Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Elena Ondrišová
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/22/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317209289
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317209289.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu Miroslav Sádovský
STAVEBNÁ FIRMA SÁDOVSKÝ, miesto podnikania Hviezdoslavova 19, Nitra, IČO: 11 780 754, práv.
zast. Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282
proti žalovanému: Slovenský futbalový zväz, Tomášikova 30C, Bratislava, IČO: 00 687 308, práv. zast.
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 o zaplatenie 26.555,14 EUR
s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.
24Cb/1/2017 - 1218 zo dňa 17.7.2018, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/1/2017 - 1218 zo dňa
17.7.2018 v časti istiny a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e a v
časti úrokov z omeškania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 0,1%
denne zo sumy 26.555,14 EUR od 11.10.2003 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 26.555,14 EUR, spolu s úrokom z omeškania 0,05% denne z tejto sumy od 11.10.2003 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku úroku z omeškania žalobu
zamietol. Zároveň rozhodol že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. V
odôvodneníuviedol,žežaloboudošlounasúddňa21.10.2005sažalobcadomáhalvydaniarozhodnutia,
ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 800.000,- Sk s úrokom z omeškania 0,1%
za každý deň omeškania od 10.10.2003 až do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel písomnú zmluvu o dielo č. 8/4/03, predmetom ktorej bola
realizácia dvoch stavebných objektov - trávnatých futbalových ihrísk v Národnom tréningovom centri
SFZ v Senci. Žalobca dielo realizoval, žalovaný ho prevzal na mieste dňa 25.8.2003..Zoznam drobných
vád a nedorobkov zo dňa 22.9.2003 bol prílohou č. 1 k zápisu o odovzdaní a prevzatí časti diela zo dňa
14.8.2003. Tieto vady žalobca uznal a okamžite odstránil, napriek tomu, že mal čas na odstránenie vád
až do 5.10.2003. Pri preberaní a odovzdaní diela dňa 25.8.2003 si žalovaný dielo prezrel a nepoukázal
na žiadne ďalšie vady, ktoré by bránili jeho riadnemu prevzatiu. Po vykonaní diela žalobca vystavil
konečnú faktúru č. 23F037 na sumu 950.526,60 Sk, ktorá bola splatná dňa 10.10.2003. Dňa 19.12.2003
žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 150.526,60 Sk, zvyšných 800.000,- Sk žalovaný nezaplatil ani po
výzvach právneho zástupcu.
2. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že pri preberaní diela dňa 25.8.2003 zistili, že dielo
nebolo vykonané podľa projektu a bolo zhotovené s vážnymi vadami. Zoznam vád mal byť obsahomprílohy č. 1 k protokolu a v prílohe mal byť uvedený termín, dokedy majú byť vady odstránené. Žalovaný
chcel do zoznamu vád zaradiť aj vady geodetického charakteru a vady vlastnosti trávnatej plochy ihriska,
žalobca do zoznamu chcel zaradiť iba iné čiastkové vady. Príloha č. 1 preto nikdy nebola odsúhlasená
obomi stranami. Z toho dôvodu žalovaný zadržal zostatok ceny diela, keďže žalobca si povinnosť riadne
vykonať dielo nesplnil. Po prebratí diela žalovaný zistil aj ďalšie, skryté vady, prejavujúce sa tak, že pri
väčších zrážkach voda z ihriska neodteká, čo je spôsobené nedodržaním požiadaviek projektu a zlým
zrnitostným zložením pôdy, za čo zodpovedá žalobca. Túto skutočnosť potvrdili aj stanoviská znalcov v
odborných posudkoch. Od podpísania protokolu dňa 26.9.2003 žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na
odstránenie vád diela, napr. listami zo dňa 20.2.2005, 14.3.2005 a 17.11.2005. V súlade s čl. 7.3 zmluvy
o dielo si žalovaný uplatnil u žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Sk za každý deň omeškania
reklamovaných skrytých vád diela. Žalobca je preto povinný z titulu zmluvnej pokuty zaplatiť žalovanému
sumu vo výške viac ako 2.900.000,- Sk. Z opatrnosti žalovaný vzniesol námietku započítania do výšky
sumy 800.000,- Sk s príslušenstvom, ktorú žalobca požadoval v žalobe.
3. Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 17.6.2008 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 458.000,- Sk s úrokom z omeškania 0,1% denne od 11.10.2013 do zaplatenia a vo
zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Františka
Hreža č. 9/2007, podľa ktorého má dielo vady, neboli splnené kritériá ČSN 735910. Vegetačná vrstva
na hlavnom ihrisku má nedostatočnú priepustnosť, vrchná vrstva trávnika a koreňovej zóny 4-5 cm má
vysoký obsah ílu a častíc pevnej kategórie. Z toho dôvodu vrstva trávnatého koberca nie je schopná
infiltrovať v požadovanom časovom intervale zrážkovú vodu, príp. závlahovú vodu, ktorá stagnuje na
trávniku. Vady spočívajúce v nedostatočnej priepustnosti počas daždivého počasia žalovaný reklamoval
dňa 18.11.2005 a uplatnil si aj zmluvnú pokutu za dobu od 15.5.2004 do 15.5.2005 v sume 2.900.000,-
Sk. Zmluvnú pokutu v tejto výške však súd považoval za neprimerane vysokú, preto, s použitím
moderačného oprávnenia a voľnou úvahou podľa § 136 O. s. p., znížil zmluvnú pokutu do výšky 20%
zľavy z ceny diela, čo zo sumy 1.710.000,- Sk predstavuje 342.000,- Sk. Po odpočítaní zmluvnej pokuty
na strane žalovaného za neodstránenie vád diela v sume 342.000,- Sk z uplatňovanej sumy 800.000,-
Sk je cena diela na doplatenie 458.000,- Sk. V odôvodnení súd tiež uviedol, z akých kritérií vychádzal
pri stanovení 20% zľavy z ceny diela.
4. Na odvolanie oboch sporových strán Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dňa 4.2.2009
zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací
súd uviedol, že zápis, resp. dohoda zo dňa 22.9.2003, nie je zápisom o prevzatí, ale je reklamáciou.
Ďalší zápis o odovzdaní a prevzatí zo dňa 26.9.2003 sa odvoláva na zmluvu zo dňa 14.4.2003, ktorá
však nie je predložená, preto nie je zrejmé, na základe čoho boli práce vykonané a čo vlastne bolo
predmetom preberacieho konania dňa 26.9.2003. Žalovaný totiž prevzal celú stavbu zápisom zo dňa
25.8.2003, preto nemohlo účinne prebehnúť preberacie konanie dňa 26.9.2003, pretože stavba už bola
raz právne účinne prevzatá. Ak nedošlo medzi stranami k dohode oproti pôvodnej zmluve, zápis zo
dňa 26.9.2003 treba považovať za reklamáciu vady zakorenenia trávnatého porastu, s dohodnutou
lehotou na odstránenie vady dňa 15.5.2004. Súd prvej inštancie musí zistiť, či táto vada bola odstránená.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že lehota na odstránenie tejto vady nebola dohodnutá.
Úlohou súdu prvého stupňa bude ako predbežnú otázku vyriešiť, či reklamované vady boli odstránené,
či žalovaný vadu nepriepustnosti reklamoval bez zbytočného odkladu. Ak žalovaný nereklamoval včas,
námietka žalovaného, že žalobca nemá právo na zaplatenie ceny by bola nedôvodná. Čo sa týka
zmluvnej pokuty v bode 7.3 zmluvy o odstránení skrytých vád, nie je zrejmé, či pokuta bola dohodnutá za
nedodržanie termínu na odstránenie vád alebo za to, že žalobca nereagoval na reklamáciu a nedohodol
lehotu na odstránenie vád. Súd prvej inštancie má preto použiť výkladové pravidlá uvedené v § 35 ods.
2 Obč. zák. a v § 266 Obch. zák. podľa úmyslu strán. Ak nedospeje k záveru, že bol tento úmysel,
dojednanie zmluvnej pokuty je zmätočné. Ak dospeje k záveru, že zmluvná pokuta bola dohodnutá za
nedodržanie termínu, musí súd zistiť, či žalovaný reklamoval vadu nepriepustnosti riadne, a taktiež, či
bola dohodnutá lehota na odstránenie tejto skrytej vady. Len ak bola lehota dohodnutá, a žalobca vady
neodstránil, vzniklo by žalovanému právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.
5. Súd v ďalšom konaní doplnil dokazovanie opätovným výsluchom strán a svedkov na otázky, zadané
odvolacím súdom. V odôvodnení uviedol, že v konaní nebolo preukázané reklamovanie skrytej vady
nepriepustnosti bez zbytočného odkladu, ani kvalifikovaným spôsobom. Takisto nebola preukázaná
dohodnutá lehota na odstránenie vád, teda nárok na započítanie zmluvnej pokuty nebol preukázaný ako
dôvodný. Ďalším rozsudkom zo dňa 14.4.2011 rozhodol totožne ako prvým rozsudkom.6. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19.12.2012 zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že
zápisom zo dňa 26.9.2003 žalovaný vady riadne reklamoval a znalecký posudok potvrdil, že vady neboli
odstránené. Preto žalobcovi nevzniklo v zmysle bodu 5.2.písomnej zmluvu o dielo právo na doplatenie
kúpnej ceny.
7. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29.10.2015 zrušil rozsudok odvolacieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zrušenie rozsudku odôvodnil tým, že odvolací súd mal za
preukázané, že žalovaný vady diela zápisom o odovzdaní a prevzatí dňa 26.9.2003 riadne reklamoval a
znalecký posudok potvrdil vady. Pre odlišné skutkové závery si odvolací súd nezaobstaral rovnocenné
podklady, nedoplnil dokazovanie, iba sa oboznámil s obsahom spisu. Odvolací súd je ale viazaný
skutkovým stavom, ktorý zistil súd prvej inštancie, ak sa chcel odvolací súd odchýliť, musel sám vykonať
dôkazy.Ztohovyplýva,žezáveryodvolaciehosúdusúzatiaľpredčasnéadovolaciemusúduneprislúcha
v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať ich správnosť. Vzhľadom na uvedenú procesnú
vadu napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu.
8. Uznesením zo dňa 28.2.2017 Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo
dňa 14.4.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení
uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie týkajúce sa vady, ktorá sa
prejavovala na vykonanom diele, pričom predložené znalecké posudky a výpovede svedkov správne
posúdil a vyhodnotil. Podľa názoru odvolacieho súdu, vada diela, že sa na predmetnej futbalovej ploche
počas daždivých dní hromadila voda, mala byť vytknutá žalobcovi a protokolárne zapísaná v rámci
preberacieho konania, ak sa, ako žalovaný tvrdil, už v tom čase prejavila. Reklamácia po troch, resp.
štyroch rokoch nemôže byť posúdená ako reklamácia bez zbytočného odkladu. Podľa odvolacieho
súdu je pre posúdenie veci potrebné zamerať dokazovanie na preukázanie skutočností, týkajúcich sa
zmluvne dohodnutých povinností žalobcu. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania neoboznámil s
kompletnou projektovou dokumentáciou, na ktorú odkazuje zmluva o dielo. v čl. II bod 2.2. Žalobca
mal upraviť podklad do strechovitého profilu, strednú os ihriska s prevýšením 20 cm a použiť pôvodný,
materiál. Ak mal žalobca použiť pôvodný materiál, je potrebné posúdiť, či mohol a mal zistiť, vzhľadom
na svoje odborné znalosti, že podkladový materiál a jeho zloženie je vhodné na realizované dielo.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania posúdiť, či
vykonal dielo v súlade s projektovou dokumentáciou, cenovou ponukou a zmluvou o dielo, či práce boli
odsúhlasené stavebným dozorom v stavebnom denníku, a teda ustáliť, či žalobca riadne vykonal dielo
a či pri vykonávaní diela postupoval s odbornou starostlivosťou. So zreteľom na uvedené odvolací súd
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, bude povinný náležite sa vysporiadať s vykonanými dôkazmi, tieto jednotlivo
a vo vzájomnej súvislosti posúdiť a opätovne rozhodnúť.
9. Po opätovnom zrušení rozsudku súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa snažil doviesť
strany k spravodlivému zmieru, avšak bezvýsledne. Žalobca na základe rozhodnutia odvolacieho súdu
predložil ako ďalšie dôkazy odborné vyjadrenia doc. P.. M.B. P., S.. B. M.. P.. A. L., S.., podľa ktorých
vegetačná vrstva oboch ihrísk podľa nameranej hodnoty spĺňala vtedy platnú normu ČSN 735910
stanovenú pre vodu. Ostatné navrhované dôkazy, výsluchy svedkov, súd nepripustil, nakoľko mal za to,
že po tak dlhom čase nemôžu opakované výsluchy viac prispieť k objasneniu dôležitých skutočností.
10. V odôvodnení uviedol, že v uznesení zo dňa 28.2.2017 odvolací súd v bode 9. vyslovil, že vada
diela mala byť vytknutá a protokolárne zapísaná v rámci preberacieho konania a reklamácia po troch,
štyroch rokoch nemôže byť považovaná za reklamáciu bez zbytočného odkladu. Pod vadou odvolací
súd rozumel hromadenie vody, v dôsledku čoho plocha nemohla slúžiť žiadanému účelu. Iný právny
názor však vyslovil odvolací súd v uznesení zo dňa 19.12.2012, keď uviedol, že zápis zo dňa 26.9.2003
je riadnou reklamáciou. V tomto zápise je ako vada uvedená zakorenenie trávnatého porastu a trávnatej
mačiny, odvolací súd však uveril žalovanému, že i keď vady takto nesprávne označil, v skutočnosti
reklamoval vadu nepriepustnosti ihriska. Súd tak musel vyriešiť otázku, ktorým právnym názorom
odvolacieho súdu, sa má riadiť, ak jeden vylučuje druhý. Dospel k záveru, že je potrebné riadiť sa neskôr
vysloveným právnym názorom, pričom prihliadal aj na to, že skoršie uznesenie odvolacieho súdu bolo
najvyšším súdom zrušené. Najvyšší súd žiadny právny názor na prejednávaný spor vo svojom uzneseníz roku 2015 nevyjadril s odôvodnením, že závery odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 19.12.2012 sú
predčasné a tak mu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať ich správnosť.
11. Vychádzajúc z ust. § 562 ods.1 a 2 Obch. zák., predpokladom priznania práv zo zodpovednosti
za vady je oznámenie vád diela bez zbytočného odkladu po ich zistení, resp. po tom, čo ich mal
objednávateľ pri zachovaní potrebnej starostlivosti pri prehliadke zistiť. Uvedené platí tak pre zjavné aj
skryté vady, ako aj pre vady, ktoré sa vyskytli počas záručnej doby. Keďže podľa záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu žalovaný nereklamoval vadu nepriepustnosti bez zbytočného odkladu, a
žalovaný v konaní namietal nesplnenie oznamovacej povinnosti, žalobcovi nebolo možné priznať
práva z tejto vady. Napriek tomu sa súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu znovu zameral na
už vykonané dôkazy. Všetky dôkazy znovu posúdil a vyhodnotil, a to každý jednotlivo, ako aj vo
vzájomnej súvislosti, a po dôkladnej úvahe ustálil, že žalobca vykonal dielo riadne, v súlade so zmluvou
o dielo, cenovou ponukou a kompletnou projektovou dokumentáciou. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo,
že by nebol podklad ihriska upravený do strechovitého profilu s 20 cm prevýšením stredovej osy. V
oboch zápisoch o odovzdaní a prevzatí stavby žalovaný potvrdil, že jeho súčasťou bola aj projektová
dokumentácia skutočného vyhotovenia a geodetické zameranie, ku ktorému žalovaný nemal výhrady.
Pokiaľ ide o pomalé odtekanie (vsakovanie) vody, predložené odborné a znalecké posudky neboli vo
svojich záveroch celkom jednoznačné, odlišovali sa v závere, čo je príčinou pomalého odtekania vody.
Príčinou tak mohlo byť i zloženie pôvodného materiálu, ktorý mal žalobca použiť. Zmluva o dielo, ani
kompletná projektová dokumentácia, na ktorú zmluva odkazuje, neukladali žalobcovi osobitnú povinnosť
vyhodnocovať kvalitu pôvodného podložia, ktoré sa malo použiť. Vzhľadom na všetky okolnosti, aj s
prihliadnutím na to, že závery znalcov neboli jednoznačné, dospel súd k záveru, že žalobca postupoval
s náležitou odbornou starostlivosťou a nemohol zistiť, či je pôvodný podkladový materiál z hľadiska
priepustnosti vhodný alebo nie. V odôvodnení zdôraznil, že skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí
vychádzal, je uvedený v rozsudku zo dňa 14.4.2011, č. k. 22Cb 7/06-953, na stranách 6 až 8. Hoci
ide o zrušený rozsudok, na jeho odôvodnenie súd poukázal. Odvolací súd k nemu nemal výhrady,
konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie týkajúce sa vady a
predložené znalecké posudky a výpovede svedkov správne vyhodnotil.
12. Na vzťahy medzi stranami súd aplikoval Obchodný zákonník, nakoľko v bode 10.1. zmluvy o dielo si
strany dohodli jeho použitie. Na základe vykonaného dokazovania žalobe vyhovel a povinnosť zaplatiť
zostávajúcu časť ceny diela bola žalovanému uložená podľa § 536 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého sa
zmluvou o dielo zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za
jeho vykonanie. Preto žalobe v časti istiny plne vyhovel.
13. Čo sa týka výšky úroku z omeškania súd uviedol, že táto bola stranami dohodnutá v článku
VII zmluvy o dielo, nazvanom Sankcie. V bode 7.1 tohto článku si strany dohodli zmluvnú pokutu
0,1% z ceny diela za každý deň omeškania s dohodnutou lehotou realizácie diela, v bode 7.2 úrok
z omeškania 0,1% denne za omeškanie s úhradou faktúry, v bode 7.3 pokutu 5.000,- Sk za každý
deň omeškania pri nedodržaní dohodnutého termínu odstránenia vád. Pri uzatváraní tejto časti zmluvy
strany mali snahu navzájom si zabezpečiť splnenie dohodnutých záväzkov sankciami v rovnakej výške.
Určite nepredpokladali, že medzi nimi môže vzniknúť zložitý spor, ktorý sa im, a ani súdom viacerých
stupňov, nepodarí vyriešiť počas pätnástich rokov. S prihliadnutím na to súd výkon práva, spočívajúci
v uplatňovaní dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,1% denne vyhodnotil ako nezodpovedajúci
zásadám poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, a teda nepožíva právnu
ochranu. Preto úrok z omeškania žalobcovi priznal podľa § 369 ods. 1 a 2 Obch. záko. vo výške, ktorá
zodpovedá zákonnej výške úroku z omeškania v čase uzavretia zmluvy o dielo. Dohodnutá výška úroku
z omeškania už tomto čase bola dvojnásobkom zákonného úroku z omeškania, pričom v období po
zavedení meny EURO v SR presahovala zákonnú sadzbu takmer štvornásobne. Aj z tohto dôvodu súd
považoval uplatňovanie takého úroky z omeškania za nezodpovedajúce poctivému obchodnému styku.
Pritom poznamenal, že do omeškania sa žalovaný dostal až nasledujúcim dňom po splatnosti, nie odo
dňa splatnosti faktúry. Záverom uviedol, že žalobca mal vo veci plný úspech, neúspešný bol len pokiaľ
išlooúrokzomeškania,kderozhodnutiezáviselovýlučneodúvahysúdu,pretomupodľa§255ods.1a§
262ods.1C.s.p.priznalnároknaplnúnáhradutrovkonania.Oichvýškesúdrozhodnepoprávoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Zmluva o dielo, ani kompletná projektová dokumentácia,
na ktorú zmluva odkazuje, neukladali žalobcovi osobitnú povinnosť vyhodnocovať kvalitu pôvodného
podložia, ktoré sa malo použiť. Vzhľadom na všetky okolnosti, aj s prihliadnutím na to, že závery znalcovneboli jednoznačné, dospel súd k záveru, že žalobca postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a
nemohol zistiť, či je pôvodný podkladový materiál z hľadiska priepustnosti vhodný alebo nie
14. Proti rozsudku vo vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Vytýkal v
ňom súdu prvej inštancie nedostatočne zistený skutkový stav a následné nesprávne právne posúdenie.
Vo svojom obsiahlom odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru v doterajšom priebehu konania bola
dostatočne preukázaná skutočnosť, že dielo zhotovené žalobcom má vady, pre ktoré nie je možné dielo
riadneužívať.Tiežpoukázalnaznalecképosudky,ktorétútoskutočnosťpotvrdzujú.Jevšaktohonázoru,
že súd prvej inštancie sa správne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie ani
náležite neodôvodnil. Taktiež v ňom zopakoval všetku svoju doterajšiu procesnú obranu a v závere
vytkol súdu prvej inštancie, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
15. Proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a
navrhol ho zmeniť tak, že súd mu prizná úrok z omeškania v sadzbe 0,1% denne a nie ako rozhodol
súd prvej inštancie 0,05% denne. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorým v odseku 21.
odôvodnenia napadnutého rozsudku zmluvne dohodnutú sadzbu úroku z omeškania - čl. VII zmluvy
o dielo, kde je v bode 7.1. sadzba 0,1% denne. Je toho názoru, že súd pri svojej právnej konštrukcii
nesprávne aplikoval ustanovenie § 265 Obch. zák., ktoré možno podľa jeho názoru aplikovať len pri
protiprávnom výkone práva, čo v danej veci naplnené nebolo. Skutočnosť, že úrok z omeškania by sa
vypočítaval za obdobie 15 rokov, čo však nemôže byť na ťarchu žalobcu, pričom poukázal i na doterajšiu
judikatúru súdov.
16. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol v časti istiny napadnutý rozsudok
potvrdiť a v časti úroku z omeškania odkázal na svoje odvolanie. Uviedol, že žalovaný v rozsiahlom
odvolaní napáda, že dielo nebolo realizované v súlade s projektovou dokumentáciou, čo považuje
za účelové tvrdenie, nakoľko bol v konaní preukázaný opak. Taktiež sa obsiahle vyjadril k námietke
uplatnenej reklamácie a k znaleckému dokazovaniu. Tieto tvrdenia tiež nepovažuje za správne.
Záverom poznamenal, že žalovaný neudržiaval trávnik tak ako vyplýva z prevádzkového poriadku a
neprevzdušňoval ho. Tiež podľa jeho názoru bol trávnik preťažovaný (ako vyplýva z dôkazov pripojených
v spise), nakoľko bol využívaný niekoľkými futbalovými družstvami. Tiež zdôraznil, že napriek tomu i keď
pršalo trávnik bol intenzívne polievaný a preto všetky tieto skutočnosti spôsobili jeho podmáčanie.
17. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom poukázal len na svoje odvolanie, ktorým
navrhol žalobu zamietnuť.
18. Žalobca podaním zo dňa 24.8.2018 doplnil svoje odvolanie, v ktorom sa venoval zníženiu zmluvne
dohodnutých úrokov z omeškania a poctivému obchodnému styku. Poukázal na doterajšiu judikatúru, v
ktorej je zdôrazňované, že riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého
obchodného styku. Zdôraznil, že žalovaný mal v priebehu celej doby omeškania resp. priebehu súdneho
konania možnosť uplatnenia sankcie v podobe nároku na zaplatenie dohodnutého úroku z omeškania
odvrátiť plnením svojej povinnosti a to podmienečne.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolaní, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.3.2020. Po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolaní a vyjadreniami k nim odvolací
súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo veci samej je potrebné potvrdiť.
Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.20. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a to listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a
predloženými žalobcom, z ktorých súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil
skutkový stav v prejednávanej veci a ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a
v celom rozsahu na ne poukazuje. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň považuje za potrebné
poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. 350/09 a rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie
závery napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a
rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08), a preto je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté
v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pritom je potrebné zdôrazniť, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno vo svojich tvrdeniach, že žalobca nepostupoval pri realizácii diela v súlade so zmluvou
a projektovou dokumentáciou. Zmluva o dielo, ani kompletná projektová dokumentácia, na ktorú zmluva
odkazuje, neukladali žalobcovi osobitnú povinnosť vyhodnocovať kvalitu pôvodného podložia, ktoré
sa malo použiť. Vzhľadom na všetky okolnosti, aj s prihliadnutím na to, že závery znalcov neboli
jednoznačné, dospel súd k záveru, že žalobca postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a
nemohol zistiť, či je pôvodný podkladový materiál z hľadiska priepustnosti vhodný alebo nie, pričom
žalovaný už v objednávke požadoval toto pôvodné podložia a pri cenovej ponuke s jeho použitím tiež
súhlasil. Žalobca sa pri realizácii diela dôsledne riadil zmluvou o dielo a projektovou dokumentáciou, čo
nebolo v konaní žiadnymi dôkazmi vyvrátené.
21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti istiny ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
22. Odvolací súd však nemohol súhlasiť s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadne priznania úroku
z omeškania znížením oproti zmluvne dohodnutému s odôvodnením na plynutie času ohľadne dĺžky
súdneho konania. Táto skutočnosť nie je pre posúdenie daného nároku dôležitá, nakoľko pri obtiažnych
súdnych sporoch a obrane oboch sporových strán, tieto konania trvajú i niekoľko rokov. Ak pri všetkej
obrane je sporová strana, ktorá je v konaní úspešná, oprávnená požadovať a súd je povinný priznať
jej nárok, ktorý mu či už zo zákona alebo z platnej zmluvy patrí. Dĺžka súdneho konania neoprávňuje
súd moderovať oprávnený nárok s odôvodnením, že vzhľadom na dĺžku konania by bolo jeho priznanie
v rozpore s poctivým obchodným stykom. Preto napadnutý rozsudok v časti istiny v jeho zamietajúcej
časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods.1, v spojení s ust. §
255 ods. 1, § 262 ods.1, C.s.p. a úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods.2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.