Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 14, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200991
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517200991.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazová v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja

bývania, IČO: 31749542 so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne
zastúpeného: AENEA Legal s.r.o., IČO: 35951125 so sídlom Jozefská 3, Bratislava proti žalovaným: 1./
A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Q. XXX, 2./ T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Q. XXX, obaja právne
zastúpený: JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát so sídlom Levočská 1, Stará Ľubovňa o zaplatenie 16
399,72 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 1.689,43 eur, úroku z omeškania
v sume 127,28 eur, úroku v sume 492,11 eur, úroku v vo výške 3,10 % ročne zo sumy 16.399,72 eur

od 12.12.2015 do 7.11.2018.

II. Žalovaný v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.948,91 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.959,49 eur od 12.12.2015 do 13.6.2017,
zo sumy 8.736,68 eur od 14.6.2017 do 14.7.2017, zo sumy 8.513,87 eur od 15.7.2017 do 15.8.2017, zo
sumy 8.291,06 eur od 16.8.2017 do 15.9.2017, zo sumy 8.068,25 eur od 16.9.2017 do 15.10.2017, zo
sumy 7.845,44 eur od 16.10.2017 do 18.11.2017, zo sumy 7.622,63 eur od 19.11.2017 do 15.12.2017,

zo sumy 7.399,82 eur od 16.12.2017 do 12.1.2018, zo sumy 7.177,01 eur od 13.1.2018 do 11.2.2018,
zo sumy 6.954,20 eur od 12.2.2018 do 12.3.2018, zo sumy 9.731,39 eur od 13.3.2018 do 11.4.2018,
zo sumy 6.508,58 eur od 12.4.2018 do 12.5.2018, zo sumy 6.062,96 eur od 12.6.2018 do 11.7.2018,zo
sumy 5.840,15 eur od 12.7.2018 do 11.8.2018, zo sumy 5.617,34 eur od 12.8.2018 do 11.9.2018, zo
sumy 5.394,53 eur od 12.9.2018 do 11.10.2018, zo sumy 5.171,72 eur od 12.10.2018 do 11.11.2018, zo
sumy 4.948,91 eur od 12.11.2018 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 222,81 eur mesačne, ktoré sú
žalovaný v 1. a 2. rade povinní platiť počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku,
vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení dvoch po sebe

idúcich splátok.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 9,55 %, ktoré je povinný
zaplatiť žalobca, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.2.2017 domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške 16.399,72 eur, úrok vo výške 494,59 eur,
úrok z omeškania vo výške 90,57 eur, úrok vo výške 3,10 % ročne zo sumy 16.399,72 eur od 12.12.2015
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 16.399,72 eur od 12.12.2015 dozaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 434,32 eur a zmluvnú pokutu vo výške
1.689,43 eur a nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ v záväzkovom
vzťahu žalobcu a žalovaných založenom Zmluvou o poskytnutí podpory uzavretou podľa zákona NR

SR č. 124/1996 Zb. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 710/3503/2002
zo dňa 6.11.2002 /ďalej len „zmluva o úvere“/

2. Žalobca v podanej žalobe a následne aj v podaniach doručených súdu dňa 9.3.2017, 12.5.2017,
25.5.2017, 25.82017, 6.10.2017, 11.10.2017, 17.10.2017, 9.2.2018, 26.3.2018, 15.5.2018, 20.6.2018,

6.8.2018, 31.10.2018 a 9.11.2018 poukazoval na jeho postavenie pri uzatváraní zmluvy o úvere.
Jeho činnosť nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej
taxatívne vymedzené pojmové znaky, t.j. zámer smerujúci k dosiahnutiu zisku, výkon povolania alebo
profesie, kvalifikovaný výkon činnosti napĺňajúci znaky trhového správania založeného na ponuke a
dopyte u neho absentuje. Žalobca zmluvou o úvere poskytol žalovaným formou úveru podporu vo výške
23 069,77 eur (695 000,- Sk), ktorú sa žalovaní zaviazali uhradiť v pravidelných mesačných splátkach

vykonaných vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Žalovaní
však mali zlú platobnú disciplínu. Splátky neuhrádzali pravidelne a v dohodnutej výške. Žalovaní
mali pri výške splátky 98,52 eur, resp. 114,94 eur ročne uhradiť sumu 1182,24, resp. 1 379,28 eur.
Žalovaní neuhrádzali splátky riadne a včas v mesiacoch 1-6/2014, 8-10/2014, 7-10/2015. Výzvou zo
dňa 30.10.2014 žalobca vyzval žalovaných na dlžných splátok, aby uhradili svoj dlh na omeškaných

splátkach vo výške 880,62 eur. Tento dlh mali žalovaní uhradiť prostredníctvom mimoriadnych splátok. K
dátumu 2.11.2015 boli v omeškaní s 11 splátkami, čím došlo k splneniu podmienky v zmysle čl. VIII bod
4 zmluvy o úvere pre odstúpenie od zmluvy a požadovanie zmluvnej pokuty. Žalobca ďalej poukazoval
na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere je obchodnoprávnym
vzťahom, a to konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere. Obchodnoprávna povaha vzťahu má vplyv na

posudzovanie nárokov zo zmluvy o úvere. V tomto prípade nejde o čiastkové plnenia, pri ktorých sa
splátky premlčujú. Nejedná sa o čiastkové plnenia podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale o
jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, a preto lehotu splatnosti považuje lehota
splnenia celého úveru. Premlčacia lehota začína plynúť po lehote splatnosti celého úveru. Rovnako
na obchodnoprávnu úpravu žalobca poukázal aj pri odstúpení od zmluvy o úvere. Žalobca odstúpil

od zmluvy o úvere podaním zo dňa 9.11.2015, čím sa stal celý dlh žalovaných splatným. Aj napriek
doručeniu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných nedošlo k uhradeniu celej dlžnej sumy. Žalobca
poukázal na § 506 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého po odstúpení od zmluvy sa požaduje
vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov ako ceny poskytnutých peňazí. Odstúpenie od zmluvy bolo
žalovaným uložené na pošte dňa 11.11.2015, pričom zásielka sa žalobcovi vrátila od oboch žalovaných

ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaní sa z odstúpenia od zmluvy mohli dozvedieť o tom, že sú
v omeškaní s úhradou pravidelných mesačných splátok. Vo vzťahu k doručeniu žalobca poukázal na
fikciu doručenia. Odstúpenie žalobcu od zmluvy bolo žalovaným uložené na pošte dňa 11.11.2015 a od
uvedeného okamihu sa zásielka dostala do sféry ich dispozície a na základe vyššie uvedeného začal
tento úkon pôsobiť voči žalovaným. Žalobca pritom vychádzal z predpokladu, že účinnosť adresovaných

jednostranných hmotnoprávnych úkonov v súkromnom práve predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp.
je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny
úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Ide o objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa jej
adresovaným právnym úkonom. Vo vzťahu k spotrebiteľskému právu a postaveniu žalobcu uviedol, že
úvery poskytované žalobcom sú úvermi poskytovanými na základe osobitného predpisu a nespadajú

do kategórie spotrebiteľských úverov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a rovnako aj nespadá
zmluve o úvere do charakteristiky spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. K úroku z
omeškania a k nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky žalobca poukázal na skutočnosť, že
žalovaní sa dostali dňa 12.12.2015 do omeškania s úhradou dlžnej sumy v zmysle odstúpenia od
zmluvy, a preto majú nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Náklady spojené s uplatnením

pohľadávky predstavovali poskytnutú právnu službu v súvislosti s odstúpením od zmluvy. V ďalších
svojich podaniach žalobca bližšie konkretizoval a špecifikoval svoje stanovisko k posúdeniu zmluvy o
úvere ako spotrebiteľskej, resp. typovej zmluvy a opakovane poukazoval aj na obchodnoprávnu povahu
zmluvy o úveru a potrebu jej posudzovania podľa tejto právnej úpravy. Poukázal aj na pripravovanú
novelizáciu zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a jej

dôvodovú správu, kde sa uvádza, že žalobca nie je dodávateľom a z tohto dôvodu podpora poskytnutá
vo forme úveru nie je spotrebiteľskou zmluvou. Opakovane poukazoval, že nároky uplatnené podanou
žaloboutýkajúcesaúrokuvovýške3,10%ročneakoajúrokuzomeškaniaataktiežajinštitútodstúpenia
od zmluvy a zápočet úhrad žalovaných treba posudzovať podľa obchodnoprávnej úpravy.3. Žalovaní sa k žalobe, ktorá im bola do vlastných rúk doručená dňa 19.5.2017, sa písomne
vyjadrili podaniami doručenými súdu dňa 11.5.2017, 6.10.2017, 19.10.2017, 5.2.2018, 29.6.2018 a dňa

14.11.2018. Vo svojich vyjadreniach nepopierali svoj záväzok voči žalobcovi zo Zmluvy o poskytnutí
podpory uzavretej podľa zákona NR SR č. 124/1996 Zb. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení
neskorších predpisov č. 710/3503/2002 zo dňa 6.11.2002. Vo vzťahu k povahe zmluvy o úvere poukázali
na jej spotrebiteľský charakter a rozhodnutia všeobecných súdov, kde obdobná zmluva o úvere bola
posúdená rovnako. Žalovaní ďalej tvrdili, že žalobca nepreukázal platné odstúpenie od zmluvy a teda

nemohli nastať ani jeho účinky a to predčasná splatnosť poskytnutého úveru, a teda s tým spojená
zmena podmienok stanovených v zmluve. Neplatnosť odstúpenia od zmluvy žalovaní videli jednak v
jeho nedoručení a jednak v nedodržaní postupu predpokladaného v zmluve o úvere (čl. VIII bod 8.4).
Žalovaní poukázali na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy im bolo doručované na pôvodne dohodnutú
adresu - Vyšné Ružbachy 135, pričom v čase doručovania písomnosti sa už žalovaní nemali možnosť
oboznámiť s obsahom tejto zásielky, nakoľko sa už na tejto adrese nezdržiavali. Skutočnosť, že sa

zdržujú na inej adrese pritom bola žalobcovi oznámená už v roku 2014, v čase keď sa riešilo omeškanie
s úhradami žalovaných v dôsledku zmeny účtu žalobcu. Žalobca vo vzťahu k doručeniu zásielky má v
tom, či žalovaní mali reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky na adrese Vyšné Ružbachy 135
ako i skutočnosť, či do jeho dispozičnej sféry sa dostalo oznámenie o doporučenej zásielke dôkazné
bremeno, ktoré znáša, ako zmluvná strana, ktorá od zmluvy odstúpila. Žalobca však podľa názoru

žalovaných toto dôkazné bremeno neuniesol. Taktiež poukázali, že poskytnutie účelovo viazaných
finančných prostriedkov žalovaným, a to na novostavbu rodinného domu, tak je dôvodné predpokladať,
že po jej realizácii sa tam žalovaní presťahujú a zmenia svoje trvalé bydlisko, teda zmení sa aj ich
doterajšia adresa trvalého pobytu ako aj adresa na doručovanie. Žalobca mal tiež možnosť overiť si
adresu súčasného trvalého pobytu žalovaných, potom čo mu bola zásielka s odstúpením od zmluvy

vrátená z adresy Vyšné Ružbachy 135 ako nedoručená, a to v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.
Nasledujúcimi podaniami zotrvali na argumentácii, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a
predkladali súdu doklady týkajúce sa úhrad žalovaných v období od 06/2017 do 11/2018, pričom každá
úhrada bola vo výške 222,81 eur. Spolu žalovaní uhradili žalobcovi sumu 4 010,58 eur. Nárok žalobcu
týkajúci sa nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za nepreukázaný, teda nedôvodný. Vo vzťahu

k uplatňovaným úrokom z úveru aj po vyhlásení splatnosti istiny poukázali rozhodovaciu prax, že po
vyhlásení splatnosti úveru je dlžník povinný platiť už iba úroky z omeškania a nie aj úroky z úveru, čím
by dochádzalo k dvojitému úverovému zaťaženiu

4. Podaním zo dňa 11.10.2018 žalobca zobral žalobu v časti úhrad žalovaných po podaní žaloby vo

výške 891,24 eur späť, a to v časti zmluvnej pokuty. Podaním zo dňa 7.2.2018 zobral žalobca žalobu
v časti úhrad žalovaných po podaní žaloby vo výške 891,24 eur späť, a to v časti zmluvnej pokuty a
úroku z omeškania vo výške 90,57 eur a v časti úroku vo výške 2,48 eur. Podaním zo dňa 1.8.2018
zobral žalobca v časti úhrad žalovaných po podaní žaloby vo výške 1.336,86 eur späť, a to v časti
úroku, úroku vo výške 3,10 % ročne zo sumy 16.399,72 eur od 12.122015 do 1.8.2018 v sume 844,75

zo sumy 1 341,36 eur. Podaním zo dňa 7.11.2018, žalobca zobral žalobu v časti úhrad žalovaných po
podaní žaloby vo výške 668,43 eur späť, a to v úroku vo výške 3,10 % ročne zo sumy 16.399,72 eur
od 12.122015 do 1.8.2018 v sume 496,61 zostatok zo sumy 1.341,36 eur, úroku vo výške 3,10 % ročne
zo sumy 16 399,72 eur od 2.8.2018 do 7.11.2018 v sume 135,11 eur a úroku z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 16.399,72 eur od 12.12.2015 do 7.11.2018 vo výške 36,71 zo sumy 3.837,56 eur.

Po poslednom späťvzatí žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu istiny vo
výške 16.399,72 eur, úroku vo výške 3,10 % ročne zo sumy 16.399,72 eur od 8.11.2018 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 3 800,85 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 16.399,72
eur od 8.11.2018 do zaplatenia.

5. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a k nej pripojených listinných dôkazov ako aj obsahom
písomnýchvyjadrenížalobcuažalovanýchaknímpripojenýchlistinnýchdôkazovajobsahomostatného
spisového materiálu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia

považuje:
6. Dňa 6.11.2002 bola medzi žalobcom a žalovanými uzavretá Zmluvou o poskytnutí podpory uzavretou
podľa zákona NR SR č. 124/1996 Zb. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov
č. 710/3503/2002 predmetom ktorej bolo poskytnutie podpory vo forme úveru podľa ustanovení zákonaNR SR č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Výška úveru
bola dohodnutá na sumu 695 000,- Sk ( 23 069,77 eur) pri základnej úrokovej sadzbe 3,10 %. Doba
splatnosti bola 30 rokov. Výška splátky bola dohodnutá na sumu 2 968,-Sk (98,52 eur). Úver bol splatný

v 359 splátkach. Začiatok splácania úveru bol určený 3 mesiace po uzavretí zmluvy o úvere. V prípade
omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok dlhšie ako 6 mesiacov bol žalobca oprávnený po doručení
výzvy k vyrovnaniu splátok jednostranne odstúpiť od zmluvy o úvere. Jednostranne odstúpiť od zmluvy
bol žalobca oprávnený aj v prípade, že žalovaní opakovane porušia zmluvu tým, že nebudú splácať
úver. V prípade odstúpenia od zmluvy si žalobca a žalovaní dohodli zmluvnú pokutu vo výške 10 % z

celej dlžnej sumy, t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroku. Žalovaní v rokoch 2003 až 2013 uhrádzali splátky
úveru riadne a včas. V roku 2014 tieto prestali riadne uhrádzať, pričom uhradili sumu 513,46 eur a v roku
2016 iba sumu 689,64 eur. Keďže žalovaní boli k 2.11.2015 v omeškaní s úhradou 11 splátok, žalobca
odstúpil od zmluvy o úvere a vyzval žalovaných na úhradu zostatku istiny a úroku do 30 dní od doručenia
písomného vyzvania žalovaných. Predmetné odstúpenie bolo žalovaným doručované na adresu N. Q.
XXX, čo bola pre žalobcu posledná známa adresa trvalého pobytu žalovaných. Predmetná zásielka sa

žalobcovi vrátila s poznámkou poštového doručovateľa - zásielka neprevzatá v odbernej lehote, pričom
dňa 11.11.2015 bol a uložená u poštového doručovateľa na prevzatie. Týmto dňom tak žalobca túto
zásielku považoval žalovaným za doručenú. V dodatočnej lehote na plnenie žalovaní svoj dlh neuhradili
a žalobca si svoju pohľadávku uplatnil na súde. Podanou žalobou si uplatnil istinu vo výške 16 399,72
eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 1 689,43 eur. Po podaní žaloby žalovaní uhradili v

období od 06/2017 do 11/2017 18 splátok po 222,81 eur spolu vo výške 4 010,58 eur.

7. Žalobca v priebehu konania vzhľadom na čiastočné úhrady žalovaných zobral žalobu späť v časti
zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 1 689,43 eur, úroku z omeškania v sume 127,28 eur (kapitalizovaný
úrok z omeškania v zmysle žaloby vo výške 90,57 eur a časť kapitalizovaného úroku z omeškania vo

výške 36,71 eur z úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 16 399,72 eur od 12.12.2015 do
7.11.2018 vo výške 3 837,56 eur), úroku vo výške 492,11 eur, úroku vo výške 3,10 % ročne zo sumy vo
výške 16 399,72 eur od 12.12.2015 do 7.11.2018..

8. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Súd tak vzhľadom na túto dispozíciu žalobcu so žalobou postupom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil
konanie v časti zaplatenia časti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 1 689,43 eur, úroku z omeškania

v sume 127,28 eur, úroku vo výške XXX,XX eur, úroku vo výške 3,10 % ročne zo sumy vo výške 16
399,72 eur od 12.12.2015 do 7.11.2018.. Po čiastočnom späťvzatí žaloby ostalo predmetom konania
nárok žalobcu tak ako bol vyššie popísaný.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

12.Podľačl.2písm.c)SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,predajcaalebododávateľznamená
akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom
vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii bez ohľadu na to či má verejnú alebo
súkromnú formu vlastníctva.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

14. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriektomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

15. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa čl. 5 Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia

priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

17. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

18. Podľa § 1 ods. 1,2 zákona NR SR č. 126/1994 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom
ku dňu uzavretia o poskytnutí podpory uzavretej podľa zákona NR SR č. 124/1996 Zb. o Štátnom fonde
rozvojabývaniavzneníneskoršíchpredpisovzodňa6.11.2002(ďalejlen„zákonoštátnomfonderozvoja

bývania“) zriaďuje sa Štátny fond rozvoja bývania (ďalej len „fond“) na financovanie štátnej podpory
(ďalej len „podpora“), ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní
bytového fondu. Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania zdroje fondu sú:

a) splátky úverov poskytnutých z fondu,
b) splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu,
c) sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
d) výnosy z prostriedkov fondu uložených v banke s výnimkou výnosov z prostriedkov poskytnutých
fondu zo štátneho rozpočtu,

e) príjmy z výťažku pri výkone exekúcie veci, na ktorú bolo zriadené zmluvné záložné právo,
f) zostatky prostriedkov fondu k 31. decembru predchádzajúceho rozpočtového roka s výnimkou
zostatkov prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu,
g) zostatky nevyčerpanej podpory vrátenej žiadateľom s výnimkou zostatkov vrátenej nevyčerpanej
podpory poskytnutej z prostriedkov štátneho rozpočtu v prechádzajúcom roku,

h) príspevky poskytnuté z Fondu národného majetku Slovenskej republiky za podmienok ustanovených
osobitným predpisom,
i) úvery poskytnuté bankami,
j) dary,
k) dotácie zo štátneho rozpočtu,

l) iné zdroje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania prostriedky fondu možno použiť na
a) podpory poskytované na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu,

b) správu fondu,
c) splátky úverov poskytnutých fondu bankami a na úhradu úrokov z týchto úverov

21. Podľa § 12 ods. 1,2 zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania na základe rozhodnutia podľa § 11 ods.
9 uzavrie fond so žiadateľom zmluvu. Zmluva musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách,

b) účel, výšku, druh a čerpanie poskytnutej podpory, c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán, d)
zabezpečenie záväzkov, e) bezhotovostný spôsob úhrady z podpory, f) technické podmienky stavby a
dĺžku času jej uskutočnenia, g) sankcie za porušenie zmluvných podmienok, h) spôsob kontroly plnenia
zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania, i) ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a), takaj minimálny čas, v ktorom bude stavbu vlastniť a užívať on alebo osoby jemu blízke, alebo osoby
oprávnené podľa osobitného predpisu, j) ak je žiadateľom podľa § 7 písm. b) obec, ktorá požiadala o
podporu podľa § 10 ods. 2, tak aj minimálny čas, v ktorom bude obec stavbu vlastniť a dávať byty do

nájmu obyvateľom obce.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

24. Podľa § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú

kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného od 13.7.2014, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 879g Občianskeho zákonníka týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej

únie uvedené v prílohe

28. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

31. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiťdruhému všetko, čo podľa nej dostal.

32. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie jedobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.33. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

37. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

38. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomdo31.01.2013výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

39. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

40. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:
41. V prvom rade bolo potrebné ustáliť, či Zmluva o poskytnutí podpory uzavretá podľa zákona NR SR
č. 124/1996 Zb. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov č. 710/3503/2002 zo
dňa 6.11.2002 je alebo nie je zmluvou spotrebiteľskou a akému právnemu režimu ju treba následne
podriadiť. Žalobca počas celého konania v podanej žalobe ako aj vo svojich vyjadreniach poukazoval na

obchodnoprávnu povahu tohto záväzkového vzťahu a žalovaní naopak na jeho spotrebiteľský charakter.
V závislosti od tohto posúdenia je potrebné posudzovať aj nároky uplatnené podanou žalobou a rovnako
aj spôsob zániku tejto zmluvy o úvere a s tým spojené nároky. Súd pri predbežnom právnom posúdení
síce uviedol, že sa mu predmetná zmluva o úvere javí ako obchodnoprávny vzťah a takto ju treba aj
posudzovať, avšak po opätovnom preskúmaní žalobou uplatnených nárokov ako aj samotnej zmluvy

sa priklonil k argumentácii žalovaných o spotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy. Súd poukazuje
na odôvodnenie tohto rozsudku ako rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Prešove ako aj ostaných
všeobecných súdov (viď rozhodnutia - Krajský súd v Prešove sp. zn. 6Co/204/2015 zo dňa 27.08.2015,
Krajský súd v Prešove sp. zn. 1Co/278/2014 zo dňa 11.03.2015, Krajský súd v Prešove sp. zn.
7Co/1/2016 zo dňa 25.04.2016, Krajský súd v Prešove sp. zn. 3Co/151/2016 zo dňa 26.09.2017, Krajský

súd v Nitre sp. zn. 9Co/352/2016 zo dňa 04.05.2017, Krajský súd v Prešove sp. zn. 12Co/58/2017 zo
dňa 20.08.2018 a ďalšie).

42. Súd je toho názoru, že daný spor je potrebné v prvom rade posúdiť v kontexte vyššie
uvedenej smernice a túto smernicu je potrebné využiť ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98,C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
EditoresSA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a EmilioVinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len

ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená, to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľapred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

43. Je zrejmé, že k dátumu uzavretia zmluvy 6.11.2002 neboli účinné ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov. Novela Občianskeho zákonníka
uskutočnená zákonom č.150/2004 Z.z s účinnosťou od 01.04.2004 zakotvila do nášho súkromného
práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady
č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čo je zrejme z ustanovenia § 879g

Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01.04.2004 v ustanovení § 52 ods.
1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a
zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 53 a
§ 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských
zmluvách, napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy právnu
úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej
základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom
neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie
§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne

upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy
neprijateľných podmienok pri úverových zmluvách je potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a 54
Občianskeho zákonníka upravujúcich analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho
poriadku implementovaná Smernica Rady č.93/13/EHS a nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

44. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu spochybňujúce spotrebiteľský charakter zmluvy uzatvorenej medzi ním
a žalovanými dňa 30.10.2002 s týmto sa stotožniť nedá. Žalobca v čase uzatvorenia tohto právneho
úkonu mal postavenie právnickej osoby. Štátny fond rozvoja bývania je samostatnou právnickou osobou

v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení platnom ku
dňu uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami sporu pričom v § 1 ods. 1 má vymedzený predmet
svojej činnosti, teda podporu výstavby bytov a iné činnosti súvisiace s rozvojom a zveľaďovaním
bytového fondu, pričom z § 3 sú zrejmé zdroje tohto fondu, ktorými sú okrem iného aj splátky úrokov
poskytnutých z fondu, sankcie za porušenie zmluvných podmienok, ako aj úroky z prostriedkov fondu

uložených v banke. Z uvedeného vyplýva, že ide o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu
hospodáriaceho so ziskom, z čoho vyplýva, že ide vlastne o činnosť obchodnú, ako aj činnosť
poskytovania služieb širokej verejnosti, a preto aj žalobcu je možné subsumovať pod ustanovenie
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súlade s ustanovením § 18 ods.1 Občianskeho zákonníka
žalobca taktiež disponoval spôsobilosťou mať práva a povinnosti. Mohol teda samostatne vo vlastnom

mene vykonávať činnosti zverené mu zákonnom č.124/1996 Z.z v znení účinnom ku dňu uzatvorení
zmluvy. Jednou z týchto činností bolo aj uzatváranie zmlúv o poskytnutí podpory vo forme úveru.
Uzatváranie zmlúv o poskytnutí podpory vo forme úveru má charakter sústavnosti a účelom týchto
zmlúv je bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, tak ako to je vyššie uvedené. Zmluva o úvere
uzatvorená v súlade s ustanovením§ 497 Obchodného zákonníka je zmluvou odplatnou a dlžníkovi

okrem povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vzniká i povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky.
Splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu pritom bez akýchkoľvek pochybnosti vytvárali časť zdrojov
žalobcu. Žalobcu je tak možné subsumovať pod ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaní sú nepochybne spotrebiteľmi, ktorí služby a pôsobnosť žalobcu využili v zmysle zákona č.
124/1996 Z.z. a nevystupovali v predmetnom právnom vzťahu v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo

inej podnikateľskej činnosti. Ako už bolo vyššie naznačené, samotná Zmluva o poskytnutí podpory
uzavretá podľa zákona NR SR č. 124/1996 Zb. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších
predpisov č. 710/3503/2002 zo dňa 6.11.2002 bola uzavretá (okrem iného) podľa § 497 Obchodného
zákonníka, čo taktiež potvrdzuje dodávateľský charakter organizácie žalobcu v zmysle § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Ak by z práva Slovenskej republiky nevyplývalo, že dodávateľom môže byť

aj, bolo by možné uvažovať aj o priamej aplikovateľnosti smernice 93/13/EHS a na definovanie statusu
ŠFRB použiť priamo smernicu.45. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy táto je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a
to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej

strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods.1
umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu
trvaťajpoukončenízmluvy.Priúverovejzmluveustanovenie§506Obchodnéhozákonníkaumožňovalo
veriteľovi odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel

od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spájal jej
zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákona úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je
tedaprežalovanýchakospotrebiteľovvýhodnejšiaatejtovýhodnejšejúpravysažalovanívzdaťnemohli.
Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na
inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená
ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvu sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od
začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné
postavenie žalovaných zhoršuje.

46. Ak zmluva upravovala následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy takéto dojednanie
je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Keďže ustanovenie § 54
Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§40a Občianskeho
zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a

pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Možnosť
použitia aj Občianskeho zákonníka na vzájomné vzťahy medzi účastníkmi vyplýva aj z článku XII. bodu
12.3. zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru. Ak samotný žalobca v zmluve umožnil použitie tiež
Občianskeho zákonníka, použitie pre žalovaných ako spotrebiteľov nevýhodnejšej úpravy pri odstúpení
od zmluvy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka je neprijateľné.

47. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o tretiu
vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená,

že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento
záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2015 vo veci
8MCdo13/2014,ktorýmbolozamietnutémimoriadnedovolaniegenerálnehoprokurátoranamietajúceho,
že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.
S prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka upravujúce odstúpenie od

zmluvy sa tak vzťahuje na právne vzťahy založené pred 1.4.2015.

48. Vo vzťahu k námietke žalovaných, že žalobca neodstúpil platne od zmluvy o úvere, keď nedoručoval
toto odstúpenie na ich súčasnú adresu trvalého pobytu, súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaní mali
povinnosť zmenu adresy trvalého pobytu nahlásiť žalobcovi, čo však neurobili. Ich tvrdenia, že tak učinili

v roku 2014, keď v dôsledku zmeny účtu žalobcu, na ktorý mali splácať splátky úveru komunikovali so
žalobcom ostali iba v rovine ničím nepodložených tvrdení. Navyše žalobca sa ani nemohol domnievať,
že na ich pôvodnej adrese trvalého pobytu sa nezdržiavajú, keď sa mu zásielky vracali s poznámkou
poštového doručovateľa neprevzaté v odbernej lehote a nie adresát neznámy. Súd tak považoval
odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu za platné, pričom k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 2.11.2015 a

žalovaníbolipovinnísvojdlhuhradiťdo30dníoddoručeniatohtoodstúpenia.Zásielkusúdpovažovalza
doručenú tak ako na to poukazoval žalobca, teda momentom kedy sa táto zásielka dostala do dispozície
žalovaných, teda keď bola uložená pošte t.j. dňa 11.11.2015. Dlh žalovaných sa stal splatným dňa
11.12.2015 a odo dňa 12.12.2015 bola žalovaní v omeškaní s úhradou tohto dlhu.

49. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
bolo zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku, zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo právo iba domáhať
sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal(§ 457 Občianskeho zákonníka). Odstúpením od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru zanikol
záväzkový vzťah vzniknutý z tohto právneho úkonu.

50. Žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 23.069,77 eur. Žalovaný do dňa 11.12.2015 teda do dňa
odstúpenia od zmluvy, teda do dňa kedy mali uhradiť splatnú pohľadávku zo zmluvy o úvere uhradili
sumu 14.110,28 eur (v rokoch 2003 až 2015) a po podaní žaloby sumu 4.010,58 eur (v splátkach
po 222,81 eur od 06/2017 do 11/2018). Spolu žalovaní uhradili sumu 18.120,86 eur. Vzhľadom na
skutočnosť, že odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu od začiatku žalobcovi vzniklo právo iba

domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, teda rozdielu medzi sumou poskytnutou žalovaným a
sumou nimi uhradenou čo predstavuje sumu 4.948,91 eur. Súd preto v prevyšujúcej časti tejto istiny
žalobu žalobcu zamietol. Súd započítal na istinu aj úhrady žalovaných, ktoré žalobca započítal na
zmluvnú pokutu v sume 1.689,43 eur, úroku z omeškania v sume 127,28 eur, úroku vo výške 492,11 eur,
úroku vo výške 3,10 % ročne zo sumy vo výške 16.399,72 eur od 12.12.2015 do 7.11.2018, v ktorej pre
späťvzatie žaloby bolo konanie zastavené. Súd zamietol aj žalobu v časti zaplatenia splátky žalovaných

vo výške 222,81 eur, a to za mesiac november 2018, v ktorej žalobca nezobral žalobu späť. Túto splátku
súd započítal na úhradu istiny. Keďže v tejto časti bol nárok žalobcu uspokojený, žalobca už na jeho
úhradu nemal nárok, preto súd musel žalobu žalobcu zamietnuť.

51. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nárokuje potrebné poukázať na uznesenie

Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 sp.zn. I. ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve
vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za
ústavne konformný, a preto sťažnosť odmietol.

52. Žalovaní svoj dlh riadne a včas neuhradili. Priamo zo zákona im tak vznikla povinnosť zaplatiť

žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s
Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal
žalobcovi vzhľadom na vyššie uvedené úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne (k prvému dňu

omeškania 12.12.2015 výška úrokovej sadzby ECB 0,05 % ročne) a to odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty 30 dní na úhradu splatného úveru od doručenie odstúpenia o zmluvy o úvere žalovaným
12.12.2015. Súd pri priznávaní úroku z omeškania musel zohľadniť aj čiastočné úhrady žalovaných
vykonané po podaní žaloby, preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
8.959,49 eur od 12.12.2015 do 13.6.2017, zo sumy 8.736,68 eur od 14.6.2017 do 14.7.2017, zo sumy

8.513,87 eur od 15.7.2017 do 15.8.2017, zo sumy 8.291,06 eur od 16.8.2017 do 15.9.2017, zo sumy
8.068,25 eur od 16.9.2017 do 15.10.2017, zo sumy 7.845,44 eur od 16.10.2017 do 18.11.2017, zo
sumy 7.622,63 eur od 19.11.2017 do 15.12.2017, zo sumy 7.399,82 eur od 16.12.2017 do 12.1.2018,
zo sumy 7.177,01 eur od 13.1.2018 do 11.2.2018, zo sumy 6.954,20 eur od 12.2.2018 do 12.3.2018,
zo sumy 9.731,39 eur od 13.3.2018 do 11.4.2018, zo sumy 6.508,58 eur od 12.4.2018 do 12.5.2018,

zo sumy 6.062,96 eur od 12.6.2018 do 11.7.2018,zo sumy 5.840,15 eur od 12.7.2018 do 11.8.2018, zo
sumy 5.617,34 eur od 12.8.2018 do 11.9.2018, zo sumy 5.394,53 eur od 12.9.2018 do 11.10.2018, zo
sumy 5.171,72 eur od 12.10.2018 do 11.11.2018, zo sumy 4.948,91 eur od 12.11.2018 do zaplatenia. V
časti v ktorej súd žalobu zamietol súd nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania.
Rovnako súd nepriznal žalobcovi nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 434,32

eur predstavujúce odmenu za úkon právnej služby - odstúpenie od zmluvy, nakoľko tieto tak ako to
namietali žalovaný nijako nepreukázali. Nepredložili súdu žiaden doklad preukazujúci dôvodnosť tohto
nároku ako aj jeho výšku, teda faktúru a doklad o úhrade takto poskytnutej právnej služby žalobcovi

53. Súd povolil žalovaným splácať žalobcovi prisúdenú sumu v splátkach vo výške 222,81 eur

prihliadajúc na skutočnosť, že žalovaní potom čo im bola doručená žaloba splácajú svoj dlh v tejto
výške a túto výšku splátok navrhol sám žalobca pri rokovaniach o mimosúdnom riešení sporu. Takéto
rozhodnutie nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu a doba, po ktorej by
umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy nepredstavuje neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. Povolenie splátok spôsobí, že v prípade dodržania splátkového

kalendára zo strany žalovanej pri zohľadnení dlžnej sumy v čase rozhodovania bude dlžná istina
žalovanej splatená približne v priebehu 24 mesiacov.

O trovách konania súd rozhodol:54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu
16.399,72 eur, úrok vo výške 494,59 eur, úrok z omeškania vo výške 90,57 eur, úrok vo výške 3,10
% ročne zo sumy 16.399,72 eur od 12.12.2015 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku 14.12.2018

úrok je vo výške 1 530,74 eur) úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 16.399,72 eur od
12.12.2015 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku 14.12.2018 úrok z omeškania je vo výške 3
975,- eur), náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 434,32 eur a zmluvnú pokutu vo výške
1.689,43 eur výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo konanie o žalobe
zastavené a sčasti bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol tak v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy

4.948,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy: 8 959,49 eur od 12.12.2015
do 13.6.2017, 8 736,68 eur od 14.6.2017 do 14.7.2017, 8 513,87 eur od 15.7.2017 do 15.8.2017, 8
291,06 eur od 16.8.2017 do 15.9.2017,8 068,25 eur od 16.9.2017 do 15.10.2017, 7 845,44 eur od
16.10.2017 do 18.11.2017, 7 622,63 eur od 19.11.2017 do 15.12.2017, 7 399,82 eur od 16.12.2017 do
12.1.2018, 7 177,01 eur od 13.1.2018 do 11.2.2018, 6 954,20 eur od 12.2.2018 do 12.3.2018, 9 731,39

eur od 13.3.2018 do 11.4.2018, 6 508,58 eur od 12.4.2018 do 12.5.2018, 6 062,96 eur od 12.6.2018
do 11.7.2018, 5 840,15 eur od 12.7.2018 do 11.8.2018, 5 617,34 eur od 12.8.2018 do 11.9.2018, 5
394,53 eur od 12.9.2018 do 11.10.2018, 5 171,72 eur od 12.10.2018 do 11.11.2018, 4 948,91 eur od
12.11.2018 do zaplatenia, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
1 689,43 eur úroku z omeškania v sume 127,28 eur, úroku vo výške 492,11 eur, úroku vo výške 3,10

% ročne zo sumy vo výške 16 399,72 eur od 12.12.2015 do 7.11.2018., v ktorej bolo konanie o žalobe
zastavené bol žalobca rovnako úspešný, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného
v zmysle žalobného petitu po podaní žaloby na súd, keď žalovaní uhradili žalovaný nárok vo výške
3 787,77 eur a v časti zamietnutej istiny vo výške 222,81 eur, ktorá bola uhradená po podaní žaloby
avšak v ktorej žalobca nezobral žalobu späť (splátka za mesiac 11/2018). Žalobca bol neúspešný v časti

zaplatenia sumy istiny vo výške 11 450,81 eur a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7
440,23 eur od 12.12.2015 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku 14.12.2018 úrok z omeškania je
1 803,37 eur) a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 434,32 eur, v ktorej bola žaloba
zamietnutá. V tejto časti bola, teda úspešná žalovaní. Žalobca bol teda úspešný v 45,23 % a žalovaný v
54,78 %. Čistý úspech žalobcu je tak vo výške 9,56 %. Žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

v rozsahu 9,56 %. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaných žalovaným patrí nárok
na náhrada trov konania v tomto rozsahu, pričom o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2
CSP tunajším súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.