Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013686
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119013686.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom v trestnej veci obžalovaného P. O. pre zločin

týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. a iné, na hlavnom
pojednávaní dňa 17.12.2019

r o z h o d o l :

I.

obžalovaný:

Richard O., nar. XX.XX.XXXX v G. J., trvale bytom M. XXXX/XX U., t.č. X. L. od XX.XX.XXXX

sa uznáva za vinného, že

dňa 28.06.2019 v čase približne o 19.00 hod., v byte v E. na Z. ulici číslo XX v E. sa v prítomnosti
privolanej hliadky Policajného Zboru a v prítomnosti manželky O. O., po tom, čo boli voči nemu použité
donucovacie prostriedky a služobné putá, slovne vyhrážal, že ak bude pustený, tak prisahá, že svoju
manželku a otca zabije, čím u svojej manželky O. O. vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, pričom

tomuto jeho konaniu predchádzalo, že v čase približne o 14:00 hod., v byte v E. na Z. ulici číslo XX v E.
svoju manželku O. O. počas hádky minimálne jedenkrát päsťou udrel do oblasti tváre, čím jej spôsobil
zranenia a to povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie hrudníka, povrchové poranenie
inej časti krku a pomliaždenie prsta,

teda
sa inému vyhrážal smrťou spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., na trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

II.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. sa trestná vec proti obžalovanému P. O., nar. XX.XX.XXXX v G. J., trvale

bytom M. XXXX/XX Obid, t.č. ÚVV Leopoldov od 28.06.2018pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe,
ž e

dňa 28.06.2019 v čase niekedy medzi 14:00 hodinou a 19:00 hodinou v E. na viacerých verejnosti
prístupných miestach, a to minimálne počas presunu po chodníku na Z. ulici v E., ako aj pred vchodom
do bytového domu číslo 33 na Z. ulici v E. napadol svojho otca W. O., a to tak, že na neho kričal,
fyzicky ho napádal údermi, kopaním, sácaním do rôznych častí tela, počas čoho sa mu pod vplyvom
alkoholu vyhrážal, že ho zabije, pričom následne v prítomnosti privolanej hliadky Policajného zboru v

čase približne o 19:00 hod. a následne aj vo Fakultnej nemocnici Trnava opakovane kričal, že ich tam
všetkých pozabíja, čím sa vyhrážal nielen svojmu otcovi W. O., ale aj prítomnej manželke O. O., čím
svojim konaním vzbudil u W. O. a O. O. dôvodnú obavu o život a zdravie, a W. O. aj zranenia, a to
povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie driekovokrížovej
oblasti a panvy, pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie kolena.
p o s t u p u j e

Okresnému úradu Trnava na prejednanie ako priestupku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 22.10.2019 obžalobu zo dňa
18.10.2019, sp. zn. 1Pv/403/2019, ktorou obvinenému P. O. kládol za vinu spáchanie 1/ zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. b) Tr. zák. a 2/ prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že obvinený

1/ od presne neustáleného obdobia, najmenej však od augusta roku 2017 až do dňa 28.06.2019 v

W., v Trnave a na iných miestach A. republiky spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie svojej
manželke O. O., a to tým, že ju opakovane minimálne jedenkrát do týždňa fyzicky napádal, a to päsťou
a dlaňou do celého tela, kopaním, údermi a sácaním, ako aj inými fyzickými útokmi spôsobujúcimi
utrpenie a hematómy na jej tele, opakovaným nútením k pohlavnému styku, neustálymi vulgárnymi
urážkami a vyhrážaním vzbudzujúcim dôvodnú obavu o jej život, pričom toto jeho konanie vyvrcholilo

dňa 28.06.2019 v čase približne o 14:00 hod., kedy v byte v E. na Z. ulici číslo XX v E. sa za ňou bez
príčiny rozbehol, udrel ju a sotil, začal ju fyzicky napádať päsťami a kopal ju do celého tela, následne
na čo ju hodil na posteľ, sadol si na ňu a udieral ju, až kým si z nej nezosadol a nepadol na podlahu,
pričom kričal, že ju zabije a že ich tam všetkých pozabíja, na čo O. O. ušla z bytu, pričom jej týmto
svojim konaním dňa 28.06.2019 spôsobil zranenia, a to najmä povrchové poranenie vlasatej kože hlavy,

pomliaždenie hrudníka, povrchové poranenie inej časti krku a pomliaždenie prsta, a tento čin spáchal
napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T 106/2007 zo dňa 20.09.2007,
právoplatným dňa 24.09.2007, odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

2/ dňa 28.06.2019 v čase niekedy medzi 14:00 hodinou a 19:00 hodinou v Trnave na viacerých verejnosti
prístupných miestach, a to minimálne počas presunu po chodníku na Z. ulici v Trnave, ako aj pred
vchodom do bytového domu číslo 33 na Z. ulici v E. napadol svojho otca W. O., a to tak, že na neho kričal,
fyzicky ho napádal údermi, kopaním, sácaním do rôznych častí tela, počas čoho sa mu pod vplyvom
alkoholu vyhrážal, že ho zabije, pričom následne v prítomnosti privolanej hliadky Policajného zboru v

čase približne o 19:00 hod. a následne aj vo Fakultnej nemocnici Trnava opakovane kričal, že ich tam
všetkých pozabíja, čím sa vyhrážal nielen svojmu otcovi Gustávovi O., ale aj prítomnej manželke O. O.,
čím svojim konaním vzbudil u W. O. a O. O. dôvodnú obavu o život a zdravie, a W. O. aj zranenia, a
to povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie driekovokrížovej
oblasti a panvy, pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie kolena.

Súdnahlavnompojednávaní,potomčoobžalovanýneurobilžiadnezvyhlásenípodľa§257ods.1písm.
a), b), c) Tr. por. vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. O., výsluchom svedkov-poškodených
O. O. a W. O., výsluchom svedkov Z. C., B. Z., Z. O., B. W. a V. Z.. M. súd k znaleckému posudku č.
41/2019 vypočul znalkyňu PhDr. J. K. a so súhlasom strán postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal

závery znaleckých posudkov č. 50/2019 znalkyne M.. V. Šedivej a č. 72/2019 znalca O.. Q. K.. Následnesa súd postupom podľa § 269 Tr. por. oboznámil s listinnými dôkazmi - so zápisnicami o prehliadke
tela (č.l. 279-289), s lekárskymi správami (č.l. 290-293), so záznamom z dychovej skúšky (č.l. 302), so
správami o povesti obžalovaného a postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd na technickom zariadení

prehral i zvukové záznamy (telefonáty na políciu č.l. 294 a 297).

Na základe takto vykonaného dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac
produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12
Tr. por. nedospel bez rozumných pochybností k záveru, že skutky sa stali tak, ako ich žaloval prokurátor
a to i napriek tomu, že výsledky dokazovania v prípravnom konaní v potrebnej miere odôvodňovali
podstavenie obžalovaného pred súd ako to predpokladá § 234 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný O. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať a preto súd na návrh

prokurátora prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 30.06.2019 a zo dňa 01.07.2019.
Vo svojej výpovedi zo dňa 30.06.2019 obžalovaný poprel, že by svoju ženu bijával. Uviedol, že dňa
28.06.2019 sa s ňou pohádal a dodal, že hádky sú u nich bežné , pričom sa hádajú pre hlúposti, keď mu
zväčša jeho manželka O. O. vyčíta rôzne veci. Pri hádkach sa on nedá a tiež na ňu zvykne kričať aby
prestala, inak jej jednu vylepí. Nikdy predtým ju však nezbil. Až v deň skutku sa pri hádke neudržal a dal

svojej žene jednu facku na líce. Stalo sa to asi v obývačke, pričom bol pod vplyvom alkoholu. Následne
na to z bytu odišiel do šenku na Kollárovej ulici. Tam sa stretol so svojim otcom W. O., ktorý tam bol i
s jeho dcérou a s B. W.. V šenku bol asi 1 možno 2 hodiny. Následne keď išiel s otcom domov, tak sa
pohádali. Otcovi cestou vyčítal veci z minulosti, na čo jeho otec dostal nervy a drgol do neho. Na to on
zareagoval tak, že mu jednu vylepil a vulgárne mu vynadal, pričom otec mu roztrhal tričko.

Vo svojej výpovedi zo dňa 01.07.2019, ktorú obžalovaný učinil pred sudcom pre prípravné konanie,
vypovedal,žesapriznáva,žedňa28.06.2019svojumanželkuzbil.Doposiaľsimyslel,žejejdalibajednu
facku, no keď ju pred výsluchom videl pred súdom, tak si uvedomil, čo spravil. Manželku zbil v byte a bol
pri tom prítomný aj jeho otec. Nikdy predtým ju však nezbil. Že by sa mal vyhrážať poškodeným, na to si
nepamätá. Spomína si ešte na to, že svoju otcovi dal jednu facku niekde vonku a asi sa mu i vyhrážal.

Svedkyňa-poškodená O. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala v príkrom rozpore s jej výpoveďou
učinenou v prípravnom konaní. Z tohto dôvodu súd na návrh prokurátora prečítal i jej predchádzajúcu
výpoveď.
Svedkyňa-poškodená O. O. v prípravnom konaní (dňa 30.06.2019 po vznesení obvinenia) opísala jej

vzťah s obžalovaným s tým, že tento sa zhoršil asi od roku 2017, kedy ju obžalovaný prvýkrát zhodil
na zem a zbil ju päsťami a tiež do nej kopal. Následne sa takéto jeho konanie v podstate opakovalo
vždy, keď bol opitý, pričom vtedy jeho agresivita spočívala najmä vo fackách a verbálnych vyhrážkach
zabitím, no i v kopancoch a úderoch päsťou. Jeho správanie polícii nikdy neoznamovala, pričom sa takto
agresívne voči nej správal pravidelne asi raz za 2 týždne, keď bol opitý. Posledné 2 týždne pred skutkom

začal obžalovaný piť alkohol denne a jeho agresivita vyvrcholila dňa 28.06.2019. V ten deň obžalovaný
prišiel z práce asi okolo 14.00 hod. spolu s otcom W. O.. Pred vchodom ho čakal kamarát B. W., ktorý
chcel požičať peniaze a tak mu obžalovaný išiel požičať. Ona išla pre obžalovaného dolu a spolu sa
vrátili do bytu. Tam obžalovanému z ničoho nič preskočilo, chytil ju za vlasy a začal ju fackať. Ona sa
mu vytrhla, pričom obžalovaný chytil ich malú dcéru V. (nar. 2017) pod krk a hodil ju o zem. Poškodená

pred ním utiekla do spálne, kde ju dobehol a hodil ju na posteľ. Tam si na ňu obkročmo sadol a bil ju
fackami a i päsťami do tváre. Tento útok videl aj jeho otec Gustáv O., ktorý vtedy fajčil na balkóne a na
obžalovaného začal kričať, aby prestal. W. O. hneď potom vzal dcéru V. a aj spolu s B. W. odišli z bytu
preč. U. počas toho stále sedel na nej a udieral ju do celého tela. Potom ju stiahol z postele na zem
a začal do nej kopať, pričom keď sa jej podarilo zobrať telefón, znovu si na ňu sadol a ešte 2-krát ju

udrel päsťou do tváre. Potom on spadol na zem a jej sa podarilo z bytu utiecť von. V byte v tom čase
bola ešte jej kamarátka Z. O. a jej maloletá dcéra N.. Obe počas incidentu sedeli v obývačke. Vonku
ona utiekla pod balkón a tam zbadala Z. O. fajčiť na balkóne. Požiadala ju, aby zavolala W. O. a zistila,
kde sa nachádzajú. Obžalovaný byt opustil asi pol hodinu po nej, na čo sa sama vrátila do bytu. Týmto
útokom jej obžalovaný spôsobil monokel na pravom oku a niečo jej spravil s krkom, pretože lekári jej

nasadili golier a boleli ju i lopatky. Potom asi o 18.00 hod. počula z ulice krik a pozrela sa z okna von.
Tam videla ako obžalovaný udieral W. O. päsťami do tváre, kopol ho a hodil ho na zem. Ako toto videla,
tak požiadala Z. O., aby zavolal políciu.Patrícia O. na hlavnom pojednávaní vyššie uvedenú výpoveď z prípravného konania kompletne poprela
ako nepravdivú s tým, že všetko čo vypovedala, si na manžela jednoducho vymyslela. Ďalej v podstate
vypovedala, že obžalovaný ju nikdy nebil a ich vzťah bol harmonický. Ak sa niekedy hádali, tak to len

preto, že ona je hašterivý typ a hádky občas vyvolávala. Dňa 28.06.2019, keď sa vrátil obžalovaný z
práce, tak to bola ona, kto opäť vyvolal hádku. Žiarlila totiž na B. W., pretože s ním obžalovaný trávil viac
času ako s ňou a s deťmi a aj v ten deň chceli ísť opäť spolu von. B. W. ho vodil za ženami a ona sa bála,
že si obžalovaný nájde inú. Ako do obžalovaného rýpala, tak jej obžalovaný hovoril, aby mu dala pokoj,
no ona neprestala. Obžalovaný jej preto dal v spálni jednu facku, po ktorej spadla a pravou stranou tváre

padla na roh postele, o ktorý sa udrela. Okrem monokla však žiadne iné zranenia neutrpela. Neskôr,
keď bola na vyšetrení u lekára, tak si vlastne všetko vymyslela a lekár len do správy napísal, čo mu ona
porozprávala, že ju bolí. Golier na krk jej v nemocnici dali preto, že ju už dlhodobo bolel krk a chrbát.
Ďalej čo sa týka skutku, v čase facky už W. O. ani B. W. doma neboli. Obaja odišli aj s dcérou V., keď
sa hádali, resp. keď ona do obžalovaného rýpala. V čase facky bola doma iba Z. O., ktorá však facku
nevidela, pretože po celý čas bola v obývačke a mala na ušiach slúchadlá. Po tom, čo jej obžalovaný dal

facku a ona sa udrela o roh postele, tak obžalovanému povedala, aby z bytu odišiel. Ona v byte ostala
spolu s dcérou a Z. O.. O niečo neskôr ako obžalovaný z bytu odišiel, tak z vonku započula, ako sa tam
niekto háda, pričom cez okno zbadala obžalovaného a W. O. ako sa navzájom sáču. Pretože sa bála,
že by sa niečo mohlo stať, keď sa vrátia domov, tak požiadala Z. O., aby privolala políciu. Následne
na to sa obžalovaný spolu s W. O. vrátili domov a už sa nič nedialo. W. Pekaj si išiel ľahnúť a v byte

bola pokojná atmosféra. G. na to prišli policajti, ktorým otvoril obžalovaný. Ona prítomným policajtom na
mieste vyťažovania klamala, pretože mala na obžalovaného strašnú zlosť. Obžalovaný sa v prítomnosti
polície nikomu nevyhrážal.

Obdobne ako svedkyňa-poškodená svoju výpoveď značným spôsobom pozmenil i svedok-poškodený

W. O., v čoho dôsledku súd na návrh prokurátora prečítal i jeho predchádzajúce výpovede.
Svedok-poškodený W. O. (dňa 29.06.2019 pred vznesením obvinenia, avšak po riadnom a zákonnom
poučení) v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 28.06.2019 asi o 14.00 hod. prišiel s obžalovaným
domov z práce. Hneď ako prišli domov, tak obžalovaný začal kričať na O. O. a hneď ju i fyzicky napadol
tak, že ju udrel fackou do tváre a hneď ju začal biť aj päsťami, pričom si na ňu sadol. Pri celom incidente

boli prítomní aj B. W. a Z. O.. On sám na obžalovaného kričal, že čo to robí a keďže ich dcéra V. sa
rozplakala, tak ju zobral z bytu preč aj spolu s B. W. a išli do krčmy K.. Tam o niečo neskôr za nimi prišiel
obžalovaný a správal sa normálne, pričom si dali spolu aj pivo. Po chvíli mu však znovu preplo a začal
kričať, na čo B. W. ich dcéru V. vzal a išiel s ňou nazad domov. Q. odišli, tak agresivita obžalovaného
sa stupňovala, pričom obžalovaný ho začal biť, udieral ho a aj do neho kopal a sácal. Toto bolo počas

toho, ako sa s obžalovaným vracal nazad domov. Konanie obžalovaného videla z okna Patrícia O. a
zavolala políciu. Obžalovaný sa im následne vyhrážal, že ich zabije. Toto opakoval aj pred policajtmi
v nemocnici, že ak pôjde sedieť, tak ich všetkých zabije. Z obžalovaného má strach a jeho správanie
považuje za nenormálne. Svedok-poškodený sa vyjadril vo svojej výpovedi aj k spolužitiu obžalovaného
a jeho manželky Patrícii O., keďže s nimi žije v spoločnej domácnosti. Uviedol, že obžalovaný O. O. bije

veľmi často a to aspoň raz za týždeň a to tak, že ju bije päsťami a i dlaňou do celého tela. Viackrát ju
zbil tak, že bola celá modrá, no ona nechcela ísť nikdy k lekárovi.
Svedok-poškodený W. O. sa následne dňa 23.07.2019 dostavil bez predvolania, z vlastnej iniciatívy na
výsluch a svoju vyššie uvedenú výpoveď poprel ako nepravdivú. K veci opätovne vypovedal, že domov
prišielokolo15.00hod.,pričomO.O.muuviedla,žejuobžalovanýudrel.Smialasamupritomdoočíaon

na nej žiadne zranenia nevidel. Následne na to išiel von do šenku Drevenica a tam stretol obžalovaného,
ktorého sa pýtal na to, či udrel svoju ženu, čo obžalovaný poprel s tým, že sa iba pohádali a on išiel von.
Po ceste domov to bol on a nie obžalovaný, kto začal konflikt. Obžalovaného sotil pretože bol na neho
nahnevaný, avšak už ani nevie prečo. Obžalovaný ho následne iba nechtiac sotil a pretože bol opitý, on
sám spadol na zem. Obžalovaný mu potom pomohol vstať a ďalej sa už nič nestalo, normálne išli domov.

Keď následne k nim domov prišli policajti, on už ležal v posteli a nevie, čo sa dialo. K zraneniam, ktoré
utrpel v zmysle lekárskej správy zo dňa 28.06.2019 uviedol, že tieto mu nespôsobil obžalovaný, ale asi
3-4 dni predtým nejaký bezdomovec, s ktorým sa pobil. Údaje, ktoré nadiktoval lekárovi boli klamstvo.
Svedok-poškodený W. O. na hlavnom pojednávaní poprel obe vyššie uvedené výpovede s tým, že
pri oboch bol pod vplyvom alkoholu. Pri prvej výpovedi (pred vznesením obvinenia) naviac vypovedal

nepravdivo na obžalovaného tak, ako to chcela od neho O. O.. Ďalej v podstate dodával, že v deň skutku
bol u obžalovaného doma aj s B. W.. Keďže dostal chuť na pivo, tak išiel s W. von a vzali aj vnučku V..
Počas toho, ako boli doma, tak nebol svedkom žiadnej hádky. Ako boli vonku, tak asi o 10 minút prišiel
za nimi obžalovaný. V tom mu telefonovala O. O. a tá sa mu do telefónu sťažovala, že jej obžalovanýdoma nadával a strčil do nej. Jeho rozčúlilo, že na neho nadáva a syna potom konfrontoval s otázkou,
že prečo chodí stále von s W. a nevezme radšej von svoju ženu a deti. Obžalovaný mu na to uviedol, že
aby sa do toho nestaral a začali sa handrkovať. On dal obžalovanému v pohostinstve, kde boli facku a

chcel mu dať ešte jednu facku, no padol na koleno. Obžalovaný mu pomohol vstať a išli následne spolu
domov. Okrem odreniny kolena zranenia vtedy neutrpel. Doma si ľahol spať a počul ako niekto klopal.
Boli to policajti, ktorí obžalovaného hodili na zem, spútali ho a vzali ho preč. O. O. ho potom nahovárala,
aby vypovedal na obžalovaného, že ju stále bíjaval a že i ona bude na neho na polícii klamať. Za celý
čas čo býva v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou O. nebol svedkom toho, že by bol

obžalovaný poškodenú zbil. Maximálne sa občas hádali a aj to vždy vyprovokovala O. O..

Svedkyňa Z. O. na hlavnom pojednávaní poprela, že by bola svedkom fyzického napadnutia O. O.
obžalovaným dňa 28.06.2019. Uviedla, že v byte ležala v obývačke a mala na ušiach slúchadlá. Síce
vnímala, že sa obžalovaný s poškodenou O. o niečom hádali, ale nepočula o čom a bola to podľa nej taká
normálna manželská hádka. Počas tejto hádky bol v byte ešte Ján W. a deti, pričom po nejakom čase

obžalovaný z bytu odišiel. Poškodenej O. sa potom pýtala, že prečo sa hádali, táto jej však odpovedala,
že to má nechať tak. Tiež si všimla, že poškodená Pekajová mala na tvári pod okom modrinu, pričom
jej povedala, že ju napadol obžalovaný. Následne po nejakom čase na ňu poškodená O. O. zakričala,
aby zavolala políciu, pretože sa vonku pred domom bije obžalovaný so svojim otcom W. O.. Na polícii
oznámila, že sa vonku obžalovaný s poškodeným hádajú, pričom dôvodom pre ktorý volala na políciu

bolo okrem hádky vonku i to, že obžalovaný predtým mal napadnúť O. O.. Po tom čo zavolala políciu
jej však O. O. hovorila, že modrinu na tvári má z toho, ako spadla v kúpeľni. Sama útok obžalovaného
neviedla a preto ani nevedela, čo si o tom má myslieť. Policajti prišli asi za 10 minút. Obžalovaného
policajti nechali na chodbe a ich dali do izby. Žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného sama nepočula.
Potom prišli záchranári a tí O. O. a W. O. odviezli na ošetrenie. Čo sa týka spolužitia obžalovaného

s poškodenou O. sa svedkyňa vyjadrila tak, že ich pozná asi 4 roky, pričom s nimi žila v spoločnej
domácnosti v lete 2016 a opätovne aj od roku 2019. Nikdy nebola svedkom fyzického alebo psychického
násilia zo strany obžalovaného. Na poškodenej O. si síce občas všimla modriny, ale to boli modriny na
rukách, ako keď sa človek iba buchne.
Rozporne s vyššie uvedenou výpoveďou svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že hádka medzi

obžalovaným a poškodenou O. vznikla vtedy, keď sa ona sprchovala. V sprche započula strašný krik
medzi nimi. Hneď ako to započula, tak zo sprchy vyšla, aby zistila, že čo sa deje. V byte v tom čase už
nebol Gustáv O., Ján W. a ani jedna z dcér a ani obžalovaný. Patrície sa pýtala, že čo sa stalo, no táto jej
nechcela nič povedať. Asi o 15-20 po odchode obžalovaného z bytu začala O. O. kričať, že obžalovaný s
Gustávom O. vonku bijú. V okamihu, ako to O. O. povedala, tak si na nej všimla, že na tvári v oblasti oka

má monokel. Hneď na to sa rozhodla volať políciu, ktorá prišla do 10 minút. Niekto musel volať políciu
aj z vonku, pretože prišla aj hliadka mestskej polície. Svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi potvrdila, že
po príchode polície do bytu počula ako sa obžalovaný vyhrážal O. O. a svojmu otcovi, že ich všetkých
pozabíja. Neskôr sa dopočula, že sa im mal vyhrážať aj v nemocnici.
Uvedenú výpoveď z prípravného konania svedkyňa na hlavnom pojednávaní poprela ako nepravdivú s

tým, že tak určite do zápisnice nevypovedala. Podpis na zápisnici je síce jej, ale ona si to nečítala, čo
tam je napísané. Výsluchu sa síce zúčastnil aj obhajca, ale tento sa celý čas hral na mobile.

Svedok B. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol svedkom žiadneho fyzického konfliktu medzi
obžalovaným a O. O. dňa 28.06.2019. Ako obžalovaný v ten deň prišiel z práce, tak ho volal von.

Následne sa obžalovaný išiel prezliecť do spálne a tam vznikla medzi ním a poškodenou O. hádka. A.
uviedol, že poškodenej vadilo, že spolu chodia von a myslela si, že spolu chodia za ženami. V spálni
mu vyčítala, že chce ísť von a tiež niečo ohľadom alkoholu a žien. Počul, ako sa hádajú, pričom medzi
nimi padli aj vulgarizmy, no tieto išli najmä zo strany poškodenej voči obžalovanému. Táto hádka mohla
trvať asi 5-10 minút. V priebehu hádky sa ich dcéra rozplakala, keďže bol v byte hluk a rev a otec

obžalovaného ju vzal na ruky a odišli spolu všetci traja von na zmrzlinu. Tam za nimi po chvíli prišiel
obžalovaný a všetci spolu išli na hamburger. Spomína si, že W. O. vtedy niekto telefonoval a obžalovaný
potom vyzvedal, že či mu volala Patrícia O.. Následne on vzal dcéru obžalovaného a odišiel s ňou nazad
domov, pretože bola špinavá od zmrzliny. Žiaden konflikt medzi obžalovaným a W. O. nepozoroval. Keď
sa vrátil domov, tak dcéru obžalovaného dal O. O. a išiel pozerať televíziu. V obývačke bola Veronika

O., ktorá sa hrala na telefóne. Asi cca o 10 minút na to sa vrátil do bytu obžalovaný s W. O.. Oni po
sebe kričali niečo v tom zmysle, že W. O. chcel mať kľud a chcel si ísť ľahnúť a obžalovaný na neho
naliehal, aby išli ešte von niečo vypiť. Potom prišli policajti, z čoho ostal prekvapený, pretože žiadna
veľká dráma sa neodohrala. Neskôr sa dozvedel, že ich volala Veronika O., ktorá sa zľakla a bála sa,aby tam nedošlo k väčšiemu incidentu. Na poškodenej O. si až neskôr po hádke všimol, že má na tvári
modrinu pod okom od facky. Iné zranenia si na nej ani na nikom inom nevšimol. Tiež nebol svedkom
ani žiadneho vyhrážania sa zo strany obžalovaného. Že sa obžalovaný mal vyhrážať mu povedala až

O. O.. Spolužitie obžalovaného s poškodenou označil za normálne s tým, že sa občas hádajú, ale nič
viac. Nikdy nebol svedkom žiadneho fyzického násilia obžalovaného voči poškodenej.

Svedok B. Z. na hlavnom pojednávaní ešte pred samotnou výpoveďou vyhlásil, že si na skutok
nespomína presne, pretože medzičasom prekonal cievnu mozgovú príhodu. Následne vypovedal, že

bol svedkom toho, ako po Z. ulici išli dvaja muži, ktorí boli výrazne opití a tackali sa. Jeden z nich bol
starší, druhý bol mladší a bol bez trička. Muži boli hluční a nadávali si, pričom ten mladší muž dal tomu
staršiemu asi 5-6 faciek. Facky mu prišli také kamarátske. Následne sa mu muži stratili z dohľadu a viac
o veci povedať nevie.
Na rozdiel od tejto výpovede svedok v prípravnom konaní vypovedal, že na Z. ulici č. XX v E. v čase
asi o 18.00 hod. videl dvoch mužov, z ktorých jeden bol starší a druhý mladší bez trička. Obaja neboli

triezvi a hlavne ten mladší z ich mal riadne vypité. Videl, ako ten mladší muž bez trička udrel toho
staršieho do oblasti tváre najmenej dvakrát päsťou. Dodal, že to boli riadne rany, pretože to až zadunelo
medzi panelákmi. Starší muž sa tomu bránil skôr pasívne a mladšiemu dal facku. Takto prechádzali po
chodníku smerom k bytovému domu na Z. ulici č. XX v E.. Asi po 5 minútach čo boli muži asi v polovici
cesty zavolal na č. 158 a vec oznámil. Hliadka polície prišla asi do 10 minút a on sám ich nasmeroval

na bytový dom č. XX na Z. ulici.
A. na margo rozporov vo svojich výpovediach uviedol, že výpoveď v prípravnom konaní učinil pod
nátlakom a pravdivá je jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní. Samotný nátlak nijako nešpecifikoval a
iba uviedol, že vyšetrovateľ na neho zvyšoval hlas, bol na neho arogantný a prišlo mu to ako za čias
ŠTB. K rozporu ohľadom toho, že v prípravnom konaní jasne uvádzal, že bol svedkom úderov päsťou

a na hlavnom pojednávaní vypovedal o kamarátskych fackách uviedol, že nevie, či to vyšetrovateľ zle
zapísal, alebo bol nahluchlý. Zápisnicu o svojom výsluchu síce podpísal, ale nečítal si ju.

Svedok Z. C. a V. Z. po odstránení rozporov v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní v podstate
zhodne potvrdili, že dňa 28.06.2019 boli operačným strediskom vyslaní na preverenie oznámenia, že

na promenáde sa bijú tri osoby s tým, že malo ísť o jednu ženu a dvoch mužov, pričom jeden z mužov
mal byť bez trička. Ako sa presúvali na miesto, tak im bolo oznámené, že osoby sa presunuli smerom
na P. ulicu v E.. Na mieste im náhodný okoloidúci oznámil, že hľadané osoby prešli do obytného domu
na Vajanského ulici XX. Na mieste pred bytovkou počuli z bytu krik a preto sa snažili čím skôr presunúť
dovnútra. Na najvyššom poschodí bytovky boli otvorené dvere do bytu a na chodbe stáli tri osoby - dvaja

muži, z toho jeden bez trička a jedna žena, pričom na seba hlasno kričali. Ako ich tieto osoby zbadali,
tak ich ten mladší muž bez trička zavolal do vnútra bytu. Tam zistili, že sa jedná o otca so synom a o
manželku toho syna. Muž bez trička bol agresor, žena mala zranenie v oblasti tváre a starší muž mal
zranené koleno. Mladší muž bez trička bol pod vplyvom alkoholu a uviedol im, že sa pobil so svojim
otcom, pretože ho mal v minulosti otec týrať a tiež mal zistiť, že ho podvádza žena. Do ich vzájomného

rozhovoru vstúpili ďalšie osoby, pričom sa medzi sebou začali hádať. Počas hádky ten muž bez trička
povedal, že odchádza. Muža vyzvali, aby zostal stáť na mieste, pričom tento však výzvy nerešpektoval
a V. Z. chytil za ruku. Viliam C. ho vyzval, aby upustil od svojho konania a poučil ho o možnosti použitia
donucovacích prostriedkov. Keďže muž neuposlúchol ani na opakované výzvy, boli voči nemu použité
donucovacie prostriedky a služobné putá. Ako ho spútali, tak začal byť ešte agresívnejší a začal kričať,

že ak ho pustia, tak prisahá, že svojho otca a manželku zabije. Toto opakoval stále dokola. M. toho
muža im uviedla, že tento stav pretrváva už dlhšie a asi 3 roky ju bije a vyhráža sa jej. Na miesto bola
privolaná P., pričom otec a manželka agresora boli prevezení na ošetrenie. Následne bol obžalovaný
O.aj eskortovaný na OO PZ E..
Svedok Z. C. ešte dodal, že s obžalovaným O. bol na U. súde Trnava, keď sa rozhodovalo o jeho vzatí

do väzby. Pred súdom vtedy bola O. O., ktorá mala golier a mala viditeľnú modrinu a podliatiny v oblasti
tváre. Po rozhodnutí o vzatí obvineného do väzby požiadala poškodená O., že sa chce s manželom
rozlúčiť. Vtedy jej obžalovaný povedal, že vďaka nej dostane 11 až 15 rokov, pričom ju žiadal, aby celú
vec stiahla. Na to poškodená reagovala so slovami, že urobí všetko pre to, aby ho dostala z väzby a
že hneď pôjde na políciu a svoju výpoveď zmení. Pamätá si na to, pretože sa mu ako policajtovi ešte

nič také nestalo.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že svedkovia O. O., W. O., Z. O. a B. Z. výrazným spôsobom
zmenili svoje výpovede učinené na hlavnom pojednávaní proti výpovediam učineným v prípravnomkonaní. Svedkovia O. O. a W. O. obaja pred súdom uviedli, že v prípravnom konaní vypovedali vedome
nepravdivo. Patrícia O. tvrdila, že tak spravila, lebo mala na obžalovaného strašnú zlosť a W. O. uviedol,
že ho na nepravdivú výpoveď nahovorila O. O.. Z. O. a B. Z. zas k rozporom v ich výpovediach pred

súdom a v prípravnom konaní obaja uvádzali v podstate to, že ich výpovede z prípravného konania
sa nezakladajú na tom, čo vyšetrovateľovi v skutočnosti vypovedali. Zápisnice o výsluchu síce obaja
podpísali, ale nečítali ich po sebe.

Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že rozpory vo výpovediach sa netýkajú okolností menej

podstatných, ktoré by mohli byť zapríčinené napríklad odstupom času, ale ide o významné odchýlenie
sa od pôvodného svedectva a to v okolnostiach podstatných pre rozhodnutie, keď obsah výpovedí z
prípravného konania vylučuje obsah výpovedí z hlavného pojednávania a naopak.

V dôsledku takejto podstatnej zmeny vo výpovediach sa všetci svedkovia stali pre súd nevierohodní.
Keďže na preukázanie viny obžalovaného zo žalovaných skutkov v zmysle obžaloby boli spôsobilé

jedine výpovede svedkov z prípravného konania, zameral súd svoju pozornosť tým smerom, či bol
vykonaný iný dôkazný prostriedok, ktorý by pravdivosť ich prvotných výpovedí potvrdzoval.

V skutku 1/ obžaloby bol obžalovaný stíhaný pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. Objektívna stránka

tohto trestného činu mala spočívať v spôsobovaní fyzického a psychického utrpenia svojej manželke,
ktoré jej mal spôsobovať od roku 2017 tým, že ju mal opakovane minimálne jedenkrát do týždňa fyzicky
napádať, a to päsťou a dlaňou do celého tela, kopaním, údermi a sácaním, ako aj inými fyzickými útokmi
spôsobujúcimi utrpenie a hematómy na jej tele, opakovaným nútením k pohlavnému styku, neustálymi
vulgárnymi urážkami a vyhrážaním vzbudzujúcim dôvodnú obavu o jej život, pričom toto jeho konanie

malo vyvrcholiť fyzickým atakom dňa 28.06.2019.

Týranie predstavuje také zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti,
ktoré týraná osoba subjektívne pociťuje ako ťažké príkorie. Naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty
predmetného trestného činu možno v niektorých prípadoch už jednorazovým konaním páchateľa, zatiaľ

čo v iných prípadoch sa na naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu vyžaduje, aby konanie
páchateľa nieslo znaky určitej sústavnosti, resp. dlhodobosti. Je preto potrebné konanie páchateľa a
naplnenie objektívnej stránky predmetného zločinu skúmať v každom jednom prípade individuálne.

V danej veci súd nespochybňuje, že konanie obžalovaného vyjadrené v skutkovej vete obžaloby by s

poukazom práve na jeho sústavnosť a dlhodobosť jednoznačne napĺňalo objektívnu stránku stíhaného
trestného činu. Na jeho preukázanie však prokurátor s poukazom na pozmenené výpovede svedkov a
následne vzniknutú dôkaznú núdzu neuniesol dôkazné bremeno.

Obžalovaný sa vo svojich výpovediach vyslovene priznal iba k tomu, že poškodenú O. udrel jedenkrát

do oblasti tváre otvorenou dlaňou, tzn. fackou počas ich vzájomnej hádky v bližšie neurčenej časti bytu.
Zo zápisnice o prehliadke tela a obdobných úkonoch zo dňa 30.06.2019 (č.l. 279) a hlavne pripojenej
fotodokumentácie je nespochybniteľne, že poškodená Pejaková utrpela v príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného zranenie tváre, keď na pravom oku má modrinu, ktorá čiastočne zasahuje na koreň nosu a
viečko ľavého oka. Iné viditeľné zranenia fotograficky zadokumentované neboli. Lekárskou správou (č.l.

290-291) bolo ďalej preukázané, že poškodenej O. boli spôsobené zranenia a to povrchové poranenie
vlasatej kože hlavy, pomliaždenie hrudníka, povrchové poranenie inej časti krku a pomliaždenie prsta.

Vykonaným dokazovaním bolo preto bez rozumných pochybností preukázané jedine to, že obžalovaný
v čase približne o 14:00 hod., v byte v E. na Z. ulici číslo XX v Trnave svoju manželku O. O. počas hádky

minimálne jedenkrát päsťou udrel do oblasti tváre, čím jej spôsobil zranenia a to povrchové poranenie
vlasatej kože hlavy, pomliaždenie hrudníka, povrchové poranenie inej časti krku a pomliaždenie prsta.
Tu by súd dodal, že tvrdeniu obžalovaného ako i poškodenej o údere otvorenou dlaňou, tzn. fackou
neuveril a to hlavne s poukazom práve na vyššie uvedenú fotodokumentáciu tváre poškodenej. Ak by
obžalovaný bol poškodenú skutočne udrel otvorenou dlaňou, modrina na tvári poškodenej by zjavne

veľkosťou zodpovedala aspoň približne dlani obžalovaného. V uvedenom prípade zranenie tvarom
modriny ako i miestom, kde sa modrina nachádzala zodpovedá jednoznačne úderu päste a nie dlane,
pričom práve tvar a miesto modriny vylučuje rozumným spôsobom aj alternatívu, že by poškodená
zranenie tváre utrpela pádom na roh postele ako to uvádzala vo svojej výpovedi. Ostatné zranenia,ktoré boli popisované v lekárskej správe podľa názoru súdu mohli byť vzniknúť ako tzv. sekundárne
zranenia vplyvom pádu, ako ho ako následok úderu popísala poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní. Dôkaz, ktorý by preukazoval opak vyprodukovaný nebol, preto súd postupoval podľa

zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Konanie obžalovaného, kedy mal poškodenú pri hádke dňa 28.06.2019 opakovane udierať päsťami do
celéhotelaakopaťjuakoaniskutočnosť,žepoútokumalnaňukričať,žeichvšetkýchzabije,načomala
poškodená Patrícia O. reagovať útekom z bytu, procesom dokazovania dokázané nebolo. Procesom

dokazovania nebola preukázaná ani sústavnosť a dlhodobosť konania obžalovaného voči poškodenej,
ktoré prokurátor popísal v skutkovej vete obžaloby a ktoré konanie by zodpovedalo objektívnej stránke
žalovaného trestného činu. Pôvodné podozrenie obsiahnuté v skutkovej vete skutku 1/ obžaloby
totiž vyplývalo jedine z výpovedí svedkov-poškodených učinených v prípravnom konaní. Keďže obaja
svedkovia svoje výpovede na hlavnom pojednávaní výrazne pozmenili a súčasne neexistuje iný dôkazný
prostriedok, ktorý by podporoval pravdivosť ich prvotných výpovedí, nemohol súd obžalovaného uznať

za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby ako mu to prokurátor kládol za vinu. V tomto
prípade bolo preukázané iba jednorazové konanie obžalovaného rozvedené už vyššie, ktoré však
objektívnu stránku zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. a ani iného trestného
činu nenapĺňa.

Na druhú stranu je nutné doplniť, že výsluchmi svedkov Z. C. a V. Z. bolo bez rozumných pochybností
preukázané, že obžalovaný O. sa dňa 28.06.2019 v čase približne o 19.00 hod., v byte v E. na Z. ulici
číslo XX v E. v prítomnosti privolanej hliadky Policajného Zboru a v prítomnosti manželky O. O., po
tom, čo boli voči nemu použité donucovacie prostriedky a služobné putá, slovne vyhrážal, že ak bude
pustený, tak prisahá, že svoju manželku a otca zabije.

O pravdivosti výpovedí svedkov C. a Z. nemá súd žiadne pochybnosti. Ich výpovede boli konzistentné a
naviac čo sa týka vyhrážok produkovaných obžalovaným ich potvrdzuje svojou výpoveďou učinenou v
prípravnom konaní Z. O., ktorá ich zo strany obžalovaného počula. Jej zmenenej výpovedi na hlavnom
pojednávaní súd práve s poukazom na obsah výsluchu svedkov C. a Z. neuveril a považuje ju za

klamlivú v snahe pomôcť obžalovanému. G. jej tvrdenie o tom, že vyšetrovateľ do zápisnice o jej
výsluchu uviedol skutočnosti, ktoré nevypovedala vyznieva značne nereálne, a to už len z dôvodu, že
jej výsluchu sa zúčastnil aj obhajca obžalovaného, ktorý žiadne také skutočnosti do zápisnice a ani
následne nenamietal.
S poukazom na výsledky procesu dokazovania sa súd dôsledne zaoberal otázkou, či konanie

obžalovaného, ktoré bolo bez rozumných pochybností preukázané, nenaplnilo zákonné znaky prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zák.

Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej

osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto
osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vždy pritom platí, že vyhrážky musia byť
spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu. Dôvodnou obavou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla,
ktorým je vyhrážané. Samotná dôvodná obava u obete síce vzniknúť nemusí, ale možnosť jej vzniku
vždy musí byť reálna. Z uvedeného dôvodu je nutné dôsledne skúmať povahu a závažnosť vyhrážok,

ktoré je nutné odlíšiť prejavov, pri ktorých sú použité „silné“ slová, ale v skutočnosti i nič závažného
nešlo. Pri tom sa nemožno obmedziť iba na obsah slovného vyhlásenia páchateľa, ale jeho výroky je
nutné hodnotiť v spojení s ďalším jeho konaním a záver, či vyhrážky boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú
obavu z ich uskutočnenia je nutné posúdiť na základe komplexného vyhodnotenia všetkých okolností
toho ktorého prípadu.

Berúc do úvahy všetky okolností tohto konkrétneho prípadu, najmä skutočností, že vyhrážkam smrťou
predchádzal fyzický útok obžalovaného na poškodenú (už rozvedený vyššie) a i konflikt obžalovaného
s jeho otcom, ktorý sa odohral na ulici pred ich obytným domom, pre ktoré konflikty Z. O. práve na
podnet poškodenej O. volala políciu (ako to vyplynulo z dokazovania výsluchmi oboch svedkýň a zo
zvukovej nahrávky zo systému R. Com), ktorá obžalovaného na mieste spútala, dospel súd k záveru, že

obžalovaný svojim úmyselným konaním priamym naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,
keďže sa inému vyhrážal smrťou spôsobom, že to môže (objektívne) vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin
spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe. V tomto smere súd iba dodáva, že z procesu dokazovania jezrejmé, že spáchaný prečin nebezpečného vyhrážania bol vyvrcholením predchádzajúcej (manželskej)
hádky spojenej s fyzickým útokom na poškodenú a nadväzoval časovo bezprostredne na to, že kvôli
jeho agresívnemu správaniu bola na miesto volaná polícia. Z uvedeného preto vyplýva, že skutku sa

dopustil práve v súvislosti s postavením poškodenej O. ako blízkej osoby (§ 139 ods. 2 Tr. zák.).

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu, prihliadol
na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok v podobe porušenia
objektu chráneného Trestným zákonom, zavinenie vo forme priameho úmyslu, pohnútku, absenciu

poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr.
zák., pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že v
tomto smere majú nepochybný význam jednak údaje o povesti obžalovaného ako i údaje vyplývajúce zo
znaleckého posudku č. 72/2019 znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých
PhDr. Q. K. a zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a sexuológia M.. V. Z..

Z údajov k osobe obžalovaného vyplynulo, že doposiaľ bol 7-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú
činnosť vrátane násilnej trestnej činnosti (zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák.,
a dvakrát prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.). V zmysle záverov znaleckého
dokazovania č. 50/2019 sa skutku dopustil v stave tzv. jednoduchej opitosti (1,58 promile), pričom
tento stav sa u neho prejavil práve vystupňovanou agresivitou voči okoliu. Známky patologickej opitosti

obžalovaný nejavil. V zmysle záverov znaleckého posudku PhDr. Q. K. č. XX/XXXX je obžalovaný
osobou, ktorej intelektové výkony sa nachádzajú v pásme populačného podpriemeru. Je osobou
neuroticky štruktúrovanou, emočne labilnou a v záťažových situáciách so sklonmi k impulzivite.
Pri prevahe priťažujúcich okolností a následnej úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. mohol
súd obžalovanému ukladať trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov až 36 mesiacov.

Vychádzajúc z účelu trestu, s prihliadnutím na osobu obžalovaného rozvedenú vyššie a predpokladané
možnosť jeho nápravy, prihliadajúc pritom na všetky relevantné okolnosti prípadu dospel súd k záveru,
že trest ukladaný v strede upravenej trestnej sadzby vo výmere 2 rokov nepodmienečne je trestnom
primeraným a dostatočným na dosiahnutie jeho účelu tak z hľadiska individuálnej ako i generálnej
prevencie trestu. Súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom

stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
Súd dodáva, že vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného v tejto trestnej veci nebránil tzv.
materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže s poukazom na spôsobom spáchania činu,
trestnoprávne relevantný následok, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného je stupeň závažnosti činu
vyšší ako nepatrný a tento je nutné posúdiť ako prečin.

Čo sa týka skutku 2/ obžaloby, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa stíhaný skutok stal
tak, ako bol popísaný v skutkovej vete obžaloby.
Z predmetného skutku bol obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka-poškodeného W.
O. z prípravného konania (zo dňa 29.06.2019) v spojení s výpoveďou svedka Jána Z. z prípravného
konania. Ako to súd rozviedol už vyššie v odôvodnení, tým, že obaja svedkovia na hlavom pojednávaní

svoje výpovede v podstatných okolnostiach výrazne pozmenili, stali sa pre súd nevierohodnými
svedkamiakeďžespôsobilýmiusvedčiťobžalovanéhozostíhanéhoskutkuboliibaichprvotnévýpovede
vo veci, v spojení s inými vykonanými dôkazmi súd posudzoval ich pravdivosť.
Svedok poškodený W. O. v prípravnom konaní vypovedal, že cestou z pohostinstva K. domov ho
obžalovanýnapadoltýmspôsobom,žehozačalbiť,udieralhoaajdonehokopal,keďstálaikeďležalna

zemi. Následne na hlavnom pojednávaní poprel, že by ho bol obžalovaný napadol a vypovedal, že sám
obžalovaného napadol fackou a padol pri tom na koleno. Obžalovaný mu pomohol vstať a išli domov.
Svedok B. Z. v prípravnom konaní vypovedal, že bol očitým svedkom toho, ako obžalovaný po prechode
po Z. ulici poškodeného dva-krát uder veľmi silno päsťou do oblasti hlavy a to tak, že to až zadunelo,
pričom poškodený sa bránil skôr pasívne a obžalovanému dal facku. Na hlavom pojednávaní výpoveď

pozmenil a tvrdil, že bol svedkom iba niekoľkých „kamarátskych“ faciek, ktoré obžalovaný uštedril
poškodenému.
Svedkyňa Z. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že konflikt medzi obžalovaným a poškodeným
nevidela. Políciu volala na žiadosť O. O., ktorá na ňu zakričala, že z okna vidí, ako sa medzi sebou bijú.
Svedkyňa poškodená O. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že okna videla len to, ako sa medzi

sebou obžalovaný s poškodeným sáču.
Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že v danej veci nebol vyprodukovaný žiaden iný dôkazný
prostriedok, ktorý by prvotnú výpoveď W. O. a B. Z. potvrdzoval ako pravdivú.Skutočnosť, či obžalovaný udieral svedka-poškodeného O. päsťami, alebo mu dal iba niekoľko slabších
faciek nebolo možné jednoznačne ustáliť ani zvukovými nahrávkami telefonátov svedka Z. a svedkyne
O. na tiesňovú linku 158 a nepriamo to nevyplýva ani zo zápisnice o prehliadke tela poškodeného, z

ktorej fotodokumentácie vyplynulo jedine to, že poškodený mal odreté koleno, no na tvári nemal žiadne
viditeľné zranenia.
Tu by súd len dodal, že z lekárskej správy poškodeného (č.l. 292) síce vyplýva, že poškodený mal
utrpieťpovrchovéporanenievlasatejčastihlavy(druhporaneniabližšieneurčený),pomliaždeniabrušnej
dutiny, driekovokrížnej oblasti a panvy, hrudníka a kolena, avšak nie je možné vylúčiť to, čo vyplynulo z

kontextu výpovede svedka na hlavnom pojednávaní, že si zranenia jednoducho vymyslel. Na podporu
tohto tvrdenia je nutné opätovne poukázať na vyššie uvedenú zápisnicu o priehliadke tela poškodeného
a fotodokumentáciu. Prehliadka tela poškodeného bola vykonaná dňa 30.06.2019, tzn. 2 dni po skutku.
Ak by poškodený bol skutočne napadnutý dvomi veľmi silnými údermi päsťou do hlavy a následne
kopanýdotelaležiacnazemi,predpokladalbysúd,ženafotodokumentáciibybolovidnomodrinynatele
poškodeného. Okrem odreniny na ľavom kolene však neboli na tele poškodeného zadokumentované

absolútne žiadne zranenia, čo vyvoláva isté pochybnosti o pôvodne predpokladanej intenzite vedeného
útoku na jeho osobu.
Výpoveďou svedka Z. v spojení so zvukovou nahrávkou telefonátov na políciu a ostatnými listinnými
dôkazmi bolo bez pochybností preukázané jedine to, že obžalovaný dňa 28.06.2019 v čase okolo 18.30
hod. v E., pod vplyvom alkoholu, minimálne počas presunu po chodníku na Z. ulici v E., pri vzájomnej

hádke poškodeného W. O. niekoľkokrát udrel otvorenou dlaňou (fackou) do oblasti hlavy, pričom zároveň
nebolo nad akékoľvek rozumné pochybnosti dokázané, že by poškodenému okrem odreniny kolena
spôsobil týmto konaním aj iné zranenia.
Nie každé fyzické napadnutie človeka, i keď sa ho páchateľ dopustí na mieste verejnosti prístupnom,
automaticky musí napĺňať skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V

tomto prípade z vykonaného dokazovania bez pochybností nevyplynulo, že by intenzita útoku vedeného
na poškodeného vykazovala vyšší stupeň použitého násilia, obžalovaný na útok nepoužil zbraň, útok
netrval dlhší čas, poškodenému nebola spôsobená útokom výraznejšia ujma na zdraví a vedený útok
nepôsobil na okolie značne brutálnym spôsobom.
Na základe skutkového stavu, ktorý bol vykonaným dokazovaním skutočne preukázaný, dospel súd

k záveru, že uvedený skutok nenapĺňa objektívnu stránku trestného činu výtržníctva, ale mohlo by
sa jednať o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 písm. c), písm. e) zákona o
priestupkoch. Je nevyhnutné dodať, že k hrozbe trestnej represie by nemalo byť pristúpené tam, kde
dostatočnú ochranu právneho vzťahu poskytuje iný prostriedok, ktorým je v tomto prípade zákon o
priestupkoch.

Z uvedeného dôvodu súd o skutku 2/ rozhodol podľa § 280 ods. 2 Tr. por. a vec postúpil Okresnému
úradu Trnava na prejednanie priestupku.
Na tomto mieste súd považuje za vhodne doplniť, že výsledky dokazovania v prípravnom konaní v
potrebnej miere odôvodňovali podstavenie obžalovaného pred súd tak, ako to predpokladá § 234
ods. 1 Tr. por. V. i po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní podozrenie zo spáchania

žalovaných skutkov obžalovaným, z hľadiska istej miery dôvodnosti, pretrváva aj naďalej. Pokiaľ sa
však toto podozrenie nepretavilo do istoty takým spôsobom, ktorý by nevzbudzoval žiadne rozumné
pochybnosti, súd nemohol rozhodnúť o uznaní viny v zmysle podanej obžaloby. Súd pritom zdôrazňuje,
že nekonštatuje, že obžalovaný sa nedopustil skutkov tak, ako boli uvedené a právne kvalifikované v
obžalobe, ale konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa skutkov dopustil.

S poukazom na dôkaznú núdzu, ktorá sa v konaní vyskytla, postupoval súd podľa zásady „v
pochybnostiach v prospech obžalovaného“, v čoho dôsledku rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

V závere tohto rozsudku súd dáva prokurátorovi Okresnej prokuratúry Trnava podnet na začatie

trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede v súvislosti s výpoveďami
svedkov O. O., W. O.. Obaja svedkovia pred súdom výslovne uviedli, že pred vyšetrovateľom vedome
nepravdivo vypovedali proti obžalovanému. U svedkyne Veroniky O. je dané podozrenie z naplnenia
zákonných znakov trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, keďže zmenila svoju výpoveď v
okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie, pričom zmenu jej výpovede (týkajúcej sa

proklamovaných vyhrážok) súd s ohľadom na výpoveď svedkov C. a Šaradina vyhodnotil ako úmyselne
nepravdivú.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v bode I. jeho výroku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia.ProtivýrokuvbodeII.jeprípustnépodaťsťažnosťvlehotedo3pracovnýchdníododňajeho

oznámenia. Odvolanie i sťažnosť sa podáva prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v
Trnave, pričom oznámením rozhodnutia sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu ho doručiť.