Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117225237
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7117225237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a

sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu M.. P. A., G.. XX.XX.XXXX, bytom
T. XX, C., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom Kukučínova
108/23, Košice, IČO: 472 320 439 proti žalovanému B. O., G.. X.X.XXXX, trvale bytom I. X, C. v konaní
o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28.
novembra 2018, č.k. 22C 33/2017-98

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcažiadalovylúčenievecizexekučnéhokonaniavedenéhosúdnymexekútoromJUDr.Štefanom
Barilikom pod sp.zn. EX 41/15 na vymoženie pohľadávky žalovaného (v exekučnom konaní v postavení
oprávneného) proti povinnému B.. B. A.Š., ktorý je otcom žalobcu. Vylúčenie veci sa týkalo nehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve žalobcu zapísanej na LV č. č. XXXXX pre katastrálne územie E., U. C. - J., U.
C. T. ako byt č. 12 na 4. poschodí bytového domu súp. č. 773, nQ. T. F. XX Z. C. a spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 1611/100000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemkoch
C-KN parc. č. 2447/30 , parc. č. 2447/140 a parc. č. 2447/141.

2. Žalobca uviedol, že na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo zabezpečujúce uspokojenie
pohľadávky žalovaného ako veriteľa zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.3.2003 uzavretej s dlžníkom B..
B. A. (v exekučnom konaní v postavení povinného). Žalobu odôvodnil tým, že podľa upovedomenia o
začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, je exekúcia vedená na záloh podľa neexistujúcich ustanovení
§ 61 ods. 2, 3 zákona č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.3.2017 (ďalej Exekučný poriadok), nie sú splnené podmienky výkonu exekúcie predajom

nehnuteľnosti - zálohu, pretože povinný nie je jej vlastníkom ako to vyžaduje § 134 Exekučného
poriadku a napokon tvrdil, že splnením dlhu došlo k zániku pohľadávky, ktorá bola záložným právom
zabezpečená.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že upovedomením zo dňa 10.11.2017
súdny exekútor JUDr. Štefan Barilik vo veci sp.zn. EX 41/2015 oznámil žalobcovi začatie exekúcie
predajom nehnuteľností vedenej na záloh podľa § 61 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, na uspokojenie

pohľadávky oprávneného B. O. proti povinnému B.. B.Á. A. priznanej rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I č.k. 12C 57/2007-57 zo dňa 12.3.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2Co 257/2011-118 z 27.2.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 21.3.2013 a vykonateľným
25.3.2013. Vymáhaná, súdom priznaná pohľadávka na istine činila 21.899,07 €, úroky z omeškaniapredstavovali 9 % ročne z dlžnej sumy. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekútorovi vydané
25.6.2015. Záväzok povinného B.. B. A., ktorý bol predmetom súdneho rozhodnutia a na jeho základe
vedenej exekúcie sp.zn. EX 41/2015 vyplýval zo zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi žalovaným ako

veriteľom a B.. B. A. (otcom žalobcu) ako dlžníkom dňa 6.3.2003, v tom čase vo výške 9.958,18 €
(300.000,- Sk). Z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 39C 110/2005-279 zo dňa 23.11.2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť 17.6.2016, súd prvej inštancie zistil, že bola zamietnutá žaloba žalobcu proti
žalovanému o určenie, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.3.2003 zanikla a v časti
2.987,45 € (90.000,-Sk) je neplatná.

4. Pretože návrh na vylúčenie veci sa vzťahoval k exekučnému konaniu začatému pred 1.4.2017,
súd prvej inštancie v súlade s prechodnými ustanoveniami § 243h Exekučného poriadku, aplikoval
ustanovenia Exekučného poriadku v jeho znení účinnom do 31.3.2017. Po citácii § 37 ods. 1, 3,
§ 55 ods. 1, § 134 ods. 1 Exekučného poriadku konštatoval, že jedným zo základných pravidiel,
ktorým sa exekučné konanie bez výnimky spravuje je zásada, že vynútiť splnenie povinnosti možno

výlučne z majetku osoby povinnej, pretože žiadna tretia osoba nie je v takom hmotnoprávnom vzťahu
s oprávneným, na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie. V prípade, ak dôjde k zásahu do práv
tretej osoby v podobe zahrnutia veci do súpisu v rámci výkonu rozhodnutia, prichádza do úvahy podanie
vylučovacej žaloby. Táto žaloba slúži na ochranu tým osobám, ktoré majú k majetku postihnutému
exekúciou právo vylučujúce, aby bol tento majetok použitý k nútenému výkonu rozhodnutia. Aktívne

procesne legitimovaná na podanie vylučovacej, tzv. excindačnej žaloby je len dotknutá tretia osoba,
pasívne legitimovaným je v tomto prípade iba subjekt v exekúcii oprávnený. Ten, kto je v exekúcii osobou
povinnou, nie je stranou sporu v konaní o excindačnej žalobe. Majúc za splnené podmienky pre konanie
o excindačnej žalobe, vychádzajúc z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX kat. úz. E., obec C.-J., z ktorého
vyplývalo,žežalobcajevýlučnýmvlastníkomspornejnehnuteľnosti,atobytuč.12vbytovomdomenaT.

XX v C. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a priľahlom
pozemku parcela č. 2447/30, parc.č. 2447/140 a parc.č. 2447/141, keď nebolo sporné, že žalobca nie je
povinným z exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok súdu zaväzujúci na plnenie zo zmluvy
o pôžičke povinného B.. B. A., dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na to, aby mohla byť
vykonaná exekúcia predajom nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol,

že žalobca nie je povinnou osobou zo zmluvy o pôžičke, plnenie z ktorej bolo žalovanému napokon
priznané v súdnom konaní, aj keď k jeho nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie
tejto pohľadávky žalovaného. Žalovaný ako záložný veriteľ disponuje záložným právom na majetok
tretej osoby, nie však na majetok dlžníka-povinného. Uspokojenie z tohto záložného práva môže preto
uplatňovať len v inom ako exekučnom konaní. O nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1

Civilného sporového poriadku (CSP) priznajúc plne procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov proti
žalovanému v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
f), h) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (f) a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
Navrhoval, aby odvolací súd zmenil žalobu tak, že ju v celom rozsahu zamietne, alebo rozhodnutie zruší
a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V odvolaní žalovaný uviedol, že v upovedomení exekútora o začatí výkonu exekúcie predajom

nehnuteľnosti-zálohu došlo len k zrejmému omylu a nesprávnemu uvedeniu „§ 61 ods. 2, 3“ Exekučného
poriadku, aj keď v skutočnosti išlo o § 61a ods. 2, 3 Exekučného poriadku, čo muselo byť zrejmé
všetkým stranám. Zdôraznil, že pokiaľ ide o zánik záväzku povinného B.. B. A., voči ktorému je vedené
preskúmavané exekučné konanie sp.zn. EX 41/15, zánik dlhu mal povinnosť preukázať povinný v
inom konaní, čo sa nestalo, a určovacia žaloba žalobcu bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu

Košice II sp.zn. 39C 110/2005. Záložné právo podľa § 151md ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka
(OZ) zaniká až zánikom zabezpečenej pohľadávky, čo sa však doposiaľ nestalo. Aj keď v zmysle
§ 134 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak
oprávnený s exekúciou súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného, podľa
názoru žalovaného sa však ignoruje § 61 Exekučného poriadku oprávňujúceho na výkon exekučného

práva predajom nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil, že súd v odôvodnení nerozlišoval pojmy oprávneného
a povinného, aj keď je zrejmé, že stále je vedené exekučné konanie len voči povinnému, a súčasne
na majetok žalobcu. Žalobcovi svedčí vlastnícke právo k veci, na ktorej má však zriadenú ťarchu v
prospech žalovaného, čoho sa žalovaný aj legálne domáha. Podľa stanoviska žalovaného, veriteľ môževymáhať svoju pohľadávku všetkými zákonnými spôsobmi, keď záloh môže byť predmetom exekúcie za
predpokladu, že s tým súhlasí záložný veriteľ, alebo ak je oprávnený súčasne záložným veriteľom, čo
je v danom prípade splnené. Napadnutým rozsudkom bol navodený nezákonný stav, ktorý je na ťarchu

štátu. Pokiaľ súd prvej inštancie pripustil, že záložný veriteľ si môže uplatňovať záložné právo iným
spôsobom ako exekúciou voči povinnému bez bližšieho určenia, vnieslo to do rozsudku len nejasnosť
a nepreskúmateľnosť.

7. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1
CSP dospejúc k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,

preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.3.2020 o 10.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods.

1,3 CSP.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP je daný v prípade, ak v dôsledku nesprávneho
postupu súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov
nevyplynuli, prihliada na skutočnosti, ktoré neboli preukázané alebo sú nesprávne skutkové zistenia

výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov
súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis,
než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny predpis, tento ale bol nesprávne

interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán nevyplynuli alebo inak nevyšli za konania najavo, alebo
aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd
prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne
vyložil.Súdvykonaldokazovanievdostatočnomrozsahu,náležitezistilskutkovýstavavykonanédôkazy

hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
založilajsvojerozhodnutie.Zozistenéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver,aplikujúczodpovedajúcu
právnu úpravu, ktorú aj správne interpretoval. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná
vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie rozsudku
spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 CSP, pretože sa v ňom súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným

spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo
veci podstatné a právne významné. Zároveň podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa
relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v
súlade s ustálenou súdnou praxou.

13. Odvolacie námietky žalovaného boli v prevažnej miere už predmetom dokazovania na súde prvej
inštancie, ktorý sa s nimi vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Žalovaný v postavení oprávneného v exekučnom konaní sp.zn. Ex 41/2015 vedeného súdnym
exekútorom JUDr. Štefanom Barilikom sa snažil dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči povinnému
B.. B. A. priznanej mu súdnym rozhodnutím. Na základe návrhu oprávneného, exekúcia pohľadávky
mala byť vykonaná predajom nehnuteľnosti žalobcu, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy uzavretej6.3.2003 medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložným dlžníkom. Záložné právo
na nehnuteľnosti zabezpečovalo splnenie pohľadávky dlžníka B.. B. A., na uspokojenie ktorej je vedené
exekučné konanie.

15. Je nesporné, že exekúcia sp.zn. Ex 41/2015 bola začatá predo dňom 31.3.2017, preto v zmysle §
243h ods. 1 Exekučného poriadku platilo, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podmienky vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti,
vrátane nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu, vyplývali z § 61a , § 134 EP.

16. V zmysle § 61a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. 3. 2017 (ďalej EP) exekúciou nemožno
postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú
exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.

17. Podľa § 61 ods. 2 EP exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný

veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

18. Podľa § 61a ods. 3 EP na exekúciu predajom zálohu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii
predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností alebo cenných papierov podľa povahy zálohu.

19. Podľa § 134 ods. 1 EP exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s
exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti
(ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo
vlastníctve povinného.

20. Podľa § 55 ods. 1 EP, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči
oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku.

21. Ďalšie podmienky a obmedzenia uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom vyplývajú
z ustanovení Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 151h ods. 6 OZ konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno
viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo
s exekúciou súhlasí.

23. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

24. Nehnuteľnosť, ktorej vylúčenia z exekúcie sa žalobca domáha, zabezpečuje síce záväzok
žalovaného, ktorého splnenia sa v exekučnom konaní žalovaný domáha, avšak zriadené záložné právo
poskytuje žalovanému ako záložnému veriteľovi oprávnenie žiadať predaj zálohu iba za podmienok
predpokladaných zákonnou úpravou. Ustanovenie § 61a EP, na ktorý sa odvoláva žalovaný je

nevyhnutné vykladať v spojení s § 134 ods. 1 EP. Priamo z § 61a ods. 1 EP vyplýva, že exekúciou
nemožno postihnúť majetok, ktorý exekúcii nepodlieha alebo je z exekúcie vylúčený. Takéto vylúčenie
majetku z exekúcie upravuje § 134 ods. 1 EP, podľa ktorého exekúciu predajom nehnuteľnosti
možno vykonať iba za podmienok, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného, na použitie ktorého
ustanovenia odkazuje aj §61a ods. 3 EP upravujúceho predaj zálohu - nehnuteľnosti. Aj z § 151j ods.

1 OZ vyplýva, že možnosť domáhať sa uspokojenia pohľadávky predajom zálohu podľa osobitných
predpisov prichádza do úvahy len v prípade, ak to nevylučuje Občiansky zákonník, alebo ak osobitný
zákon neustanovuje inak. Osobitná právna úprava, ktorou je v danom prípade Exekučný poriadok,
vylučuje predaj založenej nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je osoba odlišná od osoby povinnej tj v tomto
prípade od osoby dlžníka. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, môže kedykoľvek zmeniť

spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dobrovoľnej dražbe, je ale povinný informovať
záložcu o zmene spôsobu tohto výkonu záložného práva. Záložné právo pritom možno vykonať len
do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie resp. nákladov dražobného
konania. Zásada, že výkonom exekúcie nemožno postihnúť práva iného než práva povinného, vyplývaz nadväznosti núteného výkonu súdneho rozhodnutia podľa Exekučného poriadku, na vydanie tohto
exekučného titulu. Súdnym rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, je ustálený hmotnoprávny základ
vzťahu subjektov vystupujúcich v exekučnom konaní v postavení oprávneného a povinného. Žiaden iný

subjekt do uvedeného vzťahu nevstupuje, preto nie je ani účastný exekučného konania. Žalobca nie je
povinným z exekučného titulu-súdneho rozhodnutia, ale touto osobou je iný subjekt B.. B. A., ktorý nie
je vlastníkom zálohu-nehnuteľnosti, z ktorých dôvodov exekúcia predajom nehnuteľnosti nie je v tomto
prípade prípustná. Žaloba žalobcu o vylúčenie nehnuteľnosti z exekučného konania podľa § 55 ods.
1 EP je preto opodstatnená ako spôsobilý prostriedok ochrany tretej osoby voči postupu exekútora a

oprávneného.

25. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania
podľa § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z procesnej zodpovednosti strán sporu za výsledok konania.
Žalobca bol v konaní na súde prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, patrí mu preto nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na
náhradu trov konania, a žalobcovi ako úspešnej sporovej strane nevznikli v odvolacom konaní žiadne
preukázateľné trovy konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodnúť. Z uvedených dôvodov

odvolací súd nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).