Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/150/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708897907
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1708897907.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Adely Unčovskej v právnej veci žalobcu: L.. A. Ď., D..
XX. XX. XXXX, N. C. X.. Č.. XXXX/XX, N., zastúpený advokátkou: Mgr. Mária Čechová, Lipová ul. č. 18/
C, Viničné, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 31 444 873, Bratislavská ul. č.
1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., IČO: 35 906 464,
Karadžičova ul. č. 2, Bratislava, o určenie povinnosti zverejniť odpoveď počas volebnej kampane, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. októbra 2017, č. k. 5C/962/2008
- 261, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkom(vporadítretím)zamietolžalobužalobcu,ktorousadomáhal
uložiť žalovanému povinnosť poskytnúť počas trvania volebnej kampane k voľbám do samosprávnych
orgánov obcí v roku 2002 vysielací čas v diskusnej relácii TV Markíza SITO na zverejnenie odpovede v

znení: „Dňa 19. 11. 2002 v relácii SITO kandidát na primátora hl. m. SR Bratislavy V. Ď. namiesto vecnej
argumentácie hrubo osočil poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave A. Ď., keď o ňom uviedol, že
to je ten pán, ktorý má ctený poslanecký. Napriek masívnej medializácii tohto nepravdivého tvrdenia v
prípravnom ako aj následnom vyšetrovacom a v súdnom konaní, v ktorom bol A. Ď. obvinený z útoku
na verejného činiteľa, traja svedkovia, z toho dvaja taxikári a dokonca jeden z policajtov potvrdili, že
nepočuli z úst pána Ď. žiadne vulgárne slová. Policajt, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu dokonca pred
súdom potvrdil, že sa k nemu pán Ď. po celý čas správal slušne. A. Ď. sa chce zároveň touto cestou

ospravedlniť všetkým ženám, matkám a ich dcéram za to, že s jeho menom je spájaný onen hrubo
urážlivý a dehonestujúci výrok. MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r. o., sa ospravedlňuje A. Ď. za to, že ako
vysielateľ si nesplnila svoju povinnosť odvysielať túto odpoveď počas volebnej kampane ku komunálnym
voľbám v decembri 2002, a to napriek tomu, že jej túto povinnosť ukladal zákon. V prípade, že žalovaný
MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica,
IČO: 31 444 873 si nesplní voči žalobcovi L.. A. Ď., N. C. XX, XXX XX N. povinnosť uloženú mu v časti
I. tohto rozsudku do 15 odo dňa právoplatnosti rozsudku, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi čiastku

49. 500 eur do troch dní po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na splnenie povinnosti uloženej mu v
časti I. tohto rozsudku. Žalovaný je zároveň povinný do 3 dní po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na
splnenie povinnosti uloženej mu v časti I. tohto rozsudku odvysielať v 30-sekundovom intervale pred
hlavnou spravodajskou reláciou TV Markíza, Televízne noviny, nasledovný text: MARKÍZA-SLOVAKIA,spol. s r. o. sa ospravedlňuje L.. A. Ď. za to, že ako vysielateľ si nesplnila povinnosť odvysielať odpoveď,
o odvysielanie ktorej ju L.. A. Ď. počas volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002
požiadal, a to napriek tomu, že jej túto povinnosť ukladal zákon. MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r. o. v

týchto dňoch uhradila L.. A. Ď. čiastku 49. 000 eur“. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 30 ods.
4, 9, 15, zák. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, § 5 ods. 1 písm. g), § 64 ods. 1
písm. a) až d) zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a vecne nedôvodnosťou podanej žaloby,
ktorú právne posúdil ako žalobu o splnenie povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zákona o voľbách do
orgánov samosprávy obcí (zák. č. 346/1990 Zb.), podľa ktorého má vysielateľ povinnosť nezávislému

kandidátovi, ktorý je počas kampane predmetom nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií a
vyjadrení v rozhlasovom alebo televíznom vysielaní alebo v hromadných informačných prostriedkoch,
poskytnúť právo na odpoveď počas kampane, keď bolo nespornou skutočnosťou, že takýto priestor na
odpoveďžalovanýžalobcovipočaskampaneneposkytolažalobcasasámobrátilnaorgánoprávnenývo
veci rozhodnúť. Uviedol, že podľa v rozhodnom čase platných právnych predpisov, bola týmto orgánom
Rada pre vysielanie a retransmisiu, keď z jej rozhodnutia, o výsledku ktorého Rada žalobcu v rozhodnom

čase riadne informovala, jednoznačne vyplýva, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z
§ 30 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v tom, že žalovanému
(zrejme žalobcovi, pozn. odvolacieho súdu) nedal priestor na odpoveď a za toto porušenie mu bola
uložená sankcia v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, a to
upozornenienaporušeniezákona,apretonemalprávomoctotorozhodnutieRadypreskúmať,aninemal

možnosť posudzovať správnosť udelenej sankcie, keďže samotný orgán kontroly mal možnosť v zmysle
platnej legislatívy uložiť žalovanému sankciu aj vo forme odvysielania oznamu o porušení zákona tak,
ako sa ho žalobca v tomto konaní domáhal, avšak toto svoje právo nevyužil a rozhodol sa v súlade
so zákonom pre inú formu sankcie. Poukázal na skutočnosť, že sa hmotnoprávnym nárokom žalobcu,
či skutočne bol subjektom nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií v konaní nezaoberal,

vzhľadom na fakt, že žalovaný podľa § 30 ods. 4 zák. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy
obcí ako vysielateľ s licenciou nezodpovedá za obsah relácií vysielaných v rámci volebnej kampane,
keď zodpovednosť za obsah relácií vysielaných v rámci kampane počas určeného času majú politické
strany a nezávislí kandidáti, z dôvodu ktorého žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom
vo veci zodpovednosti za pravdivosť výrokov kandidátov počas volebnej kampane, resp. za zásah do

osobnostných práv žalobcu zo strany kandidáta, ktorému bol žalovaným poskytnutý priestor na svoju
prezentáciu.Knárokunaplneniepovinnostižalovanéhovoformefinančnéhozadosťučinenia,takakobol
žalobcom formulovaný a to, že táto satisfakcia má nastúpiť v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného
vyplývajúcej mu z prvej časti žalobného petitu a teda má vychádzať až v budúcnosti možnej udalosti
uviedol, že nemal inú možnosť ako ho v celom rozsahu zamietnuť, keďže v zmysle platného Civilného

sporového poriadku (§ 217), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia s tým, že ani v
prípade vyhovenia prvej časti petitu nemohlo byť známe, či žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne splní
alebo nie a takto formulovanú žalobu nemohol považovať ani za tzv. eventuálny, či alternatívny petit.
Uviedol, že vzhľadom na to, že žalobcov nárok na finančné zadosťučinenie zamietol, nezaoberal sa
žalobcom uplatnenej námietky premlčania (zrejme námietkou premlčania uplatnenou žalovaným, pozn.

odvolacieho súdu). Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 C. s. p.
a vecne úspechom žalovaného, ktorému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie svojim
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako i z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ C. s. p.) a navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že s poukazom na

rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 219/2007, nie je povinný po formálnej stránke do najmenších
podrobností formulovať návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia, ale je postačujúce, ak vo svojom
návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu
domáha, keď súd je povinný petit žaloby, tak ako ho žalobca formuluje v podanej žalobe alebo prípadne
v priebehu konania, povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového, t. j., či je v žalobe dostatočne

presne a určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada. Poukázal na skutočnosť, že ak mal súd prvej
inštancie za to, že nie je možné vzhľadom na uplynutý čas žiadať o ospravedlnenie vo volebnej kampani,
mohol sám, aj vzhľadom na dostatočne opísaný skutkový stav prísť k záveru, že boli dotknuté jeho
osobnostné práva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú nedotknuteľné a nepremlčateľné,a nemusel do svojho výroku prevziať doslovne ním naformulovaný petit, ale mohol vykonať také zásahy,
ktoré by zachovali podstatu ním navrhovaného petitu a nezmenili by jeho zmysel. Uviedol, že nezavinil,
že sa konanie o splnenie povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zákona č. 346/1990 Zb. vedie 15 rokov

a teda už dávno uplynula kampaň, počas ktorej bolo dotknuté jeho právo a poskytnúť vysielací priestor u
žalovaného a právo na odpoveď už možná nie je, avšak túto situáciu nie je možné prisudzovať na ťarchu
jemu a v jeho neprospech, ale je potrebné nájsť iné vhodné riešenie, aby jeho právo na ochranu dobrého
mena bolo zachované aj za zmenených skutočností, v opačnom prípade súd prvej inštancie porušil jeho
základné právo na súdnu ochranu, keďže 15 rokov trvajúcim sporom, mu odňal možnosť domáhať sa

svojich práv v danom čase konania volebnej kampane, keď súd prvej inštancie dáva nepriamo jemu na
ťarchu dĺžku konania s odôvodnením, že žaloba je nedôvodná, lebo uplynulo volebné obdobie, kedy
mohol žiadať o nápravu. Uviedol, že mu nie je jasné, ako dospel súd prvej inštancie k názoru, že by
mal preskúmavať správnosť rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, keďže nepodával správnu
žalobu, ktorou by žiadal predmetné rozhodnutie preskúmať, nakoľko sa iba snažil využiť dostupné
prostriedky na zaistenie svojich práv a podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu bol jedným z

nich a použil ho ako podporný dôkaz, že žalobca (zrejme žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) dostal
od Rady pokutu a teda žalobca (zrejme žalovaný) porušil práva žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že
Rada pre vysielanie a retransmisiu vydala rozhodnutie až po skončení volebnej kampane a čakaním
na rozhodnutie, keby nepodal žalobu, by stratil možnosť sa aktívne brániť, z dôvodu ktorého tvrdenie
súdu prvej inštancie neobstojí. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej pasívnej

legitimácie žalovaného v konaní, nakoľko ide o subjekt, ktorý predmetný príspevok odvysielal, a preto
sa uňho uplatňuje právo na odpoveď s tým, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil predložené
dôkazy, pretože SITO bolo reláciou TV Markíza a nie príspevkom, ako uviedol v napadnutom rozsudku.
K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku a ak uplynulo viac ako
15 rokov od volebnej kampane, v ktorej si mohol uplatniť svoje práva na ospravedlnenie, ako inak ako

finančným zadosťučinením možno riešiť situáciu, ktorá jeho vinou nevznikla, ale práve postupom súdu,
ktorý svojimi prieťahmi nerozhodol v rozhodnom čase o predbežnom opatrení počas volebnej kampane,
nakoľko bolo nesporne jasné, že vzhľadom na vyjadrenie riaditeľa a šéfredaktora TV Markíza, prvú časť
petitu žalovaný dobrovoľne nesplní, a preto nie je jasné, ako súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel.

3.

Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 22. 01. 2018, sa k nemu nevyjadril.

4.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29. marca 2018, č. k. 10Co/45/2018 - 287 rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní žalobcu proti tomuto rozsudku
rozhodol uznesením zo dňa 30. októbra 2019, sp. zn. 1 Cdo 187/2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že verejne deklarovaný termín uskutočnenia

verejného vyhlásenia rozsudku oznámený na úradnej tabuli a webovom sídle súdu nekorešpondoval
s reálnym vyhlásením rozsudku podľa zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku, teda ani s časom
stanoveným pokynom predsedníčky senátu, čím došlo k procesnej vade, pre ktorú nemôže byť vydané
rozhodnutie považované za správne.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s.
p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne
vyhlásil dňa 19. decembra 2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.

6.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.

Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej

stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobu žalobcu zamietol.

10.

V posudzovanej veci ide o v poradí tretí rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 02. marca
2005, č. k. 9C/160/2002 - 53 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. júna 2006, č. k.
5Co/426/2005 - 67 zrušený a vec vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, ako aj rozsudok zo
dňa 30. mája 2011, č. k. 5C/962/2008 - 167, ktorý Krajský súd v Bratislave zrušil uznesením zo dňa 30.
apríla 2013, č. k. 2Co/390/2011 - 197 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11.

Nosným dôvodom (ratio decidendi) zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu bola skutočnosť, že prvým
rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o niečom, čo ani predmetom konania nebolo a druhým

rozsudkom rozhodol nepreskúmateľným spôsobom a konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali
na následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol napriek tomu, že
petit žaloby nepovažoval za určitý a materiálne vykonateľný, z dôvodu ktorého žalobcom v konaní
prednášané skutkové okolnosti v spojení s takto vymedzeným petitom zakladali vadu návrhu (neurčitosť
a nepresnosť), ktorá bránila jeho vecnému prejednaniu, keďže z dôvodu neurčitosti petitu žaloby by ani

rozsudok, ktorým by súd prípadne žalobe s takýmto petitom vyhovel, nemohol byť vykonateľný.

12.

Z obsahu žaloby žalobcu podanej na súd prvej inštancie dňa 26. 11. 2002 vyplýva, že sa domáhal uložiť

žalovanému povinnosť, poskytnúť mu vysielací čas v diskusnej relácii TV Markíza SITO počas volebnej
kampane k voľbám do samosprávnych orgánov obcí, ktorá bola ukončená dňa 04. 12. 2002 a v ktorej bol
žalobca rozhodnutím Mestskej volebnej komisie hl. m. SR Bratislavy zo dňa 17. 10. 2002 zaregistrovaný
ako kandidát pre voľby poslancov Mestského zastupiteľstva hl. m. SR Bratislavy za volebný obvod č.
3 - Ružinov, keď podaním zo dňa 07. 01. 2003 navrhol pripustiť zmenu petitu jeho žaloby (obsahom

podania je aj čiastočné späťvzatie žaloby proti pôvodne žalovanému subjektu Slovenská televízna
spoločnosť), ktorú súd prvej uznesením zo dňa 09. decembra 2004, č. k. 9C/160/2002 - 39 pripustil
a predmetom konania sa stala žaloba, ktorou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť poskytnúť
mu vysielací priestor v diskusnej relácii TV Markíza SITO na zverejnenie odpovede: „Dňa 19. 11. 2002
v relácii SITO kandidát na primátora hl. m. SR Bratislavy V. Ď. namiesto vecnej argumentácie hrubo

osočil poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave A. Ď., keď o ňom uviedol, že to je ten pán, ktorý
má ctený poslanecký. Napriek masívnej medializácii tohto nepravdivého tvrdenia v prípravnom ako aj
následnom vyšetrovacom a v súdnom konaní, v ktorom bol A. Ď. obvinený z útoku na verejného činiteľa,
traja svedkovia, z toho dvaja taxikári a dokonca jeden z policajtov potvrdili, že nepočuli z úst A. Ď. žiadnevulgárne slová. Policajt, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu dokonca pred súdom potvrdil, že sa k nemu
pán Ď. po celý čas správal slušne. A. Ď. sa chce zároveň touto cestou ospravedlniť všetkým ženám,
matkám a ich dcéram za to, že s jeho menom je spájaný onen hrubo urážlivý a dehonestujúci výrok.

MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r. o., sa ospravedlňuje A. Ď. za to, že ako vysielateľ si nesplnila svoju
povinnosť odvysielať túto odpoveď počas volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002,
a to napriek tomu, že jej túto povinnosť ukladal zákon“.

13.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie žalobcu uznesením zo dňa 29. septembra 2009, č. k.
5C/962/2008 - 113 vyzval podľa § 42 ods. 3, § 43 ods. 1, 2, 3, § 79 ods. 1, 2 O. s. p. na odstránenie vád
jeho žaloby s tým, že jej petit musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
žalobca domáha a zároveň musí byť materiálne vykonateľný, pričom uznesením zo dňa 29. septembra
2010, č. k. 5C/962/2008 - 136 pripustil zmenu žaloby, o ktorej ďalej vo veci konal a meritórne rozhodol

v poradí druhým rozsudkom, keď po jeho zrušení odvolacím súdom žalobcu opätovne uznesením zo
dňa 20. marca 2014, č. k. 5C/962/2008 - 206 vyzval, aby uviedol presne, jasne, určito a zrozumiteľne,
čoho sa mieni vo veci samej domáhať, t. j., aby uviedol presne žalobný petit (vydania akého rozhodnutia
sa domáha) s tým, že petit musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný a je potrebné ho uviesť v
takom znení, ako má znieť rozhodnutie vo veci samej a napokon uznesením zo dňa 16. augusta 2017,

č. k. 5C/962/2008 - 249 návrh na zmenu petitu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť
odvysielať do 3 dní od právoplatnosti rozsudku pred hlavnou spravodajskou reláciou - Televízne noviny
TV Markíza text: „MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r. o. sa týmto ospravedlňuje A. Ď. za to, že si ako
vysielateľ nesplnila svoju povinnosť a neposkytla L.. A. Ď. vysielací čas v diskusnej relácii TV Markíza
SITO počas trvania kampane k voľbám do samosprávnych orgánov obcí v roku 2002, napriek tomu,

že jej túto povinnosť ukladal zákon s tým, že žalovaný je zároveň povinný uhradiť žalobcovi do troch
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobcu z titulu náhrady škody sumu vo výške 49. 000 eur“,
ako aj trovy konania zamietol, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodným petitom
domáhal splnenia povinnosti žalovaným vyplývajúcej z ust. zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do
orgánov samosprávy obcí (podľa § 30 ods. 9), pričom zmenou petitu, doručenou dňa 16. 10. 2015,

sa už domáhal zmeny právneho posúdenia veci subsumovaním svojho žalobného petitu pod § 11
Občianskeho zákonníka, čím sa domáhal zmeny právnej kvalifikácie a nakoľko výsledky dovtedajšieho
konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe v jej právnej kvalifikácii, návrh na zmenu
petitu žaloby zamietol.

14.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že nie je možné
vzhľadom na uplynutý čas žiadať o ospravedlnenie vo volebnej kampani, mohol sám, aj vzhľadom
na dostatočne opísaný skutkový stav prísť k záveru, že boli dotknuté jeho osobnostné práva podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú nedotknuteľné a nepremlčateľné, a nemusel do svojho
výroku prevziať doslovne ním naformulovaný petit, ale mohol vykonať také zásahy, ktoré by zachovali
podstatu ním navrhovaného petitu a nezmenili by jeho zmysel, nakoľko je síce pravdou, že ak žalobca
označilvžalobepresne,určiteazrozumiteľnepovinnosť,ktorámábyťžalovanémuuloženározhodnutím
súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v

rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a
povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal, keďže iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok
jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný,
nakoľko žalobca (resp. účastník konania do 30. 06. 2016) nie je povinný v žalobe uvádzať právne
posúdenie svojho nároku, keď takéto právne zdôvodnenie je procesnoprávne irelevantné z dôvodu,

že povinnosť strany je iba opísať rozhodujúce skutočnosti skutkového nie právneho charakteru z čoho
vyplýva, že nie je povinný uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, keď právna
kvalifikácia je vždy vecou súdu, avšak ako z vyššie uvedenej chronológie vyplýva, po zamietnutí návrhu
žalobcu zo dňa 16. 10. 2015 na zmenu petitu uznesením zo dňa 16. augusta 2017, č. k. 5C/962/2008 -
249, proti ktorému žalobca opravný prostriedok nepodal a nadobudlo právoplatnosť, predmetom sporu

ostal petit žaloby žalobcu, ktorý však pod žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka (ani pod ust.
§ 11 a nasl. upravujúce ochranu osobnosti) súd prvej inštancie subsumovať nemohol, nakoľko bol v
znení: „Žalovaný, MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava -
Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, je povinný poskytnúť žalobcovi L.. A. Ď., N. C. XX, XXX XX N.,počas trvania kampane k voľbám do samosprávnych orgánov obcí v roku 2002 vysielací čas v diskusnej
relácii TV Markíza SITO na zverejnenie nasledovnej odpovede: Dňa 19. 11. 2002 v relácii SITO kandidát
na primátora hl. m. SR Bratislavy V. Ď. namiesto vecnej argumentácie hrubo osočil poslanca mestského

zastupiteľstva v Bratislave A. Ď., keď o ňom uviedol, že to je ten pán, ktorý má ctený poslanecký. Napriek
masívnej medializácii tohto nepravdivého tvrdenia, v prípravnom ako aj následnom vyšetrovacom a
súdnom konanie, v ktorom bol A. W. obvinený z útoku na verejného činiteľa, traja svedkovia, z toho dvaja
taxikári a dokonca jeden z policajtov potvrdili, že nepočuli z úst A. Ď. žiadne vulgárne slová. Policajt,
ktorý vyšetroval dopravnú nehodu dokonca pred súdom potvrdil, že sa k nemu A.D. Ď. po celý čas

správal slušne. A. Ď. sa chce zároveň touto cestou ospravedlniť všetkých ženám, matkám a ich dcéram
za to, že s jeho menom je spájaný onen hrubo urážlivý a dehonestujúci výrok. MARKÍZA-SLOVAKIA,
spol. s r.o., sa ospravedlňuje A. Ď. za to, že ako vysielateľ si nesplnila svoju povinnosť odvysielať túto
odpoveď počas volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002, a to napriek tomu, že
jej túto povinnosť ukladal zákon. V prípade, že žalovaný MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom
Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, si nesplní voči žalobcovi L.. A.

Ď., N. C. XX, XXX XX N. povinnosť uloženú mu v časti I. tohto rozsudku do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi čiastku 49. 500 eur do 3 dní po márnom uplynutí
15-dňovej lehoty na splnenie si povinnosti uloženej mu v časti I. tohto rozsudku. Žalovaný je zároveň
povinný do 3 dní po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na splnenie si povinnosti uloženej mu v časti I.
tohto rozsudku odvysielať v 30-sekundovom intervale pred hlavnou spravodajskou reláciou TV Markíza,

Televízne noviny, nasledovný text: MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., sa ospravedlňuje L.. A. Ď. za to, že
ako vysielateľ si nesplnila svoju povinnosť odvysielať odpoveď, o odvysielanie ktorej ju L.. A. Ď. počas
volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002 požiadal, a to napriek tomu, že jej túto
povinnosť ukladal zákon. MARKÍZA-SLOVAKlA, spol. s r.o., v týchto dňoch uhradila L.. A. Ď. čiastku
49. 700 eur.

15.

Súd prvej inštancie preto vec správne právne posúdil ako žalobu o splnenie povinnosti, ktorej sa
žalobca voči žalovanému domáhal, nakoľko mu počas volebnej kampane k voľbám do samosprávnych

orgánov obcí v roku 2002 neposkytol právo na odpoveď a zároveň dospel k správnemu právnemu
záveru, že 15 rokov po skončení volebnej kampane je petit žaloby žalobcu v časti uloženia navrhovanej
povinnosti žalovanému poskytnúť žalobcovi vysielací čas v diskusnej relácii TV Markíza SITO počas
trvania volebnej kampane k voľbám do samosprávnych orgánov obcí v roku 2002 absolútne materiálne
nevykonateľný, nakoľko uvedenú povinnosť v znení v akom ju žalobca žiadal, bolo možné uložiť iba

počas volebnej kampane a v relácii, ktorá je ešte žalovaným vysielaná.

16.

K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť

domáhať sa ochrany svojich práv v danom čase počas volebnej kampane odvolací súd uvádza, že
nakoľko formulácia petitu je podstatnou okolnosťou, ktorá nielenže vymedzuje predmet konania, nad
ktorý súd v zásade nemôže ísť, ale zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia,
bolo povinnosťou výlučne žalobcu v priebehu konania vymedziť petit svojej žaloby tak, aby zodpovedal
tomu, čo chcel, aby bolo predmetom konania.

17.

Ako už odvolací súd uviedol vyššie, petitom žaloby sa stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a
určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť, a preto Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06.

2016 vyžadoval, aby žalobcov návrh bol vyjadrený úplne presne a určito a zároveň, že pri podaní žaloby,
t. j. na začiatku procesu posudzovania skutkových a právnych okolností rozhodujúcich pre tú - ktorú vec,
nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah a dopad na prejednávanú vec; práve preto pripúšťal procesnú
možnosť, aby žalobca za konania so súhlasom súdu spresnil žalobu a dokonca ju aj zmenil (§ 95 ods.
1 O. s. p. ), avšak uvedená možnosť nemení

nič na povinnosti žalobcu vymedziť vždy petit žaloby spôsobom dostatočne presným, zrozumiteľným a
určitým, umožňujúcim kedykoľvek v konaní jasnú orientáciu v tom, čo je predmetom konania, pričom
ani v prípadoch, kedy žalobcovi určité dôvody subjektívnej alebo objektívnej povahy môžu spôsobovať
ťažkosti pri formulovaní a obsahovom vymedzení žalobného návrhu, nemožno ustúpiť od požiadavkyurčitosti žalobného petitu, pretože ten je pre súd vždy rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť
a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O. s. p. ) s tým, že kedykoľvek v priebehu konania musí byť zrejmé, o

čom sa koná a čo je predmetom konania, ale v žiadnom prípade nemôže byť určené až dodatočne
výsledkami súdneho dokazovania.

18.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnemu právnemu záveru o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v konaní,
nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že prvoinštančný súd k záveru
o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného dospel iba v časti nároku uplatneného žalobcom
titulom zaplatenia sumy 49. 500 eur z dôvodu, že žalovaný ako vysielateľ s licenciou za obsah relácii
vysielaných v rámci volebnej kampane nezodpovedá, a preto nie je pasívne legitimovaný a nenesie

zodpovednosťzavýrokykandidátovaichpravdivosť,ktorébolivyslovenévodvysielanejrelácii,zdôvodu
ktorého nie je ani zodpovedný za prípadný zásah do osobnostných práv toho - ktorého kandidáta, ktorý
sa relácie vysielanej v súvislosti s predvolebnou kampaňou zúčastnil a ktorého sa dopustil alebo mal
dopustiť iný kandidát, pričom odvolací súd sa s týmto právnym záverom stotožňuje v celom rozsahu.

19.

Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že žalobca síce v odvolaní uviedol aj odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. (súd prvej inštancie svojim procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces), avšak k tomuto odvolaciemu dôvodu nič bližšie neuviedol, a preto sa nebolo možné ním v
odvolacom konaní zaoberať, nakoľko pokiaľ strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho,
aby ho konkretizovala v súvislosti s napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vadu,
skutočnosti), v ktorých má naplnenie odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne
uplatnený odvolací dôvod neprihliada, a v zmysle § 373 ods. 1 veta druhá C. s. p. ani na doplnenie

odvolacích dôvodov nevyzýva.

20.

Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C.

s. p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, keď súd prvej
inštancie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných
a stranami navrhnutých dôkazov, a keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia,
s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal
a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený

skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia rozhodol vecne správne, a preto tento
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

21.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v
plnejvýškestým,žeovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).