Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2020:3620010051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného V. V. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.04.2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

V. V., nar. XX.XX.XXXX v G. Q., trvale bytom B. S. XXX, živnostník, rozvedený, t. č. v ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 18.12.2019 v čase približne o 20:00 hod. v obci B. S. č. XXX, v priestoroch pohostinstva B. S.,
pred viac ako dvomi súčasne prítomnými osobami, pod vplyvom alkoholu a po tom, čo mu pracovník
pohostinstva, poškodený U. W. odmietol naliať alkoholický nápoj, sa obžalovaný opakovane vyhrážal
poškodenému U. W. tým, že si ho počká po práci a zabije ho, pričom sa nedožije Vianoc, čo poškodený

oznámil telefonicky prevádzkarke uvedeného pohostinstva, poškodenej Y. B., ktorá na základe toho
privolala do daného pohostinstva políciu a potom, čo sa toho istého dňa v čase približne o 21:15 hod. do
tohto pohostinstva sama dostavila a upozornila obžalovaného, aby v priestoroch pohostinstva nefajčil,
sa jej obžalovaný po vulgárnych nadávkach vyhrozil zabitím, čím u poškodených vyvolal vyšší stupeň
tiesnivého pocitu zo strachu o život a zdravie, vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky naplní,

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu
a čin spáchal verejne,

č í m s p á c h a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona s poukazom na

§ 122 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. n/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa čl. I. § 2 ods. 2 Zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony súd určuje, že čl. I § 2 ods. 1 citovaného zákona sa nepoužije a zároveň súd určuje
lehotu na podanie opravného prostriedku (odvolania) proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 (pätnásť) dní
od oznámenia rozhodnutia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 20.03.2020 na tunajšom súde obžalobu na V. V.
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona s poukazom

na § 122 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej
obžalobe.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 29.04.2020, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný

zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu, svoje konanie ľutuje a celé ho to mrzí. Následne
samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm.
d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú

voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,
- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako
prečin nebezpečného vyhrážania.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie
prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením podstatnej
časti znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu zo dňa 04.02.2020 z č.l. 86-101 za splnenia podmienok
podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to
zápis o dychovej skúške z č.l. 102, výpis z ústrednej evidencie priestupkov z č.l. 105, zápisnica o konaní

o dohode o vine a treste z č.l. 110-112, lustrácia ZVJS z č.l. 121, správa o povesti z ÚVV Ilava + skrátený
výpis klienta z č.l. 138-139, lekárske správy z č.l. 140-142, ftc preukaz ZŤP z č.l. 143, oznámenie SP z
č.l. 144, lustrácia v CDB z č.l. 162, výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l.
163, odpis z registra trestov z č.l. 164, správa o povesti z č.l. 165.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného kvalifikoval
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona s poukazom
na § 122 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený
za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné.
Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko

bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie
chráneného záujmu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho to celé mrzí, ľutuje toho, čo spravil, nemalo sa to
stať. Prišiel aj o dobrú robotu, bol živnostník. Nemôže sa starať ani o rodičov, ktorí sú ťažko chorí. Chcel

by, aby bol podmienečne odsúdený.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria zo dňa 04.02.2020 okrem iného vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil abúzus
alkoholu, aktuálne bez psychosomatickej závislosti. U obžalovaného sa nejedná o chorobný sklon kpožívaniu alkoholických nápojov, obžalovaný užíva alkohol z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením.
Znalec aktuálne nenavrhol obžalovanému uložiť ochranné liečenie.

Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 18.12.2019 (č.l. 102) vyplýva, že obžalovanému bola dňa
18.12.2019 o 22:03 hod. nameraná hodnota 1,06 mg/l alkoholu v dychu.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného zo
dňa 24.03.2020 vyplýva, že počas doby vo výkone väzby je správanie a vystupovanie obžalovaného

na požadovanej úrovni. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol a
nebola mu udelená ani disciplinárna odmena. Príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými
prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Obžalovaný neprejavil záujem o zaradenie
do práce. Sociálne kontakty s rodinou nadviazal a udržiava formou korešpondencie s matkou, ktorá
obžalovaného vo výkone väzby, okrem iných osôb, aj navštívila. Záverom sa v správe konštatuje, že
sa jedná o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a

priebeh výkonu väzby obžalovaného je zatiaľ bezproblémový.

Zo správy o povesti od obce B. S. na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má v obci trvalý pobyt.
Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a so svojim strýkom (otcovým bratom), ktorý je mentálne
postihnutý. V domácnosti je aktívny, o rodičov a strýka sa riadne stará podľa každodennej situácie a

potreby. Rovnako sa stará aj o údržbu rodinného domu a priľahlú záhradu. Na verejnosti vystupuje
slušne, nie je konfliktný, neboli s ním v obci riešené žiadne priestupky. Je zručný, pracovitý, čo potvrdzuje
ajsvojimiaktivitamiprirôznychručnýchastavebnýchprácachnanehnuteľnostiachspoluobčanovvobci.

Z lekárskych správ (č.l. 140-142) a ftc preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (č.l.

143) vyplýva, že rodičia obžalovaného majú nepriaznivý zdravotný stav.

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného súd zistil, že tento je rozvedený, živnostník, má dospelého
syna. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Z lustrácie v Centrálnej
evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaný

doteraz nebol postihnutý v priestupkovom konaní. Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil,
že doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, najmä majetkového charakteru,
podmienečným trestom odňatia slobody. Všetky odsúdenia má zahladené.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §

34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/

Trestného zákona (napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti) pri nezistení
žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Súd obžalovanému nepriznal aj poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, nakoľko táto predpokladá okrem priznania sa aj istú
formu sebareflexie v podobe úprimného oľutovania svojho konania, čo v danom prípade splnené nebolo,
keď súd prednesené slová obžalovaného, že svoje konanie ľutuje, považoval len za formálny prejav, bez

prítomnosti vyššie zmienenej zložky sebareflexie, bez akéhokoľvek prejavu emócií, ktoré by podporovali
toto jeho slovné vyjadrenie ľútosti nad svojim konaním, pričom obžalovaný sa v prebiehajúcom trestnom
konaní mal možnosť poškodeným ospravedlniť, čo však neučinil, čo potvrdzuje konštatovanie súdu o
tom, že jeho prejav ľútosti bol len vo formálnej rovine. Pri prevahe poľahčujúcich okolnosti sa v zmysle
§ 38 ods. 3 Trestného zákona znižuje horná hranica trestnej sadzby o 1/3, teda upravená trestná

sadzba postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona je 6 mesiacov až 26 mesiacov. Na základe
toho súd obžalovanému uložil v zmysle § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. n/, § 38 ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 6
mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku
individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto

konštatovanie súd opiera o okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, ako aj na osobu obžalovaného
a pri ukladaní trestu zohľadnil aj okolnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, čím stratil možnosť
rozsudok v tejto časti napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Súd pri ukladaní trestu vychádzal i
zo záverov znaleckého posudku MUDr. Segedu, ktorý u obžalovaného konštatoval abúzus alkoholua ktorý tiež konštatoval, že u obžalovaného sa nejedná o chorobný sklon k požívaniu alkoholických
nápojov, obžalovaný užíva alkohol z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. I predmetného skutku sa
obžalovaný dopustil práve pod vplyvom alkoholu. Pri ukladaní trest súd zohľadnil aj predchádzajúcu

trestnú minulosť obžalovaného, keď tento bol štyrikrát súdne trestaný najmä pre majetkovú trestnú
činnosť podmienečnými trestami odňatia slobody, pričom tieto odsúdenia má zahladené. Prihliadol tiež
na jeho priestupkovú minulosť, keď doteraz nebol postihnutý za spáchanie priestupku. Súd prihliadol i na
hodnotenie obžalovaného z výkonu väzby, ktoré bolo kladné a prihliadol i na hodnotenie obžalovaného
z miesta bydliska, ktoré tiež vyznieva kladne, avšak súd tiež prihliadol i na okolnosti, ktoré vyplynuli z

vykonaného dokazovania počas trestného stíhania obžalovaného, keď podľa vyjadrenia poškodených,
ako aj svedka Q. obžalovaný nemá v obci dobrú povesť, jeho správanie je problematické, najmä keď si
vypije, vtedy má sklon ku konfliktom. Takto uložený trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen
represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú a je trestom primeraným k
spáchanému skutku.

Pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
nakoľko obžalovaný doteraz nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Dňa 27.03.2020 nadobudol účinnosť Zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony.

Podľa Čl. I § 1 písm. a/ citovaného zákona lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

Podľa Čl. I § 2 ods. 1 Zákona č. 62/2020 Z.z. ustanovenie § 1 písm. a/ tohto zákona platí rovnako aj pre
lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom
účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného
prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

Podľa Čl. I § 2 ods. 2 Zákona č. 62/2020 Z. z. ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia,
bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd
určiť, že odsek 1 sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je
prípustný opravný prostriedok.

Lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je lehotou na podanie opravného
prostriedku, ktorou disponuje okrem iných oprávnených osôb aj obžalovaný a jeho obhajca. Odklad
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej má podstatný vplyv na osobnú slobodu obžalovaného, ktorý
je v predmetnej veci stíhaný väzobne, pričom v rámci ustálenej súdnej praxe platí pravidlo, že výkon

trestu odňatia slobody má prednosť pred výkonom väzby. Preto súd v danej veci považoval za potrebné
a zároveň aj za súladné s ustanovením Čl. I § 2 ods. 2 Zákona č. 62/2020 Z. z., aby došlo k určeniu
sudcovskej lehoty na podanie odvolania proti predmetnému rozsudku (avšak len v časti výroku o treste,
vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného) v dĺžke, ako bola pôvodná určená lehota na podanie
odvolania v § 309 Trestnom poriadku, keďže ide o vec, ktorá neznenie odklad, ktorá je realizovateľná,

obhajobu ani obžalovaného neobmedzuje nijakým spôsobom ani v aktuálnej situácii v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Je lehotou hoci kratšou ako je určená v Čl.
I § 1 písm. a/ Zákona č. 62/2020 Z.z., no lehotou chrániacou osobnú slobodu a odvracajúcu možnú
škodu obžalovaného v dôsledku inak nepremerane dlhého konania o väzbe. V danom prípade súd o
určení sudcovskej lehoty na podanie opravného prostriedku nerozhodoval samostatným uznesením, ale

v rámci samostatného výroku rozsudku, ktorá okolnosť nie je v rozpore s požiadavkou vyššie citovaného
zákona.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine
nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.

Protivýroku,ktorýmsúdurčilvzmysleČl.I.§2ods.2Zákonač.62/2020Z.z.oniektorýchmimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony lehotu na podanie opravného prostriedku nie je opravný
prostriedok prípustný.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).