Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/918/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512208429
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:2512208429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s.,
IČO:35787783,sosídlomBratislava,Panenská7,vkonanízast.:JUDr.HelenaStrachotováadvokátso
sídlom Martin, ul. Hviezdoslavova 7 proti žalovanému: Y. O., nar.X.XX.XXXX, adresa pre doručovanie:
H., ul. J. Y. XX/XX, o zaplatenie 867,38 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno č. k. 6C/307/2014-67 zo dňa 2. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 214,83 eura, ako
aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 214,83 eura za čas od 26.5.2015 do zaplatenia,
všetko v mesačných splátkach po 20,- eura, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod
stratouvýhodysplátokpočnúc40dňompoprávoplatnostitohtorozsudku stým,žeomeškaniesplnením
čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2,3, § 53 ods. 1,4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodne podaná. Podľa názoru súd prvej inštancie k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi
účastníkmi konania, nedošlo žalobca sa preto môže domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré žalovaný na jeho úkor nadobudol formou plnenia bez právneho dôvodu. Poukázal na obsah
potvrdenia žalobcu zo dňa 21.1.2015 , z ktorého vyplýva, že žalovaný finančné prostriedky čerpal v
sume 2556,62 euro. Podľa potvrdenia žalobcu žalovaný zaplatil 2341,79 euro, to potom znamená,
že žalovaný nadobudol bezdôvodné obohatenie a to v sume 214,83 euro , ktoré by má vydať žalobcovi

podľa zásad uvedených v ust. §-u 457 OZ s tým, že na iné plnenie žalobcovi nevznikol nárok. Úroky z
omeškania súd prvej inštancie žalobcovi priznal len odo dňa 26.5.2015 z dôvodu, že v danej veci ide
o vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný sa dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po
doručení návrhu v tejto veci (ako to má na mysli ust. §-u 517 ods. 2 OZ ) , preto od tohto dňa prináležia
žalobcovi úroky z omeškania vo výške stanovenej v ust. §-u 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.
v znení účinnom od 1.1.2013. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. §-u 160 ods.1 OSP, vzhľadom na
finančnú situáciu žalovaného povolil túto sumu žalovanému zaplatiť v mesačných splátkach , výšku a

splatnosť ktorých zároveň určil. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom
na čiastočný úspech oboch účastníkov vo veci , o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § -u 142 ods.
2 OSP a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu .3.Protitomutorozsudkupodalpísomnevzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrhol,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
prerokovanie, alebo vo veci samej rozhodol. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol, že podal

odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku v časti týkajúcej sa úroku z omeškania . Žalobca vo svojom
odvolaní uviedol, že s právny názorom súdu prvej inštancie ohľadne počiatku dátumu počítania úrokov
z omeškania nesúhlasí. Úroky z omeškania podľa názoru žalobcu mu patria už od 16.3.2011, kedy bol
zosplatnený úver a odporca bol vyzvaný na úhradu celej dlžnej sumy, a nie od 26.5.2015, ako to určil
súd. Skutočnosť, že súd posúdil nárok ako bezdôvodné obohatenie, a nie ako plnenie zo zmluvy , nemá

na počiatok behu úrokov z omeškania podľa názoru žalobcu vplyv.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku v časti týkajúcej sa úroku z omeškania je vecne správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčasti akovecnesprávnypodľa§387ods.

1 CSP potvrdil . Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 02.06.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku v časti týkajúcej sa úroku z omeškania je vecne správne a rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v tomto smere aj dostatočne odôvodnené, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v
súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom

rozhodnutí. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zistený skutkový stav správne posúdil
po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého
rozsudku, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané žalovaným v

odvolaní odvolací súd dodáva, že na začatie plynutia omeškania dlžníka s plnením dlhu má vplyv
tá skutočnosť, či ide o plnenie zo zmluvy alebo plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Uvedená skutočnosť má vplyv na beh úrokov z omeškania. V prejednávanej veci súd prvej inštancie
prijal právny záver, že sumu 214,83 euro je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného
obohatenia. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy

214,83 eura za čas od 26.5.2015 do zaplatenia. Počiatok omeškania súd prvej inštancie ustálil od
26.05. 2015 z dôvodov , že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia a do omeškania sa žalovaný
dostal až nasledujúcim dňom od doručenia žaloby. Tento záver súdu prvého stupňa je vecne správny
a zodpovedá ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj odvolací súd vychádzal z toho záveru,
že v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

splnení dlhu aj úroky z omeškania. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ okrem
splnenia právo požadovať aj úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania. Z obsahu vykonaného
dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalovanému bola žaloba doručená dňa 25.05. 2015, preto
nasledujúci deň t.j. 26.05.2015 sa žalovaný dostal s plnením dlhu do omeškania (č.l. 57 spisu). Dňa
25.05.2015 sa zo žalobného návrhu žalovaný dozvedel, že žalobca si voči nemu uplatňuje nárok na

vrátenie žalovanej sumy. Zo žiadneho listinného dôkazu predloženého žalobcom nevyplýva, že vyzval
žalovaného na splnenie dlhu dňa 16.03.2011, pričom ani v žalobnom návrhu bližšie žalobca počiatok
plynutia omeškania žalovaného neodôvodnil. Z obsahu spisu vyplýva iba to, že žalobca doručoval
žalovanému dvakrát čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy, pričom obe zásielky sa žalobcovi vrátilinedoručené a to z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote a z dôvodu, že na uvedenej adrese
je adresát neznámy. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k
platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, nie je možné pri posudzovaní otázky doručenia

výzvy a ďalších listín a začiatku plynutia omeškania dlžníka vychádzať z ustanovení tejto zmluvy
upravujúcich doručovanie písomností, a ani zo všeobecných podmienok, na ktoré zmluva odkazuje. Na
takútozmluvupotomjetrebapozeraťakonaprávnyúkon,ktorýsanestal.Dôsledkomtejtoskutočnostije
potom treba považovať deň doručenia žaloby žalovanému za deň uplatnenia nároku, a keďže žalovaný
dobrovoľne neplnil v rozsahu súdom priznaného plnenia t.j. v sume 214,83 euro dostal sa nasledujúci

deň do omeškania s plnení dlhu, preto žalobcovi dňom 26.05.2015 vznikol nárok na priznanie úrokov
z omeškania.

9. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bola v odvolacom konaní úspešný, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).