Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 8, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120201392
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120201392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: K. I., R..

XX.XX.XXXX,D.N.XXX,XXXXXN.protižalovanému:B.K.,naneznámommiestežalovanázastúpená:
Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17335345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k parcele registra KN „E“ č. XXXX/X- orná
pôda o výmere X XXX m2 nachádzajúcej sa v k.ú. C. Š., V. C. Š., V. N. a zapísanej na LV č. XXXX a
uvedenú parcelu v celosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca j e p o v i n n ý vyplatiť žalovanej sumu 6 512,50 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, X.:
I. XXXX XXXXXXXXXXXXXXXX.

III. Strany sporu n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 29.01.2020 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k parcele registra KNE č. XXXX/X, orná pôda o výmere X XXX m2, zapísanej v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX, J.. Ú.. C. Š., V. N., ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalobca - v

podiele XXX/XXX k celku, čo predstavuje výmeru X XXX,XXXmX a žalovaná - v podiele XX/XXX k celku,
čo predstavuje výmeru XXX,XXXmX. V prípade žalovanej K. B. sa jedná o tzv. nezisteného vlastníka, čo
vyplýva zo správy Mesta C. Š.. Pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty predmetnej parcely, žalobca
vychádza zo znalosti iných konaní, kde bol stranou sporu a kde sa dospelo k sume 20,00 € za m2.

2. K žalobe sa zástupca žalovanej Slovenský pozemkový fond vyjadril podaním došlým súdu dňa
24.03.2020 (č. l. 24-25). V tomto podaní žalovaná uviedla, že súhlasí s reálnou deľbou tak, že navrhuje

aby do výlučného vlastníctva žalovanej bola prikázaná parcela pod stavbou KNC č. XXXX/XX vrátane
manipulačnej plochy a prístupovej cesty. Zvyšok parcely navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva
žalobcu. S cenou 20€/m2 žalovaná súhlasila.

3. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov.
Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.
Podľa § 141 ods.2 OZ každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.Podľa § 142 ods.1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
3.1. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
3.2. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec

patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci.
3.3. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten,
kto má menšinový podiel. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie
je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium", avšak ani takéto
návrhynemožnovkonanínechaťbezpovšimnutia.Anisúdtotižnemôžeprotivôlispoluvlastníkaprikázať
celúveczanáhradu,alelenjejreálnučasťzodpovedajúcuvýškejehospoluvlastníckehopodielu,pretože
tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia
súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť.

Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom
konaní vykoná jeho vyporiadanie.
3.4. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne

opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
3.5. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné
veci v právnom zmysle (pozri vysvetlivky k § 118) a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom
práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho

rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej
nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu
zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený
príslušnou správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu
týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.

4. Je nesporné, že na pozemku strán sporu sa nachádza stavba súp. Č.. XXXX a to na parcele CKN
č. 2408/19, ktorá je súčasťou „E“-čkovej parcely strán sporu. Vlastník stavby k parcele nemá žiadny
právny titul. Pre súd je nezrozumiteľné vyjadrenie zástupcu žalovanej o vyčlenení parcely pod stavbou
súp. číslo XXXX spolu s manipulačnou plochou a prístupovou cestou. Javí sa to ako príprava na predaj

alebo prenájom takto vzniklej parcely vlastníkovi stavby súp. číslo XXXX, ktorý však stranou sporu nie
je a predmetom konania nie sú jeho záujmy. V prejednávanej veci reálne rozdelenie veci nie je možné
a to jednak z dôvodu neznámosti žalovanej, jednak z dôvodu vzniku parcely o výmere cca XXXmX, o
ktorej hospodárskom využití možno pochybovať. Podstatné je však to, že postavenie vlastníka stavby
sa prikázaním celej veci do výlučného vlastníctva žalobcu nijako nemení ako aj to, že akékoľvek reálne

oddelenie výmery cca XXXmX v prospech žalovanej (vrátane postupu podľa návrhu žalovanej) by viedlo
k vzniku parcely bez prístupu k verejnej komunikácii, keďže parcela č. 1079/1 je obklopená parcelami
výlučne vo vlastníctve žalobcu resp. jeho s.r.o. Sergio.

5. Pokiaľ ide o výšku vyporiadacieho podielu, vzhľadom na nespornosť ceny 20€/m2 je výška

vyporiadacieho podielu 325,625 x 20 € = 6512,50 €.

6. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
6.1. Vzhľadom na to, že žalobca náhradu trov konania nepožadoval, súd mu nárok na ich náhradu

nepriznal. Prihliadal aj na to, že ide o konanie, ktorého strany sporu sú zároveň žalobcami aj žalovanými
(iudicium duplex), v rámci ktorého sa nárok na náhradu trov konania stranám sporu zväčša nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.