobca voči jeho osobe, bola od počiatku
nedôvodná a spôsobila mu zbytočné komplikácie aj pre dĺžku konania. Z týchto dôvodov nesúhlasil so
späťvzatím žaloby a navrhol, aby súd rozhodol o tejto veci konečným rozsudkom.
Žalovaná v 1. rade tiež vyjadrila svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, s poukazom na to,
že súdne konanie trvá pomerne dlhú dobu, od roku 2003 a až teraz pristúpil žalobca k čiastočnému
späťvzatiu žaloby, pričom konečným rozhodnutím vo veci samej, môže súd dospieť k rozhodnutiu, že
zaviaže v konečnom dôsledku žalovaného v 2. rade.
Súd vyjadrenia oboch účastníkov konania doručoval žalobcovi, s určitým časovým odstupom, zo
zdravotných dôvodov na strane právneho zástupcu žalobcu.
Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že žalobca trvá na čiastočnom späťvzatí žaloby vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade. Poukázal na to, že pri pluralite účastníkov súdneho konania, v tomto prípade na strane
žalovaných, je možné nesúhlas vyjadriť len pokiaľ existujú na takýto postup vážne dôvody podľa ust. § 96
ods. 2 O. s. p. Nesúhlas môže vyjadriť ten zo žalovaných, ktorého sa čiastočné späťvzatie žaloby priamo
týka. Nesúhlas iného žalovaného, vo vzťahu ku ktorému nedošlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, je
preto právne neúčinný. K vyjadreniu nesúhlasu žalovaného v 2. rade zaujal stanovisko v tom zmysle,
že z obsahového hľadiska dôvody uvádzané žalovaným v 2. rade nie sú vážnymi dôvodmi. Takými
dôvodmi by boli len dôvody súvisiace s hmotnoprávnym postavením žalovaného, ktoré by sa zastavením
konania zmenilo bez toho, aby mal žalovaný možnosť ovplyvniť jeho dôsledky vlastným procesným alebo
hmotnoprávnym úkonom a tieto dôsledky by zvýhodnili žalobcu. Jeho tvrdenie, že žaloba voči nemu
bola od počiatku nedôvodná a spôsobila mu zbytočné komplikácie, nemá vo vzťahu k veci samej žiadny
hmotnoprávny charakter. Zastavením konania sa jeho postavenie nezmení. V súvislosti s namietanou
dĺžkou trvania konania žalovaným v 1. rade, žalobca poukázal na to, že nie vinou žalobcu sa od roku
2005, kedy navrhol vstup žalovaného v 2. rade do konania, nekonalo. Zdôraznil, že po tom, čo bol
žalovaný v 2. rade prvýkrát vypočutý vo veci a došlo k objasneniu skutkových záležitostí, žalobca
následne reagoval čiastočným späťvzatím žaloby. Skôr sa stať nemohlo, lebo nebolo možné zistiť
stanovisko žalovaného v 2. rade.
Podľa ust. § 96 ods. 1, 2 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa odseku 2 O.s.p. , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania, s postavením
tzv. pána sporu, ktorý má právo procesnými úkonmi ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho
konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však
limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania
a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie
takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný.
Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať
z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku
súdu. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a
povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska
právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä
žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje
k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať podľa
§ 96 ods. 2 O.s.p., v opačnom prípade konanie zastaví.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného v 2 rade
so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti, nakoľko
nemajú vplyv na hmotnoprávne postavenie žalovaného 2. rade, ktorý svoj nesúhlas so späťvzatím
žaloby odôvodňoval tým, že voči nemu bola žaloba nedôvodná od počiatku a spôsobila mu zbytočné
komplikácie aj pre dĺžku konania. Skutočnosť, že žalovanému v súvislosti s vedením konania vznikli
trovy, a to bez ohľadu na to v akej výške, nie je dôvodom, pre ktorý by súd mohol jeho nesúhlas
so späťvzatím žaloby posúdiť ako vážny dôvod. Žalovaným tvrdená nedôvodnosť podanej žaloby
nezakladá v súvislosti so zastavením konania vážny dôvod , pre ktorý je potrebné pokračovať v konaní.
Zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade sa podľa názoru súdu žiadnym spôsobom neprejaví v
jeho majetkovej sfére, keďže výrok súdu o zastavení konania nemá pre jeho majetkovú sféru žiadny
význam, resp. rovnaký ako rozhodnutie súdu, ktoré by deklarovalo to, že sa žaloba voči nemu zamieta.
Preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že navrhovateľom uvádzané dôvody pre nezastavenie konania
posúdil ako nie vážne a konanie podľa ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil. Naviac súd zdôrazňuje, že sám
žalovaný v písomnom podaní zo dňa 10. 07. 2015 výslovne navrhol, aby práve z týchto dôvodov bolo
voči nemu konanie zastavené, na čo žalobca s určitým časovým odstupom reagoval práve čiastočným
späťvzatím žaloby.
Dôvody nesúhlasu žalovanej v 1. rade s čiastočným späťvzatím žaloby voči žalovanému v 2. rade
spočívajúce v tom, že žalobca až neskôr pristúpil k späťvzatiu žaloby voči žalovanému v 2. rade a tiež
skutočnosť, že v konečnom rozhodnutí vo veci samej by súd mohol dospieť k záveru, že žalovaný v
2. rade by mal plniť voči žalobcovi, súd nepovažuje za závažné dôvody. Žalobca má totiž dispozičné
právo nakladať so žalobou, pričom sa sám rozhodne, v akej fáze konania zoberie prípadne žalobu späť.
Pokiaľ učiní rozhodnutie súvisiace so späťvzatím žaloby voči určitému účastníkovi (v tomto prípade to
nebola žalovaná v 1.rade), ktoré sa neskôr prejaví ako nesprávne, tento postup predovšetkým zaťaží
žalobcu a nie účastníka, voči ktorému neunesie dôkazné bremeno.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že dôvody uvedené žalovanými v 1. a 2. rade pre
pokračovanie konania, nie sú vážne a konanie podľa ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 2 O. s. p., s použitím ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd
mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca zobral čiastočne žalobu späť voči žalovanému v 2. rade, pretože až po jeho vyjadrení jednak
ústnom, jednak písomnom, bolo zistené, že nie je zodpovedný za škodu, ktorú žalobca utrpel. Z toho
teda by vyplývalo, že v tomto prípade, pokiaľ bola žaloba zastavená voči žalovanému v 2. rade, zavinil
zastavenie konania sám žalobca.
Z ust. § 151 ods. 2 O. s. p. však vyplývajú určité povinnosti pre účastníka konania práve v súvislosti s
uplatnením a vyčíslením náhrady trov konania. Žalovaný v 2. rade, ani na pojednávaní dňa 08.04.2015,
ani v písomnom vyjadrení k žalobe, kde sám navrhol zastaviť konanie voči nemu, nežiadal náhradu
trov konania, tieto ani nevyčíslil, z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. §205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.