Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 3Er/1383/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407205148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marettová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5407205148.2

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ so
sídlom v Žiline, Kuzmányho 26, IČO: 00 735 841, proti povinnému: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. V.,
J. P. XXXX/X, v exekučnom konaní pre vymoženie 16,60 eura (500,- Sk), takto

r o z h o d o l :

Súd exekučné konanie zastavuje.
Povinný je povinný uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi ml.,

Exekútorský úrad so sídlom v Tvrdošíne, Trojičné nám. 191 vo výške 69,95 eura do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Vo vyššie uvedenom exekučnom konaní súdny exekútor podaním podaným na tunajší súd 16.03.2016
dal podnet na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku,
a to z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vymáhanie pohľadávky v zmysle § 88 ods. 1 zák. č.

372/1990 v znení účinnom do 31.08.2008 (Zákon o priestupkoch).
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej už len „EP“), exekúciu súd zastaví, rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
V danom prípade súd zistil, že exekučný titul - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste eved. č. bloku AA

1586132, ktorú vydalo OO PZ Dolný Kubín dňa 12.06.2005, sa stal vykonateľným dňom 27.06.2005. S
poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. uvedené rozhodnutie bolo treba vykonať v rámci
trojročnej prekluzívnej lehoty, ktorá skončila dňom 27.06.2008. Uplynutie prekluzívnej lehoty má vždy
za následok zánik práva. Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti.
Pretože je zrejmé, že v rámci plynutia prekluzívnej lehoty nedošlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného
a jej márnym uplynutím došlo k zániku práva oprávneného, súd s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm.

b) exekučné konanie zastavil.

V písomnom podaní zo dňa 14.03.2016 si súdny exekútor uplatnil trovy, ktoré vynaložil na vykonanie
exekúcie vo výške 97,36 eura, z toho si uplatnil odmenu vo výške 49,80 eura, náhradu hotových
výdavkov vo výške 31,33 eura a DPH vo výške 16,23 eura, t. j. spolu 97,36 eura, pričom uviedol, že z
trov od povinného je už vymožená suma 15,- eur, ktorú žiadal od uplatnených trov odpočítať a uviedol,

že trovy pri zastavenie exekúcie predstavujú spolu 82,36 eura.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške hradí trovy.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z
pridanej hodnoty.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa

poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súd exekútorovi s poukazom na vyššie citované ustanovenia a po preverení uplatnených trov v
pripojenom exekučnom spise EX 1133/07 exekúcie priznal trovy vo výške 84,65 eura a ich úhradou vo
výške 69,65 podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal s prihliadnutím na vymožených 15,- eur ,
povinného, keďže v danom prípade nie sú splnené podmienky na to, aby ťarchu trov znášal oprávnený,

čobyprichádzalodoúvahyvprípade,kebyoprávnenýzavinilzastavenieexekúciealebobysúdexekúciu
zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).
Priznané trovy pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 49,80 eura za úkony: získanie poverenia
na vykonanie exekúcie 3,32 eura, doručenie príkazu na vykonanie exekúcie 3,32 eura, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie 3,22 eura, doručenie exekučného príkazu 3,32 eura, každé zisťovanie

bydliskapovinného3,32eura,každézisťovanieplatiteľamzdypovinného8x3,32eura,každézisťovanie
účtu povinného 3,32 eura a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eura. Náhradu hotových
výdavkov si exekútor uplatnil za kancelárske náklady (napr. obal, viazač, obálky, pošt. poukážka) vo
výške 0,71 eura, poštovné vo výške 16,28 eura, náhradu za stratu času v súvislosti s doručovaním
súdnym exekútorom vo výške 0,66 x 8, telef. vo výške 0,50 eura, režijné náklady priamo súvisiace

s exekúciami a kanc. papier, toner, tlač, a pod. vo výške 0,50 eura, za manipuláciu, ukončenie a
žurnalizáciu, zviazanie a zaevidovanie spisu do archívu atď. vo výške 8,- eur (0,40 eura/rok). Súd z
takto uplatnených hotových výdavkov priznal exekútorovi 16,28 eura za poštovné a telekomunikačné
výdavky vo výške 0,50 eura. Pokiaľ ide o ďalšie uplatnené hotové výdavky, súd poukazuje na § 22,
v ktorom zákonodarca príkladmo uvádza hotové výdavky, na ktorých náhradu má exekútor nárok -

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Pokiaľ ide o
charakter týchto príkladmo vymenovaných výdavkov, podľa názoru súdu aj v súvislosti s § 25 vyhlášky
výdavky na kancelársky materiál (0,71 eura) a ďalšie poplatky uplatnené exekútorom v rámci akýchsi
„režijných výdavkov“ (0,50 eura) tam nepatria. Preto súd exekútorovi náhradu za ne nepriznal. Exekútor
si ich však môže odpočítať pre daňové účely. Napokon súd exekútorovi nepriznal sumu 8,- eur za

manipuláciu, ukončenie a žurnalizáciu, zviazanie a zaevidovanie spisu do archívu atď. vo výške 8,- eur,
nakoľko ide o výdavok súdneho exekútora, ktorý vynakladá vo vlastnej réžií po skončení exekúcie, nejde
teda o výdavok súvisiaci s úkonmi exekučnej činnosti vykonávanej za účelom vymoženie pohľadávky
oprávneného a preto niet dôvodu, aby výdavok takéhoto charakteru mali znášať účastníci exekučného
konania. Naviac sa jedná o sumu, ktorej výška je nepreskúmateľná. Súd priznal exekútorovi 3,96

eura ako náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky v súvislosti s doručením upovedomenia o začatí
exekúcie, 4 x žiadosti o súčinnosť SP, exekučného príkazu, ktoré exekútor vykonal osobne. DPH súd
exekútorovi ako platiteľovi DPH priznal vo výške 14,11 eura (20 % z 70,54 eura).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je

odvolanie vždy prípustné (§374 ods. 4 prvá veta O.s.p.).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach stanovených v § 42 ods. 3 (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.