Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223434
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117223434.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: F.. H. G., J..

XX.XX.XXXX, G. K. XXB, XXX XX H., právne zastúpeného: advokátska kancelária JUDr. Štefan
Prevozňák s.r.o., IČO: 47232439, so sídlom Kukučínova 23, 040 01 Košice, proti žalovaným: X./. Z.. H.
O. V.. Y.Á., J.. XX.X.XXXX M. X./. F.. Z. O., J.. XX.X.XXXX, Q. G. K. X, XXX XX K., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na na LV č. XXXX, k.ú. N.,

ako parcela KN XXX - zastavaná plocha o výmere 372 m2, parcela KN XXX - záhrada o výmere 566
m2 a rodinný dom - s.č. XXX, ktorý stojí na parcele č. XXX, patria do spoluvlastníckého podielu žalobcu
v podele 1 a G. G. v podiele 1. Žalobca sa tiež domáhal toho, že žalovaní sú povinní vypratať vyššie
uvedené nehnuteľnosti a odovzdať ich žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že on a G. G. V.. I. boli pôvodne podieloví spoluvlastníci vyššie uvedených
nehnuteľností. Vzhľadom na jeho zdravotný stav v snahe mať zabezpečený prevod pred jeho prípadnou

smrťou spolu s manželkou podpísal u notára dňa 30.10.1998 kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k
prevodu nehnuteľností na syna jeho manželky z prvého manželstva, M. I.. Uvedená kúpna zmluva mala
byť použitá len v prípade ich smrti alebo výslovného následného súhlasu žalobcu, nakoľko sa jednalo
o jeho rodičovský dom, lenže G. G.Q. to zneužila a za syna podpísala a urobila návrh na vklad do
katastra za účelom prevodu uvedených nehnuteľností bez toho, aby o tom žalobca vedel a dal na takýto
úkon pokyn. Keď sa to žalobca dozvedel, žiadal o zrušenie uvedeného vkladu a zároveň na Okresný
súd Prešov podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zamedzenie nakladania s uvedenými

nehnuteľnosťami, ktoré bolo následne nariadené uznesením zo dňa 2.4.2000, č.k. 10C/259/00-12, a
podľa ktorého M. I. bol povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na
LV č. XXXX. Predbežné opatrenie bolo M. I. doručené 26.4.2000. Zároveň s návrhom na nariadenie
predbežnéhoopatreniaboladňa17.3.2000podanážalobaourčenieneplatnostikúpnejzmluvyuzavretej
30.10.1998. Voči nariadenému predbežnému opatreniu sa M. I. odvolal a jeho odvolanie bolo Krajským
súdom v Prešove uznesením zo dňa 3.7.2000, č.k. 7Co/237/00-25, zamietnuté. Napriek tomu v čase
vydaného predbežného opatrenia a už prebiehajúceho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

uzavretej 30.10.1998 M. I. odpredal nehnuteľnosti žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí vedeli o tom, že nebolo
rozhodnuté o odvolaní voči uzneseniu o predbežnom opatrení zdržať sa akéhokoľvek nakladania s
nehnuteľnosťami na LV č. XXXX a že prebieha konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, lebo toto
bolo na LV č. XXXX v časti C: Ťarchy - iné údaje zaznamenané pod číslom záznamu Z XXXX/XXXX nazáklade podania zo dňa 12.6.2000 a zápisu do katastra nehnuteľností dňa 4.7.2000. Žalovaní i napriek
tomu nehnuteľnosť odkúpili (vklad č. V XXXX/XXXX) čiže s vedomím, že hrozí neplatnosť zmluvy a s
tým súvisiacich následných nepríjemnosti o vrátenie a vypratanie nehnuteľnosti. O neplatnosti kúpnej

zmluvy z 30.10.1998 bolo rozhodnuté dňa 19.9.2003 rozsudkom Okresného súdu, č.k. 10C/259/00-109,
po odvolaní sa žalovaným definitívne rozsudkom zo dňa 6.12.2006, č.k. 25C/42/05-79, ktorý sa stal
právoplatný 25.1.2007 a vykonateľný 29.1.2007, ktorým bolo určené, že kúpna zmluva uzavretá dňa
30.10.1998 medzi žalobcom a G. G., ako predávajúcimi, a M. I., ako kupujúcim, ktorej predmetom bol
prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. N., t.j. parcela KN XXX - zastavaná plocha o

výmere 372 m2, parcela KN XXX - záhrada o výmere 566 m2 a rodinný dom - s.č. XXX, ktorý stojí
na parcele č. XXX, a ktoré sú opísané v znaleckom posudku č. 602/1998 Ing. Stanislava Jurka je
neplatná. M. I. následnou kúpnou zmluvou v roku 2000 č. vkladu V XXXX/XXXX odpredal žalovaným
v 1. a 2. rade vyššie uvedené nehnuteľnosti, a to napriek skutočnosti, že bolo vydané predbežné
opatrenie na nenakladanie s nehnuteľnosťou, vedel o prebiehajúcom konaní o neplatnosť vlastníctva
a bol spochybniteľným vlastníkom a nemohol tak previesť na žalovaných viacej práv k predmetným

nehnuteľnostiam ako mal. Žalobca má za to, že kúpna zmluva z roku 2000 č. vkladu V XXXX/XXXX je
neplatným právnym úkonom urobeným v rozpore s § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom
na rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 25C/42/05-79, podľa ktorého kúpna zmluva z 30.10.1998 je
neplatná.Zároveňpoukázalnaskutočnosť,ženaLVč.XXXXvčastiC:ŤarchyIneúdaje:podporadovým
číslom Z XXXX/XXXX stále sa nachádza zápis - Žaloba o neplatnosti kúpnej zmluvy je uložená na

Okresnom súde. Správa katastra Prešov mu oznámila, že návrh na uvedený záznam, t.j. Z XXXX/XXXX,
bol prijatý 12.6.2000 a zápis vykonaný 4.7.2000. Zároveň mu bolo oznámené, že prijatie návrhu na
vklad kúpnej zmluvy z roku 2000 bolo dňa 14.6.2000 a rozhodnutie o povolení vkladu dňa 4.7.2000.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy právoplatne až v roku 2007,
žalobca do toho času s tým nemohol nič robiť a z uvedeného dôvodu žalobca má naliehavý právny

záujem na navrátení nehnuteľnosti. Uviedol, že neprevzal žiadnu finančnú čiastku za kúpnu cenu a
finančné prostriedky prevzala G. G.. Táto mala záujem len pripraviť žalobcu o majetok, za čo aj bola
odsúdená so svojim synom M. I. v trestnom konaní. Žalovaní narušili právnu istotu žalobcu, keď sa za
každú cenu držali nadobudnutia nehnuteľnosti, pričom nerešpektovali skutočnosti, že hrozí neplatnosť
kúpnej zmluvy, čo sa aj následne preukázalo.

3. Žalovaní vo svojom vyjadrení navrhli žalobu zamietnuť. Uviedli, že výrokom o neplatnosti kúpnej
zmluvy z roku 1998, nebolo rozhodnuté, že sa žalobca stal vlastníkom nehnuteľnosti, resp. žeby
nadobudol k nej vlastnícke právo. V súlade s katastrálnym zákonom jeho vlastníctvo nebolo zapísané
v katastri nehnuteľnosti. Existencia uvedeného rozsudku nie je dôvodom preukazujúcim naliehavosť

právneho záujmu na žalobnom petite o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Výrokom o
neplatnosti kúpnej zmluvy, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, nedošlo k obnoveniu vlastníckeho práva v
jeho prospech a tým nemôže dôjsť k nútenému obmedzeniu aj neskorších vlastníkov a to s poukazom
na čl. 20 ods. 4 Ústavy a čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Požiadavka prinavrátenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti voči žalovaným je jednak zásahom do ich vlastníckeho práva a

žalobca nemá žiadne priame právo na prinavrátenie vlastníctva od nich. Z judikatúry súdov jednoznačne
vyplýva, že pokiaľ došlo už v dávnej minulosti k zásahom do vlastníctva a k rôznym právnym zmenám,
tak tá určovacia žaloba nespĺňa podmienku naliehavosti právneho záujmu pokiaľ sa narúšajú vzťahy
ktoré medzičasom vznikli. Podľa judikatúry je potrebné rozlišovať medzi ochranou vlastníckeho práva
v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho ohrozenia pred uvedením do neistoty v existujúcich

a spravidla aj vykonávaných vlastníckych vzťahov a zneužitím procesného prostriedku určeného k
takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnuté obnovenie vlastníckeho práva už zaniknutého spochybnením
skutočností, za ktorých k zániku došlo. Ďalej uviedli, že žalobca ani nepopiera, že došlo k uzavretiu
prvej z radu kúpnych zmlúv a žalobca s manželkou. t.j. ako podieloví spoluvlastníci, sa rozhodli vzdať
svojho vlastníckeho práva, čo potvrdili aj overenými podpismi na zmluve. Následne ako predávajúci

prevzali finančnú hotovosť, čo konštatujú súdy z predchádzajúcich konaní a tým nie je vôbec sporná
skutočnosť, že sa vzdali ako predávajúci svojho vlastníckeho práva. Spoluvlastníčka druhého podielu k
nehnuteľnosti nikdy nerozporovala uzavretie prvej kúpnej zmluvy a prijatie plnenia od kupujúceho, nikdy
si nenárokovala a ani nenárokuje žiadne iné nároky k nehnuteľnosti, čím vlastne nespochybňuje prvý
prevod nehnuteľností na M. I.. Predávajúci znáša mieru zodpovednosti za obsah zmluvy a v danom

prípade skutočnosti, na ktoré sa teraz dodatočne žalobca odvoláva a ktoré neboli obsahom zmluvy,
nemôžu negatívne ovplyvniť postavenie žalovaných, pretože žalobca dobrovoľne stratil svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti. Takisto poukázali, že podmieňovanie platnosti kúpnej zmluvy v prípade smrti je
nezmysel. Je ťažké pochopiť konanie žalobcu, čo požaduje touto žalobou a aký je jeho právny záujem naobnovenie vlastníckeho vzťahu po 19-ich rokoch. Všetky súdne konania, na ktoré sa odvoláva žalobca
boli v jeho neprospech a prebiehali dávno po nadobudnutí ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Týka
sa to aj sporu o tento istý titul podaný na Okresom súde Prešov, sp.zn. 7C/119/2010, ktorý bol súdom

zastavený, pretože žalobca nesplnil procesné podmienky.

4. Druhý argument, na ktorý žalovaní poukázali je ten, že išlo o podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnosti a to dvoch osôb, každý s podielom vo výške 1. Na základe toho na podanie žaloby
nemôže byť legitimovaný len jeden spoluvlastník, ale účastníkmi musia byť aj na aktívnej strane všetci

účastníci. Žalobca je len jeden zo spoluvlastníkov a nemôže rozhodovať sám o právach druhej osoby.
Ani súd nemôže rozhodovať a určiť vlastníctvo len k jednému podielu z nehnuteľnosti, takýto rozsudok
by nebol vykonateľný. Druhý spoluvlastník nikdy nespochybňoval platnosť prvej z radu kúpnych zmlúv a
podaním žaloby dochádza k zásahu do práv druhého spoluvlastníka. Na základe uvedeného žaloba trpí
nedostatkom tak aktívnej, ale aj pasívnej vecnej legitimácie, nedostatkom naliehavého právneho záujmu
na pozitívnom určení vlastníctva. Žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti nemôže žiadať plnenie.

Žalovaní dodali, že žalobca ich nikdy priamo neupozornil na skutočnosť, že sa domáha vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti.

5. Pokiaľ ide o prvý z radu prevodov zdôraznili, že práva a povinnosti, ktoré vznikajú z právneho vzťahu,
sa týkajú výlučne jeho účastníkov, teda sa môžu prejaviť len a len medzi nimi a nemôžu mať vplyv na

postavenie tretích osôb, ktoré v súlade so zákonom nadobudli vlastnícke právo k veci. V tomto prípade,
keďžalobcadisponovalrozsudkom,ktorýmbolavyslovenáneplatnosťkúpnejzmluvyprvejzradu,mohol
sa domáhať reštitučnej povinnosti, ale jedine len vo vzťahu k účastníkovi tohto zmluvného vzťahu. Ak
to nie je možné, pretože už nie je vlastníkom nehnuteľnosti, mohol sa domáhať poskytnutia peňažnej
náhrady, ale opäť len k účastníkovi zmluvného vzťahu.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade považujú za rozhodujúcu právnu skutočnosť aj to, že nadobudli nehnuteľnosť
od osoby, ktorá v čase uzavretia kúpnej zmluvy (14.6.2000) a povolenia vkladu vlastníckeho práva do
katastra (3.7.2000) bola vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Predávajúci pred podpisom kúpnej
zmluvy túto skutočnosť potvrdil čistým listom vlastníctva, t.j. bez akýchkoľvek obmedzení pri nakladaní

s nehnuteľnosťou. Žalovaní teda kúpnu zmluvu uzavreli v dobrej viere. K prevodu nehnuteľnosti na
žalovaných došlo 7 rokov pred vydaním rozsudku, o ktorý žalobca opiera svoj nárok. V čase uzavretia
zmluvy a v čase nadobudnutia vlastníckeho práva neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by táto
zmluva mala byt' v rozpore so zákonom. Výrok, že prvá z radu kúpnych zmlúv je neplatná nastal
až v čase, keď žalovaní už boli vlastníkmi nehnuteľnosti. Okresným súdom v Prešove vo veci sp.zn.

10C/77/2008 bola už raz zamietnutá žaloba o neplatnosti kúpnej zmluvy medzi nadobúdateľom v 2.
rade (M. I.) a žalovanými, čím je kúpna zmluva od jej uzavretia platná a to potvrdzuje vlastnícke právo
žalovaných k nehnuteľnosti a zároveň vylučuje možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva inými
osobami. Vlastnícke právo v danom prípade vzniklo na základe kúpnej zmluvy, ktorá je platná nie je
možné ju zrušiť, pretože došlo by k zásahu do vlastníckych práv, čo je v rozpore s horeuvedenými

ustanoveniami Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd. Vychádzajúc z právnej zásady, že platnosť
právneho úkonu je nutné posudzovať vždy podľa právneho stavu, kedy k úkonu došlo, žalovaní sú
toho názoru, že v čase uzavretia zmluvy nadobudli nehnuteľnosť od osoby, ktorá bola vlastníkom
nehnuteľnosti. Požiadavky prinavrátenia vlastníckeho práva od nich zo strany žalobcu je v rozpore s ust.
§ 3 Občianskeho zákonníka, ale aj zásahom do vlastníckeho práva, čo je v rozpore s Čl. 20 ods. 4 Ústavy

SR a Čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Nárok, ktorý presadzuje žalobca voči žalovaným,
je v rozpore s požiadavkou právnej istoty, proti dobrým mravom, lebo neexistuje dôvod, prečo by malo
byt' chránené vlastnícke právo žalobcu viac, ako vlastnícke právo žalovaných, ktorí sú vlastníkmi.

7. Žalovaní nadobudli vlastníctvo pred vyslovením neplatnosti právneho úkonu - prvej z kúpnych

zmlúv. Platnosť právneho úkonu bola posudzovaná príslušnou Správou katastra a to podľa stavu,
kedy k úkonu došlo, teda v júli 2000 a v prvom rade bola skúmaná otázka, či žalovaní nadobudli
nehnuteľnosť od osoby, ktorá v čase uzavretia kúpnej zmluvy a povolenia vkladu do katastra bola
vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Preskúmaním tejto požiadavky nebola zistená žiadna závada,
takže nemôžu byť právne rozhodné pre tento spor domnienky, ktoré žalobca v žalobe uvádza, ale

ničím nepreukazuje. Domnienky sú založené bez akéhokoľvek právneho a platného titulu a v konečnom
dôsledku, rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 3.7.2000, sp.zn. 7Co 237/00 o predbežnom
opatrení, bolo umožnené M. I. nakladať s nehnuteľnosťou, takže nemohlo dôjsť k neplatnému prevodu.
Odôvodnenie súdu je jednoznačné aj v tom, že žalobca kúpnu zmluvu podpísal a plnenie prijal, čoznamená, že zmluva v tom čase mala všetky vecnoprávne účinky a nadobúdateľ bol oprávnený s ňou
prípadne ďalej nakladať.

8. Žalovaní nadobudli vlastníctvo od aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti a následne nehnuteľnosť
výrazne zmenili v súlade s vydaným právoplatným stavebným povolením a následnou kolaudáciou a
niekoľkonásobne zvýšili jej hodnotu. Z toho dôvodu nejde o tú istú nehnuteľnosť, ktorej žalobca bol
spoluvlastníkom, ale ide o novú stavbu, ktorá technickými a stavebnými parametrami zmenila celkový
charakter nehnuteľnosti. V danom prípade teda ani reálne nie je možné vrátiť nehnuteľnosť v stave v

akom bola kúpená. To isté sa týka aj terénnych a sadovníckych úprav a vedľajších stavieb na pozemku.
Je zvláštne, že žalobca uplatňuje svoje nároky po viac ako 18-tich rokoch a má vedomosť o tom, že jeho
nehnuteľnosť v pôvodnom stave neexistuje, no chce dosiahnuť neoprávnené obohatenie.

9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca, jeho právny zástupca
a žalovaní v 1. a 2. rade.

10. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe.

11. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Žalovaní v 2. rade dal pozornosti konanie pod sp. zn.
10C/77/2008. kde bol žalobcom F.. H. G., pričom žalovanými boli oni, ako aj M. I.. Súd v tomto konaní

právoplatne rozhodol o tom, že kúpna zmluva uzatvorená medzi nimi a pánom I. nie je neplatná, teda
žaloba bola zamietnutá. Žalovaná v 1. rade uviedla, že nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere, užívajú
ich 18 rokov, a preto do úvahy pripadá aj ich vydržanie.

12. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok sp.zn. 25C/42/2005, podanie Správy katastra na čl. 8,

návrh na vklad na čl. 9, odpoveď Správy katastra na čl. 10, výpis z LV č. XXXX z r. 2008 na čl. 11, výpis
z LV na čl. 12, uznesenie sp.zn. 10C/259/2000 na čl. 13-14, uznesenie KS PO na čl. 15-16), pričom
zistil tento skutkový stav:

13. Podaním zo dňa 30.10.1998 podal M. I. návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

14. Okresný súd v Prešove vydal dňa 12.4.2000 predbežné opatrenie, č.k. 10C/259/00-12, ktorým
nariadil M. I. zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. N.,
ako parcely KN XXX - zastavaná plocha o výmere 372 m2 s rodinnom domom s.č. XXXX, parcela KN
XXX - záhrady o výmere 566 m2 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v

Prešove pod sp.zn. 10C/259/00 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Uznesenie bolo M. I. doručené
dňa 4.5.2000.

15. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 3.7.2000, č.k. 7Co/237/00-25, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.11.2000, zmenil vyššie cit. uznesenie vo výroku o povinnosti žalovaného zdržať

sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. N., tak, že v tejto časti
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

16. Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa 5.9.2003, č.k. 10C/259/00-109, určil, že kúpna zmluva
uzavretá dňa 30.10.1998 medzi účastníkmi konania, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností

zapísaných, na LV č. XXXX, k.ú. N. a to parc. KN XXX - zastavaná plocha o výmere 372 m2, parc. KN
XXX - záhrada o výmere 566 m2 a rodinný dom č. súpisné XXXX, ktorý stojí na parcele č. XXX a ktoré
nehnuteľnosti sú opísané v znaleckom posudku č. 602/1998 Ing. Stanislava Jurka je neplatná. Krajský
súd v Prešove rozsudkom zo dňa 7.12.2014, č.k. 3Co/424/03-134, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že návrh zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že žaloba mala byť podaná nielen

voči M. I. ale aj voči G. G..

17. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 6.12.2006, č.k. 25C/42/05-79, určil, že kúpna zmluva
uzavretá dňa 30.10.1998 medzi účastníkmi konania, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. N., ako parc. KN XXX - zastavaná plocha o výmere 372 m2, parc. KN

XXX - záhrada o výmere 566 m2 a rodinný dom č. súpisné XXXX, ktorý stojí na parcele č. XXX a ktoré sú
opísané v znaleckom posudku č. 602/1998 Ing. Stanislava Jurka je neplatná. Cit. rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 25.1.2007. V odôvodnení cit. rozsudku sa uvádza, že podpis M. I. na kúpnej zmluve
nebol jeho vlastnoručným podpisom.18. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 9.1.2009, č.k. 10C/77/2008-29, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 1.10.2009, č.k. 5Co/104/2009-73, zamietol žalobu o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej v roku 2000 medzi M. I. a žalovanými. Dôvodom bol nedostatok
naliehavého právneho záujmu na takomto určení a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
nakoľko tento nebol účastníkom zmluvného vzťahu, ktorý napadol. Právo žalobcu bolo porušené a preto
preventívny charakter určovacej žaloby nie je možné využiť, keďže určením neplatnosti tohto právneho
úkonu by sa neodstránilo porušenie jeho práva v evidencii nehnuteľností, pretože by nebolo možné

zapísať jeho vlastníctvo na LV, nakoľko došlo k ďalšej právnej zmene.

19. Z výpisu z LV č. XXXX, H..Ú.. N., zo dňa 10.3.2008 súd zistil, že pod L. XXXX/XXXX bola na
predmetný LV v časti C: Ťarchy, Iné údaje, zapísané konanie o žalobe o neplatnosti kúpnej zmluvy.

20. Z výpisu z LV č. XXXX, H..Ú.. N., zo dňa 14.11.2017 súd zistil, že žalovaní nadobudli sporné

nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod I. XXXX/XXXX.

21. Z odpovede Správy katastra Prešov zo dňa 18.8.2010 súd zistil, že vo vzťahu k poznámke pod č.
Z XXXX/XXXX bolo podanie prijaté dňa 12.6.2000 a vo vzťahu ku vkladu pod č. I. XXXX/XXXX bolo
podanie prijaté dňa 14.6.2000. O povolení vkladu bolo rozhodnuté dňa 4.7.2000 a rovnako tak aj zápis

Z XXXX/XXXX bol realizovaný toho istého dňa.

22. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

23. Podľa § 132 ods. 1 a 2 OZ Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou

zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v
ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

24. Podľa § 133 ods. 2 OZ Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo

vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 134 ods. 1 a 4 OZ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Pre začiatok a
trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

26. Podľa § 126 ods. 1 OZ Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

27. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

28. Podľa § 137 písm. c/ CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. V konaní nebolo sporné, že zmluva uzavretá v roku 1998 medzi žalobcom a jeho bývalou
manželkou na jednej strane a M. I. na strane druhej je neplatná. Podľa názoru súdu je preto v danom
prípade daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva, nakoľko žalobca

nie je evidovaný ako vlastník v katastri nehnuteľnosti. V konaní sa však nepreukázala vedomosť
žalovaných o tom, že M.Í. I. bolo zakázané nakladať so spornými nehnuteľnosťami, a ktorý ich však
previedol aj napriek nariadenému predbežnému opatreniu, ktoré sa stalo vykonateľné jeho doručením
prevodcovi. M. I. tak konal v rozpore so zákonom a na tom nič nemení ani skutočnosť, že predmetné
predbežné opatrenie bolo následne zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu, resp. návrh na nariadenie

predbežného opatrenia odvolací súd zamietol. Z oznámenia vtedajšej správy katastra vyplýva, že
poznámka o súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 10C/259/00, ako aj vklad kúpnej zmluvy uzavretej
medzi M. I. a žalovanými bol uskutočnený toho istého dňa, t.j. 4.7.2000. Súd tak nemá pochybnosti o
pravdivosti tvrdenia žalovaných o tom, že pred uzavretím kúpnej zmluvy im bol zo strany predávajúcehopredložený „čistý“ list vlastníctva, teda LV bez uvedenia poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní
týkajúcom sa sporných nehnuteľností, z čoho vyplýva, že žalovaní predmetnú zmluvu uzavreli v dobrej
viere. Žalovaní sporné nehnuteľnosti nerušene užívali do 11.3.2008, kedy žalobca podal voči nim a

M. I. žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy z roku 2000, ktorá však bola súdom právoplatne zamietnutá
(konanie pod sp.zn. 10/77/2008). Podaním tejto žaloby sa vydržacia doba nepretrhla, ale sa jej plynutie
saibazastavilo.Právoplatnézamietnutiežalobynaurčenieneplatnostikúpnejzmluvymápotomrovnaký
dôsledok, ako keby vôbec nedošlo k zastaveniu plynutia vydržacej doby. Oprávnený držiteľ, ktorý obhájil
svoju držbu v súdnom spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol vec do svojho

vlastníctva tým, že žaloba bola voči nemu právoplatne zamietnutá, sa totiž už z povahy veci nemôže
ocitnúť v horšom postavení, než v akom by sa nachádzal, keby voči nemu taká žaloba nebola vôbec
podaná alebo keby bolo konanie o takejto žalobe zastavené, napr. pre späťvzatie žaloby (pozri rozsudok
NS ČR z 26.9.2011, sp.zn. 29 Cdo 3298/2011). Žalovaní tak vydržali vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam ich užívaním po dobu viac ako 10 rokov.

30. Ak žalovaní nevydržali vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, je potrebné osobe, ktorá
urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, navyše
potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, poskytnúť ochranu (viď nález Ústavného súdu
ČR sp.zn. II. ÚS 165/11 z 11.5.2011, Sb. 61). Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty
v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka /princíp
nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac

práv, než koľko sám má/. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba
prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto
typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie
riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako
dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom

určenom správnom /katastrálnom/ konaní (pozri nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 549/2015 zo
16.3.2016). Aj keď dôsledkom vyplývajúcim zo zásady „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“
je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu,
keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového
nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že ochranu

skutočného vlastníka, zaručovanú vyššie uvedenou zásadou možno prelomiť ochranou dobrej viery
nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je
dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.
ÚS 3314/11 z 2.10.2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej

veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť
dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. V danom prípade sa súdu javí za
dôvodné poskytnutie ochrany práve žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí do nehnuteľnosti investovali a
zhodnotili ju a teda vo svojej podstate už ide o „novú“ vec. Žalobca by v prípade priznania vlastníckeho
práva musel následne nahradiť žalovaným cenu zhodnotenia nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu je

potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že žalobca navyše podal žalobu proti žalovaným po 17 rokoch
od času, keď tieto nehnuteľnosti nadobudli do svojho vlastníctva.

31. Čo sa týka žaloby vo vzťahu k určeniu spoluvlastníckeho práva aj G. G., tak táto časť žaloby je
nedôvodnáztohodôvodu,žeuvedenáosobaniejestranouvkonaní,čiužakožalobkyňaalebožalovaná

a prípadný vyhovujúci rozsudok by tak bol nevykonateľný. Nakoľko súd zamietol žalobcu požadujúcu
určenie vlastníckeho práva žalobcu, zamietol súčasne aj žalobu na vypratanie nehnuteľnosti.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej strane nepriznal nárok na náhradu
trov konania, vzhľadom na okolnosti prípadu, keďže žalobca sa úspešne domohol neplatnosti kúpnej

zmluvy z roku 1998, no stalo sa tak až v roku 2005 a následne domáhal svojich práv aj voči žalovaným
aj keď neúspešne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.