Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513202984
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2513202984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Božena Husárovej a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Silverside, a.s., Plynárenská
7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560, zastúpený AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240
proti žalovaným: 1./ LUMOSSAN s.r.o., Zavretý Kút 42/12, Piešťany, IČO: 36 694 801, 2./ Y. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. Q. XX/XX, T., 3./ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. V. XX/XX, T., všetci žalovaní
zastúpení: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47
238 232, o zaplatenie 43.306,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany č. k. 7Cb/80/2013-401 zo dňa 28.11.2018 t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. až IV. m e n í tak, žžalovaným 1., 2.,
3. ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 43 306,74 eur s 15,90% úrokom
ročne zo sumy 25 559,- eur od 23.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania v sadzbe 8 % ročne
zo sumy 36 437,22 eur od 23.11.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi odvolací súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania

voči žalovaným 1., 2. a 3 v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému 1./ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43 306,74 eur s úrokom
15,90 % ročne zo sumy 25 559 eur od 23.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 36 437,22 Eur od 23.11.2012 do zaplatenia, voči žalovaným 2./ a 3./ žalobu zamietol a
žalobcovi voči žalovanému 1./ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovaným 2./
a 3./ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k žalobe, ktorou žalobca poukazoval na to, že dňa

18.03.2010 bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným 1./ Zmluva o splátkovom
úvere č. 286320746, predmetom ktorej bolo žalovanému 1./ ako dlžníkovi, poskytnutie prevádzkového
preklenovacie splátkového úveru vo výške 25 559,00 eur s úrokovou sadzbou 15,90 % ročne, ktorý sa
zaviazal dlžník splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 710 eur, s dátum splatnosti prvej
splátky18.04.2010akonečnousplatnosťouúverudňa18.03.2013.Kuvedenejúverovejzmluvepristúpili
na základe Dohody o pristúpení k záväzku uzatvorenej dňa 18.03.2010 ako pristupujúci spoludlžníci aj
žalovaní 2./ a 3./. Po vyčerpaní úveru ale žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti a úver nesplácali,

preto boli bankou listom zo dňa 26.10.2012 vyzvaní na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Ku dňu
zosplatnenia úveru pohľadávka banky predstavovala istinu vo výške 25 559 eur, k nej úroky vo výške
10 667,76 eur, úroky z omeškania v sume 6 869,52 eur a poplatky vo výške 210 eur - spolu tak dlh
žalovaných bol vo výške 43 306,74 eur, z ktorého žalovaní neuhradili žiadnu čiastku.3. Počas konania pôvodný žalobca - Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0246/2017/CE zo dňa 10.3.2017 s prílohou postúpil žalovanú pohľadávku na spoločnosť

Silverside, a.s. a v tejto súvislosti bol podaný návrh na pripustenie zmeny na strane žalobcu.
Prvoinštančný súd tomuto návrhu vyhovel a uznesením č.k. 7Cb/80/2013-352 zo dňa 09.08.2018
pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Silverside, a.s., s ktorou ako
žalobcom ďalej konal.

4. Žalovaný 1./ sa k žalobe nevyjadril.

5. Žalovaný 2./ namietal, úver sa zaviazal zaplatiť len žalovaný 1./, ktorému bol aj poskytnutý a Dohodu
o pristúpení k záväzku z úveru označil za absolútne neplatný právny úkon.

6. Žalovaná 3./ poprela vedomosť o tom, že by nejakú Dohodu o pristúpení k záväzku s bankou

podpísala. O poskytnutí úveru žalovanému 1./ bola bankou informovaná tak, že v prípade neschopnosti
žalovaného 1./ splácať úver bude vec vyriešená tým, že podpíše listiny. Tieto si ale neprečítala, s ich
obsahom sa neoboznámila a nemá vedomosť o tom, že by mala prevziať ručiteľský záväzok za úver,
ktorýbolposkytnutýžalovanému1./Žalovaný2./ižalovaná3./zhodnežiadaližalobuvočinimzamietnuť.
Zotrvali na tvrdení o nemožnosti pristúpiť k záväzku, ktorý v čase, kedy k nemu pristupovali ešte reálne

neexistoval. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že práve Dohoda o pristúpení k záväzku bola podmienkou pre
nadobudnutie účinnosti Zmluvy o splátkovom úvere, ktorý teda ako peňažný záväzok v čase podpísania
dohody o pristúpení k záväzku neexistoval, úver bol poskytnutý iba žalovanému 1./, ktorý bol povinný ho
splácať, a ktorý ho i vyčerpal. Z obsahu Dohody o pristúpení k záväzku vyplýva ale snaha poskytovateľa
úveru vtiahnuť žalovaných 2./ a 3./ do procesu splácania, pričom banka žiadnym spôsobom nezisťovala

ich majetkové pomery.

7. Žalobca voči námietkam žalovaných 2./ a 3./ zdôraznil, že záväzok, ku ktorému pristupovali bol
jasne a zrozumiteľne vyšpecifikovaný práve v Dohodách o pristúpení záväzku, s uvedením právneho
titulu, výškou istiny. S týmito skutočnosťami sa žalovaní 2./ a 3./ oboznámili, súhlasili i s predloženými

podmienkami a každý z nich osobitne Dohodu o pristúpení k záväzku podpísal, preto nemožno
akceptovať ich tvrdenia o neurčitosti záväzku. Naviac žalovaná 3./ bola spôsobilá ku všetkým právnym
úkonom, na Dohodu o pristúpení k záväzku pripojila svoj podpis a právna úprava vyplývajúca z
Občianskeho zákonníka nevylučuje možnosť pristúpenia i k záväzku, ktorý ešte neexistuje a vznikne
až v budúcnosti.

8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi,
konkrétne so Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 18.03.2010, so Všeobecnými obchodnými
podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s., Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s.,
Sadzobníkom poplatkov platným k 01.02.2010, s Výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 15.02.2011 a

Výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 17.07.2012, Vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.10.2012,
Vyčíslením pohľadávky ku dňu 22.11.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná len voči žalovanému 1./, voči žalovaným 2./ a 3./ je neopodstatnená.

9. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd z právnej úpravy uvedenej v § 497, § 499, § 502

Obchod. zák., keď Zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil ako zmluvu vykazujúcu známky absolútneho
obchodu.

10. Dokazovanie preukázalo, že právny predchodca žalobcu, ktorým bola Slovenská sporiteľňa a.s.
uzatvorila ako veriteľ so žalovaným 1./ ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. 00151653, na

základe ktorej mu bol poskytnutí úveru vo výške 25.559 eur s úrokom 15,90% ročne, s dohodnutou
splátkou 710 eur mesačne k 18. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosťou úrokov a poplatkov mesačne
ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci, s počtom splátok 36. Účelom splátkového úveru bolo splatenie
pohľadávky banky, ktorá vznikla poskytnutím kontokorentného úveru žalovanému 1./ na základe Zmluvy
o úvere č. 0285265423/01.

11. Nebolo sporným, že žalovaný 1/ odo dňa poskytnutia úveru neuhradil žiadnu zo splátok, preto
banka vyhlásila ku dňu 23.10.2012 predčasnú splatnosť poskytnutého úveru, ktorý dlh voči pôvodnému
žalobcovi bol tvorený istinou poskytnutého úveru vo výške 25 559 eur, nárokom na úroky vo výške10 667,76 eur, na úroky z omeškania vo výške 6 869,52 eur a poplatkami vo výške 210 eur, ktorá suma
predstavuje žalovanú čiastku.

12. Žalovaný 2./ a žalovaná 3. / podpísali Dohody o pristúpení k záväzku podľa § 533 Obč. zák.,
ktoré označili za absolútne neplatné. Prvoinštančný súd uviedol, že pristúpenie k záväzku predpokladá
existenciu pôvodného záväzkovo-právneho vzťahu ku ktorému má byť pristúpené a nestačí len
predpoklad, že zmluva, ku ktorej má byť pristúpené, bude v budúcnosti uzatvorená, i ak by to malo byť
o niekoľko minút neskôr. Predpokladom zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom

a pristupujúcim dlžníkom. Žalovaný 2./ a žalovaná 3./ uzatvorili Dohody o pristúpení k záväzku, ktorý
vznikol až v budúcnosti, ako vyplýva i zo znenia čl. II bod 1 Zmluvy o splátkovom úvere, ktorého
poskytnutie žalovanému 1./ bolo práve podmienené odkladacou podmienkou , konkrétne o pristúpením
žalovaných 2./ a 3./ k predmetnej Zmluve o splátkovom úvere. Pre účinnosť zmluvy o pristúpení k
záväzku sa ale predpokladá existencia záväzkového pomeru, ku ktorému má byť pristúpené. Ak prejav
vôle toho, kto vykonal prehlásenie ale predchádza vzniku záväzku, je takéto pristúpenie k záväzku

neplatné, pretože v tom čase ešte samotný záväzok neexistuje a pristúpiť možno iba k záväzku
existujúcemu. Uzatvorenie Dohody o pristúpení k záväzku znamená, že žalovaný 2./ a žalovaná 3./ v
čase pristúpenia ani nevedeli ani výšku konkrétneho záväzku a dlhu. Tým, že záväzok nebol uvedený v
konkrétnej výške, tak Dohody smerovali k pristúpeniu záväzku, o výške ktorého sa nevedelo a nemohlo
sa predpokladať či vôbec vznikne. Pre tieto nedostatky ani dohody o pristúpení k záväzku nemohli

vzniknúť platne , na ktoré zistenie prvoinštančný súd aplikoval ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. o neurčitosti,
úkon uzatvorenia Dohody o pristúpení k záväzku tak vyhodnotil ako neplatný a z ktorého skutkového
zistenia a právneho posúdenia ustálil, že žalovaný 2./ a žalovaná 3./ platne k záväzku žalovaného 1./
vyplývajúceho z úverovej zmluvy nepristúpili. Hlavný záväzok v čase podpísania dohôd o pristúpení
neexistoval, mal vzniknúť až v budúcnosti a pre neplatnosť úkonov vykonaných žalovanými 2./ a 3./,

nevznikla im ani povinnosť splácať úver a nie sú pasívne legitimovanými subjektmi, ktorí by mali byť
nositeľmi hmotno-právnej povinnosti voči žalobcovi. Na základe tohto právneho záveru prvoinštančný
súd žalobu voči žalovaným 2./ a 3./ zamietol.

13. Súd vyhodnotil i námietku žalovanej 3./, ktorá poukazovala na to, že si Dohodu o pristúpení k

záväzku neprečítala a sa s ňou neoboznámila. Súd k tomuto tvrdeniu poukázal na prejavenú vôľu
vstúpiť do daného právneho vzťahu, k čomu ale jej ľahostajnosť, nedôslednosť či opomenutie nemôže
zakladať opodstatnenosť uznania jej námietky založenej na nevedomosti, k čomu zdôraznil i istú mieru
obozretnosti a starostlivosti, ktorá sa u nej ako fyzickej osoby predpokladá a vyžaduje.

14. K rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo 1362/2016 zo dňa 15.11.2016, na ktoré poukazoval žalobca
prvoinštančný súd uviedol, že ide o rozhodovaciu činnosť súdov Českej republiky, ktorá nie je pre činnosť
slovenských súdov záväzná a v danej veci súd vychádza i z iných odlišných skutkových okolností.
Žalobcom označené rozhodnutie sa zaoberá pristúpením k záväzku na zaplatenie ceny diela, ktorý
vznikol vykonaním diela, na rozdiel od prípadu, kedy sa pristupuje k záväzku, ktorý neexistuje.

15. Súd ale nemal pochybnosti o poskytnutí úveru žalovanému 1./, ktorý si povinnosti súvisiace s jeho
splácaním neplnil, čím nastalo zosplatneniu úveru a žalobe voči žalovanému 1./ ako v celom rozsahu
dôvodnej vyhovel. K úroku z omeškania súd poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 369 ods. 1, 2
Obchod. zák. v spojení s § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie (č.l.413) a žiadal, aby odvolací súd
predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z

dôvodu existencie odvolacích dôvodov, ktoré označil poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

18. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého nie je možné platne
pristúpiť k budúcemu záväzku- Podľa § 533 ods. 1 Obč. zák. možno pristúpiť aj k záväzku, ktorý ešte
neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti. V danom spore je okamih pristúpenia k budúcemu záväzku

totožný s okamihom vzniku záväzku. Opakovane poukázal na rozhodnutie NS ČR, ktoré označil už
v konaní pred prvoinštančným súdom a ktorým opodstatnenosť svojho nároku v spojení s právnym
posúdením žiadal priznať. Poprel, že by záväzok nebol v Dohode o pristúpení k záväzku žalovanými
2./ a 3./ určito označený a špecifikovaný, pretože v Dohode je riadne uvedený právny titul i výškaistiny úveru a žalovaný 2./ a žalovaná 3./ ako pristupujúci dlžníci priamo v Dohode o pristúpení k
záväzku výslovne vyhlásili, že sa podrobne s obsahom všetkých svojich práv a povinností, ktoré im z
úverovej zmluvy vyplývajú oboznámili, vrátane platných obchodných podmienok právneho predchodcu

žalobcu. Ustálenájudikatúranajvyššíchsúdnychautorítpovažujezadostatočneurčité,akjepohľadávka
špecifikovaná čo do právneho titulu, ktorým je v tomto prípade úverová zmluva a výška pohľadávky, táto
je určito a zrozumiteľne identifikovaná, je jednoznačná a nezameniteľná. Dohoda o pristúpení k záväzku
spĺňa všetky zákonné náležitosti platného právneho úkonu, na jej základe vznikol žalovaným 2./ a 3./
voči žalobcovi a pôvodne jeho právnemu predchodcovi záväzok, ktorý si žalobca voči žalovaným 1./,

2./ a 3./ v tomto konaní dôvodne uplatňuje. Odvolacím petitom žiadal o zrušenie rozsudku súdu prvej
inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 2./ a 3./ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
podaní zo dňa 24.01.2019 (č.l.441). Uviedli, že sa s názorom súdu prvej inštancie v celom rozsahu
stotožňujú a žiadajú rozsudok potvrdiť. Súd prvej inštancie vyčerpávajúce odôvodnil právne posúdenie

veci v súlade s konštantou judikatúrou všeobecných súdov a nemožno považovať za správne tvrdenie
žalobcu, podľa ktorého je záväzok určitý, ak bol vyšpecifikovaný titulom a istinou. V čase uzatvorenia
Dohody o pristúpení k záväzku záväzok neexistoval a žalovaný 2./ ako ani žalovaná 3./ nemohli vedieť,
aká bude konkrétna výška istiny a či záväzok vôbec vznikne.

20. Na vyjadrenie žalovaných 2./ a 3./reagoval žalobca odvolacou replikou doručenou prvoinštančnému
súdu elektronicky dňa 03.04.2019 (č.l. 453). V replike zotrval na všetkých svojich doterajších
vyjadreniach a prednesoch a žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

21. Odvolacia replika žalobcu bola doručená právnemu zástupcovi žalovaných (č.l.463), ktorý ju prevzal,

odvolacou duplikou nereagoval.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a § 380
C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

23. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronickými prostriedkami
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku stranám sporu odvolací súd neoznamoval, pretože žiadna
strana o to nežiadala.

24. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval v tomto konaní do procesu modifikácie skutkového

stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené, venoval sa a prejednával iba právnu otázku a nie
otázky skutkové, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385
ods. 1 C.s.p., a tým ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom.

25. Odvolací súd vzal do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a z prednesov

strán v konaní pred prvoinštančným súdom a postupoval pri rozhodovaní o veci podľa procesných
pravidiel s odkazom na Civilný sporový poriadok, ktorý poskytuje možnosť rozhodnúť o odvolaní
odvolacímsúdomibeznariadeniaodvolaciehopojednávania,keďnariadeniepojednávanianevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v konaní v danom prípade daná. Na podporu
dôvodnosti takéhoto procesného postupu odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva aplikovanú v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné, právne otázky sa
nevyznačujú osobitnou zložitosťou a tak neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu
požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, najmä, ak pojednávanie na prvom stupni bolo
verejné a vyšší súd prejednáva len otázky právne (Valer Assalino v. Portugalsko z 20.04.2002).

26. Odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní zameral iba na tie skutočnosti, ktoré už boli predmetom
posudzovania v štádiu konania pred prvoinštančným súdom a z nich pri právnom posúdení veci s
prihliadnutím na vyjadrenie sa strán sporu vychádzal.27. Odvolávajúci sa žalobca založil svoje odvolanie na existencii odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods.1 písm. h/ C.s.p.

28. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva
a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Tento odvolací argument je daný a na
jeho základe odvolací súd pristúpil i ku zmene odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

29. Odvolací súd vychádza zo záverov, ku ktorým dospel i súd prvej inštancie, ktorý skutkový stav
dostatočne ustálil, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné ho žiadnym spôsobom dopĺňať ani
modifikovať. Odvolací súd ale konštatuje, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o veci zaujal nesprávny
právny názor.

30. Medzi stranami nebolo sporným uzatvorenie Zmluvy o splátkovom úvere č. 00 151 653 (č.l.9),
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 25.559 eur žalovanému 1/. Strany nepopreli ani vznik
Dohody o pristúpení k záväzku uzatvorenej medzi bankou a žalovaným 2./ ako i žalovanou 3./, každý v
Dohode označený ako pristupujúci dlžníci (č.l. 11 a 12).

31.Súdprvejinštanciesícenevyhovelvšetkým,naobranuvočižalobevznesenýmargumentom.Neprijal
obranu žalovanej 3./ ktorá tvrdila, že Dohodu podpísala bez toho, aby si ju prečítala, ani tvrdenie, že
konanie banky bolo v rozpore s dobrými mravmi. Neúspech žalobcu v časti žaloby smerujúcej voči
žalovaným 2./ a 3./ ale prvoinštančný súd založil na právnom posúdení samotnej Dohody o pristúpení k
záväzku, ktorú ako právny úkon označil prvoinštančný súd za úkon absolútne neplatný podľa § 37 ods.1

Obč. zák., ktorý nemôže založiť solidárny záväzok žalovaných 2./ a 3./ spoločne so žalovaným 1./.

32. Vznik a obsah Dohôd o pristúpení k záväzku ako pre rozhodnutie relevantného právneho úkonu
bol síce prvoinštančným súdom zistený, ale prvoinštančným súdom vyhodnotený ako prejav vôle, ktorý
časovo predchádzal vzniku samotného dlhu založenom Zmluvou o splátkovom úvere č. 00 151 653

a preto záväzok žalovaných 2./ a 3./ v čase podpísania Dohody o pristúpení k záväzku neexistoval
a mal vzniknúť až v budúcnosti, ako je uvedené v čl. II.1. Zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorého
pristúpenie k záväzku prostredníctvom podpísania Dohody o pristúpení bolo podmienkou poskytnutia
samotného úveru. V čase podpísania Dohody ale žalovaní 2./ a 3./ nevedeli, aká bude skutočná výška
takto vzniknutého záväzku, žiaden záväzok spojený s poskytnutím úveru preto nemohol v tom momente

ešte existovať, čo preukazuje práve podmienka jeho poskytnutia až po podpísaní Dohôd o pristúpení
k záväzku, na čom založil prvoinštančný súd záver o neurčitosti takého záväzku, ku ktorému nemožno
ani ako k budúcemu pristúpiť a z toho dôvodu nie je možné na vec aplikovať ust. § 533 Obč. zák. o
pristúpení k záväzku a zaviazať k povinnosti plniť i žalovaných 2./ a 3./.

33. Odvolací súd s poukazom na dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom vznik Dohôd o
pristúpení k záväzku nepotreboval zisťoval, pretože neboli pre právne posúdenie určitosti takýchto
právnych úkonov spochybnené a hodnotil len ust. § 533 Obč. zák. ako hmotnoprávne ustanovenie
použité na daný prípad, s ktorého aplikovaním sa stotožnil, ale ktoré vyložil odlišne od prvoinštančného
súdu.

34. Podľa § 533 Obč. zák.
Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva
sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie
§ 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 36 Obč. zák.
(1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú
podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.(2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka
je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
(3) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa

právny úkon nepodmieneným.
(4) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo
tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
(5) Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je
odkladacia.

35. Pri pristúpení k záväzku ďalší účastník pristupuje k existujúceho záväzkového vzťahu na stranu
dlžníka. Pristúpenie k záväzku predpokladá existenciu hladného záväzkového vzťahu, ku ktorému má
byť pristúpené, preto nestačí, že zmluva o záväzku, ku ktorému má byť pristúpené bude uzatvorená
niekedy v budúcnosti.

36. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že Zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená v rovnaký deň
ako boli žalovanými 2./ a 3./ uzatvorené Dohody o pristúpení k záväzku vzniknutému medzi úverovým
veriteľom, ktorým bol pôvodný žalobca - banka a úverovým dlžníkom -žalovaným 1./. Záväzok zo
Zmluvy o splátkovom úvere ale nevznikol neskôr a nemá charakter zmluvy, ktorá by mala vzniknúť
až v budúcnosti. Obe Dohody o pristúpení k záväzku obsahujú záväzok pristupujúcich dlžníkov splniť

banke dlh z úveru poskytnutého žalovanému 1/, ktorý je v čl. I. každej Dohody identifikovaný výškou
poskytnutého úveru i číslom Zmluvy o úvere a aj z obsahu Dohôd je jednoznačné, že sa viažu ku Zmluve
o splátkovom úvere. Okrem toho priamo v Zmluve o poskytnutí úveru žalovaní 2./ a 3./ svojimi podpismi
potvrdili pristúpenie k úverovému záväzku dlžníka, ktorým je žalovaný 1./ Záväzok žalovaných 2./ a
3./ sa bezprostredne viaže na Zmluvu o splátkovom úvere. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že

existencia záväzku v čase pristúpenia nemusí byť naplnená, ak bola v pôvodnom vzťahu dohodnutá
odkladacia podmienka a dohoda o pristúpení k záväzku takúto odkladaciu podmienku akceptuje. ČL.
II. bod 1.a/ Zmluvy o splátkovom úvere ako hlavný záväzku, na ktorú nadväzuje Dohoda o pristúpení
k záväzku, ktorá má vedľajší charakter túto odkladaciu podmienku výslovne označuje. Odvolací súd
sa z uvedeného dôvodu nestotožnil s právnym záverom prvoinštančného súdu o neplatnosti Dohôd o

pristúpení a nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných 2./ a 3/.

37. Niet pochýb o tom, že dojednané práva a povinnosti upravené v Dohodách o pristúpení k záväzku sa
viažu k už existujúcemu právnemu vzťahu a vychádzajú práve zo Zmluvy o splátkovom úvere. Z týchto
dôvodov odvolací súd nehodnotil dôkazy vykonané prvoinštančným súdom odlišne, ale sa nestotožnil s

jeho právnym názorom, ktorý k Dohodám o pristúpení k záväzku zaujal a ktorým vyslovil neplatnosť tohto
právneho úkonu. Odvolací súd je názoru, že ide o platne uzatvorené Dohody o pristúpení k záväzku,
ktoré v rámci zákona zakladajú práva a povinnosti jej účastníkov a na základe ktorých nielen žalovaný
1/ ale i žalovaní 2./ a 3./ sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi žalovanú istinu.

38. Zo strany prvoinštančného súdu bol nárok žalobcovi priznaný len voči žalovanému 1./, v ktorom sa
prvoinštančný súd vyporiadal i z jeho vyčíslením. Výšku príslušenstva, ktoré je tvorené úrokmi a úrokmi
z omeškania prvoinštančný súd právne správne posúdil, zo strany žalovaných ako povinných neboli k
tomu vznesené žiadne námietky, preto nebolo dôvodné, aby sa ich odvolací súd osobitne posudzoval
a sa nimi zaoberal.

39. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

40. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1

C.s.p. tak, že v prvoinštančnom i odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania voči žalovaným 1./,2./ a 3./ v celom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo
ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).